V dnešnej prepojenej dobe, kde sociálne siete a komunikačné aplikácie tvoria neoddeliteľnú súčasť našich životov, sa občas objaví situácia, kedy jednoducho nemáme chuť s niekým komunikovať. Možno ste práve prešli náročným dňom, alebo túžite po chvíľke pokoja bez neustáleho prívalu notifikácií. V takýchto chvíľach sa hodí vedieť, ako si nastaviť svoju prítomnosť online tak, aby ste mali kontrolu nad tým, kto vidí váš status "online".
Ovládanie viditeľnosti aktivity v aplikáciách
Určite to poznáte, niekedy vám niekto napíše, no vy nemáte chuť s danou osobou práve komunikovať. V snahe o diskrétnosť a zachovanie súkromia existuje viacero spôsobov, ako toto riešiť. Jednou z možností je prepnúť váš smartfón do režimu offline. Ak si túto funkciu zapnete, môžete váš stav neaktivity nastaviť buď kým to nezmeníte, alebo na určitý čas. K tejto funkcii sa dostanete potom, ako kliknete na tri vodorovné čiary a potom na ozubené koliesko, kde je možnosť upraviť "Aktívny stav". Toto nastavenie vám umožní prečítať prijatú správu tak, aby o tom druhá osoba nevedela, a zároveň signalizuje vašu neprítomnosť.
Pokročilé nastavenia: Offline pre vybraných
Čo ak by sme vám ale povedali, že si môžete stav offline nastaviť aj pre konkrétnu osobu? Táto funkcia predstavuje sofistikovanejší prístup k riadeniu vašej online viditeľnosti a umožňuje vám vytvoriť zóny súkromia v rámci vašich digitálnych interakcií. Z nejakého dôvodu ale možno túto funkciu aktivovať len cez webové rozhranie aplikácie a nie cez smartfón. Táto možnosť je často dostupná v rámci nastavení súkromia populárnych komunikačných aplikácií.
Proces nastavenia je zvyčajne intuitívny. Po prihlásení do webového rozhrania aplikácie, kde je táto funkcia dostupná, nájdete v menu možnosť týkajúcu sa nastavenia "Aktívneho stavu" alebo "Viditeľnosti online". Po kliknutí na túto možnosť sa vám zobrazí ponuka, ako môžete vidieť na druhom snímke (v kontexte pôvodného zdroja informácií). Práve sme na pol ceste, ako môžeme nastaviť stav, že sme offline pre konkrétnu osobu. V ďalšom kroku vyberte tých priateľov, ktorým nechcete zobraziť, že ste online. Ako si ich vyberiete, tak kliknite na možnosť uložiť. Potom sa vám zobrazí okno, kde rovnako treba kliknúť na možnosť uložiť. Týmto spôsobom efektívne vytvoríte zoznam "neviditeľných" kontaktov, pre ktoré váš online status nebude viditeľný.
Ako nastaviť nové stravné pre mobilných zamestnancov v cestnej doprave od 30. 1. 2026.
Širší kontext digitálnej diskrétnosti
Ak by ste stav offline chceli vyšperkovať do dokonalosti, tak nezabudnite, že ak používate aj iné chatovacie aplikácie, tak aj v nich môžu konkrétna osoba vidieť, že ste online. Každá platforma má svoje vlastné nastavenia súkromia a viditeľnosti aktivity. Preto je dôležité skontrolovať a prispôsobiť tieto nastavenia aj v iných aplikáciách, ktoré používate, aby ste dosiahli požadovanú úroveň diskrétnosti. Vedomé spravovanie vašej online prítomnosti vám umožňuje lepšie kontrolovať vaše digitálne interakcie a chrániť vaše súkromie.
Dostupnosť bývania: Kritická sociálna výzva
Okrem otázok digitálnej diskrétnosti sa však vyskytujú aj oveľa závažnejšie problémy, ktoré sa dotýkajú základných ľudských potrieb, ako je dostupnosť primeraného bývania. Amnesty International vydáva 10. októbra 2024 výskumnú správu s názvom "Nedosiahnuteľná potreba bývať". Organizácia sa v správe venuje dopadom zanedbávania témy dostupnosti bývania naprieč rôznymi úrovňami štátnej a verejnej správy. Bývanie v cenovo dostupnom verejnom nájomnom byte je nedosiahnuteľné pre tisíce domácností, ktoré ho potrebujú. Dôvodom tejto situácie je nízky počet bytov a kritériá, ktoré mestá stanovujú na vstup do mestského nájomného bývania.
V dôsledku tejto situácie sú domácnosti s nízkymi príjmami nútené žiť v nevyhovujúcom bývaní alebo v pobytových sociálnych službách pre ľudí bez domova, často v ohrození osobnej bezpečnosti, fyzického a duševného zdravia. Slovenská republika má povinnosť chrániť právo na bývanie a dôstojný život tak, ako to určuje medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. Amnesty International identifikovala nesúlad medzi ľudskoprávnymi záväzkami SR pri zabezpečovaní práva na primerané bývanie a praktikami orgánov štátnej správy a samosprávy.
Tvorba a uskutočňovanie bytovej politiky, teda tvorba prostredia potrebného na zvyšovanie dostupnosti bývania pre širokú populáciu, patrí do kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby SR. Zodpovednosť za politiky bývania je však roztrúsená v rámci viacerých inštitúcií a úradov. Legislatíva upravujúca bývanie pritom nie je zjednotená v jednom právnom predpise, ako je aj podľa samotného ministerstva dobrou praxou v európskych krajinách - oblasť bývania upravuje až 11 zákonov. Ďalších 75 zákonov a 31 podzákonných noriem priamo alebo nepriamo ovplyvňuje oblasť bývania. Zodpovednosť za bytovú politiku na Slovensku je zo štátnej úrovne prenesená na mestá a obce. Mestá a obce zodpovedajú za výstavbu bytov, spravovanie bytového fondu a za vytváranie podmienok pre vstup do mestského bývania.
Bytová núdza a jej dôsledky
„Nakoľko nemám kde ísť, proste naozaj skutočne nemám kde, som tu. Takže s tým som spokojná, no čo?“ - tieto slová odzrkadľujú realitu mnohých ľudí v bytovej núdzi. Jediné dostupné verejné nájomné bývanie momentálne poskytujú mestá a obce. Bytový fond verejného nájomného bývania je v slovenských mestách extrémne nízky - predstavuje len 1,6 % celkového bytového fondu na Slovensku. V rámci dokončených bytov bolo v roku 2022 len 1,07 % vo verejnom vlastníctve.
Amnesty International sa rozprávala so 70 ľuďmi so skúsenosťou s bezdomovectvom a s pracovníkmi a pracovníčkami v sociálnych službách pre ľudí bez domova. Takmer všetci respondenti a respondentky zdôrazňovali, že je dôležité zlepšovať dostupnosť verejného nájomného bývania a uvedomujú si následky, ktoré majú nedostatočné kapacity verejného nájomného bývania. Všetci respondenti v bytovej núdzi uviedli, že ich najväčšou nenaplnenou potrebou je práve bývanie. Dopyt po cenovo dostupnom verejnom nájomnom bývaní je vysoký, nedostatok verejných nájomných bytov však spôsobuje absurdné čakacie lehoty. Vo všetkých mestách, kde Amnesty International uskutočnila prípadové štúdie, boli čakacie lehoty na verejné bývanie od 3 do 5 rokov. Priemerná čakacia doba na verejný nájomný byt v hlavnom meste Bratislava je dokonca 6 rokov.
Prestupové bývanie a jeho limity
Súčasná štátna bytová politika na Slovensku je na princípe prestupného bývania, resp. zásluhovosti. Systémy prestupného bývania sú základom bytovej politiky ukotvenej v "Bytovej politike do roku 2030" a tvoria východisko bytových politík skúmaných krajských miest na Slovensku. Súčasťou prestupných systémov je aj poskytovanie pobytových sociálnych služieb (nocľahárne, útulky, ubytovne), ktoré zodpovedné inštitúcie vnímajú ako náhradu za zabezpečenie dôstojného bývania pre ľudí v bytovej núdzi.
V systémoch prestupného bývania je hlboko zakorenený princíp zásluhovosti. Zo 45 rozhovorov s ľuďmi v bytovej núdzi vyplýva, že aj v prípade, ak sa ľuďom počas ich pobytu v sociálnych službách podarí zlepšiť svoju sociálnu situáciu, akútny nedostatok dostupného bývania, nedostatočná sociálna podpora nízkopríjmových domácností a kritériá pre vstup do mestského bývania, im neumožňujú získať lepšie bývanie.
Mestá a obce stanovujú podmienky prideľovania mestských nájomných bytov. Amnesty International identifikovala na základe rozhovorov s 45 ľuďmi v bytovej núdzi a 29 sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami viaceré bariéry, ktoré ľudí v bytovej núdzi najčastejšie vylučujú z prístupu k verejnému nájomnému bývaniu. Medzi tieto bariéry patrí: podmienka minimálneho dokladovateľného príjmu domácnosti, vyplácanie vysokej zábezpeky (kaucie) pri preberaní bytu, podmienka trvalého pobytu na území mesta a podmienka neexistencie dlhov domácnosti voči mestu.
Bariéry v prístupe k bývaniu
„Ja by som to sám nezvládol. Mám brata, ktorý je momentálne zamestnaný, tak ešte s ním by som to možno zvládol, ale sám by som to nezvládol, lebo by som to nemal z čoho platiť. Keby som mal prácu a mám našetrené peniažky, tak už rozmýšľam aj o tom bývaní, ale mám zdravotné problémy a je pre mňa náročné prácu si udržať. Dnes aj podnájmy a jednoizbové byty, všetko to je veľmi drahé.“ - toto svedectvo ilustruje finančné a zdravotné prekážky, s ktorými sa stretávajú ľudia v bytovej núdzi.
Príjmové hranice (minimálny dokladovateľný príjem domácností) sú vo všetkých krajských mestách nastavené príliš vysoko a domácnosti v bytovej núdzi ich nedokážu dosiahnuť. Mestá tak týmto domácnostiam bránia v prístupe k cenovo dostupnému bývaniu v mestskom byte. Jediná dostupná podpora v bývaní zo strany štátu - príspevok na bývanie - reálne neprispieva k zdostupňovaniu bývania. Až 18 zo 45 ľudí v bytovej núdzi, ktorí Amnesty International poskytli rozhovor, mesto vylúčilo z možnosti bývať v mestskom nájomnom byte kvôli existujúcim dlhom voči mestu. Vo väčšine prípadov pritom išlo o dlh na poplatkoch za odvoz odpadu.
„Nebol som sa ani pýtať na úrade. Za 100 eur vám nikto nedá bývanie. Na čo tam pôjdem, keď nemám na to?“ - táto výpoveď poukazuje na pocit beznádeje a frustrácie z nedostupnosti bývania.
Inštitucionálny rasizmus a segregácia
Z výskumu Amnesty International vyplýva, že inštitucionálny rasizmus a diskriminácia sa v skúmaných mestách premieta primárne do existencie segregovaných lokalít. Mestá umiestňujú rómske domácnosti najmä a takmer výhradne do lokalít Orechov dvor v Nitre, Bratislavská ulica v Žiline a bytový dom na Internátnej ulici v Banskej Bystrici. „No mala som dlh na tých smetiach. Pani sociálna mi pomohla s tým, tak akože je to dorovnané, len oni dávajú tie byty mestské len (v segregovanej lokalite). To je rómsky činžiak. A proste, keď je Róm, no tak automaticky mu núkajú hneď tam byt.“ - toto svedectvo odhaľuje, ako sú ľudia v bytovej núdzi, najmä z marginalizovaných skupín, často nasmerovaní do segregovaných lokalít s horšími životnými podmienkami.
„Majiteľ tohto paneláka nehradí opravy, ani rekonštrukcie. Ja keď som sem prišiel, nemal som tu ani batériu na vodu. Ja som si všetko musel spraviť na vlastné náklady.“ - táto výpoveď svedčí o zlom stave bytového fondu v niektorých lokalitách, kde obyvatelia musia sami financovať nevyhnutné opravy.
Pobytové sociálne služby ako dočasné riešenie
Nedostatok verejných nájomných bytov núti ľudí ohrozených chudobou a bezdomovectvom využívať pobytové sociálne služby krízovej intervencie ako formu dlhodobého bývania, respektíve nocľahu. „Asi 8 rokov som tu už. Ale tak napríklad, že rok som tu nebol - to som mal ten vzťah. Potom som sa vrátil, bol som tu pol roka a zase som tu nebol pol roka a proste tak… No, tu máte určitý režim, večer o 22.00 večierka, ráno o 6-6:00 budíček. A stáva sa mi, že keď prídem z práce tak aj o pol 10-tej, tak to som rád, že stihnem vôbec sprchu. A keď je človek unavený, že celý deň maká na slnku… tak by si aj troška dlhšie pospal. Týchto tu to nezaujíma, dobre to je v poriadku, to rešpektujem. Lebo tu sú také pravidlá.“ - toto svedectvo popisuje obmedzenia spojené s pobytom v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú často vnímané ako nedôstojné a obmedzujúce.
Tieto podmienky zahŕňajú obmedzovanie pohybu a návštev, neplatenú prácu, obmedzenia v maximálnej možnej dĺžke pobytu v službe a úplný zákaz konzumácie alkoholu a drog. Z drvivej väčšiny rozhovorov s ľuďmi žijúcimi v sociálnych službách vyplýva, že nastavené podmienky pociťujú ako značne obmedzujúce. Až 39 zo 45 respondentov a respondentiek využívalo pobytové sociálne služby ako alternatívu bývania roky a opakovane napriek tomu, že väčšina z nich mala trvalý príjem vo forme mzdy alebo dôchodku. „Do piatej by sa človek mal vrátiť. A večer vždy nahlasujem, že idem na druhý deň k doktorovi alebo trebárs na poštu alebo tak. Dá sa zvyknúť na to.“ - tieto slová naznačujú, že aj napriek obmedzeniam sa ľudia snažia prispôsobiť situácii.
Rastúce náklady na bývanie a bezdomovectvo
Podľa dostupných dát čelí pravidelne stále väčší podiel obyvateľov a obyvateliek Slovenska problémom s úhradou nákladov spojených s bývaním. V roku 2022 bolo na Slovensku ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením približne 888 000 ľudí (16,5 % z celkovej populácie). Náklady domácností na pokrytie základných životných potrieb vzrástli v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 vo všetkých oblastiach života. Slovenské domácnosti vynakladajú na bývanie v priemere viac ako 27 % z celkových príjmov domácností, čo je jeden z najvyšších percentuálnych podielov v rámci OECD.
Na Slovensku žije až 71 076 ľudí bez domova, ktorí bývajú v neštandardných obydliach. Skutočný počet ľudí žijúcich v bezdomovectve je však oveľa vyšší, keďže sčítanie nezahŕňalo ľudí prespávajúcich priamo na ulici. Z rozhovorov s 45 ľuďmi v bytovej núdzi a s 29 sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami vyplýva, že väčšina ľudí, ktorí dlhodobo bývajú v sociálnych službách, má pravidelný príjem (plat, dôchodok a iné zdroje príjmu vrátane neformálnej práce). Podmienky pre vstup do mestského nájomného bývania im však nedovoľujú túto možnosť využiť.
Cesty k riešeniu a odporúčania
Pre zlepšenie situácie v oblasti dostupnosti bývania je nevyhnutné zamerať sa na niekoľko kľúčových oblastí:
- Zber dát: Pravidelná realizácia sčítania ľudí bez domova alebo tzv. dotazníka zraniteľnosti na území mesta či obce je základom pre pochopenie rozsahu problému a potrieb cieľovej skupiny.
- Odstránenie bariér v prístupe k mestskému nájomnému bývaniu:
- Odstránenie podmienky bezdlhovosti domácností, resp. rozšírenie tejto podmienky o možnosť vypracovania splátkového kalendára s prihliadnutím na možnosti nízkopríjmových domácností.
- Odstránenie podmienky trvalého pobytu na území mesta, resp. rozšírenie tejto podmienky o ľudí s tzv. prechodným pobytom.
- Odstránenie podmienky vyplatenia zábezpeky pre nízkopríjmové domácnosti, resp. zavedenie možnosti splátkového kalendára na úhradu zábezpeky.
- Podpora integrácie prostredníctvom bývania: Projekty ako "Dostupné bývanie pre ľudí bez domova" zamerané na podporu integrácie ľudí bez domova prostredníctvom ukončovania bezdomovectva cez zabezpečenie dostupného a dôstojného bývania sú kľúčové. Tieto projekty často zahŕňajú sociálne intervencie, vyhľadávanie vhodných bytov a podporu pri udržaní si bývania. Nájdenie bývania pre ľudí bez domova a následné udržanie si vlastného bývania vedie k znižovaniu stigmatizácie, znovuobjaveniu vnútornej sily a schopnosti samostatne riešiť životné problémy, čo je kľúčové pre ich integráciu do spoločnosti.
- Zvyšovanie povedomia prenajímateľov: Ambíciou niektorých projektov je tiež zvýšiť povedomie prenajímateľov o problematike bezdomovectva a búranie predsudkov.
Právne aspekty a bývanie
V kontexte bývania sa často vynárajú aj zložité právne otázky týkajúce sa vlastníctva, spoluvlastníctva a majetkového vyporiadania. Napríklad, ak ste byt kúpili spoločne a úver vzali spoločne, no v kúpnej zmluve bol uvedený len jeden z vás, situácia sa komplikuje. V takom prípade by mala byť nehnuteľnosť považovaná za bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ak bola kúpená počas manželstva. Ak však byt bol v majetku jedného z manželov pred uzavretím manželstva, potom uzatvorením manželstva a ani jeho zánikom nevzniká druhému manželovi automaticky nárok na polovicu tohto bytu.
V prípade sporu o vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo je často nevyhnutné obrátiť sa na právne služby. Advokáti poskytujú rady v oblastiach ako:
- Majetkové vyporiadanie: Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde sa môže jeden spoluvlastník domáhať vyplatenia svojho podielu alebo predaja podielu za trhovú hodnotu.
- Vyporiadanie BSM: Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, kde sa delí spoločný majetok.
- Nájomné vzťahy: Riešenie situácií, kde neexistoval právny dôvod pre uzavretie nájomnej zmluvy, alebo kde došlo k bezdôvodnému obohacovaniu sa prenajímateľa. V takýchto prípadoch je možné vymáhať uhradené platby, prípadne aj súdnou cestou.
- Dedičské konanie: Započítanie darov alebo splátok hypotéky do dedičského podielu.
Je dôležité poznamenať, že právne predpisy sa môžu líšiť v závislosti od krajiny, preto je vždy vhodné konzultovať konkrétnu situáciu s právnym odborníkom.
Domáce násilie a pomoc obetiam
Ďalšou vážnou sociálnou problematikou, ktorá úzko súvisí s otázkou bezpečného bývania, je domáce násilie. Organizácie ako "Áno pre život" poskytujú pomoc ženám a deťom, ktoré čelia násiliu v rodine. Ich poslaním je ochrana života od počatia po prirodzenú smrť a vytváranie prostredia, kde sa tehotné ženy v krízovej situácii necítia osamotené, odsudzované, či pod tlakom. Poskytujú sociálne poradenstvo, finančnú, ľudskú, psychologickú a právnu pomoc.
Domáce násilie môže mať rôzne formy - fyzické, psychické, sociálne, ekonomické alebo sexuálne. V prípade psychického týrania, ktoré sa prejavuje neustálym vyhrážaním, ponižovaním, znevažovaním a nadávkami, je dôležité vyhľadať pomoc. Pre obete násilia je k dispozícii núdzové ubytovanie, ktoré je chránené bezpečnostnými kamerovými systémami. Dôležité je tiež zdôrazniť, že organizácie ako "Áno pre život" neposkytujú pomoc na základe sexuálnej orientácie, povolania či predošlých zákrokov, ako napríklad interrupcia. Cieľom je pomôcť každej žene v núdzi.
Niektoré ženy sa obávajú odchodu od násilného partnera kvôli obavám o svoju bezpečnosť a schopnosť postarať sa o deti. V takýchto prípadoch existuje sociálny systém, ktorý poskytuje dávky a pomoc pri ich vybavovaní. Okrem toho organizácie pomáhajú s hľadaním práce, zvyšovaním kvalifikácie a samostatnosti.
Utajený pôrod a adopcia
V situáciách nechceného tehotenstva ponúka legislatíva aj možnosť utajeného pôrodu, ktorý chráni identitu biologickej matky. Po pôrode existuje reverzné obdobie (obvykle 6 týždňov), počas ktorého môže matka zvrátiť svoje rozhodnutie o adopcii dieťaťa. Biologická matka má tiež právo dať dieťaťu meno pri narodení a väčšina nemocníc umožňuje matkám vidieť novorodenca. V prípade potreby je možné vyhľadať podporu aj v poradniach, ktoré poskytujú informácie a priestor na rozhovor o pocitoch a myšlienkach bez súdenia.
Celkovo je zrejmé, že aj keď moderné technológie ponúkajú nástroje na kontrolu našej online viditeľnosti, realita prináša aj vážnejšie výzvy týkajúce sa základných ľudských práv a potrieb, ako je právo na dôstojné bývanie a ochrana pred násilím. Riešenie týchto komplexných problémov si vyžaduje koordinované úsilie štátu, samosprávy, neziskového sektora a celej spoločnosti.