Článok sa zaoberá problematikou vykonávania rozsudkov slovenských súdov na majetok nachádzajúci sa v Nemecku, so zameraním na kataster nehnuteľností. Skúma právne aspekty a prekážky, ktoré môžu nastať pri uznávaní a výkone týchto rozhodnutí v zahraničí, a to najmä v kontexte európskeho práva a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Problémy sa môžu vyskytnúť pri odhaľovaní majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, kde existujúce právne postupy často nie sú dostatočne účinné.
I. Problémy s odhaľovaním majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti
Stroj boja proti latentnej kriminalite, ktorá sa ťažko odhaľuje a prináša obrovské zisky pre organizovaný zločin a iné subjekty kriminálneho prostredia, je neefektívny. Ak majetok pochádza z organizovanej trestnej činnosti, je veľmi obtiažne účinne zakročiť. Tento problém sa dotýka aj medzinárodného kontextu, kde sa majetky môžu nachádzať v iných jurisdikciách, čím sa komplikuje ich zaistenie a konfiškácia.
II. Neefektívnosť existujúcich právnych postupov
Ukazuje sa, že ani postupy podľa iných právnych predpisov (napr. zákona č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti) nie sú dostatočne účinné. Nedostatočná efektivita existujúcich právnych postupov podčiarkuje potrebu hlbšej analýzy a potenciálnych legislatívnych zmien, ktoré by umožnili lepšie sledovanie a zaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, obzvlášť ak sa tento majetok nachádza za hranicami štátu.
III. Preventívne konfiškačné opatrenia a ich súlad s medzinárodnými štandardmi
Preventívne konfiškačné opatrenia umožňujú siahnuť na majetok súvisiaci alebo pochádzajúci z trestnej činnosti, nadobudnutie ktorého nevie dotknutá osoba vysvetliť. Aplikuje sa článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v jeho civilnej časti. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa zaoberal prípadmi preventívnych konfiškačných opatrení a ich súladom s právom na pokojné užívanie majetku (článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru).
V prípade Arcuri proti Taliansku Súd vyhlásil sťažnosť za zjavne nepodloženú. Uviedol, že aj keď namietané opatrenia viedli k zbaveniu majetku, toto predstavovalo úpravu užívania majetku v zmysle druhého paragrafu článku 1 Protokolu č. 1. Súd zdôraznil, že je si vedomý ťažkostí, ktorým musí taliansky štát čeliť v boji s mafiou. Ak príjmy plynúce mafiánskym organizáciám z nelegálnej činnosti, stávajú sa tieto organizácie čoraz silnejšie, čo môže ohroziť právny poriadok štátu.
Spojené kráľovstvo v rámci Proceeds of Crime Act 2002 upravuje možnosť skonfiškovania majetku, u ktorého sa predpokladá, že bol nadobudnutý trestnou činnosťou. Nie je rozhodujúce, či bolo v tomto zmysle iniciované aj trestné konanie v súvislosti s možným spáchaním trestného činu alebo nie (ide o tzv. civilný štandard dokazovania).
Kritériá posudzovania súladu s Dohovorom: Pri posudzovaní, či konanie (inštitút) je v súlade s článkom 6 Dohovoru, treba brať do úvahy tri základné kritériá: klasifikácia daného konania v domácom práve, charakter zodpovednosti a postih, ktorému je daná osoba vystavená. Cieľom bolo reštituovať majetok, u ktorého sa predpokladá, že bol nadobudnutý trestnou činnosťou.
V prípade Walsh proti Spojenému kráľovstvu Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) potvrdil, že konfiškácia majetku nadobudnutého trestnou činnosťou je preventívne opatrenie a nie trest.
Holandský systém zhabania majetku: V Holandsku existujú dva systémy zhabania: všeobecné zhabanie a osobitné zhabanie. V prípade Geerings proti Holandsku sa ESĽP vyjadril, že ak osoba nebola odsúdená, pri súčasnom odsúdení za iný trestný čin, je založená na prezumpcii viny a ako taká je nesúladná s princípmi obsiahnutými v článku 6 Dohovoru.
Zákon Drug Trafficking Offences Act 1996 v Spojenom kráľovstve umožňuje, aby súd nariadil konfiškáciu majetku, ktorý osoba nadobudla počas posledných šiestich rokov pred odsúdením, keďže platí domnienka, že takýto majetok pochádza z tejto drogovej trestnej činnosti.
V prípade Welch proti Spojenému kráľovstvu ESĽP konštatoval porušenie článku 7 Dohovoru, pretože konfiškácia majetku bola uvalená na základe zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po spáchaní trestného činu.
IV. Slovenská legislatíva a ústavný súd v kontexte majetkových sankcií
Je nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nálezom Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 3. mája 2006, ktorý rozhodol, že zákon č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s článkom 20 ods. 1 Ústavy. Tieto rozhodnutia zdôrazňujú potrebu rešpektovať základné práva a slobody garantované ústavou pri prijímaní opatrení týkajúcich sa majetku.
Prípady Riela proti Taliansku a Arcuri proti Taliansku sa týkali otázky, či preventívne opatrenia predstavujú zásah do majetku v zmysle článku 1 Protokolu č. VI. Cieľom preventívnych opatrení je zabrániť tomu, aby bol takýto majetok užívaný spôsobom nebezpečným pre spoločnosť, t. j. použitý na páchanie ďalšej trestnej činnosti.
V. Osobná pôsobnosť zákona a definícia majetku
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sa vzťahuje na osoby, ktoré majú osobné alebo majetkové prepojenie na osoby obvinené z trestnej činnosti alebo majú vzťah k organizovanému zločinu. Majetkom sa rozumie vec a právo majetkovej povahy, a to najmä nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor, hnuteľné veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty. Rozhodujúce bude, že majetok patrí dotknutej osobe v čase, keď sa bude rozhodovať o preventívnych opatreniach. Práva tretích osôb nebudú týmto zákonom dotknuté.
VI. Judikatúra ESĽP a princíp proporcionality v konfiškácii majetku
Podľa ustálenej judikatúry ESĽP, preventívne opatrenia (t. j. zaistenie majetku) nie sú trestom v zmysle trestného práva. ESĽP zdôraznil, že verejný záujem (t. j. boj proti organizovanému zločinu) prevažuje nad princípom právnej istoty fyzických a právnických osôb.
Princíp kontroly užívania majetku: Postihnutie majetku predstavuje zbavenie majetku, toto opatrenie nemusí automaticky spadať pod druhú vetu prvého odseku článku 1 Protokolu č. 1. Ak dané postihnutie majetku vedie k zbaveniu majetku, toto predstavuje úpravu užívania majetku v zmysle druhého odseku článku 1 Protokolu č. 1.
Všeobecný súd – aby inštitúcie EÚ dodržiavali právo EÚ
VII. Procesné aspekty a úloha prokurátora pri zaistení majetku
Oprávnenie overovať skutočnosti dôležité na podanie návrhu na začatie konania na súd majú napr. prokuratúra, policajný zbor a daňový úrad. Prokurátor odloží podnet, ktorý nespĺňa kritériá kvalifikovaného podnetu. Prokurátor zisťuje potrebné skutočnosti aj ex offo na základe poznatkov z trestných konaní.
VIII. Získavanie informácií a súčinnosť orgánov pri preukazovaní pôvodu majetku
Prokurátor si vyžiada informácie od bánk, poisťovní, katastra nehnuteľností a pod. Rovnako sa takéto zisťovanie bude vykonávať vo vzťahu k právnickým osobám (napr. obchodným spoločnostiam). Táto spolupráca medzi rôznymi inštitúciami je kľúčová pre efektívne preukázanie pôvodu majetku.
IX. Predbežné opatrenia a zaistenie majetku v trestnom konaní
Súd môže na návrh prokurátora vydať predbežné opatrenie, ktorým zabezpečí majetok. Proti vydanému predbežnému opatreniu bude možné podať odvolanie, ktorému nebude priznaný odkladný účinok. Zaistenie majetku bude trvať maximálne dva roky, pričom súd ho môže predĺžiť najviac o ďalšie dva roky.
X. Správa majetku vo výrobe
Ak ide o výrobné jednotky, súd na návrh prokurátora ustanoví správcu majetku. Tento správca bude zodpovedný za riadne hospodárenie s majetkom a jeho ochranu počas prebiehajúceho konania.
XI. Dedičské konania a kataster nehnuteľností v kontexte EÚ: Výzvy spojené s Európskym osvedčením o dedičstve
V praxi sa vyskytujú prípady dedičských konaní prebiehajúcich mimo EÚ, kde je dedičstvo priznané potomkovi. Problém nastáva pri zápise vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností na základe dedičského titulu, ktorým je európske osvedčenie o dedičstve (EOD).
Zmyslom zavedenia európskeho osvedčenia o dedičstve je jeho praktickosť a platnosť vo všetkých štátoch EÚ bez potreby osobitného uznávania. V realite však EOD čelí mnohým problémom, najmä pri zápise vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností, ak EOD nešpecifikuje nehnuteľnosti tak, ako to vyžadujú vnútroštátne predpisy.
Nariadenie EÚ č. 650/2012 a Katastrálny zákon: V hierarchii právnych predpisov má nariadenie EÚ prednosť pred Katastrálnym zákonom. Vec sa dostala až pred Súdny dvor Európskej únie, na ktorom prebieha prejudiciálne konanie.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/21: Súdny dvor rozhodol, že nariadenie č. 650/2012 nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností tohto členského štátu môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.
Možnosti riešenia: Možnosti riešenia sú: orgány vydávajúce EOD by mali nehnuteľnosti špecifikovať, alebo štáty by mali upraviť svoje vnútroštátne predpisy tak, aby bolo možné zapísať vklad do katastra bez špecifikácie nehnuteľností.
XII. Prístup k informáciám o nehnuteľnostiach v Nemecku a jeho špecifiká
Článok poskytuje prehľad o katastri nehnuteľností v Nemecku, s dôrazom na informácie relevantné pre slovenských občanov, ktorí vlastnia alebo plánujú vlastniť nehnuteľnosť v Nemecku. Článok sa zameriava na prístup k informáciám o nehnuteľnostiach, overovanie verejných listín a dedičské právo.
1.1. Elektronický kataster nehnuteľností (EGB)V Nemecku existuje možnosť elektronickej kontroly pozemkového registra. Každý federálny štát má svoj vlastný systém, ktorý je spoplatnený a podlieha splneniu vstupných kritérií. Napríklad, v Bádensku-Württembersku sa elektronický kataster nehnuteľností (EGB) zavádza už roky. Digitálny záznam takmer 6,0 milióna strán pozemkových registrov je takmer úplný v oblasti práva Württemberska a v oblasti štátnych pozemkových registrov v Bádensku-Württembersku. Celoštátne je v súčasnosti k dispozícii viac ako 88% všetkých katastrov nehnuteľností elektronicky.
1.2. FOLIA/EGBMinisterstvo spravodlivosti Bádensko-Württembersko spoločne s federálnym štátom Šlezvicko-Holštajnsko vytvorilo v rozvojovom združení program FOLIA / EGB, ktorý umožňuje elektronické vedenie katastra nehnuteľností a poskytovanie informácií za prísnych právnych podmienok oprávneným tretím stranám na internete. Elektronický podpis sa robí s osobnou podpisovou kartou. Priama výmena údajov s inými orgánmi je možná prostredníctvom rozhraní.
1.3. Prístup k informáciám pre rôzne subjektyNotári, iné verejné orgány, banky, stavebné spoločnosti a poisťovne majú prístup k elektronickým katastrálnym fondom prostredníctvom informačného systému, ak existuje oprávnený záujem. Pohodlné možnosti vyhľadávania umožňujú nájsť pozemkový register, aj keď je známy iba vlastník nehnuteľnosti alebo číslo parcely. Pre účasť vo výzve je potrebné povolenie katastra dátového centra Baden-Wuerttemberg. Súkromné osoby a spoločnosti (Wenignutzer) môžu získať informácie prostredníctvom príslušného katastra nehnuteľností alebo prostredníctvom katastrálneho kontrolného úradu v obci.
1.4. Obmedzenia prístupuPrístup do katastra nehnuteľností v Nemecku nie je taký jednoduchý ako na Slovensku. Prístup udeľujú vybrané subjekty za jednotlivé spolkové krajiny a len na základe oprávnenej požiadavky.
XIII. Overovanie verejných listín pre použitie v Nemecku
Ak potrebujete použiť slovenské verejné listiny v Nemecku, je potrebné ich overiť. Toto overenie potvrdzuje hodnovernosť podpisu, funkciu osoby, ktorá listinu podpísala, a pravosť pečiatky alebo odtlačku pečiatky na listine. Vyšším overením sa neoveruje obsah alebo pravdivosť obsahu verejnej listiny, znaleckého posudku či prekladu.
2.1. Druhy verejných listínVerejnou listinou je listina, na ktorej je odtlačok pečiatky slovenského orgánu/úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Verejnou listinou sú aj osvedčovacie doložky vyhotovené v rámci notárskej činnosti. Medzi verejné listiny patria:
- Listiny vydané slovenskými orgánmi.
- Justičné verejné listiny.
- Listiny vydané inými orgánmi.
2.2. Orgány vykonávajúce vyššie overenie
- Justičné verejné listiny: Orgány, ktoré vykonávajú vyššie overenie justičných verejných listín sú krajské súdy alebo Ministerstvo spravodlivosti SR.
- Verejné listiny vydané inými orgánmi: Overujú spravidla príslušné orgány rezortu, do ktorého pôsobnosti patrí orgán, ktorý verejnú listinu vydal (potvrdil). Napríklad:
- Ministerstvo vnútra SR overuje matričné doklady (okrem rozhodnutí o osobnom stave) a verejné listiny vydané orgánmi samosprávy.
- Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR overuje verejné listiny vydané v jeho rezorte, najmä listiny vydané vysokými školami, strednými a základnými školami.
- Ministerstvo zdravotníctva SR overuje verejné listiny vydané v jeho rezorte.
- Ministerstvo obrany SR overuje verejné listiny vydané v rezorte ministerstva obrany.
- Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR overuje verejné listiny, ktorých overenie nepatrí žiadnemu z orgánov uvedených vyššie.
2.3. Formy vyššieho overenia
- Apostila: Osvedčenie vydané krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti (podľa príslušnosti). Apostilu umiestni krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti len na listinu uvedenú v bode II. vyššie. Apostila sa vyžaduje pre štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (ozn.č. 213/2002 Z.z.).
- Konzulárna superlegalizácia: Ak sa má slovenská verejná listina použiť v štáte, ktorý nie je uvedený v bode A. (štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín), najprv ju overí krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti (podľa príslušnosti uvedenej v bode II. po overení konzulárnym odborom MZV a EZ SR musí listinu ešte ďalej overiť zastupiteľský úrad (veľvyslanectvo, resp. konzulát) toho štátu, v ktorom sa listina má použiť.
2.4. Oslobodenie od overovaniaOd 16. februára 2019 sú od všetkých foriem overovania (apostil, superlegalizácia) oslobodené určité druhy verejných listín vydaných alebo osvedčených v členských štátoch EÚ (Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko). Vyššie overenie verejných listín vo vzťahu k Českej republike sa spravidla nevyžaduje. Niektoré dvojstranné medzinárodné zmluvy SR nevyžadujú vyššie overenie justičných verejných listín, ak sa predkladajú súdom alebo aj iným príslušným orgánom druhého zmluvného štátu.
2.5. PoplatkySprávny poplatok za overenie krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti je 5 eur za overenie úradného podpisu na listine (za každý podpis) a 5 eur za overenie úradnej pečiatky (za každý odtlačok). Správny poplatok za vydanie apostilu krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti je 10 eur. Pri osvedčení úradnej pečiatky alebo úradného podpisu pri konzulárnej superlegalizácii je správny poplatok 5 eur za každý osvedčený úradný podpis, resp. každé osvedčenie úradnej pečiatky.
XIV. Dedičské konanie v Nemecku a jeho odlišnosti od slovenského práva
3.1. Voľba právaEurópske nariadenie regulujúce dedičské záležitosti pripúšťa aj možnosť voľby iného dedičského práva, konkrétne dedičského práva podľa štátnej príslušnosti poručiteľa. Takáto voľba však musí byť uskutočnená výslovne, v rámci právneho úkonu, ktorý znamená nakladanie s majetkom pre prípad smrti (napr. v rámci závetu).
3.2. Dedičské konanieNa rozdiel od Slovenskej republiky dedičské veci v Nemecku prejednávajú súdy a nie notári. Konkrétne ide o okresné súdy (Amtsgerichte), ktoré majú na to vytvorené špeciálne oddelenia pre dedičské záležitosti (Abteilung für Nachlasssachen).
3.3. Spôsoby dedeniaNemecké právo, podobne ako slovenské, pozná dva základné spôsoby dedenia:
- Dedenie na základe právneho úkonu pre prípad smrti.
- Dedenie na základe zákona.Na rozdiel od slovenského dedičského práva nemecké dedičské právo pripúšťa viacero foriem právnych úkonov pre prípad smrti. Popri závete pozná aj tzv. dedičskú zmluvu (Erbvertrag). Okrem toho pripúšťa aj špecifické druhy závetov, napr. spoločný závet manželov alebo jeho podtyp - berlínsky závet, ktoré podľa slovenského práva nie sú prípustné.
3.4. Dedičské skupinyNemecké právo rozlišuje 4 dedičské skupiny. Slovenské právo rovnako rozoznáva 4 dedičské skupiny. Ich zloženie, t. j. osoby, ktoré do jednotlivých skupín spadajú, je však odlišné.
3.5. Neopomenuteľní dedičiaNa Slovensku do tejto skupiny spadajú výlučne deti poručiteľa, pričom neopomenuteľný dedič musí dostať z dedičstva aspoň svoj zákonný podiel (maloletý dedič) alebo jeho polovicu (plnoletý dedič). K ich vydedeniu môže dôjsť len za výnimočných okolností presne stanovených Občianskym zákonníkom. Nemecké právo zahŕňa do skupiny neopomenuteľných dedičov nielen potomkov poručiteľa, ale za určitých okolností aj manžela/manželku poručiteľa resp. poručiteľových rodičov. Výška ich nároku z tohto titulu predstavuje polovicu ich zákonného podielu.
3.6. ZávetPodľa nemeckej právnej úpravy sa spôsobilosť na zriadenie závetu nadobúda dovŕšením 16. roku života. V podmienkach SR je to už 15. rok života. Nemecké dedičské právo rozoznáva dva druhy závetov: (i) holografný závet a tzv. (ii) verejný závet. Tzv. alografný závet, ktorý je prípustný podľa slovenského práva, nemecký právny poriadok nepripúšťa. Na rozdiel od väčšiny iných štátov nemecké dedičské právo pripúšťa tzv. spoločný závet manželov (gemeinschaftliches Testament). Nemecké dedičské právo okrem toho, na rozdiel od toho slovenského, pozná aj inštitút tzv. dedičskej zmluvy (Erbvertrag).
3.7. Odkaz (legát)Nemecké dedičské právo pozná aj inštitút „odkazu“ alebo „legátu“ (Vermächtnis), ktoré slovenské právo aktuálne už neupravuje. Ide pritom o špeciálny odkaz, ktorý je potrebné predstaviť si ako dar v rámci dedičstva pre konkrétnu osobu.
3.8. Zistenie majetkuAk ste zdedili niečo napr. po príbuznom v Nemecku, azda najviac vás prekvapí, že sa síce dozviete o tom, že ste dedičom, ale nedozviete sa, čo ste vlastne zdedili. Súd pre pozostalostné veci totiž dediča/dedičov len oboznámi, že sa stali dedičmi poručiteľa. Súd však neposkytuje dedičovi žiaden súpis majetku či záväzkov po poručiteľovi. Tieto si dedič musí zistiť sám. Na tieto účely má však zo zákona rozsiahle právo na poskytnutie informácie zo strany úradov (napr. katastra nehnuteľností), bánk, poisťovní atď., ako aj voči iným osobám, napr. osobám, ktoré majú predmet dedičstva v držbe, či spolužijúcim osobám poručiteľa.
3.9. Poverenie na výkon závetuĎalším inštitútom, ktorý slovenské právo nepozná, je poverenie na výkon závetu (Testamentvollstreckung). Ide o veľmi užitočný inštitút najmä v prípadoch rozsiahlejších pozostalostí. Vykonávateľa závetu poručiteľ (zvyčajne v závete) poverí, aby vykonal všetko potrebné v súvislosti s výkonom závetu.
3.10. Daň z dedičstvaNa rozdiel od Slovenska, kde bola daň z dedičstva od roku 2004 zrušená (do určitej miery je však stále prítomná v rámci dane z príjmov), v Nemecku táto daň stále existuje. Každému z dedičov, a to predovšetkým v závislosti od stupňa príbuzenského vzťahu k poručiteľovi, zo zákona prináleží tzv. Freibetrag, t. j. určitá hodnota majetku nadobudnutého dedením, ktorá nepodlieha zdaneniu - nezdaniteľná časť. Zdaneniu následne podlieha len suma prevyšujúca oslobodenie. Sadzba dane závisí od zaradenia dediča do konkrétnej zdaňovacej skupiny (Steuerklasse), ako aj od výšky sumy majetku (prevyšujúcej nezdaniteľnú časť).
XV. Aktuálne zmeny v prístupe ku katastru nehnuteľností na Slovensku
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) chystá úpravu zákona o katastri nehnuteľností. Bez registrácie budú dostupné iba údaje o nehnuteľnostiach a základné identifikačné údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti, ako napríklad meno a priezvisko. Pokiaľ bude mať niekto záujem o získanie bližších identifikačných údajov, až vtedy by mala byť potrebná registrácia. Hlavný dôvod prečo chce úrad zaviesť tieto zmeny je zvýšiť bezpečnosť vlastníkov nehnuteľností.
4.1. Dôvody zmienÚGKK SR koncom minulého roka oslovilo aj Prezídium Policajného zboru SR, ktorý v rámci svojej činnosti zistil, že pri páchaní trestnej činnosti si páchatelia vyhľadávajú a typujú svoje obete prostredníctvom osobných údajov zverejnených na niektorom z katastrálnych portálov.
4.2. Dostupnosť údajovÚdaje katastra budú naďalej prístupné každému, bezodplatne a bez časového obmedzenia. Znamená to, že pozrieť si plný kataster nehnuteľností, budú môcť len zaregistrovaní členovia.
4.3. Názory odborníkovAdvokát a odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty upozorňuje na dve roviny prístupu a využívania údajov vo verejných registroch. Podľa jeho názoru má postup vlády oporu v rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý povedal, že nie je nevyhnutné plošne zverejňovať na internete osobné údaje pre fungovanie registra. Povinná registrácia je však podľa Berthoryho v poriadku.
4.4. Obavy a výzvySlovensko.Digital vyzýva štát na odborné prediskutovanie témy ešte pred začatím medzirezortného pripomienkového konania. Obávajú sa, že ak by úrad dané informácie poskytoval napríklad v prípade katastra majiteľom nehnuteľností, malo by to nedozerné následky vrátane zvýšenia kriminálnych aktivít práve voči týmto osobám.
4.5. Dátum platnostiNové pravidlá majú vstúpiť postupne do platnosti od 1. júla 2026. Dovtedy sa pripraví nová elektronická platforma, ktorá umožní registráciu používateľov a bezpečné vyhľadávanie údajov. Konečný termín platnosti zákona bude od 1. januára 2027.
XVI. Porovnanie prístupu ku katastru nehnuteľností v rôznych krajinách
Česká republika: Právna úprava zverejňovania údajov katastra na internete sa najviac podobá na slovenskú. Poplatky sa platia za úradný výpis poskytnutý buď v papierovej podobe alebo elektronicky diaľkovým prístupom, ktorý obsahuje všetky informácie o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti.
Maďarsko: Kataster nehnuteľností spravuje ministerstvo poľnohospodárstva a katastrálne úrady Maďarska. Registrovaní používatelia majú prístup k online službám (TAKARNET) maďarského katastra nehnuteľností od roku 2003. Používatelia online katastra nehnuteľností majú bezplatný prístup k obmedzenému množstvu údajov.
Rakúsko: Sprístupňuje návštevu katastra nehnuteľností za malý poplatok, ktorý sa musí zaplatiť súdu, notárovi alebo právnikovi.
Poľsko: Má prístup do katastra bezplatný.
Španielsko: Informácie obsiahnuté v španielskom katastri nehnuteľností zabezpečujú právnu a ekonomickú istotu. Španielsky kataster nehnuteľností nie je uzavretý zoznam vecných práv, ale systém „numerus apertus“, v rámci ktorého možno vytvárať vecné práva. Do katastra nehnuteľností je možné zaznamenať aj iné práva, aj keď ich skutočná povaha nie je vždy zrejmá. Prostredníctvom dočasnej registrácie možno do registra zaznamenať predbežné situácie, ktoré ovplyvňujú vecné práva k nehnuteľnosti. Je to register práv. Procesný prvok - pričom registrovaní vlastníci môžu svoje registrované práva brániť na súde, ktorý v danej veci pojednáva, a to prostredníctvom osvedčenia od registrujúceho úradníka, ktorý jednoznačne potvrdzuje platnosť danej veci. Negatívny - to, čo nebolo zaregistrované, nemá vplyv na tých, ktorí uzatvoria zmluvu so zreteľom na obsah registra. Hlavný orgán registra - predpoklad juris et de jure, že informácie uverejnené v registri sú presné a úplné, t. j. ak boli splnené nasledujúce požiadavky: Registrácia vlastníka, ktorý prevádza majetok. Odplatné nadobudnutie. Kupujúci si nie je vedomý okolnosti, ktorá anuluje informácie uvedené v registri (dobrá viera sa v zásade predpokladá). Všeobecnou zásadou je, že na pridávanie záznamov do katastra nehnuteľností je potrebná verejná certifikácia. Dokumenty môžu overiť notári, súdy alebo administratívne orgány. Vo výnimočných prípadoch sú prípustné súkromné dokumenty. Prístup do obchodného registra v Španielsku nie je bezplatný. Je to stanovené v nasledujúcich legislatívnych aktoch: tretie dodatkové ustanovenie zákona č. Poplatky registrujúceho úradníka na katastri nehnuteľností boli schválené kráľovským dekrétom č. 1427/1989. Tieto poplatky sú verejné, t. j. sú uvedené v oficiálnom legislatívnom akte uverejnenom v štátnom úradnom vestníku. Úplný zoznam poplatkov je verejnosti dostupný vo všetkých katastroch nehnuteľností.
Nemecko (doplnenie k sekcii XII): Nemecká pozemková kniha obsahuje informácie o občianskoprávnych vzťahoch k pozemkom, ako napr. informácie o vlastníkoch pozemkov či o vecnom práve iných osôb k týmto pozemkom. Nahliadnutie do pozemkovej knihy je možné len v prípade tých osôb, ktoré preukážu oprávnený záujem (najmä z právnych alebo hospodárskych dôvodov). Na tento účel je potrebné obrátiť sa na príslušný katastrálny úrad, v ktorého územnom obvode sa pozemok nachádza. Obmedzený okruh používateľov môže údaje z pozemkovej knihy vyhľadávať aj prostredníctvom elektronického portálu príslušnej spolkovej krajiny. Ide predovšetkým o nemecké súdy, správne orgány, notárske úrady, úverové inštitúcie či o poskytovateľov verejných služieb. Nahliadnutie do pozemkovej knihy na katastrálnom úrade je bezplatné. Za vystavenie bežného výpisu z pozemkovej knihy sa účtuje poplatok vo výške 10 EUR a za vystavenie úradne overeného výpisu poplatok vo výške 20 EUR. Pozemková kniha umožňuje spravidla určiť vlastnícky vzťah k pozemkom už od začiatku 20. storočia. Od polovice 90. rokov minulého storočia sa papierová podoba pozemkovej knihy postupne nahrádzala elektronickou formou.
Slovensko (doplnenie k sekcii XV): Slovenský katastrálny portál vlastní Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy na úseku katastra. Portál poskytuje právne a vecné informácie o vlastníctve nehnuteľností. Aktualizuje sa z údajov dodávaných príslušnými okresnými úradmi, katastrálnymi odbormi. Vyhľadávanie je možné v slovenčine a v angličtine. Na liste vlastníctva sú uvedené základné údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam ako aj skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam. Katastrálny portál funguje od roku 2004. Záujemca o údaje katastra si môže kdekoľvek, kde je pripojenie na internet, bezplatne pozrieť údaje katastra, ktoré potrebuje. Mapový portál ZBGIS® slúži ako webová aplikácia, ktorá je funkčne zameraná na zobrazovanie a interaktívnu prácu s digitálnymi údajmi katastra nehnuteľností, údajmi ZBGIS, registra adries, referenčných geodetických bodov, rastrovými mapami z archívu ako aj s digitálnym modelom terénu a geografickými názvami. Tieto údaje sú integrované do jedného celku, čo umožňuje používateľom získať komplexnejšie informácie o konkrétnom území nielen z pohľadu aktuálnych vlastníckych vzťahov ale aj z hľadiska topografie (vlastnosti objektov, výšková členitosť terénu a iné). Dňa 27.10.2015 ÚGKK SR vypublikoval prvých 15 elektronických služieb v rámci projektu Elektronické služby katastra nehnuteľností (Portál ESKN), financovaného prostredníctvom Operačného programu informatizácie spoločnosti do testovacej prevádzky. Tento systém spája niektoré výhody oboch vyššie uvedených portálových služieb a poskytuje okrem komplexnej informácie o jednej nehnuteľnosti aj možnosť využívania nevizuálnych služieb. Portál ESKN poskytuje informácie z katastra nehnuteľností a to najmä informácie o nehnuteľnostiach, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, právach k nehnuteľnostiam, o registri územno-technických jednotiek, číselníkoch, výpisy z listu vlastníctva, súpisy parciel, stavieb, vlastníkov správcov nájomcov a súpisy iných oprávnených osôb. Zároveň poskytuje rezortnú kartografiu, t. j. webová stránka katastrálneho portálu, webová stránka ÚGKK SR, CICA, Portál ESKN.