V srdci Južného Sudánu, v meste Tonj, sa odohrávajú príbehy, ktoré siahajú hlboko do ľudského srdca. Zvláštny mix náročných chvíľ, radosti, bolesti a nádeje charakterizuje každodenný život v tejto africkej krajine, kde sa misijné dielo saleziánov a iných rehoľných spoločenstiev snaží prinášať svetlo do života miestnych komunít. Tento článok prináša pohľad na život v misii, jej výzvy a radosti, prostredníctvom autentických zážitkov a reflexií.
Každodenný kolobeh v misijnej škole
Život v misii v Tonji je neustálym prúdom aktivít, kde sa popri vzdelávaní a duchovnom raste prelínajú aj praktické každodenné starosti. Práca v donboscovskej škôlke a následne v misijnej škole prináša nielen radosť z práce s deťmi, ale aj nečakané výzvy. Ako píše jedna z misionárok, "nestíham… Nie že by som nestíhala hladat makcene a dlzne, ale nemam kedy pisat a momentalne som si nasla trochu casu pomedzi vyucovacie hodiny a k dispozicii mam skolsky pocitac, ktory slovenske pismenka samozrejme nema…a potvora robi este aj automaticke opravy, takze sa za pripadne chyby vopred ospravedlnujem." Táto úprimná výpoveď odráža realitu práce v náročných podmienkach, kde sú technické obmedzenia bežnou súčasťou dňa.
Posledný mesiac bol mimoriadne naplnený, no nie vždy vzrušujúcimi exotickými zážitkami. Skôr to boli "pribehmi, ktore sa dotykaju vnutra, ktore siahaju hlboko do srdca … krasne chvile aj chvile narocne, smutne a bolestive aj radostne a povzbudzujuce." Tieto momenty kladú otázky, ale zároveň napĺňajú a sýtia dušu.
Oslavy nezávislosti a vzdelávacie výzvy
Oslavy nezávislosti Južného Sudánu boli sprevádzané otázkami o pripravenosti krajiny na takúto zásadnú zmenu. Politická situácia a životné podmienky mnohých ľudí sa po dni nezávislosti nezmenili, chudoba pretrváva. Počas školských prázdnin, ktoré nasledovali po oslavách, misionári využívali čas na rôzne aktivity. Jedna z nich sa venovala príprave hudobného programu na večné sľuby dvoch bratov, Charlesa a Dominika z Konga. Doobedie bolo venované príprave piesní, počítačovej práci, upratovaniu a praniu, zatiaľ čo poobede nasledovala práca s chlapcami na internáte.
Jednou z hlavných výziev je výučba matematiky. "Santino sam na seba povedal, ze je na matematiku ako 'pig' (prasa), lebo ani ono nevie, kolko je 1+1," opisuje jedna z učiteliek. Problémy s logickým myslením a predstavivosťou sú časté. Často je na vine aj preskočenie ročníkov, kedy niektorí starší chlapci (okolo 19-21 rokov) prešli z štvrtého ročníka priamo do šiesteho, čo sa im teraz vypomstieva pri zvládaní jednoduchých rovníc a iných úloh. Po matematike nasledovali hodiny gitary a večerný program zvyčajne pokračoval modlitbou ruženca.
Akademický pokrok a nečakané gestá
Druhý trimester v škole sa chýli ku koncu a prípravy na skúšky, ktoré začínajú 22. augusta, sú v plnom prúde. Hoci testy sú už takmer dokončené, tentoraz sa do ich tvorby zapojilo viac ľudí, čo si vyžiadalo prácu aj počas neskorých večerných hodín a nocí. Nedávno sa uskutočnil mimoriadne úspešný a profesionálne zorganizovaný "Bible quiz".
Zaujímavým zjavom v Južnom Sudáne sú aj vyznania, ktoré študenti píšu na konci testov. "Thank you teacher. Thank you for this test. God bless you. I am happy with you…" a podobné vety svedčia o hlbokej vďačnosti a duchovnom rozmere vzťahu medzi učiteľom a žiakom, ktorý je v tomto prostredí obzvlášť silný.
Afrika nie je nebezpečná — čo tam skutočne čaká? | baDAKAtelia #8
Zmeny vo vedení a neoficiálna zodpovednosť
Denný program na internáte chlapcov sa kvôli "zmenám vo vedeni" opäť menil, čo malo priamy dopad aj na denný program misionárov. Jedna z nich prevzala neoficiálnu zodpovednosť za "svojich chlapcov", hoci o tom nikto oficiálne nevie. Gitara sa začína hrať poobede o štvrtej, o 17:45 nasleduje ruženec, po ktorom sa pomáha chlapcom s matematikou a inými predmetmi. Gitaristi "zvonku", ako napríklad Willson a Monika, ktorí sa pripravujú na vystúpenie s kapelou, môžu zostať hrať alebo sa učiť v gitarovej miestnosti.
Personálne zmeny v komunite saleziánov sú časté. Otec George, ktorý dlhšie nebol prítomný, sa má čoskoro vrátiť. Otec Henry odišiel a jeho návrat je neistý. Brat Leo odišiel pokračovať v štúdiu. V komunite tak zostávajú otec James, brat Raju (riaditeľ) a prišiel brat Anthony, ktorý má teraz na starosti internát. Aj u sestier sú časté zmeny, keď niektoré pravidelne cestujú. Občas sa konajú spoločné stretnutia pri príležitosti narodenín, privítaní či rozlúčok, no objavujú sa aj vážne problémy a nezhody, ktoré vyžadujú intenzívne modlitby.
Osobné skúsenosti a duchovná sila
Misionársky život v Tonji nie je len o práci s deťmi a mládežou, ale aj o hlbokých osobných zážitkoch a duchovnom raste.
Návštevy, sľuby a hudobné projekty
Minulý týždeň misiu navštívili mladí muži Jozko, Tomáš a Pali, ktorí ukončili svoj misijný pobyt v Jube. Tomáš sa dokonca zúčastňoval na vyučovaní a pomáhal s ošetrovaním poranených detí. Veľmi sa z nich tešili nielen misionári, ale aj deti.
Na niekoľko dní prišiel aj brat Charles, ktorý tu skladal svoje večné sľuby ako saleziánsky brat. Jeho prítomnosť bola pre mnohých mladých ľudí, najmä z internátu, mimoriadne dôležitá. S chlapcami z internátu zorganizoval stretnutie, na ktorom sa zúčastnila aj jedna z misionárok, a aj táto udalosť ju obohatila.
Sobotná slávnosť v kostole, kde brat Charles spolu s bratom Dominikom zložili večné sľuby, bola sprevádzaná kultúrnym programom a slávnostným obedom. Hudobný program počas omše, nacvičený s chlapcami a dievčatami z internátov, bol spoločným dielom mnohých, pričom na nácvikoch sa zúčastňovalo okolo stovky ľudí. Napriek obvyklému meškaniu a nepresnosti, na ktorú si misionári už zvykli, slávnosť sa vydarila a všetci odchádzali obohatení, najmä duchovne. Brat Charles následne odchádza študovať teológiu a bioetiku na Sicíliu.
Choroby, obetavosť a zázraky
Posledné obdobie bolo poznačené aj vážnymi problémami a chorobami v komunite. Spomína sa na nedávno zosnulého biskupa Mazolarriho z Rumbeku, ktorý zomrel počas omše. Na rozlúčkovej svätej omši sa zúčastnili otcovia, sestry, saleziáni z Wau a časť hudobnej kapely.
V nemocnici bolo vidieť podvyživené choré deti, ktorým už nebolo možné pomôcť, čo len podčiarkuje obmedzené možnosti pomoci v regióne. Aj miestni chlapci boli často chorí - najčastejšie malária, ale aj prechladnutia. William si zrejme zlomil ruku, no röntgen či sadra sú tu len snom. Chirilla postihol uštipnutie škorpiónom a Kolonga sa stále trápi s opuchnutou nohou, ktorá je podľa lekárky pravdepodobne trombóza. Gitaristu Willsona často trápia bolesti hlavy, únava a triaška, čo naznačuje chronický týfus. Lekárka Janka sa obetavo stará o všetkých pacientov.
Najhoršie dopadli malý John a Akec. Akec, pomocník na misii, ktorý je k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni bez voľna, dostal maláriu, následne tetanus a týfus. Bol v kritickom stave, no po intenzívnej starostlivosti a modlitbách sa napokon zotavil. Malý John prekonával silné bolesti hlavy, ktoré prerástli do zmätenosti. Napriek tomu, že tvrdil, že nacvičuje piesne na sľuby brata, nerozpoznával ľudí. Počas dvoch dní v ambulancii, počas ktorých sa za neho modlil celý Tonj a chlapci z internátu sa pri ňom striedali vo dne v noci, sa mu vrátil zdravý rozum. Tieto udalosti potvrdzujú silu modlitby a vieru v Božie milosrdenstvo.
Viera a modlitba v komunite
Deti v komunite sa modlia za ďalších chorých, či už sú to učitelia, rodinní príslušníci, známi alebo neznámi ľudia. Modlia sa s otvoreným srdcom, v bolesti prosia za seba aj za iných. Zároveň prosia o poučenie, modlitby za zdravie a o nájdenie vlastného povolania. Ich viera je hlboká, aj keď sa boja o životy blízkych alebo keď majú pocit, že zomierajú. Veria v silu modlitby a dôverujú Božej vôli.
Misionárka na záver prosí o modlitby za nich, za deti a komunitu, za zdravie, silu a Božie požehnanie, a zároveň uisťuje o svojich modlitbách. Praje krásne letné dni a Božie požehnanie, sprevádzané Nebeskou Matkou a anjelmi strážnymi.
Osobné reflexie a pohľad na svet
Príbehy z Južného Sudánu nie sú len o misiách, ale aj o hlbších otázkach života, viery a ľudskej povahy.
Alena Heribanová: Pohľad na život a prácu
Alena Heribanová, známa osobnosť slovenských médií, zdieľa svoje pohľady na život, prácu a hodnoty. Napriek svojej kariére v televízii, moderovaní a publikačnej činnosti, si najviac cení svoju rodinu a zdravie. "Ja sa nikdy 'najviac' neteším…ale teším sa primerane každý deň, že mám rodinu, že som zdravá, že sa mi občas niečo dobré podarí," hovorí. Jej životná filozofia je založená na vďačnosti a realistickom pohľade na svet.
V súvislosti s jej prácou a mediálnou prítomnosťou sa objavujú otázky týkajúce sa jej vzhľadu, starostlivosti o seba a jej názorov na rôzne témy. Na otázku, ako si udržiava svoj vzhľad, odpovedá: "jasne, ze robim co mozem v mojom veku, ale ten dobry zaklad mam od rodicov a od Boha." Oceňuje kvalitu a profesionalitu, a napriek kultu mladosti vo svete, si aj ona po päťdesiatke svoju prácu oveľa viac váži a venuje jej viac energie.
Jej záujem o cestovanie, najmä do oblastí ako Himaláje, a podpora charitatívnych projektov, ako napríklad boj proti rakovine prsníka v rámci kampaní s AVON, svedčia o jej širokospektrálnom záujme o svet a o pomoc druhým. V súvislosti s Nepálom spomína na potrebu koncepčnejších zbierok, ktoré by pomohli zlepšiť kvalitu života miestnych detí.
Kritika politiky a spoločnosti
V diskusiách sa objavuje aj kritický pohľad na politickú situáciu a spoločenské dianie. Jedna z dlhších reflexií sa venuje transformácii pravicovej elity, ktorá sa podľa autorky zmenila na "slniečkarov" s novou vierou v pomoc iným ľuďom, často na základe emotívnych impulzov, a nie racionálnych úvah. Kritizuje povrchnosť a pokrytectvo v politických postojoch, kde sa menia rétoriky a priority. Zdôrazňuje dôležitosť informovanosti a zodpovednosti, pričom poukazuje na nedostatočnú komunikáciu politikov s voličmi. "Hlada sa strana, ktora povie nie," píše autorka, vyjadrujúc sklamanie z nedostatku odhodlania a jasných postojov.
Osobná strata a hlboké emócie
Do diskusie sa zapája aj človek, ktorý prežíva hlbokú osobnú stratu - smrť svojho dlhoročného psa. Opisuje výčitky svedomia, pocit viny za nedostatočnú pozornosť venovanú zvieraťu v každodennej rutine a ľútosť nad tým, že sa nestihol rozlúčiť. Táto situácia vyvoláva silné emócie a reflexie o dôležitosti prejavovania lásky a pozornosti voči blízkym, či už sú to ľudia alebo zvieratá. Uvedomuje si, že aj keď pre niektorých je strata zvieraťa "len pes", pre neho a jeho rodinu to predstavuje významnú osobnú stratu, ktorá ich poznačí a zmení ich pohľad na život.
Vianočné výzvy pre hasičov
Napriek tomu, že Vianoce sú pre mnohých obdobím pokoja, pre hasičov to znamená náročné dni plné zásahov. Počas troch dní, od Štedrého dňa až po 2. sviatok vianočný, zasahovali hasiči na Slovensku celkovo 210-krát. Najviac akcií pripadlo na 26. december. Štedrý deň bol spojený so 71 zásahmi, vrátane technických, požiarov a dopravných nehôd. Na prvý sviatok vianočný absolvovali 66 zásahov, najmä požiarov a dopravných nehôd. Druhý sviatok vianočný bol najnáročnejší s 73 zásahmi, predovšetkým požiarmi a technickými výjazdmi. Hlavnými príčinami požiarov boli sadze v komínoch a nevhodné používanie vykurovacích telies.
Dobrou správou však je, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zaznamenali hasiči menej zásahov, čo svedčí o rastúcej zodpovednosti ľudí. Hasiči ďakujú všetkým kolegom, ktorí boli počas sviatkov v službe.
