Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) predstavuje pilier ochrany ústavnosti a základných práv v krajine. Jeho úloha je nezastupiteľná, no v súčasnosti čelí vážnym výzvam, predovšetkým v súvislosti s procesom výberu a vymenovania nových sudcov. Nepretržité neobsadzovanie všetkých pozícií v tomto kľúčovom orgáne negatívne ovplyvňuje jeho fungovanie a dôveru verejnosti v právny štát.
Parlamentné voľby a proces navrhovania kandidátov
Proces výberu kandidátov na ústavných sudcov je zložitý a vyžaduje si súčinnosť viacerých štátnych orgánov. Podľa Ústavy Slovenskej republiky (čl. 134 ods. 2) menuje sudcov Ústavného súdu prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada pritom navrhuje dvojnásobný počet kandidátov, ako je počet voľných miest. Tento proces má zabezpečiť široký výber a politickú legitímnosť budúcich sudcov.
V súčasnosti sa parlament zaoberá voľbou kandidátov na uprázdnené miesta. Konkrétne, 10. júla uplynie funkčné obdobie ústavnej sudkyne Jany Baricovej, čo si vyžaduje voľbu jej nástupcu. Parlament by mal túto voľbu vykonať ešte pred letnou prestávkou, na schôdzi začínajúcej sa 26. mája. Termín na doručenie návrhov uchádzačov o post ústavného sudcu bol stanovený na 27. marca. Napriek blížiacemu sa termínu však do parlamentu zatiaľ neprišiel žiadny návrh na voľbu kandidáta na ústavného sudcu, ako uviedol šéf Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Miroslav Čellár (Hlas-SD).
Chronický nedostatok sudcov a jeho dôsledky
Ústavný súd už dlhodobo zápasí s neobsadenými pozíciami. Už viac ako dva roky nie je zložený z plného počtu 13 sudcov. K voľnému miestu, ktoré zostalo po odchode Jany Laššákovej v septembri 2023, sa v júli pridá ďalšie obsadenie po Jane Baricovej. Tento stav, kedy súd dlhodobo funguje v neúplnom zložení, má vážne dôsledky. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan už v minulosti apeloval na poslancov, aby nového člena zvolili čo najskôr, pričom hovoril o „paralýze ústavného súdu, ktorý nedokáže prijímať rozhodnutia“.
Situácia sa odzrkadľuje aj v štatistikách. Počet podávaných vecí na súd každým rokom stúpa, vlani ich bolo 3300, pričom počet vybavených záležitostí klesá. Chýbajúci sudcovia priamo komplikujú efektívne fungovanie súdu a jeho schopnosť včas rozhodovať o dôležitých ústavných otázkach.
Politické napätia a hľadanie konsenzu
Proces výberu kandidátov je neraz poznačený politickými spormi a hľadaním politického konsenzu. Predseda Ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár uviedol, že osobne neplánuje navrhnúť vlastného kandidáta, pričom plne rešpektuje okruh oprávnených navrhovateľov, medzi ktorých patria poslanci, vláda či právnické autority.
Richard Raši, predseda parlamentu, uviedol, že nástupcu za Janu Baricovú by mali poslanci voliť pred letnou prestávkou. Zároveň však zdôraznil, že v prípade neobsadeného miesta po Jane Laššákovej vyhlási novú voľbu len v momente, keď bude v rámci koalície existovať jasná politická dohoda na menách kandidátov. Opakované neúspešné voľby bez zhody na kandidátoch podľa neho znižujú dôstojnosť celého procesu aj samotnej inštitúcie.
Niektorí opoziční poslanci, ako napríklad Mária Kolíková zo SaS, vnímajú voľbu člena ústavného súdu ako „politickú trafiku“ a predpokladajú, že sa čaká na „politický obchod“ alebo „politickú vďaku“ jednému z predstaviteľov vládnej koalície. Koalícia tieto obvinenia odmieta.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) sľubuje, že poslanci problém do leta vyriešia a že sa už vedú rozhovory o možných riešeniach.
Kritériá a proces výberu ústavných sudcov
Ústavný sudca musí spĺňať prísne kritériá. Musí byť občanom Slovenskej republiky, voliteľný do Národnej rady SR, dosiahnuť vek 40 rokov, byť bezúhonný, mať vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov právnickej praxe. Jeho doterajší život a morálne vlastnosti musia byť zárukou riadneho výkonu funkcie.
Proces navrhovania kandidátov je otvorený širokému spektru subjektov, vrátane poslancov, vlády, predsedov najvyšších justičných autorít, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv, profesijných organizácií právnikov a vedeckých inštitúcií. Po doručení návrhu musia kandidáti súhlasiť s kandidatúrou a priložiť životopis a motivačný list. Tieto dokumenty sa zverejňujú na webe Národnej rady po dobu minimálne 45 dní, aby sa s nimi mohla oboznámiť verejnosť.
Nasledujú verejné vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom, kde sa kandidáti predstavia, uvedú dôvody svojej kandidatúry, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť a ďalšie relevantné informácie. Po úvodnom vystúpení uchádzači odpovedajú na otázky poslancov a prezidenta republiky alebo jeho zástupcu.
Následne parlament volí kandidátov. Každý uchádzač musí získať minimálne 90 hlasov v prvej aj opakovanej voľbe. Ak je zvolený väčší počet uchádzačov, než je potrebné obsadiť, zvolení sú tí s najvyšším počtom hlasov. V prípade neúspechu sa vyhlasujú nové voľby, ktoré sa opakujú, kým sa nedosiahne potrebný počet kandidátov.
Zo zvolených kandidátov si následne vyberá prezident republiky a menuje potrebný počet sudcov Ústavného súdu.
Odkazy na minulosť a legislatívne zmeny
Ústavný súd nie je na Slovensku novým inštitútom. Existoval už v prvej Československej republike. De iure bol obnovený v roku 1968, no de facto zriadený až po Nežnej revolúcii v roku 1991 ako Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Od roku 1993 existuje Ústavný súd Slovenskej republiky. Pôvodne sa skladal z 10 sudcov na 7-ročné obdobie, no od roku 2001 má 13 sudcov na 12-ročné obdobie.
V minulosti sa Ústavný súd stretával s podobnými problémami. Napríklad v roku 2007 bolo plénum nefunkčné, pretože Národná rada nenavrhla dostatočný počet kandidátov. V roku 2017 vydal prvý senát ÚS SR nález, ktorým rozhodol o ústavných sťažnostiach nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov, konštatujúc porušenie základného práva na prístup k voleným verejným funkciám za rovnakých podmienok.
V reakcii na dlhodobé problémy s obsadzovaním pozícií bola pripravená novela ústavy z decembra 2020, ktorá mala priniesť systémové opatrenia, nové nastavenie pravidiel pre kreovanie ústavného súdu a súdnej rady, a vyvodzovanie zodpovednosti. Medzi navrhované zmeny patrilo napríklad pravidlo, že prezident, národná rada a vláda budú nominovať do Súdnej rady len nesudcov, zavedenie regionálneho princípu pri voľbe členov Súdnej rady sudcami a posilnenie právomocí Súdnej rady pri preverovaní majetkových pomerov sudcov. Návrh tiež predpokladal zavedenie absolútnej väčšiny (76 hlasov) pre voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu a mechanizmus, ktorý by umožnil prezidentovi vymenovať sudcov aj v prípade, ak parlament nezvolí potrebný počet kandidátov v určených lehotách.
Poslanie a právomoci Ústavného súdu
Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Jeho hlavným poslaním je kontrola súladu zákonov a iných právnych predpisov s Ústavou a ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Medzi jeho kľúčové právomoci patria:
- Kontrola ústavnosti právnych predpisov: Rozhoduje o súlade zákonov, nariadení vlády, vyhlášok ministerstiev a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s Ústavou a ústavnými zákonmi.
- Ústavné sťažnosti: Preskúmava sťažnosti fyzických a právnických osôb proti rozhodnutiam orgánov verejnej moci, ak nimi boli porušené ich základné práva a slobody. Toto je jedna z najvýznamnejších právomocí, ktorá umožňuje občanom domáhať sa ochrany svojich ústavných práv.
- Ochrana pred neústavným zrušením alebo pozastavením činnosti politických strán.
- Rozhodovanie o súlade predmetu referenda s Ústavou.
- Rozhodovanie kompetenčných sporov medzi štátnymi orgánmi.
- Výklad Ústavy a ústavných zákonov, ak je vec sporná.
- Kontrola ústavnosti a zákonnosti volieb, referenda a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta.
- Preskúmanie obžaloby proti prezidentovi a rozhodnutia o vyhlásení výnimočného alebo núdzového stavu.
- Rozhodovanie o súlade uznesenia Národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti s Ústavou.
O niektorých veciach rozhoduje Ústavný súd v plnom zložení (13 sudcov), o iných v trojčlenných senátoch. Sudcom s ich prácou pomáha Kancelária Ústavného súdu, ktorej súčasťou sú poradcovia a analytici.
Sídli v Košiciach v zrekonštruovanom komplexe budov bývalých kasární. Jeho budovy na Hlavnej ulici a Mäsiarskej ulici tvoria reprezentatívne sídlo, kde sa nachádzajú kancelárie sudcov, pojednávacie miestnosti, knižnica a archív. Na priečelí jednej z budov je osadená socha Justície.
Napriek pretrvávajúcim problémom s obsadzovaním pozícií zostáva Ústavný súd kľúčovým garantom právneho štátu a ochrany ústavnosti na Slovensku. Jeho riadne a efektívne fungovanie je nevyhnutné pre stabilitu a legitimitu demokratického systému.