Výstavba kvalitnej dopravnej infraštruktúry, najmä diaľničnej siete, je kľúčovým predpokladom pre sociálno-ekonomický rozvoj každej krajiny. Slovensko, podobne ako iné európske štáty, čelí potrebe zefektívniť a optimalizovať procesy súvisiace s prípravou, umiestňovaním a povoľovaním takýchto strategických stavieb. S cieľom akcelerovať výstavbu a zabezpečiť včasné prínosy pre spoločnosť bol prijatý a opakovane novelizovaný zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento zákon, spolu s jeho dodatkami a súvisiacimi legislatívnymi úpravami, predstavuje súbor nástrojov, ktoré majú za cieľ zjednodušiť a zrýchliť výstavbu diaľničnej siete.
Predmet a cieľ zákona o mimoriadnych opatreniach
Základný rámec pre urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest definuje zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Tento zákon sa primárne vzťahuje na prípravu stavieb diaľnic a rýchlostných ciest uvedených v prílohách č. 1 a 2 zákona, vrátane ich súčastí a vyvolaných úprav. Cieľom legislatívy je zefektívniť procesy, zjednodušiť povolovacie konania a tým akcelerovať výstavbu diaľničnej siete, ktorá je vnímaná ako dôležitý determinat sociálno-ekonomického rozvoja krajiny.
Kľúčové zmeny a opatrenia v novele zákona z roku 2022
Významnou novelou, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2022, bolo vypustenie ustanovenia § 4 ods. 7, ktoré sa týkalo plynutia lehoty na začatie stavby diaľnice na pozemkoch, ku ktorým stavebník pred vydaním stavebného povolenia nenadobudol vlastnícke právo a ktoré boli predmetom vyvlastňovacieho konania. Táto úprava mala odstrániť prekážky v príprave stavieb v prípadoch, keď vyvlastňovacie konanie prebiehalo dlhodobo.
Ďalšie zásadné zmeny prinieslo doplnenie § 4 ods. 8 až 12. Tieto ustanovenia zaviedli možnosť vylúčiť odkladný účinok odvolania proti stavebnému povoleniu a rozhodnutiu o zmene stavby pred dokončením, ak stavebník preukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, podal návrh na vyvlastnenie, alebo mu bola priznaná predbežná držba pozemku.
Zákon tiež upravil platnosť stavebného povolenia, ktoré stráca platnosť, ak sa so stavbou diaľnice nezačalo do piatich rokov od nadobudnutia jeho vykonateľnosti. V odôvodnených prípadoch môže stavebný úrad platnosť povolenia predĺžiť najviac o ďalších päť rokov. Dôležité je, že lehota na začatie stavby na pozemku, kde stavebník nemá ešte vyriešené vlastnícke práva a ktorý je predmetom vyvlastňovacieho konania, počas tohto konania neplynie.
V kontexte realizácie inžinierskych sietí ako vyvolaných úprav pri stavbe diaľnic, zákon explicitne definuje vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech vlastníka siete. Toto právo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti povolenia na predčasné užívanie alebo kolaudačného osvedčenia pre dané vedenie. Stavebník je zodpovedný za podanie návrhu na zápis do katastra nehnuteľností a za úhradu primeranej náhrady vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorá sa stanovuje na základe znaleckého posudku a pokrýva obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľnosti.
Zákon tiež zavádza zjednodušenie v kolaudačnom konaní, ktoré sa pri stavbe diaľnice zlúči s konaním o zmene stavby pred dokončením, ak sa podstatne nemení účel stavby a zmena sa realizuje na pozemkoch uvedených v stavebnom povolení.
Zmeny v procese vyvlastňovania a predbežnej držby
Významnou oblasťou, ktorú zákon rieši, je vyvlastňovacie konanie. V rámci neho môže vyvlastňovací orgán na návrh vyvlastniteľa vydať rozhodnutie o predbežnej držbe, ktoré mu umožňuje začať s prácami na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe. Rozsah týchto prác je presne vymedzený v rozhodnutí a musí byť v súlade so stavebným povolením. Nadobudnutím predbežnej držby získava vyvlastniteľ právo držby a užívania nehnuteľnosti na účely vykonania povolených prác.
Ako sa stavajú moderné cesty? Proces výstavby diaľnic
Doba trvania predbežnej držby sa predĺžila z doterajších šiestich mesiacov na jeden rok, čo má poskytnúť vyvlastniteľovi dostatočný čas na realizáciu prác. Ak sú však práce v súlade s rozhodnutím o predbežnej držbe nezačnú do tohto obdobia, alebo ak stavebné povolenie stratí platnosť, vyvlastňovací orgán na návrh vyvlastňovaného rozhodne o zrušení predbežnej držby. Počas výkonu predbežnej držby majú vyvlastňovaný a oprávnený z vecného bremena nárok na finančnú náhradu, ktorej výška sa určuje na základe znaleckého posudku.
Zákon tiež zrýchlil proces vydávania rozhodnutia o predbežnej držbe, keď sa lehota pre vyvlastňovací orgán na jeho vydanie po ústnom pojednávaní skrátila zo 15 na 7 pracovných dní.
Prechodné ustanovenia a ich význam
Nové legislatívne úpravy často prichádzajú s prechodnými ustanoveniami, ktoré riešia situácie, keď konania boli začaté ešte pred účinnosťou nového zákona. V prípade novely zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach platí, že konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou zákona sa dokončia podľa tohto nového zákona. Zároveň zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré v týchto konaniach nastali pred účinnosťou novely.
Tieto prechodné ustanovenia sú dôležité pre zabezpečenie kontinuity a právnej istoty v procesoch, ktoré už prebiehali na základe predchádzajúcej legislatívy.
Rozšírenie pôsobnosti zákona a ďalšie legislatívne úpravy
V neskorších úpravách zákona došlo k rozšíreniu zoznamu diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré sa zákon vzťahuje. Týmito úpravami sa do zoznamu zahrnula celá plánovaná sieť D1 až D4 a R1 až R8. Tým sa rozšírila pôsobnosť zákona na strategicky najvýznamnejšie dopravné koridory v krajine.
Zákon tiež upravuje proces koordinácie medzi stavebnými úradmi. Pôsobnosť prvostupňového stavebného úradu vo veciach územného konania pre stavby diaľnic a rýchlociest sa v niektorých prípadoch preniesla z obcí na krajské stavebné úrady. Krajský stavebný úrad má v týchto prípadoch prihliadať predovšetkým na primerané požiadavky účastníkov konania súvisiace s výstavbou diaľnice alebo rýchlostnej cesty.
V súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemkom pre stavbu diaľnice, novela priniesla aj úpravy týkajúce sa náhrady za výkup pozemku alebo stavby. Ak je kúpna zmluva uzatvorená pred začatím vyvlastňovacieho konania, náhrada môže byť stanovená na 1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.
Kritika a výzvy v praxi
Napriek snahám o zefektívnenie a zjednodušenie legislatívneho rámca, výstavba diaľnic na Slovensku stále čelí výzvam. Odborníci upozorňujú na potenciálne riziká, ako je skrytá monopolizácia firiem a obavy z nárastu korupčného správania v súvislosti s niektorými zavedenými inštitútmi, napríklad v kontexte delenia stavieb na "vyhradené stavby".
Problémom zostáva aj nedostatočná infraštruktúra, na ktorú poukazujú dopravcovia, a potreba budovania oddychových miest pre kamiónovú dopravu. Porovnanie s infraštruktúrou v okolitých krajinách, ako je Poľsko, často ukazuje pomalšie tempo rozvoja a menej pružnú reakciu verejnej správy na podnikateľské príležitosti.
Dodatočné náklady spojené s implementáciou nových legislatívnych opatrení, ako napríklad potreba navýšenia personálnych kapacít na krajských stavebných úradoch a ministerstve výstavby, predstavujú ďalší aspekt, ktorý je potrebné zohľadniť pri hodnotení efektivity týchto zákonov. Medzinárodní investori navyše hľadajú stabilné a jasné právne prostredie, čo je kľúčové pre budúcu prosperitu krajiny.
Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach a jeho novely predstavujú dôležitý krok k urýchleniu výstavby diaľničnej siete na Slovensku. Ich úspešná implementácia a efektívnosť však závisia od neustáleho monitorovania, vyhodnocovania a prípadných ďalších úprav s cieľom zabezpečiť transparentnosť, predchádzať korupcii a v konečnom dôsledku prispieť k rozvoju krajiny.
tags: #stavebny #zakon #niektorych #stavieb #dialnice