V centre Bratislavy sa už niekoľko rokov odohráva príbeh, ktorý spája luxus, miliónové investície a nejasné využitie štátneho majetku. Vila na Gorazdovej ulici, pôvodne sídlo japonského veľvyslanectva, sa mala stať modernou a bezpečnou rezidenciou pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek šiestim rokom od jej odkúpenia štátom a investícii presahujúcej 4,3 milióna eur však objekt stále zíva prázdnotou a jeho prvý obyvateľ zostáva neznámou. Tento článok sa ponorí do detailov tejto kauzy, preskúma históriu vily, priebeh jej rekonštrukcie, náklady a dôvody, prečo sa napriek všetkému stále nevyužíva podľa pôvodného zámeru, pričom sa dotkne aj širšieho kontextu zabezpečenia bývania pre najvyšších ústavných činiteľov po nedávnych bezpečnostných udalostiach.
Počiatočný nákup a roky stagnácie: Od veľvyslanectva k nevyužitej nehnuteľnosti
História tejto luxusnej vily sa začína v roku 2019, kedy Slovenská republika odkúpila objekt na Gorazdovej ulici v Bratislave za 2,6 milióna eur. Pôvodne v ňom sídlilo veľvyslanectvo Japonska. Po tomto významnom nákupe však nasledovalo obdobie stagnácie. Objekt nebol využívaný na bývanie, pričom dôvodom bol „technický stav a rekonštrukcia“, ako uvádza tlačové oddelenie Národnej rady SR. Tieto slová naznačujú, že hoci štát získal nehnuteľnosť, jej okamžité sfunkčnenie nebolo možné.
Dodatok ku kúpnej zmluve zverejnený v registri zmlúv odhaľuje, že štát vilu nenadobudol prevodom vlastníctva podľa uznesenia vlády, ale ju riadne odkúpil od štátnej akciovej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru. V auguste 2019 Kancelária Národnej rady SR podpísala dodatok, ktorým sa zaviazala uhradiť celú kúpnu cenu na bankový účet štátnej firmy. Vila v centre Bratislavy tak prešla do správy štátu s cieľom zabezpečiť reprezentatívne a bezpečné bývanie pre predsedu parlamentu.
Miliónová rekonštrukcia: Luxusné vybavenie a rastúce náklady
Vila, ktorá sa rozprestiera na takmer 800 štvorcových metroch zastavanej plochy na pozemku s rozlohou 1 831 m², prešla v uplynulom roku rozsiahlou obnovou. Kancelária Národnej rady SR, ako správca vily, uzatvárala zmluvy na jej rekonštrukciu. Interiér si cez firmu Drevona Interiors vyžiadal ďalších 171 160 eur. Toto vybavenie zahŕňa prvky luxusu ako knižnica za 10 800 eur, jeden kozub obložený bračským mramorom za 8 450 eur a druhý na terase za 6 500 eur, čo upozornila televízia ta3.
Objekt disponuje tromi nadzemnými podlažiami, suterénom, dvomi garážami a záhradou. Na konci marca bola do registra zmlúv pridaná ďalšia zákazka na dokončenie vily, tentoraz v hodnote vyše 602-tisíc eur. Celková suma za vilu tak momentálne presahuje 4,35 milióna eur. Je však dôležité poznamenať, že táto suma ešte nie je konečná, keďže objekt stále nie je dokončený a náklady sa môžu ďalej zvyšovať. Z tlačového oddelenia Národnej rady bolo oznámené, že na rekonštrukciu vily bolo reálne vyfakturovaných približne 930-tisíc eur bez DPH. Táto suma nezahŕňa poslednú investíciu vo výške 602-tisíc eur (489 906,23 eur bez DPH) na takticko-bezpečnostné opatrenia. „Ďalšie náklady na rekonštrukciu momentálne nie je možné presne stanoviť,“ uviedli z tlačového oddelenia.
Prvý obyvateľ v nedohľadne: Richard Raši a nečakané zvraty
Pôvodne sa predpokladalo, že prvým obyvateľom luxusnej vily sa stane predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas). Avšak aj napriek tomu, že vila bola určená pre neho, on sám sa do nej sťahovať nechystá. Jeho hovorkyňa Zuzana Krištofovičová uviedla, že predseda parlamentu pochádza z Košíc, no v Bratislave má vlastný byt, a preto sa so sťahovaním neponáhľa. Pre neho ide o „bezprecedentnú otázku“. Táto situácia naznačuje, že aj keď bola vila pripravená pre konkrétneho ústavného činiteľa, jeho osobná situácia a preferencie zmenili pôvodné plány.
Paradoxne, do prázdneho domu by mali poputovať viaceré hodnotné umelecké diela vrátane sôch ako „Jánošík“ od Jána Kulicha, „Dievča s drapériou“ od Jozefa Kostku, „Detviansky fujaráš“ od Alexandra Trizuljaka a „Koperník“ od Tibora Bártfaya. Väčšina z nich je bronzová, jedno dielo je z epoxidu. Dopĺňa ich aj socha „Poľný kvet“, zapožičaná priamo od autora Milana Lukáča. Dôvody presunu umeleckých diel do objektu, ktorý nie je obývaný, nie sú jasné a vyvolávajú ďalšie otázky.
"Lex atentát" a zabezpečenie bývania pre ústavných činiteľov: Širší kontext
Otázka bezpečného a reprezentačného bývania nabrala na dôležitosti po atentáte na premiéra Roberta Fica v máji 2024. V rámci legislatívneho balíka „Lex atentát“ boli zavedené nové pravidlá, ktoré zaväzujú troch najvyšších ústavných činiteľov - prezidenta, premiéra a šéfa parlamentu - bývať v objektoch spĺňajúcich bezpečnostné kritériá. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v súvislosti s týmto balíkom rozbehol rozsiahle bezpečnostné opatrenia, ktorých súčasťou bolo aj zabezpečenie nových rezidencií pre týchto činiteľov.
Štát tak v súčasnosti disponuje tromi luxusnými vilami v lukratívnych častiach Bratislavy. Napriek tomu ani jeden z ústavných činiteľov zatiaľ nemá záujem o bývanie v štátnej rezidencii a objekty zostávajú prázdne. Ministerstvo vnútra medzitým dokúpilo ďalšie dve vily na Mudroňovej ulici neďaleko parlamentu. Jedna z nich bola už v minulosti v majetku štátu a uvažovalo sa o nej ako o sídle premiéra. Tretia, rozostavaná vila, má byť pravdepodobne určená pre prezidenta. Zaujímavosťou je, že všetky tri adresy sa končia číslom sedem.
Minister Šutaj Eštok obhajuje investície do nehnuteľností tým, že „investícia do nehnuteľností je investíciou, pretože vám ostane. Je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Nehnuteľnosti, obzvlášť v Bratislave, na svojej cene iba rastú“. Tento pohľad však naráža na kritiku opozície. Poslanec Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska síce nespochybňuje dôležitosť zabezpečenia bývania ústavných činiteľov, ale ocenil by, keby ministerstvo skôr hľadalo nehnuteľnosť, ktorú už vlastní. „Len sa čudujem, prečo už tie objekty, ktoré sa dnes rekonštruujú alebo sú dokonca zrekonštruované, napríklad vila predsedu Národnej rady SR, zostávajú prázdne, keď pán predseda stále býva vo vlastnom,“ dodáva.
Poslanec Marián Viskupič z opozičnej strany SaS považuje kúpu rodinného domu v čase očakávaného šetrenia peňazí zo strany vlády za absurdné. „Je zmysluplným riešením, aby sa štát zbavoval zbytočných nehnuteľností. Aby nejaké predal, aby ušetril na ich údržbe, aby ušetril na servise, na energiách. Nemyslím si, že je vôbec normálne v danom stave kupovať niečo nové,“ myslí si Viskupič.
Pozeráme Ligu Majstrov a PL TOTS Hlasovanie! 👀🗳️
Otvorená otázka prezidentskej a premiérskej rezidencie
Problémom zostáva aj neutešený stav prezidentskej a premiérskej vily. Prezidentská vila je naďalej neobývateľnou zrúcaninou a už vyše desaťročia chátra. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok potvrdil, že aj keď štát našiel bývanie pre dvoch z trojice najvyšších ústavných činiteľov, stále hľadali rezidenciu pre prezidenta. „Tá vila na Slavíne sa z technického a bezpečnostného hľadiska ukazuje ako nepoužiteľná, tým pádom prebieha nejaký prieskum trhu,“ uviedol minister. Prieskum bol úspešný a od júna tohto roka je ministerstvo vnútra vlastníkom a správcom rodinného domu na Mudroňovej ulici v Bratislave, ktorý by mal slúžiť ako prezidentská rezidencia. „Táto debata je samozrejme ešte otvorená a prebiehajú tam nejaké technické implementácie,“ priblížil Šutaj Eštok.
Prezident Peter Pellegrini ešte koncom júla potvrdil, že otázku svojho bývania rieši v spolupráci s úradom pre ochranu ústavných činiteľov. Pellegrini využíva svoj byt v komplexe Zuckermandel a taktiež vilu v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa, ktorá sa spája s kontroverziou poslanca NR SR Petra Náhlika. Premiér Robert Fico dnes žije v byte na Sokolskej ulici v Bratislave, ktorý odkúpil od straníckeho kolegu. Pôvodne sa síce uvažovalo o kúpe druhej rezidencie pre predsedu vlády na Mudroňovej ulici, no vláda Igora Matoviča v roku 2020 podpis zmluvy zrušila.
Vila na Gorazdovej: Symbol nevyužitého potenciálu a budúce výzvy
Vila na Gorazdovej ulici, symbol dlhoročného nevyužitého luxusu, by po piatich rokoch konečne mohla splniť svoj účel, ak sa podarí vyriešiť otázku jej prvého rezidenta. Zatiaľ sa však zdá, že až Richard Raši by mohol ako prvý predseda parlamentu reálne bývať v oficiálnom štátnom sídle. Verejnosti je však objekt neprístupný, keďže je v chránenom bezpečnostnom režime. Rozhodnutie o vhodnosti vily na bývanie pre predsedu parlamentu a následne aj rozhodnutie samotného ústavného činiteľa o jej využití je tak stále v rukách Úradu na ochranu ústavných činiteľov a príslušného činiteľa.
Dôležitým aspektom je aj fakt, že objekt má slúžiť nielen na bývanie, ale aj na „plnenie protokolárnych povinností spojených s výkonom funkcie“. Okrem iného by takéto bývanie odľahčilo prácu Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Zo zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov majú na oficiálnu štátnu rezidenciu nárok aj prezident a premiér, čo naznačuje snahu o systematickejšie riešenie bývania pre najvyšších predstaviteľov štátu.
Zaujímavosťou je, že v kúpenej vile pri Bratislavskom hrade býval počas druhej svetovej vojny hlavný ideológ úradu propagandy fašistického slovenského štátu Tido Jozef Gašpar. Tento historický fakt dodáva vile ďalší rozmer a kontext.
Celkovo príbeh vily na Gorazdovej ulici poukazuje na komplexnosť problematiky spravovania štátneho majetku, efektívnosti verejných investícií a v neposlednom rade na výzvy spojené so zabezpečením bezpečného a dôstojného bývania pre najvyšších predstaviteľov štátu v kontexte súčasných bezpečnostných hrozieb.