Dóm svätej Alžbety, majestátna dominanta Košíc, je oveľa viac než len náboženský stánok. Je to živá kronika mesta, svedok jeho vzostupov a pádov, architektonický skvost, ktorý v sebe nesie stopy stredovekej geniality, ale aj neskorších úprav a rekonštrukcií. Jeho história, siahajúca až do 13. storočia, je úzko prepletená s osudmi samotných Košíc a jeho prítomnosť formuje srdce mesta dodnes.
Počiatky: Od románskeho kostolíka k farskej svätyni
Prvé zmienky o existencii Košíc siahajú do roku 1230 a sú neodmysliteľne spojené s údajom o existencii farského kostola. Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne okolo polovice 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Vystavali ho na mieste, kde sa dnes týči Dóm, v románskom slohu. Už ako farský kostol ho spomína najstaršia písomná zmienka o meste. Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola. Zasvätili ho práve svätej Alžbete. Pri tejto príležitosti bol kostol upravovaný v druhej polovici 13. storočia v gotickom štýle. Kostol si zachoval románsku vežu, ale dostal gotickú klenbu a uzáver svätyne. Listina pápeža Martina IV. spomína tento románsko-gotický kostol, ktorého základy sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala rozmery 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov.
Nový začiatok: Vznik gotickej katedrály
Požiar starého kostola svätej Alžbety okolo roku 1380 bol vhodnou príležitosťou na stavbu nového okázalého chrámu, ktorý by zodpovedal významu stredovekých Košíc. Košický obchod a remeslá prežívali po udelení početných privilégií mestu anjuovskými panovníkmi obdobie konjunktúry. Bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály s aktívnou podporou panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorý na ňu venoval polovicu výnosov košického tridsiatku. Stavbu výrazne podporovala aj pápežská kúria. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu. Presný dátum začiatku výstavby nového chrámu nie je známy, predpokladá sa obdobie medzi rokmi 1380 (požiar starého kostola) a 1402 (prvá písomná zmienka).
Prvá fáza stavebných prác trvala do roku 1420. V tejto etape bol kostol stavaný prv ako päťloďová bazilika. Výstavba prebiehala za súčasnej existencie starého kostola svätej Alžbety systémom obstavania novej katedrály okolo pôvodného objektu. Ako prvé sa začali stavať južné polygonálne apsidy bočných lodí. Nasledovala stavba južného obvodového múru, južného portálu a západnej steny, kde rozostavali prvé dve poschodia oboch veží vtiahnutých do pôdorysu chrámu. Na chráme pracovala v tomto období vyspelá stavebná dielňa - huta s väzbami na sliezsku gotiku, ktorá sa už na konci 14. storočia podieľala na výstavbe františkánskeho kostola v severnom kvartáli mesta. Podľa plánov mala vzniknúť päťloďová bazilika s polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na priečelnej západnej strane, pričom vzorom pre takýto pôdorys bol Dóm sv.
Výraznú zmenu v koncepcii výstavby katedrály priniesla nová stavebná dielňa - huta po roku 1420. Pre nedostatok písomných prameňov zostáva vedúci architekt huty anonymný. Päťloďová dispozícia bazilikálneho typu sa javila v čase neskorej gotiky už ako zastaraná. Snaha o vertikálnosť, odľahčenie hmoty a priestrannosť chrámu viedli k vybudovaniu trojloďovej katedrály, pričom zásadnou inovatívnou zmenou plánu bolo pridanie k hlavnej lodi rovnako vysokej priečnej lode. Do druhej stavebnej fázy spadá sochárska výzdoba portálov hlavnej a priečnej lode inšpirovaná gotickými dielami v Prahe a Krakove, ktorá predstavuje ukážku vrcholného gotického kamenárskeho umenia európskeho formátu. Vplyv parléřovskej huty pôsobiacej pri pražskej Katedrále svätého Víta, Václava a Vojtecha v druhej polovici 14. storočia sa prejavil aj pri tvorbe kráľovského oratória a naň vedúcich združených točitých schodov. Motív kružbového zábradlia oratória a kamennej pavlače nad sakristiou sú tiež pražské. Ďalej sa pokračovalo na výstavbe severného obvodového múru, polygonálnych apsíd severnej bočnej lode (paralely južných apsíd) a osembokých horných poschodí Žigmundovej veže. Na konci druhej stavebnej fázy bola katedrála pripravená na zaklenutie, a starý kostol bolo preto potrebné strhnúť. Po zbúraní starého kostola svätej Alžbety bol chrám zaklenutý hviezdicovou klenbou. Jednotlivé symetrické útvary klenbových polí boli navzájom odlišné a neprekrývali sa z jedného poľa do druhého. Do tejto stavebnej fázy spadá i pôdorysne najmladšia časť - svätyňa a sakristia. Dokončovala sa Žigmundova veža, v roku 1453 na jej piatom poschodí nechali vytesať novoudelený prilepšený erb mesta od kráľa Ladislava Pohrobka. Po dostavbe Žigmundovej veže sa všetka pozornosť sústredila na dostavbu južnej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi a prispievateľovi na stavbu dómu Matejovi Korvínovi. Táto bola stavaná ornamentálnejšie a vertikálnejšie ako severná veža Dómu, pretože došlo k výmene stavebnej hute.
Stavba Středověkého Hradu: Pravda a Mýtus...Dokument CZ
Majstri a králi: Rozvoj v období renesancie a neskorej gotiky
Od obdobia okolo roku 1464 do roku 1490 pôsobil na stavbe Dómu svätej Alžbety kamenár, ktorého meno uvádzajú historické pramene ako majster Stephan Lapicidus alebo Maister Steffen Staimecz werkmaister zu Khassaw. Bol chránencom kráľa Mateja a v meste vlastnil dielne s vlastnými pracovníkmi. Jeho vynikajúca povesť mu zaručila aj zákazku na stavbe nového chrámu v Bardejove v rokoch 1464 - 1465. Majster Štefan vystaval v košickom Dóme bočné kaplnky, ktoré pôvodne na plánoch nefigurovali. Financovali ich bohaté meštianske rodiny. Z vnútorného zariadenia je dielom majstra Štefana kamenné pastofórium a pravdepodobne aj reliéf svätej Alžbety na stene sakristie.
Štvrtá etapa výstavby katedrály spadá do obdobia vlády Mateja Korvína, ktoré prialo rozvoju umeleckých diel. V tejto dobe bol Dóm zariadený bohatým gotickým mobiliárom, z ktorého sa dodnes mnoho nedochovalo. Pod kráľovskou emporou je nápis z roku 1440 s prísahou vernosti Jana Jiskru z Brandýsa, čo dokazuje, že stavba bola vtedy zhruba dokončená. Tretia etapa výstavby dómu pokračovala v čase vlády kráľa Mateja. Vedúcim stavebnej dielne - hute bol kráľovský staviteľ Štefan, ktorý podľa archívnych správ roku 1470 postavil kaplnku sv. Kríža - tzv. Kromerovu kaplnku. Roku 1477 južnú kaplnku Panny Márie - tzv. Szakmáriho kaplnku a dnes už neexistujúcu kaplnku sv. Jozefa na severnej strane, ktorú v minulom storočí pri oprave dómu zbúrali. Majster Štefan je autorom aj vysokého kamenného pastofória pri severnej strane triumfálneho oblúka, ktoré dokončil roku 1477.
Vojny, požiare a zemetrasenia: Tŕnistá cesta k obnove
Dóm bol roku 1491 pri obliehaní Košíc počas sporov o uhorský trón veľmi poškodený. Podľa archívnych údajov jeho opravu zverili staviteľovi a kamenárovi Mikulášovi Krompholzovi z Nisy, pod dozorom Václava z Prahy. On dokončil aj stavbu presbytéria, čoho dokladom je aj pergamenový zvitok nájdený v opornom pilieri s letopočtom 1508 a menom staviteľa Krompholza. Stavba košického dómu spolu s kaplnkou sv. Michala z konca 14. storočia bola nevšedným prínosom pre gotické staviteľstvo východného okruhu. Svojim ojedinelým architektonickým riešením ovplyvnila ďalšie stavby na Slovensku, napríklad v Prešove, Sabinove, Rožňave.
Necelých päťdesiat rokov od ukončenia výstavby dómu, roku 1556 vyhorelo takmer celé mesto. Na dóme zhorela strecha spolu s krovom a značná časť vnútorného zariadenia. Potrebné opravy uskutočnil staviteľ Stanislav z Krakova, tesárski majstri Juraj a Gabriel a kamenár Matej. Po tomto roku pripadol Dóm do rúk protestantov. Tí ho vlastnili až do roku 1604, kedy ho násilne obsadili katolíci a jágerská kapitula, ktorá našla v meste útočisko od roku 1597. Incident sa stal jednou z hlavných rozbušiek následného protihabsburského povstania Štefana Bočkaja, ktorý venoval Dóm do rúk kalvínom. Jágerskej kapitule sa Dóm vrátil až v roku 1671 rozhodnutím cisára Leopolda I. Vtedy vykonali na Dóme nevyhnutné opravy a umiestnili doň kapitulný poklad. Počas povstania Imricha Tököliho v rokoch 1682 - 1685 prešiel Dóm opäť do rúk protestantov. Na Žigmundovej veži nahradili katolícky kríž pozláteným kohútom. V roku 1685 sa Dóm dostal natrvalo do vlastníctva katolíkov. V roku 1706 bol Dóm poškodený počas obliehania Františka II. Rákociho. Najviac poškodená zostala najmä jeho západná a južná strana. Po získaní mesta nechal Rákoci chrám v držbe katolíkov. Počas 18. storočia sa priebežne opravovali a skrášľovali jednotlivé časti katedrály. V druhej polovici 18. storočia mal kostol 14 oltárov (v porovnaní so súčasnými desiatimi).
Zemetrasenie roku 1834 a povodeň roku 1845 poškodili múry a klenby kostola natoľko, že v rokoch 1857 - 1863 bol dóm opravovaný. Žiaľ, bez odstránenia základných statických porúch, ktoré po víchrici roku 1875 veľmi zosilneli. Trhliny na klenbách sa zväčšili a pri obhliadke zistili, že základy pilierov stáli na vrstve štrku presiaknutého spodnou vodou. Tieto skutočnosti si vyžiadali novú bezodkladnú opravu, ktorá podstatne zmenila interiér dómu. Veľké zásahy boli aj na exteriéri stavby, najmä na obvodových múroch a štítoch lodí. Pri oprave v rokoch 1877 - 1896 mal dozor Franz Schmidt - reštaurátor viedenského dómu sv. Štefana. Projekciu vypracoval profesor Imrich Steindl. Stavbyvedúcim bol najprv architekt J. Weber a od roku 1880 Fr. V. Oprava sa neobmedzila iba na odstránenie statických porúch, ale v duchu puristickej metódy došlo k odstráneniu severnej neskorogotickej kaplnky sv. Jozefa a k zmene klenbového systému bočných lodí so snahou vrátiť sa k pôvodnej koncepcii päťloďovej dispozície. Hviezdicové klenby v bočných lodiach boli nahradené sieťovými a oprava sa súčasne dotkla aj kamenných článkov výzdoby. Novými kamennými plastikami doplnili aj portály. Pri statickom zabezpečovaní základových múrov objavili pôdorys starého kostola z 13. V poslednej etape opravy bola pod východnou časťou severnej lode postavená krypta Františka Rákócziho II. a jeho druhov. Projekt na kryptu vypracoval prof. F. Schulek a staval ju arch. A. Andreeti. Po ukončení rozsiahlych záchranných prác roku 1896 bol Dóm sv. Mnohé výtvarné pamiatky sa dodnes nezachovali - niektoré zničili požiare, niektoré boli odstránené alebo nahradené pseudoslohovými.
Moderná éra: Rekonštrukcie a nové osvetlenie
Po storočiach náboženských vojen a zanedbanej údržby bola obnova Dómu potrebná už na začiatku 19. storočia. V roku 1834 postihlo územie mesta zemetrasenie, v roku 1845 bolo zaplavené, pričom povodeň siahala až ku chrámu, ktorého dlažba sa na niektorých miestach prepadla. V roku 1857 bol založený Spolok kostola svätej Alžbety, ktorého členovia prispievali na opravu katedrály. Tá sa konala v rokoch 1856 - 1863 pod dohľadom Cisársko-kráľovskej centrálnej komisie na ochranu a obnovu stavebných pamiatok a asistoval pri nej sám Henszlmann. Práce viedli stavitelia Karol Gerster a Ladislav Frey. Fábryho rekonštrukcia sa dotkla výmeny niektorých portálnych sôch, výmeny šindľov za keramické škridle, osadenia nových vitráží, opravy južnej predsiene a romantizujúcej výmaľby interiéru. Naopak neodstránila dôležité statické narušenie konštrukcie Dómu, ktoré bolo v tom čase už zjavné. Niektoré piliere boli vychýlené zo svojej osi. Ich základy stáli na vrstve štrku presiaknutej spodnou vodou. Praskliny v klenbách a na rebrách pri rekonštrukcii zamietli maltou alebo vyklinovali drevom. Neodborný postup mal za následok, že po víchriciach v roku 1875 zostala katedrála v takmer havarijnom stave.
Na neblahý stav košického Dómu upozorňoval uhorskú vládu vtedajší biskup Ján Perger. V roku 1872 vznikla Uhorská dočasná pamiatková komisia, ktorej funkciu tajomníka zastával Košičan Imrich Henszlmann. Za hlavného projektanta prác bol vymenovaný profesor stredovekej architektúry na budapeštianskej Technickej univerzite, najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky, Imrich Steindl. Na základe prasklín v klenbách usúdil, že rozloženie pilierov v lodi je hlavnou príčinou havarijného stavu statiky chrámu. Vypracoval úplne novú puristickú projekciu prestavby Dómu, pričom došlo k prebudovaniu katedrály z trojloďovej na päťloďovú pridaním ďalšieho radu pilierov a arkád v bočných lodiach. Tvarom originálne stredoveké hviezdicové klenby tak hlavných, ako aj bočných lodí boli prebudované na sieťové. Starý chór bol odstránený, na jeho mieste Steindl vybudoval jeho predĺženú repliku s väčším počtom pilierov. Ďalšie zásahy sa týkali aj exteriéru - úprava obvodových múrov a štítov lodí, oporných pilierov, chrličov, ríms a okenných kružieb. Výrazne bola obnovená plastiková výzdoba portálov a vymenená strieška Matejovej veže. Neskorogotická Kaplnka svätého Jozefa na severnej strane bola odstránená ako slohovo nečistá. Pôvodným Steindlovým plánom bolo prestavať všetky negotické prímesi na katedrále. Navrhoval nahradiť rokokovú helmicu Žigmundovej veže osemhranným ihlanom s bohatou kamenárskou výzdobou. Počítal aj s dostavbou Matejovej veže v štýle objemných katedrálnych veží nemeckej neogotiky. Tieto zámery však pamiatková komisia odmietla a požadovala čo najúspornejšiu výmenu starých kamenných častí za nové. Regotizácia veží sa nerealizovala aj pre nedostatok finančných prostriedkov. Táto skutočnosť sa odrazila pri hľadaní čo najlacnejšieho stavebného materiálu. Pri výmene oporného systému svätyne v rokoch 1878 - 1882 bol použitý lacný, ale nekvalitný pieskovec z kameňolomu pri obci Spišské Vlachy. Hlavným stavbyvedúcim veľkej rekonštrukcie Dómu bol v rokoch 1877 - 1880 Jozef Weber, ktorý viedol aj práce na regotizácii Chrámu svätého Egídia v Bardejove. V rokoch 1880 - 1896 bol hlavným stavbyvedúcim viedenský staviteľ Fridrich Wilhelm Fröde. Dozor nad stavbou mal rakúsky architekt Friedrich von Schmidt, ktorý v tom čase novogoticky upravoval Dóm svätého Štefana vo Viedni a hrad Karlštejn v Čechách. Potom, čo hlavný architekt - von Schmidtov žiak - Imrich Steindl začal pracovať na budove budapeštianskeho parlamentu (v roku 1885), stal sa jeho nástupcom Otto Sztehló. Tento architekt už pri rekonštrukcii Matejovej veže uplatnil konzervačnú metódu, na rozdiel od puristickej metódy jeho predchodcu. Slávnostné posvätenie - konsekrácia - novozrekonštruovaného Dómu jágerským arcibiskupom Jozefom Samassom sa konalo pri príležitosti miléniových osláv príchodu Maďarov do vlasti v roku 1896. V roku 1906 postavili pod severnou bočnou loďou novú katedrálnu kryptu podľa projektu Frigyesa Schuleka pre uloženie prenesených pozostatkov kniežaťa Františka II.
V roku 1970 bol areál Dómu svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Samotné vyhlásenie podnietilo následnú pamiatkovú starostlivosť o túto vzácnu stavbu, ktorej stav nebol ani po relatívne nedávnej veľkej rekonštrukcii z rokov 1877 - 1896 najlepší, práve pre nekvalitný pieskovec použitý pri výmene kamenných článkov na vonkajšej strane presbytéria. Všetky profilované architektonické útvary (fiály, chrliče, rímsa) boli buď zničené dažďovou vodou, alebo demontované. Rekonštrukčné práce na Dóme sa začali v septembri 1978 podrobnou architektonickou dokumentáciou, po kratšej prestávke sa opäť rozbehli v roku 1984. Medzitým úrady začali s komplexnejším riešením pamiatkovej obnovy centra Košíc, ktoré bolo v roku 1983 vyhlásené za najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Pri opravách katedrály sa zvolil postup metódy zachovávania stavu z veľkej rekonštrukcie z konca 19. storočia. Najprv sa opravovala strecha hlavnej a priečnej lode, kde vymenili keramickú farebne glazovanú škridlu pri zachovaní pôvodného vzoru z konca 19. storočia. Rekonštruovaný bol sanktusovník, na ktorom bolo potrebné doplniť 264 kusov klampiarskych dekorácií. V rokoch 1985 - 1992 rekonštruovali najpoškodenejšiu stranu svätyne a sakristie. Práce boli zverené poľskej firme Pracownie Konserwacji Zabytkow z Wroclawi. Bolo potrebné vytvoriť nové korunné rímsy, chrliče a fiály - podľa dostupných pramenných materiálov a projektovej dokumentácie Archívu mesta Košice. Podobne boli zhotovené aj schodiskové vežičky na styku lode so svätyňou. Pri obnove chrličov sa vychádzalo z originálnych stredovekých vzorov zachovaných v muzeálnych zbierkach. V rokoch 1992 - 1995 sa rekonštruovala južná fasáda (čistenie a konzervácia), vrátane vitráží svätyne a južnej fasády. Dôslednou obnovou prešla Žigmundova veža v rokoch 1995 - 1997, kedy bola vymenená medená rokoková helmica. Očistené pozlátené klampiarske ozdoby sú originálmi z roku 1775. V roku 2008 bola dokončená rekonštrukcia Rákociho krypty, v roku 2009 rekonštrukcia najvzácnejšieho severného portálu, v roku 2013 severného portálu a Matejovej veže. Tým sa po 35 rokoch rekonštrukcia exteriéru chrámu ukončila. V roku 2014 sa dokončila aj rekonštrukcia…
Na dosiahnutie správneho osvetlenia Dómu svätej Alžbety bolo treba vytvoriť jednotný systém, zároveň však riešiť každú časť objektu individuálne. Nový projekt osvetlenia, realizovaný v spolupráci s architektonickým ateliérom DGA, pod vedením Ing. Mgr. art. Radovana Gonosa, bol zameraný na úsporné LED svietidlá s možnosťou ovládania a zmeny farebného nasvietenia. Základné, plošné nasvietenie katedrály sa realizuje z okolitých budov a stĺpov, zatiaľ čo plastické a dynamické nasvietenie významných prvkov a hlbšie zapustených fasád sa uskutočňuje svietidlami osadenými priamo na objekte Dómu, vrátane zemných svietidiel na podsvietenie jednotlivých pilierov. Pre každodenné osvetlenie sa vybralo teplé biele svetlo (3 000 K), zatiaľ čo farebné osvetlenie je vyhradené pre významné príležitosti. Využili sa reflektory iGuzzini MAXIWOODY a lineárne svietidlá iGuzzini LINEALUCE, ktoré umožňujú detailné nasvietenie a dynamické svetelné scény. Celkový inštalovaný príkon novej osvetľovacej sústavy je 11,3 kW, udávaná životnosť LED diód je 50 000 h. Po úspešnom projekte Európske hlavné mesto kultúry 2013 - Košice, je osvetlenie Dómu svätej Alžbety ďalším významným krokom na oživenie a skrášlenie Košíc.
Rozmery a charakteristika: Monumentálna gotická stavba
Dóm svätej Alžbety alebo Metropolitná katedrála svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² (zastavaná plocha resp. rozloha parcely so stavbou je 1 796 m²) a kapacitou vyše 5 000 ľudí. Zároveň je označovaná za najvýchodnejšiu gotickú katedrálu francúzskeho štýlu v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m.
Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe. Vnútorná klenbová dispozícia trojloďovej katedrály pred puristickou prestavbou Dómu z konca 19. storočia.
Centrum Košíc tak zdobí nádherná päťloďová stavba so sankustníkom a dvomi nerovnakými vežami - severnou, Žigmundovou, a južnou, nedostavanou Matejovou, nazvanou po Matejovi Korvínovi. Dóm svätej Alžbety je nielen najväčším kostolom na Slovensku, ale aj významným architektonickým dielom, ktoré dodnes uchvacuje svojou monumentálnosťou a historickým významom.