Byť s koňom, či už v plnom význame slova jestvovať, existovať, žiť, alebo vo význame konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa, je komplexný proces, ktorý presahuje jednoduché fyzické spolužitie. Pochopenie hlbšieho významu tohto vzťahu si vyžaduje preskúmanie nielen samotnej podstaty koňa ako tvora, ale aj ľudskej interakcie s ním, ktorá sa vyvíjala stáročia. Súčasné etologické pohľady na komunikáciu medzi človekom a koňom ju klasifikujú ako medzidruhovú komunikáciu, kde je nepravdepodobné, že by kôň považoval človeka za „alfa koňa“ alebo vodcu stáda. Napriek tomu, sa často zdá, že kone sa snažia napodobniť ľudské správanie a začleniť sa do našej spoločnosti.
Kôň: Viac než len zviera
Vzťah človeka ku koňovi je jedinečný. Niektorí dokonca tvrdia, že to nie je zviera, ale bytosť, ktorá predstavuje úplne inú dimenziu, iný vesmír. Táto perspektíva pramení z presvedčenia, že kone a ľudia museli v minulosti žiť vedľa seba a byť na sebe istým spôsobom závislí. Táto závislosť sa mohla odraziť v ich genetike, v informácii, že „človek je dobrý“. Táto vnútorná dispozícia je zjavná aj pri koňoch, ktoré zažili zlé zaobchádzanie. Aj napriek psychickému vyčerpaniu, agresivite a útočnosti, sú niektorí z nich schopní po krátkom čase zmeniť svoje správanie a začať spolupracovať. Takáto schopnosť adaptácie a odpustenia nie je bežná u iných zvierat.
V kontexte tohto jedinečného puta sa vynára otázka, či v koňoch nie je niečo „veľké“, či majú „veľkú dušu“. Hoci na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, isté je, že kôň pre človeka vždy urobí maximum v rámci svojich momentálnych fyzických a psychických možností. Toto tvrdenie je základom pre pochopenie prirodzenej komunikácie s koňmi a techník tréningu založených na vzájomnom rešpekte, známych ako horsemanship.
Horsemanship: Umenie porozumenia a spolupráce
Horsemanship, v preklade "jazdectvo" alebo "správne zaobchádzanie s koňom", nie je len súborom techník, ale skôr filozofiou, ktorá kladie dôraz na porozumenie a spoluprácu medzi človekom a koňom. Tento prístup, ktorý sa vyvinul z potreby posadiť človeka na chrbát koňa bez toho, aby mu ublížil, sa zameriava na psychiku koňa a jeho prirodzené správanie. Kľúčom je naučiť sa s koňom komunikovať v jeho vlastnom svete, teda myslieť ako kôň, nie ako človek.
Väčšina koní sa medzi ľuďmi cíti dezorientovane, akoby sa ocitli v cudzej krajine bez znalosti jazyka. Práve preto je dôležité, aby bol človek pre koňa „čitateľný“. Václav Bořánek, známy ako „zaklínač koní“, zdôrazňuje, že stačí viesť s koňom „rozhovor“ a spolupracovať. Týmto spôsobom sa aj kone s nálepkou „nejezditeľný“ môžu premeniť na ochotných partnerov.
ČÍTANIE REČI TELA A SPRÁVANIA KOŇA
Príkladom úspešnej aplikácie týchto princípov je aj príbeh klisny, ktorá prišla zo Spojených štátov s nálepkou „nejezditeľná“. Vďaka trpezlivosti a pochopeniu jej psychiky sa z nej stal partner, ktorý bol schopný aj uprostred pretekov upozorniť jazdca na chybu v tréningu. Tieto skúsenosti potvrdzujú, že kôň, keď mu človek porozumie, vydá zo seba úplne všetko, nie zo strachu, ale z túžby potešiť.
Komunikácia a rešpekt: Dva piliere vzťahu
Komunikácia s koňom nie je len o vydávaní príkazov, ale o budovaní vzájomnej dôvery a rešpektu. Tento proces je však často zneužívaný v konskej literatúre a na rýchlokurzoch. Dôvera u koní má špecifický prejav v dôvere k pomôckam, čo bolo evolučne dôležité pre zviera, ktoré bolo stáročia selektované na to, aby nemalo stabilného majiteľa.
Pojem „rešpekt“ je často nesprávne chápaný ako vynútená úcta prostredníctvom trestu alebo bitky. Skutočný rešpekt u koňa nevzniká násilím, ale porozumením. Keď kôň ustúpi tlaku, nie je to prejav rešpektu, ale skôr nepodmienený reflex. Podobne ako človek nerešpektuje horúcu žehličku a odtiahne ruku, kôň reaguje na tlak. Antropomorfizácia správania koňa, teda pripisovanie mu ľudských vlastností ako „neposlušnosť“ či „vzdorovitosť“, je nepresná a zavádzajúca. Kone v skutočnosti nie sú schopné schválnosti v ľudskom zmysle.
Namiesto toho, aby sme sa snažili kone „zlomiť“ alebo „potrestať“, mali by sme sa zamerať na budovanie dôvery a porozumenia. Príkladom je situácia, keď kôň reaguje na tlak bičom. Ak mu týmto spôsobom dáme najavo, že jeho aktivita či nadradenosť nie sú akceptované, môžeme ho tým prinútiť k ústupu. Avšak, ak tento proces sprevádza agresivita a násilie, výsledkom bude hnev a nenávisť, nie rešpekt. Skutočné porozumenie nastáva, keď kôň pochopí, že človek pre neho neznamená nebezpečenstvo a že môže s ním spolupracovať bez strachu.
Priestorové a taktilné zóny komunikácie
Pre efektívnu komunikáciu s koňom je dôležité poznať nielen jeho psychiku, ale aj jeho priestorové a taktilné zóny. Každý kôň má okolo seba isté „bubliny“ priestoru, ktoré sa líšia podľa ich významu v sociálnej interakcii.
- Cudzie priestor: Najvzdialenejší priestor, ktorý kôň vníma len pri mimoriadnych udalostiach.
- Spoločenský priestor: V tomto priestore komunikujú jedinci stáda prostredníctvom optických a zvukových signálov. Keď človek vstúpi do výbehu, stáva sa súčasťou tohto priestoru.
- Interindividuálny priestor: Vytvára sa medzi dvoma a viacerými koňmi a umožňuje komunikáciu prostredníctvom optických, akustických a čuchových kanálov.
- Intímna zóna: Najbližší priestor okolo koňa (15-25 cm), ktorý predstavuje hmatový priestor. Dotyk v tejto zóne môže vyvolať útek alebo útok.
Okrem týchto priestorových zón existujú aj špecifické taktilné (kontaktné) komunikačné zóny priamo na tele koňa, ktoré sú základom pre prvotnú komunikáciu. Tieto zóny sa používajú pri nácviku ustupovania na dotyk:
- I. zóna: Pred nosom koňa. Pôsobenie z interindividuálneho priestoru môže koňa odradiť, z intímnej vzdialenosti ho prinúti cúvať.
- II. zóna: Od nosa po kohútik.
- III. zóna: Od kohútika po bedrá.
- IV. a V. zóna: Zadná časť tela.
Práca zo zeme je v podstate „jazykový kurz“, kde sa kôň učí reči tela človeka a naopak. Cieľom je dosiahnuť stav, kedy sa kôň slobodne rozhodne urobiť to, čo sa od neho žiada, nie zo strachu, ale z dôvery a porozumenia.
Odsúdenie Velkej pardubickej a Taxisu: Symbol trápenia koní?
Diskusie o bezpečnosti dostihových pretekov, ako je Veľká pardubická, a protesty proti nim poukazujú na citlivú oblasť týrania zvierat. Václav Bořánek, s dlhoročnými skúsenosťami v dostihovom športe, považuje dostihy za „úplne najčistejší jazdecký šport“, ak sú vykonávané dobrým trénerom a jazdcom. Tvrdí, že ak kôň nemá strach a baví ho to, bude skákať ťažké prekážky.
Problém však nastáva, keď sa Taxisový príkop stane symbolom utrpenia koní. Podľa Bořánka je Taxis zle zvolený symbol. Poukazuje na to, že oveľa viac koní je týraných v bežných jazdiarniach, kde sú zanedbávané, zle ustajnené a trpia pod rukami neskúsených jazdcov. Tieto kone často končia s poškodenými chrbtami a nohami po krátkej dobe.
Je dôležité rozlišovať medzi rizikom v hraničných činnostiach, akými sú vrcholové dostihy, a systematickým zanedbávaním a týraním zvierat v mene zisku alebo neprofesionality. Ochrana zvierat by sa mala zamerať predovšetkým na tie miesta, kde dochádza k reálnemu a chronickému utrpeniu, nie na symbolické udalosti, ktoré môžu byť, paradoxne, lepšie kontrolované a regulované.
Vzťah k domestikovanému koňovi: Zodpovednosť človeka
Napriek tisícročiam domestikácie sa sociálne správanie koní nezmenilo. Kone si vytvárajú silné sociálne väzby a priateľstvá, ktoré môžu pretrvať celý život. Táto intenzita priateľstva a partnerstva u koní zaväzuje človeka k veľkej zodpovednosti za domestikovaného koňa.
V dnešnej dobe, keď sa mení spôsob ustajnenia a pohybu koní, je dôležité si uvedomiť, ako tieto zmeny vplývajú na ich psychiku a pohodu. „Stájoví nomádi“, ktorí často menia prostredie pre svojich koní, si možno neuvedomujú, aký stres a neistotu tým spôsobujú. Zmena prostredia, neznámi kone, zmenené podmienky ustajnenia a kŕmenia - to všetko predstavuje pre koňa veľký zásah.
Preto je kľúčové, aby sa pri zmene stajne dbalo na postupné zoznamovanie s novým prostredím, zabezpečenie dostatku krmiva a vody a predovšetkým na zachovanie čo najväčšej stability a pohody pre zviera. Len tak môžeme naplniť zodpovednosť, ktorá vyplýva z nášho vzťahu s týmto majestátnym a citlivým tvorom.
Citáty o koniach a živote
"Keď dostanem kone, ktorí mali desať rokov zlého majiteľa, sú psychicky na dne, sú agresívni a útočia, napriek tomu sú niektorí z nich schopní po dvadsiatich minútach otočiť a idú s vami spolupracovať. To neurobí žiadne iné zviera na svete." - Václav Bořánek
"Byť s koňom znamená byť s bytosťou, ktorá má v genetike informáciu, že ‚človek je dobrý‘."
"Prirodzená komunikácia s koňmi založená na vzájomnom rešpekte je kľúčom k hlbšiemu porozumeniu."
"Kôň pre vás vždy urobí všetko do výšky svojich momentálnych fyzických a psychických možností."
"Je v koňoch niečo veľké, veľká duša? Neviem."
"Človek je v podstate dobrý."
"Dôvera a rešpekt sú dva piliere, ktoré by mali tvoriť základ vzťahu človeka a koňa."
"Neposlušnosť a vzdorovitosť sú pojmy, ktoré antropomorfizujú správanie koňa."
"Taxis je zle zvolený symbol trápenia koní."
"Kone sú spoločenské a komunikativní zvieratá a často si vytvárajú blízky vzťah s určitými jedincami vo skupine."
"Ani človek, ani zástupca iného živočíšneho druhu nemôže plne nahradiť potrebu kontaktu s inými koňmi."
"Zmena prostredia je pre koňa vždy veľký zásah, pretože sa musí úplne nanovo zorientovať, čo mu spôsobuje skutočne výnimočný stres."
"Je to ako v živote, keď nájdete priateľa. A čas od času sa vám podarí na túto úroveň dostať s koňom."