Chov vodných korytnačiek v domácnostiach sa teší veľkej obľube, no napriek ich rozšíreniu stále existuje značné množstvo nejasností a "vákuum" v metodike ich starostlivosti. Mnohí chovatelia, najmä začiatočníci, sa stretávajú so zdravotnými problémami svojich zverencov, ktoré často vyplývajú z nedostatočných informácií a nesprávneho zaobchádzania. Je dôležité si uvedomiť, že korytnačka je živý tvor s komplexnými potrebami, nie hračka, ktorú možno odložiť. Táto vodná korytnačka, často označovaná ako "korytnačka ozdobná", si vyžaduje špecifickú starostlivosť, ktorá sa zásadne líši od starostlivosti o bežné akváriové rybky.
Nákup a počiatočné zaobchádzanie: Viac než len "nasypať vločky"
Veľká väčšina nových chovateľov sa pri kúpe korytnačky informuje o jej životných potrebách. Paradoxne však len zriedka získajú naozaj fundovanú radu. Často sa stretnete s tvrdením, že korytnačke stačí "akvaristický" chov, teda občasné nasypanie suchého vločkového krmiva na hladinu. Toto je však zásadný omyl. Korytnačka nie je ryba a jej nutričné potreby sú úplne odlišné.
Samotné balenie a transport vodných korytnačiek býva často nevyhovujúce. V solídnych obchodoch so zvieratami by mal byť k dispozícii špeciálny plátenný sáčok na ich prepravu, podobne ako pri iných teráriových zvieratách. Argument, že vodná korytnačka potrebuje vodu a bez nej zahynie, neobstoja. Správny transport je kľúčový pre minimalizovanie stresu a rizika zranenia.
Trachemys scripta scripta je často ponúkaný druh vodnej korytnačky, ktorý nahradil Trachemys scripta elegans, ktorého dovoz do EÚ je zakázaný. Človek, ktorý si kúpi malú, niekoľko centimetrovú korytnačku, často nemá možnosť byť svedkom hrubého a neodborného zaobchádzania tesne pred expedíciou mláďat z odchovných fariem. Svedectvá o tom, ako veľké bagre naberajú do svojich lopát množstvo práve vyliahnutých korytnačiek, sú šokujúce a ilustrujú barbarský spôsob ich odchytu. Mnohé z nich zahynú už pri tomto procese, alebo ich ďalší zbytočný život skončí v európskom odpade či v prírode, kde začnú vytláčať pôvodné populácie.
Zdravotný stav a základné znaky: Pozorujte svoje zviera
Zdravá vodná korytnačka sa správa prirodzene a dravo, hoci nie je agresívna. Je plachá, ale aktívne prijíma potravu. Pri plávaní sa ľahko ponorí a jej pohyb je horizontálny, s telom (pancierom) v rovnobežnej polohe s hladinou. Netreba si to zamieňať so splývaním pri nadychovaní.
Pri manipulácii by mala korytnačka inštinktívne vtiahnuť hlavu a končatiny do panciera. Ak vám predajca odmietne vykonať túto "skúšku zdravotného stavu" s argumentom, že by korytnačka mohla ochorieť, je to nezmysel. Pancier by mal byť aspoň trochu tvrdý a nie príliš poddajný. Oči by mali byť jasné a bez výtokov, rovnako aj nosné otvory. Pancier by mal byť bez viditeľných poškodení.
Nezmyselné je aj "stopercentné určenie pohlavia" u malých jedincov otočením na brucho. U takto malých korytnačiek sa pohlavie spoľahlivo určiť nedá.
Strava: Pestrosť a kvalita nadovšetko
Väčšina nových chovateľov sa mylne domnieva, že korytnačkám stačí to, čo jedia rybky. Toto tvrdenie je ďaleko od pravdy. Korytnačky potrebujú úplne inú stravu. Rôzne granule, ktoré sú dostupné v obchodoch, môžu slúžiť ako doplnok alebo "zákusok". Mnohé z nich obsahujú dôležité vitamíny a minerály, ktoré môžu nahradiť časť zloženia jedálnička. Dôležité je však experimentovať s rôznymi druhmi potravy, pretože to, čo chutí jednej korytnačke, nemusí chutiť druhej.
Je možné nahradiť živú potravu v domácich podmienkach:
- Dážďovky: Nazbierajte ich takmer všade. Pred skŕmením ich preperte v studenej vode a vytlačte obsah čreva. Veľké dážďovky možno nakrájať na menšie kúsky.
- Ryby: Malé rybky je odporúčané omráčiť, pretože mláďatká sa často boja pohybujúcich sa živých rýb. Rybky možno nahradiť aj rybím filé, avšak voda v akvateráriu môže po kŕmení "voňať".
- Iné zdroje: Okrem vodných slimákov (nie z prírody) možno ponúknuť aj kúsky vaječnej škrupiny a sépie. Ako hmyz možno servírovať muchy, koníky, svrčky či múčne červy, prípadne malé šváby. V sezóne sa dajú skŕmiť aj chrústy. Dostupné sú tiež živé či mrazené dafnie, gammarus a patentky.
- Rastlinná strava: Ako doplnok sa môže vyskúšať sparený šalát.
Chovné prostredie: Súš, voda a optimálna teplota
Napriek tomu, že ide o vodnú korytnačku, je nevyhnutné vytvoriť jej aj súš. Tá môže byť tvorená napríklad kusom bridlice, nad ktorou bude zavesená žiarovka s výkonom minimálne 25 W, pretože sa korytnačky radi a dlhé hodiny vyhrievajú. Súš by nemala byť celá pod vodou. Ideálne je umiestniť ju na tri či štyri menšie kamienky, čím sa vytvorí aj prirodzený úkryt. Bridlica musí byť stabilná, aby sa nezosunula a neprivodila zvieratku zranenie. Žiarovka by mala byť umiestnená nízko, ale tak, aby nedošlo k popáleniu zvieraťa.
Výška vodnej hladiny by mala byť dostatočná, aby sa korytnačka ležiaca na dne mohla pohodlne nadýchnuť. Čím je hladina vyššia, tým lepšie pre korytnačku, ktorá si tak môže precvičovať svalstvo. Odporúča sa nepoužívať žiadny substrát na dne akvária, aby sa ľahšie udržiavala čistota.
Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 25 - 28 °C cez deň a 22 °C v noci. Teplota vzduchu sa reguluje pomocou výkonu žiarovky. Vodu je potrebné vymeniť vždy, keď sa znečistí, nikdy by nemala byť studená a špinavá. Odporúča sa denná výmena vody, alebo obdeň, aby sa simulovali prirodzené výkyvy teploty.
Ako dekoráciu je možné použiť pekne tvarovaný samorast, suchozemské aj vodné rastliny.
Základná starostlivosť o mláďatá korytnačky červenouchej 2020 || Starostlivosť o mláďatá korytnačky
Vek a určovanie pohlavia: Dlhodobý spoločník s nejasnou minulosťou
Určiť spoľahlivo vek u korytnačiek je všeobecne veľmi zložité. V dospelosti tento druh môže dosahovať veľkosť až do 30 cm, pričom samce sú o niečo menšie.
Choroby a zdravotné problémy: Prevencia a rýchla reakcia
Pozorný chovateľ si dokáže zdravotné problémy korytnačky všimnúť takmer okamžite. Medzi prvé príznaky patria: zvláštne správanie, nechuť prijímať potravu, zmena na očiach a zmäknutie panciera.
- Zápal očnej žľazy: Často spôsobený zlou zoohygienou (špinavá a studená voda) a avitaminózou. Spočiatku je opuchnuté len jedno oko, neskôr sa pridáva apatia a nechuť k potrave. Korytnačka sa zdržiava najčastejšie vo vode. Ak je len jedno oko zlepené a korytnačka prijíma potravu, je potrebné okamžite zasiahnuť. Najrozumnejšie je navštíviť veterinára. Alternatívnym spôsobom ošetrenia, aj keď neveriacky prijímaným, je umiestnenie korytnačky na úplné sucho (len občasne navlhčiť pancier a kožu okrem hlavy) a aplikácia bórovej či framikoinovej masti do chorého a preventívne aj do zdravého oka.
- Dlhšie neprijímanie potravy: Ak je už aj druhé oko zapálené, môže byť potrebné injekčné podanie Calcia do stehna zadnej končatiny. Dávkovanie určí veterinár.
- Avitaminóza u mláďat: Pri boji s touto chorobou sa osvedčilo podkožné podanie injekčného prípravku Axetocal (vitamín A) v dávke 30 000 m.j. pre malé korytnačky (cca 7 cm). Aplikácia sa opakuje. Pre väčšie jedince sa dávka zvyšuje.
- Rachitída (odvápnenie kostí): Často sprievodná choroba zápalu očí. Najprv zmäkne spodná časť panciera (plastrón) a napokon aj karapax. Prevenciou je dostatok priameho slnečného žiarenia a v potrave ryby, dážďovky a ulitníky. Korytnačku možno umiestniť do plastovej nádoby s vodou a súšou na balkón, avšak sklo pohlcuje UV žiarenie.
- Zápal pľúc (pneumónia): Prejavuje sa dýchacími problémami, kedy sa korytnačka nedokáže ponoriť pod hladinu. Zdravý jedinec sa ponorí okamžite. Korytnačka so zápalom pľúc klesá na dno šikmo, naklonená na stranu zápalu. Ak sa korytnačka vôbec nemôže ponoriť, môže ísť o nahromadenie plynov v črevách u jedincov dlhšie hladujúcich. Liečba spočíva v aplikácii injekčného penicilínového prípravku.
V praxi sa vyskytli aj záhadné prípady, ako napríklad hrča na krku u 10 cm samčeka, ktorá nebola viditeľná na röntgene, alebo vyhreznutie kloaky s krvavým a nepriechodným análom, spôsobené kameňom alebo zápchou z výkalov. Extrémne prípady rachitídy, kedy sa spodok panciera stane tak tenkým, že sú viditeľné vnútorné orgány, svedčia o neskorej liečbe.
Iné druhy ozdobných korytnačiek
Okrem vyššie spomínaných druhov sa v Európe môžu objaviť aj ďalšie, ktoré majú podobné nároky:
- Chrysemys picta bellii: Rozšírenie v južnej Kanade, západnom a strednom USA. Dorastá do 25 cm. Má nápadne sfarbený spodok panciera do červena.
- Chrysemys picta dorsalis: Vyskytuje sa na juhovýchode USA, je menšia (15 cm). Spodná časť panciera je žltooranžová. Cez stred karapaxu sa tiahne oranžový pás.
Rodový názov týchto korytnačiek sa v minulosti menil z Pseudemys na Chrysemys a napokon na súčasný rodový názov Trachemys.
Dôležitosť správneho chovu pre dlhovekosť
Korytnačky patria medzi plazy a sú charakteristické svojím pancierom. Táto kostná kapsula, zložená z kostí a skostnatenej kože, im poskytuje ochranu. Vďaka kožovitej a vodeodolnej pokožke sú chránené pred dehydratáciou a zraneniami, no nemajú potné žľazy, preto sa musia vyhýbať silnému poludňajšiemu slnku. Ich papuľa nie je vybavená zubami, ale dobre vyvinuté čeľuste im pomáhajú pri žuvaní rastlinnej stravy a love koristi.
Existuje celkom 313 druhov a viac ako 200 poddruhov korytnačiek, ktoré obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov. Od malých vodných korytnačiek až po obrie morské a suchozemské druhy - ich rozmanitosť je obrovská. Avšak, napriek ich vysokej vekovosti, mnohé druhy sú dnes ohrozené vyhynutím. Pri zaobstarávaní korytnačky ako domáceho miláčika je dôležité preveriť jej pôvod a vyhnúť sa kúpam chránených druhov z voľnej prírody. Nie každý druh je vhodný na domáci chov; tropické druhy sú pre začiatočníkov príliš náročné. Vhodnejšie sú druhy s nižšími nárokmi, ako je korytnačka ozdobná, klopavka pižmová, či korytnačka egyptská alebo tuniská.
Korytnačky žijú na všetkých kontinentoch okrem polárnej oblasti, v rôznych prostrediach od tropických lesov po púšte. Vodné korytnačky obývajú jazerá, rybníky a rieky, zatiaľ čo suchozemské korytnačky môžu žiť vo veľmi suchých oblastiach. Suchozemské korytnačky potrebujú dostatok priestoru a rozmanito vybavený výbeh.
Pravidlo pre optimálnu veľkosť terária je dĺžka a šírka panciera v centimetroch krát päť. Pôda by mala byť bezprašná, ideálny je jemný štrk, riečny piesok alebo mulčovacia kôra, doplnená lístím alebo senom. Korytnačky majú rady kúpanie a vaňu využijú aj ako pitný zdroj, preto je dôležité vodu často meniť. V teráriu potrebujú aj úkryt na spanie a odpočinok.
V prírode sú korytnačky skôr samotárky, no v skupinkách môžu žiť harmonicky, ideálne sú skupinky samičiek s jedným samčekom. Je dôležité si uvedomiť, že pohlavie zvieraťa sa dá bezpečne rozoznať až po niekoľkých rokoch.
Ďalším dôležitým bodom v chove korytnačiek je zimný spánok, ktorý však neovplyvňuje všetky druhy. Európske korytnačky upadajú do zimného spánku, zatiaľ čo v teplejších klimatických podmienkach môžu byť aktívne aj v zime. Pred zimným spánkom je dôležité zviera skontrolovať u veterinára.
Vodné korytnačky sú vhodnejšie na chov v teráriu, ktoré by malo byť dostatočne veľké. V letných mesiacoch môžu byť niektoré druhy umiestnené do záhradného jazierka. Ozdobným korytnačkám s dĺžkou 10-15 cm stačí akvárium s dĺžkou 80 cm, no mnohé druhy vyžadujú väčšie nádrže. Akvaterárium by malo byť vybavené ostrovčekmi, kameňmi, drevom a netoxickými rastlinami. Filtre na vodu a bublinkové filtre zabezpečujú kvalitu vody, zatiaľ čo špeciálne žiarivky osvetlenie a ohrev.
Korytnačky sú vegetariánske, ich strava pozostáva z bylín, zeleniny a ovocia. S ovocím však treba byť opatrný kvôli obsahu fruktózy. Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo sépiovú kosť. Pri posype krmiva vápnikom môže dôjsť k predávkovaniu. Strava vodných korytnačiek sa líši, hlavnou zložkou je čerstvá, živá či mrazená potrava ako slimáky, dážďovky, cvrčky, ale aj celé sladkovodné ryby, malé myši či potkany.
Korytnačky sa dožívajú vysokého veku, menšie až 70 rokov, stredne veľké až 120 rokov. Nie sú to zvieratá na pár rokov, ale verní spoločníci na celý život. Pri zaobstarávaní korytnačky je dôležité podporiť pôvodný chov a kupovať zvieratá výhradne od uznávaných chovateľov alebo v záchytných staniciach, kde získate aj cenné rady.
Napriek tomu, že korytnačky nie sú zvieratá na maznanie, sú fascinujúcimi tvormi s dlhou históriou. Ich jedinečný pancier a pomalý, no vytrvalý životný štýl ich robia obľúbenými domácimi miláčikmi. Dôležité je mať dostatok informácií, najmä ak uvažujeme o ich rozmnožovaní, ktoré môže byť v amatérskych podmienkach náročné.
Vodné korytnačky patria k obľúbeným a často vyhľadávaným druhom zvierat. Ohľadom ich chovu koluje množstvo rôznych informácií, z ktorých je žiaľ veľké množstvo neúplných, najmä ak poukazujú na ich „nenáročnosť“. Je dôležité si uvedomiť, že korytnačka je živý tvor, nie hračka, ktorú odložíme, keď nás prestane baviť. Chov vodných korytnačiek nie je len o občasnom nasypaní suchého vločkového krmiva na hladinu vody. Korytnačka nie je ryba a potrebuje úplne inú stravu. Mnohí predajcovia neposkytujú fundované rady, čo vedie k zanedbaniu potrieb týchto zvierat. Korytnačky patria podobne ako ich suchozemské príbuzné k dlhovekým živočíchom, preto treba rátať s tým, že nám budú pri dobrej starostlivosti robiť spoločnosť aj niekoľko desiatok rokov.
Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá
Väčšina korytnačiek je pohlavne dospelá od 5. roku života, niektoré aj neskôr. Obdobie párenia je väčšinou od konca apríla do začiatku júna, závisí to od dĺžky dňa a množstva slnečného žiarenia. Hlavným obdobím párenia je obdobie po zimnom spánku. Samce medzi sebou bojujú o samicu narážaním panciera do súpera a pretláčaním.
Ak sa korytnačky spária a samička celé dni hrabe v piesku alebo štrku, pravdepodobne hľadá miesto na nakladenie vajec. Po 6-8 týždňoch samička vyhľadá miesto s kyprým pôdom, alebo nakladie vajíčka do vody. Pri prvých náznakoch je potrebné pripraviť samičke dostatočne vysokú vrstvu rašeliny s pieskom. Vajíčka môžu byť guľaté aj oválne, ich počet závisí od druhu a veku samice.
O vajíčka sa treba náležite postarať. Manipulácia s nakladenými vajíčkami musí byť maximálne opatrná, nesmú sa otočiť dolu hlavou. Vajíčka sa umiestnia do priesvitnej nádoby naplnenej špeciálnym substrátom (vermikulit), riečnym pieskom alebo štrkom. Substrát sa mierne navlhčí a vajíčka sa doň poukladajú asi do polovice. Nádoba sa uzavrie vekom s malými otvormi, čím sa vytvorí nutná vlhkosť. Teplota v nádobe by mala byť 27 °C. Pri teplote 30 °C sa rodí viac samíc, pri 28 °C viac samcov a pri 29 °C je to približne pol na pol. Stabilnú teplotu možno zabezpečiť umiestnením liahne do väčšieho akvária s ohrievačom a termostatom. Kondenzovaná voda z krytu nádoby nesmie kvapkať na vajíčka.
Korytnačky sa začnú liahnuť približne po 90 dňoch. Doba liahnutia trvá 1-3 dni. V inkubátore sa po vyliahnutí môžu malé korytnačky nechať do doby, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera úplne nevstrebe, čo môže trvať týždeň. V tomto čase korytnačka ešte nemusí prijímať stravu. Potom sa začnú kŕmiť malými porciami jedla 2-3 krát denne. Po vyliahnutí sa mláďatá premiestnia do samostatného akvária/terária.
Novonarodené korytnačky sú malé, majú jasné farby a mäkký pancier, ktorý sa ľahko môže poraniť. Musia dostávať veľmi pestrú stravu a od samého začiatku aj vitamíny a minerálne látky.
Technická výbava a údržba akvária
Korytnačky vo vode prijímajú potravu a tiež vylučujú, preto ju výraznejšie znečisťujú v porovnaní s akvarijnými rybkami. Na udržanie kvality vody je nevyhnutný filter s adekvátnym výkonom k objemu nádrže (odporúča sa aj silnejší výkon). Pre menšie akvária (do 80 litrov) je vhodný vnútorný filter, pri objeme nad 80 litrov je efektívnejší externý filter.
Pre zdravý rast a fungovanie organizmu je nevyhnutná aj prítomnosť tepelného a svetelného zdroja. Nad teráriom by mal byť umiestnený zdroj UVB žiarenia, vďaka ktorému korytnačky dokážu spracovávať vápnik a správne sa im vyvíja pancier a ďalšie časti opornej sústavy. Ako studenokrvné živočíchy si teplotu tela prispôsobujú okolitej teplote, preto by sme im mali umožniť sa vyhrievať pod výhrevnou žiarovkou. Žiarovky sa umiestňujú nad ostrovček, pričom treba dbať na to, aby sa korytnačky nemohli o žiarovku popáliť. Pri inštalácii osvetlenia je dôležité dbať na bezpečnosť. Ohrev vody zabezpečíme pomocou ohrievača s adekvátnym výkonom. Zle zvolené osvetlenie, jeho absencia či nedostatočná teplota vody má za následok mäknutie panciera, apatiu, zápal očí a rôzne iné zdravotné ťažkosti.
Potrava vodných korytnačiek je druhovo špecifická. Mláďatá korytnačiek môžeme kŕmiť každý deň, pri dospelých jedincoch stačí kŕmenie každý druhý deň. Mnoho chovateľov kŕmi korytnačky v inej nádobe, aby predišli nadmernému znečisteniu vody. Ako zdroj potravy možno využiť rybie mäso, kuracie mäso, larvy komárov, patentky, slimáky, špeciálne mrazené zmesi. Nikdy nepodávame mrazenú stravu hneď, ale necháme ju rozmraziť. Alternatívou môže byť kŕmenie kvalitnými granulátmi. Sušené gammarusy využívame skôr ako spestrenie. Jedálniček môžeme obohatiť o vitamínové a minerálne doplnky.