Vodná ulica v Košiciach: Od pevnosti k modernej ulici

Vodná ulica, nenápadná ulička v centre Košíc, nesie vo svojom názve odkaz na svoju minulosť. Pôvodne sa tu nachádzala vodná priekopa, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia. História tejto ulice, jej premenovania, ako aj stavby a udalosti, ktoré ju formovali, sú fascinujúcim pohľadom na vývoj mesta.

Počiatky ulice a mestské opevnenie

Západná časť dnešnej Vodnej ulice tvorila kedysi súčasť pôvodného opevneného mesta. Vnútorný hradobný múr sa približne nachádzal v úrovni dnešnej Hrnčiarskej ulice, kde pretína Vodnú ulicu. O niečo ďalej stál vonkajší hradobný múr, situovaný medzi dnešnými domami číslo 3 a 5. Za ním nasledovala vonkajšia hradobná priekopa a napokon mostík cez Mlynský náhon.

V polovici 17. storočia bol pod vnútorným hradobným múrom vybudovaný vysoký hlinený násyp, spevnený kamennými stenami. Na tomto násype boli umiestnené ťažké delá, ktoré slúžili na obranu mesta. Tieto delá by pre samotné mestské hradby predstavovali príliš veľkú záťaž. Tento typ obranného zariadenia, nazývaný batéria alebo kavalier, bol pomenovaný podľa Kováčskej ulice, a preto sa najčastejšie označoval nemeckým názvom „Schmidt Baterrie“. Bol zrušený po roku 1810 a nachádzal sa v priestore dnešnej východnej polovice činžiaku Vodná 4.

Reprezentácia východného opevnenia mesta Košíc v roku 1747, s vyznačenou Kováčskou batériou.

V tejto časti opevnenia sa nachádzalo ešte jedno fortifikačné zariadenie. Po roku 1484 bola v priestoroch dnešného domu číslo 8 postavená menšia polkruhová bašta, známa ako „malý rondel“.

Likvidácia opevnenia a prvé stavby

Koncom 18. storočia začali mestské hradby strácať na strategickom význame a zároveň predstavovali prekážku v rozvoji mesta. Preto dochádzalo k ich postupnému odstraňovaniu. V priestore dnešnej Vodnej ulice boli asanované už okolo roku 1810.

Po asanácii hradieb nebol o stavebné parcely za domom Vodná 4 spočiatku veľký záujem, alebo im bránili iné prekážky. Prvé stavby sa tu začali realizovať až koncom 19. storočia. Predtým boli tieto pozemky využívané ako zeleninové záhrady. V tomto období už ulica niesla svoj súčasný názov, samozrejme, v rôznych jazykových podobách - maďarsky „Vizi utca“, latinsky či nemecky.

Mapa Košíc z roku 1819-1821 zobrazujúca Vodnú ulicu a jej okolie.

Výstavba v tejto časti mesta nabrala koncom 19. storočia rýchle tempo. Najprv bola zastavaná južná časť ulice, kde v priebehu niekoľkých rokov vyrástli domy s číslami 1, 3 a 5. Tieto domy boli postavené ako obytné a vyznačujú sa eklektickými fasádami s novorenesančnými prvkami. Ako posledná bola postavená nárožná budova, ktorá dnes nesie adresu Štefánikova 32.

Na severnej strane ulice bol v novovekej časti prvým postaveným objektom secesný dom s číslom 8, dokončený pred rokom 1910. Charakteristická je jeho architektonická kompozícia s dvoma nárožnými rizalitmi a balkónom nad vstupnou bránou v strede.

Mapa Košíc z roku 1912 s detailným pohľadom na Vodnú ulicu („Vizi utca“) a jej okolie.

Éra modernej architektúry a sociálne bývanie

V 20. rokoch 20. storočia bol vedľa secesného domu postavený kubistický činžový dom s číslom 6. Tento dom má pomerne zložitý trojkridlový pôdorys a bol určený ako obytný dom pre zamestnancov finančného rezortu. Po jeho dostavbe, ktorá prebehla v rokoch 1923 až 1925, tu našlo bývanie niekoľko desiatok štátnych zamestnancov s rodinami.

Noviny „Slovenský východ“ z 15. augusta 1925 priniesli detailnú správu o prideľovaní bytov v novostavbách: „Rozdelenie bytov v budovách pre štátnych zamestnancov v Rašínovej ulici. Včera odpoludnia zasadala za predsedníctva župného poradcu Bernovského medzirezortná bytová komisia, ktorá jednala o rozdelení bytov v novostavbe na Rašínovej ulici v Košiciach. Budova sostáva z 3 blokov, ktoré obsahujú 99 rodinných bytov a 22 bytov pre slobodných. Žiadostí o pridelenie bytov bolo na župnom úrade podaných 997 a môže teda byť umiestených len 10 percent žiadateľov. Rozhodnúť, kto má byt dostať a kto nie, je teda veľmi ťažké, keď rozhodnutie má byť, pokiaľ možno, spravodlivé. V záujme štátu bolo v prvom rade vzaté v úvahu, aby byty boly pridelené dietárom a v druhom rade, aby každý rezort bol pomerne rovnako zastúpený. Z toho dôvodu bol rezort finančného ministerstva z prídelu vylúčený, poneváč pre týchto zamestnancov, sa pripravuje dom vo Vodnej ulici, ktorý obsahuje 36 rodinných bytov. Konečné uzavretie je závislé na vyhlásení jednotlivých rezortov, či prijímajú rozhodnutie županovho náměstka, čo má byť župnému úradu oznámené písomné do pondelka večer. Na schôdzi boly prenesené niektoré námietky, ktoré budú podľa možnosti vzaté v úvahu. Na rozdelenie bytov to však asi nebude mať už podstatného vplyvu. O bytových pomeroch štátnych zamestnancov v Košiciach svedčia výmluvné uvedené číslice a i to, že obsadením novostavby v Rašínovej ulici a vo Vodnej ulici bude ubytovaných definitívne 48 percent štátnych zamestnancov.“

Architektonickú modernu na severnej strane ulice dopĺňa náročný činžový dom s adresou Štefánikova 34.

Nezlomný názov a historické udalosti

Zaujímavosťou je, že samotný názov „Vodná ulica“ sa zachoval dodnes a je azda jedinou ulicou v centre mesta, ktorá nebola premenovaná žiadnym z minulých režimov. Samozrejme, menila sa jej jazyková podoba. V období prvej republiky sa ulica rozšírila až za mlynský potok, a preto k nej patrila aj dnešná Rumanova ulica.

Fotografia Vodnej ulice z druhej polovice 20. rokov 20. storočia, pohľad na jej severnú stranu s dominantným činžiakom.

Ulica bola svedkom aj nebezpečných udalostí. V novinách „Slovenský východ“ z 22. júna 1925 bol publikovaný článok o nehode, ktorá sa odohrala na nároží Kováčskej a Vodnej ulice: „Splašené kone sa zrútili do Hornádu, Kočiš ťažko zranený. Poľutovaniahodná príhoda sa udiala v noci z nedele na pondelok. Kováčskou ulicou v Košiciach išiel koč od Mlynskej ulice smerom k Vodnej ulici, kde sa zatáčal. Práve na tomto nároží sa kone dačoho zľakli, počali javiť nepokoj a strhli povoz na ľavo a koleso koča vrazilo do kameňa na rohu domu Kováčskej z Vodnej ulice, koleso sa utrhlo, čo rozrušilo kone natoľko, že sa splašili a povoz bez zadného kolesa tryskom vliekli Vodnou ulicou, kde na rohu Rašínovej ulice voz sa prevrhnul, kočiš bol zhodený pod kolesa a koňmi pošliapaný i vozom prejdený, takže utrpel veľmi vážne zranenie. Vo voze sa nachodiacim pasažierom na šťastie nič nestalo a zostali bez poranenia. Ako náhle sa voz prevrátil, kone pretrhli postraňky a šialeným letom bežali priamo k Hornádu. Poneváč na tomto mieste proti Vodnej ulici niet žiadneho zábradlia, kone sa rútili ďalej a z výšky troch metrov zleteli do rieky. Keby sa nebol voz na Vodnej ulici prevrátil, kone by ho dovliekli až k vode, kde by sa i povoz s pasažiermi zrútil do vody. Upozornili sme už niekoľko razy na tú okolnosť, že daktoré miesta tzv. Mlynského jarku sú bez zábradlia, že ide o bezpečnosť ľudu a že je nutné v meste poriadne ohradiť Hornád. Táto príhoda pohne snáď príslušný mestsky úrad, aby konečne zjednaná bola v tejto veci nutná náprava. Práve v okamihu, kedy kone padli do Hornádu, išli kolem dvaja strážnici mimo službu a dvaja vojaci, ktorí odvážne skočili do jarku, prerezali oprate a postraňky koňov a nakoniec sa im podarilo za pomoci ďalších prispechavších chodcov kone vytiahnuť. Ťažko zranený kočiš bol lekársky hneď ošetrený a dovezený do štátnej nemocnice.“

Táto udalosť poukázala na nevyhnutnosť zabezpečenia okolia Hornádu a potrebu oplotenia rieky v mestskej časti.

Historický kontext Slovenska a urbanizmus

Územie Slovenska má bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia Samovej ríše v 7. storočí. Neskôr nasledovalo Nitrianske kniežatstvo a vznik Veľkej Moravy v roku 833. Postupne sa územie začlenilo do Uhorska a neskôr do Rakúskej monarchie. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Československa, ktoré existovalo až do roku 1993. Dnešná Slovenská republika je parlamentnou demokraciou slovenskom ako úradným jazykom. Od roku 2004 je členom Európskej únie a od roku 2007 Schengenského priestoru.

V kontexte urbanizmu a rozvoja miest, ako je aj Košice a tým pádom aj Vodná ulica, je dôležité sledovať historický vývoj a adaptáciu na meniace sa potreby spoločnosti. Likvidácia opevnení a následná výstavba nových obytných a administratívnych budov odráža proces modernizácie a rastu miest. Príklady ako výstavba činžiakov pre štátnych zamestnancov na Vodnej ulici ilustrujú snahu o riešenie bytovej otázky a zabezpečenie bývania pre obyvateľstvo.

Súčasnosť a potenciál rozvoja

Vodná ulica dnes predstavuje súčasť historického centra Košíc. Jej nenápadnosť skrýva bohatú históriu a svedectvo o vývoji mesta. Zachovanie pôvodného názvu ulice je cenným prvkom, ktorý pripomína jej minulosť. Hoci sa v texte spomína Hostel Vodná 1, Golden Royal Spa a Golden Royal Boutique Hotel & Spa, ako aj parkovisko a firma INFOREAL PLUS s.r.o. v okolí, primárnym zameraním článku je historický vývoj samotnej ulice.

Budúcnosť Vodnej ulice spočíva v jej začlenení do celkovej koncepcie revitalizácie historického centra mesta. Jej potenciál spočíva v zachovaní jej charakteru a zároveň v jej zmysluplnom využití v rámci modernej mestskej štruktúry.

Informácie o Šuranoch a projektoch vodného hospodárstva

Napriek tomu, že primárnym zameraním článku je Vodná ulica v Košiciach, poskytnuté informácie obsahujú aj údaje o meste Šurany a projektoch v obci Konská týkajúcich sa vodného hospodárstva. Tieto informácie, hoci nie priamo súvisiace s Vodnou ulicou, dopĺňajú celkový obraz o dianí na Slovensku.

Šurany sú mestom vo východnej časti Podunajskej roviny, na brehoch Malej Nitry. Sú významnou železničnou križovatkou a historicky sú známe najstarším cukrovarom v strednej Európe. Mesto má bohatú históriu, svedectvom čoho sú archeologické náleziská ako Zámeček, kde bola objavená „Hrádocká Venuša“. V Šuranoch sa nachádza viacero kultúrnych pamiatok, vrátane Rímskokatolíckeho kostola sv. Štefana Prvomučeníka a Ortodoxnej synagógy, ktorá dnes slúži ako Mestské múzeum. Mesto žije bohatým kultúrnym a spoločenským životom, s organizovaním rôznych podujatí počas roka.

V obci Konská bol schválený projekt „Vodozádržné opatrenia na cintoríne v obci Konská“, realizovaný v rámci Programu Slovensko. Cieľom projektu je podpora adaptácie na zmenu klímy, zadržiavanie vody v území, zmiernenie prejavov sucha a ochrana pred povodňami. Projekt zahŕňa rôzne opatrenia, ako sú retenčná dlažba, retenčná nádrž, zavlažovací systém a výsadba zelene.

Mapa Slovenska s vyznačenými Košicami a Šuranmi.

Tieto dodatočné informácie, hoci nesúvisia priamo s Vodnou ulicou v Košiciach, ukazujú na rôznorodosť informácií týkajúcich sa urbanizmu, histórie a environmentálnych projektov na Slovensku. Zameranie na konkrétnu ulicu v Košiciach však umožňuje hlbšie preskúmanie jej jedinečného príbehu.

tags: #vodna #ulica #6 #podorys