Dlhé roky bola táto budova len tichým svedkom zašlej slávy, chátrajúcou súčasťou rozsiahlej farmárskej usadlosti. Dnes však vinohradnícky dom v rakúskom Trausdorfe, rovnako ako viaceré podobné stavby na Slovensku, prežíva svoju renesanciu, pričom sa mení z ruiny na dynamický priestor s kultúrnym a spoločenským presahom. Malebná obec Trausdorf, s približne dvetisíc obyvateľmi, je typickým predstaviteľom spolkovej krajiny Burgenland, regiónu, ktorý sa stal synonymom pre rakúske vinohradníctvo. Zvlnené pahorkatiny pokryté viničom, charakteristické vinárske domy harmonicky zasadené do terénu pripomínajúce hobitie príbytky, a predovšetkým kvalitné víno, ktoré sa rodí v tejto časti Panónskej nížiny, patria k najvychýrenejším v strednej Európe.
Trausdorf sa nachádza len pár kilometrov od Eisenstadtu a areál Esterházyho vinárstva je situovaný práve na ceste z Trausdorfu smerom k tejto metropole Burgenlandu. Areál vinárstva svojím výrazom sleduje typickú scenériu vinohradníckych domov v Burgenlande, ktoré sa svojou príťažlivosťou stávajú čoraz väčším magnetom pre turistický ruch v Rakúsku. Ako takmer všetky projekty architektonického ateliéru AllesWirdGut, aj tento sa realizoval na základe súťaže, ktorú ateliér vyhral začiatkom roka 2012. Revitalizáciu farmárskeho domu v Trausdorfe zaraďuje AllesWirdGut medzi svoje projekty pre kultúru, čím len potvrdzuje svoje široké portfólio prác siahajúce od urbanizmu, cez administratívu, rezidenčnú výstavbu až po školské budovy a verejné priestranstvá. „Prečo túto budovu považujeme za objekt patriaci do kultúrnej sféry? V prvom rade preto, že je to revitalizácia historickej budovy, ktorá bude slúžiť verejnosti,” odpovedá Spiegl, jeden z predstaviteľov ateliéru.
Pôdorys a Architektonické Riešenie: Citlivá Revitalizácia
Zadaním pre architektov bolo revitalizovať bývalú farmársku budovu, ktorá kedysi slúžila slúžobníctvu na statku a mala zapadnúť do celkového architektonického komplexu Esterházyho vinárstva. Cieľom bolo vytvoriť aktívny priestor, ktorý by zahŕňal vinotéku, degustačný bar, reprezentatívnu spoločenskú miestnosť s možnosťou posedení a konania pracovných seminárov, pričom nemala chýbať ani kuchyňa, šatňa a toalety. Malo ísť o reprezentatívny objekt, ktorý by dotváral areál vinárstva. Objekt má jednoduchý tvar s klasickou šikmou strechou a výraznú pozdĺžnu dispozíciu. Architekti sa odmietli razantne vnárať do tvaroslovia a prostredníctvom revitalizácie citlivo sledovali typológiu podobných budov v Burgenlande, zároveň s prirodzenou integráciou objektu do okolitého prostredia.
Samozrejme, objekt sa „neutopil” v prostredí úplne. O jeho novom spoločenskom využití transparentne informujú biele vonkajšie steny z pieskovcového muriva, ktoré dopĺňa antracitová strecha a sivé šambrány okeníc a dverí. V spolupráci so štúdiom Mobimenti architekti z AllesWirdGut vyčistili interiér pozdĺžnej budovy od priečok, ktoré ju členili na množstvo menších častí. Týmto krokom vytvorili jeden veľký halový priestor, ktorý sa však dá flexibilne meniť, aby vyhovoval rôznym funkciám. Tento „open space” je štruktúrovaný konštrukciou vnútorných drevených trámov v sivej farbe, ktoré zároveň slúžia ako nosič svetelného systému. Táto konštrukcia rytmizuje interiér a v kontraste s bielym murivom stien, tehlami v okrovej farbe a pôvodnými tmavohnedými stropnými nosníkmi mu dodáva výtvarný rozmer. „Priestor sme chceli nechať celistvý, a preto sa dá členiť len posuvnými textilnými zástenami, ktoré sa kedykoľvek dajú uviesť do pôvodného stavu. Ani použitý nábytok nie je okázalý, naopak, svojou jednoduchosťou sleduje archetyp budovy,” uvádza sa v popise projektu.
Revitalizácia historického farmárskeho domu v Esterházyho vinárstve v rakúskom Trausdorfe je príkladom zvládnutia premeny ruín do nového života. Pre neďaleké Slovensko predstavuje inšpiráciu, že aj staré budovy môžu byť súčasné a zároveň funkčné. Tento projekt, ktorý vyhral súťaž v januári 2012, bol realizovaný spoločnosťou Esterházy Wien GmbH s architektúrou od AllesWirdGut, statikou Simon-Fischer ZT-GmbH a návrhom interiéru od MOBIMENTI.
Pôdorysy Rodinných Domov: Pohľad na Výhľad a Tradíciu
Okrem revitalizácie historických budov sa téma vinohradníckeho domu objavuje aj v kontexte nových rodinných domov, kde sa tradičné prvky spájajú s modernými požiadavkami. V jednom z prípadov bol koncept rodinného domu založený predovšetkým na vytvorení priority, ktorou je výhľad. Keďže pozemok je vo svahu a z jeho vrcholu je možné vidieť Zemplínsku šíravu, orientácia domu bola kľúčová. Ďalším významným faktorom pri návrhu domu bola jestvujúca vinárska pivnica na pozemku. Komunikácia medzi dvoma objektmi (dom a pivnica) bola vo veľkej miere vyriešená otočením spodnej hmoty v smere tiahnuceho sa pozemku. Horná hmota domu, zároveň nočná časť, je uložená kolmo na spodnú hmotu. Toto riešenie vytvára polo-súkromný medzipriestor pre vonkajšiu terasu a komunikáciu s vinárskym domčekom.
Vinársky dom je v tomto prípade dvojpodlažný so skladom umiestneným pod 1.NP a prístupným z exteriéru. Dispozičné riešenie je založené na rozdelení domu na dennú a nočnú časť. Denná časť sa nachádza na 1.NP a je navrhnutá tak, aby poskytla otvorený priestor s výhľadom na prírodu, orientovaný na juh. Celá časť 1.NP je rozdelená na polovicu, pričom v prednej časti je dispozícia voľná a v zadnej je delená na nevyhnutné časti domu. Dispozícia 2.NP je orientovaná všetkými izbami smerom na juh a ponúka z každej izby a dokonca aj z kúpeľne výhľad na krajinu. Na zachovanie proporcií hmoty bol do západnej časti 2.NP navrhnutý samostatne prístupný wellness, ktorý dotvára originalitu domu a predstavuje silné gesto architektúry zasadené do krajiny.
Vinohradnícky Dom na Slovensku: Od Rekreácie k Kultúrnemu Dediskvu
Na Slovensku sa stretávame s podobnými projektmi, ktoré reflektujú bohatú vinohradnícku tradíciu a zároveň hľadajú nové formy využitia starých stavieb. Pôvodný vinohradnícky dom na južnom úbočí Zobora v Nitre bol prestavaný na víkendový dom pre rodinu so študujúcimi deťmi. Z pôvodnej hospodárskej stavby sa zachovala murovaná kamenná časť s pivnicou. Na tomto základe vyrástla moderná drevostavba s originálnou fasádou z cédrového šindľa a ďalšími náročnými remeselnými detailmi, vďaka ktorým sú pôvodné, tradičné prírodné materiály podané v súčasnej forme. Interiér je opticky prepojený so zeleňou v exteriéri, ktorá je dôležitou súčasťou objektu a bola citlivo revitalizovaná záhradnou architektkou.
Dom sa nachádza v starej zástavbe tradičného viničného areálu Zobor v Nitre. Majitelia zdedili dom po rodičoch a na toto miesto mali krásne spomienky z detstva. Preto nechceli dom predať, ale zrekonštruovať tak, aby sa tu v budúcnosti mohla stretávať širšia rodina. Nový objekt nie je určený pre každodenný rodinný život, ale ako rekreačný dom, miesto na stretávanie viacerých generácií. Z pôvodného domu zostal len suterén, všetko ostatné bolo vybudované nanovo. Za domom je dodnes udržiavaná vinica. Objekt je členený na samostatný drevený dvojpodlažný apartmán prepojený s terasou, a na murovaný suterén, kde sa nachádzajú dve izby s priamym prístupom do záhrady, oddelená kuchynka a samostatná hygiena. Priestory dopĺňa skladová miestnosť situovaná pod novou apartmánovou časťou. Autori vsadili na prírodné materiály bez dodatočnej povrchovej úpravy. Odhalené povrchy a ich hrubá štruktúra budú prirodzene starnúť a mali by si v budúcnosti vyžiadať minimum údržby. Investor je fanúšikom zdravých a ekologických materiálov a ráta s priznanou patinou v budúcnosti. Fasáda vyššej apartmánovej časti je obložená šindľom z kanadského cédra a fasáda nižšej časti je obložená miestnym kameňom z lomu, ktorý sa finálne opracovával na mieste. Rámy okien sú skryté za titánzinkovými obložkami, vďaka ktorým vznikla čistá kombinácia sklo-kov-kameň. V interiéri je priznaná drevená konštrukcia z červeného smreka v kombinácii s veľkoplošnými smrekovými preglejkami a oceľovým remeselne spracovaným schodiskom.
Vinohradnícky Dom v Devínskej Novej Vsi: Lineárna Koncepcia s Dôrazom na Výhľad
Vinohradnícky dom v Devínskej Novej Vsi s kapacitou až pre 5 osôb nadväzuje na vinohradnícku tradíciu. Vzhľadom na úzku výmeru pozemku je dom lineárne koncipovaný s dôrazom na výhľad na okolitý vinohrad. Dlhá os vinohradníckeho domu obdĺžnikového tvaru je orientovaná na západ-východ, pričom sa dom otvára smerom na juh viacerými preskleniami do záhrady. Súčasťou pozemku je aj samotný rozľahlý vinohrad. Vďaka citlivej práci s konfiguráciou terénu a čiastočnému kopírovaniu jeho sklonu sa pocitovo redukuje výška samotného objektu.
Dom sa skladá z hospodárskej a obytnej časti, pričom vertikálne je členený na dennú a nočnú zónu. Na 1. NP sa zo západnej časti nachádza hospodárska garáž so schodiskom do vínnej pivnice a dielňa. Smerom na východnú stranu pozemku s orientáciou do vinohradu sú situované spálňa so zázemím, vstupné priestory a priestranná obývačka s kuchyňou a jedálňou. Na ustúpenom podlaží sa nachádza spálňa, 2 detské izby, šatník a kúpeľňa. Element vinohradu sa odzrkadľuje v samotnej architektúre domu, kde sa popínavý vinič tiahne na prestrešených častiach pergoly.
Vernacular architecture | Design Expert INT
Modra: Renesančný Dvojdom a Jeho Premena
V historickom centre mesta Modra, len kúsok od námestia, sa nachádza typický vinohradnícky dom s uzavretým dvorom, postavený na úzkej a hlbokej parcele. Pôdorys domu má tvar písmena U. Uličné krídlo má v strede prejazd, ktorým sa vchádza do dvora. V dvorovom krídle, naľavo od prejazdu, bola situovaná hlavná obytná časť domu. Z dvora sa vstupovalo do pitvoru s čiernou kuchyňou, kde je umiestnená novšia chlebová pec. Z pitvoru bola prístupná na jednej strane predná izba orientovaná do ulice a zadná izba orientovaná do dvora. Za touto zadnou izbou bola neskôr pristavená ešte jedna izba, pravdepodobne najmladšia miestnosť, ktorá má na strope zachovanú štukovú výzdobu s vročením 1850. V pravej časti dvorového krídla bol menší byt a za ním bola situovaná polo zapustená prešovňa a menšia pivnica na uskladnenie vína. Do bytu sa vstupovalo z dvora cez gánok, vedľa ktorého je umiestnená dodnes zachovaná a funkčná studňa. V zadnej časti dvora boli umiestnené hospodárske priestory.
Aj vďaka autentickej podobe domu boli v prednej miestnosti natočené scény k filmu o Ľudovítovi Štúrovi. Dom bol pred obnovou zachovaný v pôvodnom stave. Dlhé obdobie však bol neobývaný, len jeho časť bola využitá na podnájom. Stavebno-technický stav bol zanedbaný a chýbala mu základná údržba. V dome nebola zavedená voda ani kanalizácia, vzadu na dvore bol suchý záchod.
Obnova domu začala na konci deväťdesiatych rokov a trvala približne štyri roky. Od roku 2002 sa v dome začala prevádzka vinotéky. Cieľom celkovej obnovy bolo zachovať čo najviac z pôvodných konštrukcií a realizovať len tie najnutnejšie práce, aby sa dal dom využívať a nestratil svoje čaro. Obnova bola realizovaná svojpomocne, čím si majitelia k domu posilnili vzťah. Pôvodná dispozícia domu zostala zachovaná. Obnovené boli všetky povrchy stien, ktoré dostali nové vápenné omietky. Nanovo boli vybudované všetky inštalácie (elektrika, voda, kanalizácia a plyn) a tiež podlahy. Výplne okenných a dverných otvorov boli novo vyrobené ako kópie pôvodných. Dodatočné statické zabezpečenie dostala len predná izba, kde bola oceľovým tiahlom stiahnutá klenba. Krov strechy bol opravený a na pokrytie strechy sa použila stará škridla.
Prešovňa bola adaptovaná na spoločenskú miestnosť. V čele miestnosti bol pristavaný nový krb z kameňa zbieraného vo vinohradoch a podlaha dostala dlažbu zo starých tehál. Novú dlažbu z kameňa z vinohradov dostal aj dvor, kde boli pôvodne "mačacie hlavy". Po čase sa prevádzka vinotéky rozšírila na prevádzku reštaurácie. To si vyžiadalo prístavbu ďalšej miestnosti v zadnej časti dvorového krídla, aby bola prevádzka kuchyne plne funkčná. Ďalej v zadnej časti parcely, na mieste pôvodnej záhrady, bola vybudovaná nová spoločenská sála. Tá je presklenou stenou opticky prepojená s dvorom. Na uličnej fasáde domu, naľavo od vstupu do dvora, je prezentovaná analytická sonda odkrývajúca staršiu výtvarnú výzdobu fasády. Vidno na nej kvádrovanie, ktoré bolo charakteristické pre renesančné obdobie.
Pôvodný renesančný vinohradnícky dom je situovaný v kompaktnej mestskej zástavbe jednej z ulíc historického mesta Modra. Hranicu na severnej strane stráži pôvodné mestské opevnenie zo 17. storočia. Objekt je zachovaný v pomerne autentickej podobe, výrazne pôsobia hlavne jeho výtvarné súčasti (klenba s kútovými luenatami a bohatou štukovou výzdobou v prednej izbe). Hodnotné dedičstvo dôb minulých je ale citeľné na každom kroku. Napriek tomu boli viaceré historické črty domu v priebehu času zakryté nánosmi nevhodných stavebných vstupov, zväčša z obdobia druhej polovice 20. storočia. Prístup k obnove je postavený na uvedomej práci s historickou hodnotou objektu, ktorú vnímame ako základ návrhu. Cieľom je prinavrátiť a posilniť pôvodný historický ráz vinohradníckeho domu, a zároveň zosúladiť s potrebami pre súčasné obytné využitie objektu. Hmotové riešenie zachováva a pracuje s pôvodným prízemným historickým objektom, a dopĺňa ho o novo vytvorenú strechu. Z dôvodu využitia podkrovných interiérových priestorov pre účely bývania je súvislá strešná hmota dopĺňaná strešnými vikiermi. Tieto sa stávajú jediným výraznejším architektonicko-kompozičným prvkom hmotového riešenia návrhu.
Dispozičné riešenie vychádza z potrieb investora, orientácie voči svetovým stranám, prevádzkovej logike a náväzností na odbytové exteriérové plochy. Funkčné dispozičné celky dopĺňajú už zadefinovaný pôvodný pôdorys bez výraznejších zásahov do pôvodného členenia. Centrálne umiestnenie vstupného priestoru umožňuje kolmé napojenie na emfiládu, optickú os dverných otvorov, pretínajúcu všetky miestnosti interiéru obytného prízemia. Hraničnými bodmi osy sú najvýznamnejšie priestory domu. Na jednej strane je umiestnená priestranná obývacia miestnosť s hodnotne zdobenými renesančnými klenbami, privátnejšieho charakteru a s orientáciou do ulice. Na opačnej strane osy sa nachádza hala, pôvodne jediná neklenutá miestnosť, v ktorej bolo možné otvorenie stropu do výšky strechy a následne vytvorenie adekvátnych, nie len priestorových, ale aj svetelných podmienok, vsadením strešného svetlíku privádzajúceho západné svetlo. Hala vie byť používaná ako jedáleň, čitáreň, pracovňa alebo spoločenská miestnosť, vďaka svojej funkčnej flexibilite vie rôzne reagovať na potreby investora. Vytvorené spojenie medzi halou a vonkajšou záhradou prostredníctvom priestranného dverného otvoru, zabezpečuje prepojenie interiéru s exteriérom a tým podporuje flexibilitu aj v priebehu jednotlivých ročných období. Hala je zároveň hlavným komunikačným priestorom domu.
Materiálové riešenie v súvislosti s historickým objektom sleduje používanie tradičných materiálov typických pre lokálne prostredie. Snahou je obnova pôvodného rázu vinohradníckeho domu odstránením nevhodných nánosov a ich nahradenie vhodným stavebným materiálom a prevedením. Architektonická historická hodnota existujúceho objektu je mierne zanesená, no stále prítomná.
Svätý Jur: Renesančný Dom ako Národná Kultúrna Pamiatka
Renesančný vinohradnícky dom vo Svätom Jure predstavuje národnú kultúrnu pamiatku, ktorá sa nachádza v katastri obce Svätý Jur. Tento výnimočný objekt je charakteristickým príkladom architektúry mestského vinohradníckeho domu pre daný región. Jeho história siaha až do 15. storočia, kedy bol postavený ako pôvodne gotický objekt s vysoko položeným bytom, plytkými pivnicami a hospodárskymi stavbami vo dvore. Okolo roku 1600 prešiel významnou renesančnou prestavbou, neskôr bol barokovo upravený a v druhej polovici 20. storočia prešiel rekonštrukciou. Mimoriadny význam tejto stavby spočíva v zachovaní jej pôvodnej podoby z konca 17. storočia. V súčasnosti priestory Renesančného domu slúžia nielen ako kaviareň, ale aj ako priestor pre vinárstvo, ubytovanie a komunitné aktivity.
Počiatky a Kolonistická Výstavba
Najstaršia časť domu, situovaná od ulice, pochádza z obdobia okolo roku 1450. Túto časť vybudovali nemeckí kolonisti, ktorí sa podieľali na formovaní ranostredovekej architektúry v regióne. Pôvodne slúžila ako obydlie. Najstarším zachovaným prvkom z tohto obdobia je dubový trám nad pôvodným vstupom, ktorý bol dendrochronologicky datovaný do polovice 16. storočia. Pôvodný drevený strop bol neskôr nahradený kamennou klenbou, čo naznačuje postupné stavebné úpravy a adaptácie objektu na nové potreby. V neskoršom období bolo postavené poschodie s malou vežou, do ktorej sa obyvatelia presťahovali, čím sa menila vnútorná dispozícia a funkcia jednotlivých častí domu.
Renesančná Prestavba a Ďalšie Úpravy
Dom, ktorý bol vždy spojený s výrobou vína, neskôr patril cirkvi a predpokladá sa, že bol súčasťou nadácie ostrihomského arcibiskupstva. Hoci sa v Jure traduje, že tu kedysi býval kláštor, skôr sa jednalo o hospodárske zázemie cirkevnej inštitúcie. Najväčšia a najvýznamnejšia prestavba, ktorá dala domu jeho charakteristický renesančný vzhľad, prebehla okolo roku 1600, čo potvrdzuje aj rok vytesaný v okne. Táto prestavba zásadne ovplyvnila dispozíciu domu a mnohé jej prvky sa zachovali dodnes. Fasáda bola v tomto období barokovo upravená, aby odrážala dobové architektonické trendy. V ďalších storočiach, konkrétne v 18. a 19. storočí, boli postupne pristavané ďalšie krídla, až sa nádvorie úplne uzavrelo, čím vznikla typická dispozícia do tvaru písmena U. Tieto prístavby svedčia o postupnom vývoji a prispôsobovaní sa meniacim sa potrebám vlastníkov. V 20. storočí prešiel objekt rekonštrukciou, ktorá mala za cieľ obnoviť jeho pôvodný charakter.
Obnova a Nové Využitie
Predtým, ako dom kúpila dvojica kamarátov, Marek Grňo a Marek Lörinc, dlho ho vlastnili tri rodiny. Pri výmene strechy majitelia použili ručne dokresávané trámy, namiesto klincov dubové kolíky a tradičné tesárske spoje, čím sa snažili zachovať čo najviac z pôvodných remeselných techník. Bývalú garáž a chliev prestavali na priestor s pecou na chlieb, čím dali novú funkciu kedysi hospodárskym častiam domu. „Na začiatku to bola ruina. Chýbali steny, odfúklo strechu, celé zle,” opisujú Marek Grňo a Marek Lörinc začiatky obnovy. Napriek tomu, že dom bol v zlom stave, majitelia si všimli, že „na svoj vek bol v perfektnom, dokonalom stave”. Zaujímavosťou je, že čím mladšia bola časť stavby, tým horší bol jej stav. Kým v predných miestnostiach sa zachovali všetky drevené trámy, v mladšej časti sa zachovali len dva.
Pamiatkari nazývajú jednu z miestností „hodovňa“, ktorá bola honosnejšou miestnosťou s kamennou dlažbou starou okolo 300 rokov. Táto dlažba, napriek svojmu veku, vyžadovala len minimálne opravy, čo svedčí o jej kvalite a trvanlivosti v porovnaní s novšími úpravami.
Od Ruiny k Multifunkčnému Centru
Keď dom kúpili, majitelia nemali úplne jasnú predstavu o jeho budúcom využití. Prvé dva roky sa intenzívne venovali rekonštrukcii. V roku 2016 ich oslovil miestny vinár Michal Bažalík, ktorý si v priestoroch Renesančného domu zriadil výrobu, sklad a začal tu organizovať degustácie. Po vinárovi sa ozvala kaviareň, ktorá sa presťahovala do jednej z predných častí domu. Po prvých degustáciách sa začali ozývať ľudia s dopytom po usporiadaní súkromných podujatí na dvore a tiež po možnosti ubytovania. Vďaka tomu sa Renesančný dom stal multifunkčným priestorom, kde sa dá dnes aj ubytovať.
Vďaka komunitným akciám si do Renesančného domu našli cestu aj tvorivé dielne pre deti. Počas školského roka tu majú záujmové krúžky a cez prázdniny organizujú denné tábory kreslenia. V budúcnosti chcú majitelia naďalej rozvíjať najmä rôzne komunitné aktivity, ktoré dodávajú domu život a zmysel.
Výskum a Reštaurovanie
Rekonštrukcii predchádzal podrobný reštaurátorský výskum, ktorý nadviazal na architektonicko-historický výskum zadaný posledným majiteľom. Vďaka sondám sa odhalilo množstvo zaujímavostí a dobových detailov. Medzi ne patria aj tzv. „latinské grafity“, ktoré boli nájdené päť centimetrov pod omietkou. Jeden z nápisov, „Hodie mihi, cras tibi“, v preklade znamená „Dnes mne, zajtra tebe“. Tento nápis dodáva domu nielen historickú, ale aj filozofickú hĺbku. Výhodou výskumu bolo, že súčasťou výsledného viac ako 500-stranového dokumentu boli aj návrhy na obnovu.
Hoci sa často hovorí o problémoch s pamiatkarmi, majitelia Renesančného domu s nimi nemali negatívne skúsenosti. Naopak, pamiatkari ich označujú za „pamiatkarskejších ako oni“. Pamiatkari nepredpisujú konkrétne postupy, ale skôr odporúčajú tradičné metódy, napríklad použitie haseného vápna.
Jednotlivé časti domu sa dávali do pôvodného stavu aj podľa dobových fotografií. Vďaka súhre náhod sa im do rúk dostala aj verná kópia obrazu od Friedricha Carla von Scheidlina, švajčiarskeho šľachtica, ktorý sa do Svätého Jura priženil a maľoval obrazy z mesta. Aj keď v Slovenskej národnej galérii spočiatku nevedeli identifikovať, ktorý dom je na obraze zachytený, po jeho objavení majiteľmi výborne poslúžil pri rekonštrukcii namaľovaných dverí.
Remeselná Obnova a Materiály
Na častiach, ktoré sa mohli obnovovať remeselne a nie reštaurátorsky, sa obaja majitelia aj sami podieľali. Marek Grňo opisuje svoju angažovanosť: „Bol som osem hodín v robote, ani o sekundu dlhšie a potom som utekal sem.” Zistili, že starší murári neboli ochotní preúčať sa a robiť veci inak, zatiaľ čo mladší murári boli často ochotní aj zmeniť svoju prácu, ak to bolo potrebné pre zachovanie historického charakteru.
Pri obnove sa kládol dôraz na tradičné materiály. Použili sa vápenné omietky a nátery, ľanový olej a ľanové farby. Tieto materiály sú paropriepustné a šetrné k historickým konštrukciám. Renesančný rizalit sa ponechal vo farbe omietky bez ďalšej povrchovej úpravy. Farebnosť ostatných častí uličnej fasády sa zvolila svetlozelená, na základe zachovaných omietok z 19. storočia v dvorovej časti domu.
Ocenená Fasáda a Budúcnosť
Majitelia Renesančného domu získali ocenenie od občianskeho združenia AINova za príkladnú obnovu uličnej fasády. Pred obnovou predstavovala fasáda mix rôznych štýlov a farebností, pretože bola v 70. rokoch 20. storočia zväčša prekrytá cementovými omietkami. Obnova si vyžadovala reštaurátorský prístup a spoluprácu s pamiatkarmi s cieľom čo najviac ju priblížiť pôvodnému stavu a zjednotiť priestor, kde sa miešala renesancia s barokom a obdobím komunizmu. Dôležitým podkladom sa stala fotografia priečelia z roku 1900, podľa ktorej boli obnovené pôvodné okenné otvory a osadené kópie okenných výplní z daného obdobia. Drevené okná v stredovej renesančnej časti, ktoré mali asi 100 rokov, sa majitelia rozhodli ponechať a umelecko-remeselne ich obnovili.
V budúcnosti plánujú umiestniť do nik na fasáde kópie barokových drevených sôch sv. Jána Nepomuckého a Immaculaty. Drevená vstupná brána v prejazde, ktorá bola osadená po roku 1950, bude časom vymenená za kópiu pôvodnej brány známej zo starých fotografií.
Financovanie Obnovy
Rekonštrukciu Renesančného domu majitelia čiastočne financujú aj cez grantové schémy, najmä cez výzvu „Obnov dom“, prostredníctvom ktorej na obnovu prispieva štát. Proces získavania financií je však často komplikovaný. „Podáva sa to na jeseň, deadline je okolo Vianoc, schvaľovanie často trvá aj tri-štyri mesiace. Peniaze dostanete v čase, keď už by ste mali začať robiť, no vybaviť stavebné povolenie v júni je nereálne. Majstri bývajú zabookovaní už v januári,“ vysvetľujú majitelia. Napriek týmto výzvam, dom je už niekoľko rokov otvorený pre verejnosť a majitelia si všimli, že svojou atmosférou si získava skôr mladších ľudí.
Architektonické a Urbanistické Aspekty
Renesančný objekt z doby okolo roku 1600, upravovaný v 18., 19. aj 20. storočí, patrí k najstarším domom ulice a jeho obnove bola venovaná veľká pozornosť. Typologicky ide o prízemný vinohradnícky dom v radovej zástavbe ulice s dochovanou historickou urbanistickou štruktúrou. Objekt má zložitý pôdorys v nepravidelnom tvare písmena U, ktorý odzrkadľuje jeho postupný vývoj počas niekoľkých storočí. Uličná fasáda je z kompozičného hľadiska šesťosová, členená tromi oknami na ľavo od brány a dvoma na pravo. Brána, polkruhovitého tvaru, je umiestnená uprostred uličnej fasády a nad ňou je strešný vikier, ktorý akcentuje vstup do domu. V miestnostiach na prízemí sa nachádzajú renesančné klenby, ale aj rovné stropy. Najstaršia časť domu má pôvodnú klenbovú pivnicu so vstupom z dvora. Renesančné klenby na prízemí boli zachované v pôvodnom stave, dostali len nový náter. V prednej časti objektu, v interiéri aj exteriéri, boli zachované pôvodné omietky. Iba v spodných častiach bola obitá kontaminovaná omietka a následne nanesená sanačná omietka technológiou používanou pri odvetrávaní historických konštrukcií. Prístupová chodba a priestor pivnice zostali nezmenené, pôvodné ostali klenby aj povrchy stien. Fasády uličného krídla boli zachované, takisto aj klenby podbránia, boli len ošetrené novým paropriepustným náterom. Tvar sedlovej strechy bol zachovaný ako aj výška pôvodnej korunnej rímsy. Strecha bola doplnená dvoma strešnými oknami z ulice a novými vikiermi v dvorovej časti, aby bolo možné podkrovie využívať na bývanie. Na celom objekte bola použitá klasická keramická krytina tehlovočervenej farby, tzv. viedenského typu. Okná do ulice sú drevené, dvojkrídlové, šesťtabuľkové. Hlavná uličná brána je celodrevená dvojkrídlová a nahradila predchádzajúcu plechovú.
Vlastníci a Ich Vízia
Vlastníkmi objektu sú Ing. Marek Grňo a Mgr. Iveta Grňová, Ing. Marek Lörinc a Mgr. Bernadeta Lörincová. Ich cieľom je, aby bol dom stále prístupný a návštevníci mohli zblízka sledovať priebeh zaujímavých umelecko-remeselných či reštaurátorských prác. Tento koncept je v našich končinách neobvyklý. Kaviareň sa stala obľúbenou zastávkou cyklistov a turistov, ktorí prechádzajú cez Svätý Jur. Vinárstvo predáva svoje vína až do Japonska, čo svedčí o jeho medzinárodnom úspechu.
tags: #vinohradnicky #dom #podorys