Rekonštrukcia a modernizácia železničnej trate Bratislava – Komárno: Minulosť, súčasnosť a budúcnosť

Železnica spájajúca Bratislavu a Komárno, označená ako trať číslo 131, má bohatú históriu siahajúcu do konca 19. storočia. Jej pôvodná výstavba bola rozdelená na dva úseky, s cieľom prepojiť poľnohospodárske oblasti juhozápadného Slovenska s dôležitými mestami a hlavnou uhorskou železnicou. Tento projekt, ktorý bol poľnohospodárskym oblastiam juhozápadného Slovenska napojený na dôležité mestá i hlavnú uhorskú železnicu 17. novembra 1896, si vyžiadal značné investície a technické riešenia. Celkové náklady na výstavbu dosiahli čiastku 6 496 000 K.

Počiatky železničnej trate: Od koncesií k prvej prevádzke

História trate Bratislava - Komárno sa začala písať s dvoma odlišnými stavebnými podnikmi. Prvým bol úsek spájajúci stanicu MÁV -Bratislava-Nové Mesto (neskôr Nivy) s Dunajskou Stredou. Koncesiu na jej výstavbu udelil Július Sághy a Maximilán Neuschloss nariadením MO č. 94632/94.XII.24. Druhým projektom bola trať do Komárna, na ktorú bola koncesia č. 24500/96.III.28 udelená budapeštianskej firme Henrich Freund a synovia. Výstavba trate Bratislava - Komárno prebiehala v rovinatom teréne bez väčších problémov. Najväčšou umelou stavbou železnice bol drevený most cez Malý Dunaj s dĺžkou 168 metrov. Na celej trati bolo pôvodne vybudovaných 14 staníc a 4 zastávky, resp. zastávky a nákladiská. V rámci stavby sa vybudovalo 18 výpravných budov, 30 skladov, 4 otvorené nákladiská v celkovej dĺžke 234 metrov, 2 výhrevne a 20 strážnych stanovíšť. Z celkovo 152 úrovňových priecestí trate bolo vybavených závorami iba dve.

Rozvoj trate a nové spojenia

Miestny rozvoj si v roku 1910 vyžiadal vybudovanie regionálnej trate Nové Zámky - Komárom, ktorá napojila Komárno na dôležitú trať Bratislava - Štúrovo a na železnicu v maďarskom Komárome. V tomto roku sa v Komárne postavila aj nová železničná stanica, vzdialená od pôvodnej asi 150 metrov. Tento krok bol významný pre ďalší rozvoj regiónu a jeho napojenie na širšiu železničnú sieť. Komárno, ako dôležitý prístav na Dunaji, bol na uhorskú železnicu napojený traťou z Bratislavy 17. novembra 1896. Rozvoj dopravy si v roku 1910 vyžiadal vybudovanie lokálnej trate do Nových Zámkov, kadiaľ viedla významná spojnica Viedeň - Bratislava - Budapešť.

Technické parametre a súčasný stav trate

Železničná trať Bratislava - Komárno, označená ako trať číslo 131, má dĺžku 95 km a je jednokoľajová. Je neelektrifikovaná a maximálna smerová rýchlosť je 80 km/h. Výhybky sa nachádzajú len v niektorých staniciach. Medzi stanicou Bratislava hlavná stanica a stanicou Dunajská Streda sú to len stanice Bratislava Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Nové Košariská, Kvetoslavov, Lehnice, Orechová Potôň. Z tohto dôvodu dochádza k pravidelným meškaniam vlakov. Pripravuje sa výstavba TIOP Ružinov, v rámci ktorého vznikne ďalšia výhybka medzi stanicami Bratislava Nové Mesto a Podunajské Biskupice.

Súkromní dopravcovia a zmeny v prevádzke

Dňa 3. marca 2012 prešiel po tejto trati posledný pravidelný vlak v réžii Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Od 4. marca 2012 získal RegioJet deväťročnú zmluvu s ministerstvom dopravy na dotovanú vlakovú dopravu na tejto trati. RegioJet zabezpečoval prevádzku modernými dieselovými klimatizovanými jednotkami Bombardier Talent, ktoré mali umožniť skrátiť cestovný čas v úseku Bratislava - Dunajská Streda na 43 minút. Rozsah dopravy bol v hodinovom intervale vlakov Bratislava hl. st.

V roku 2013 RegioJet vymenil časť motorových súprav za súpravy s menšou kapacitou. Od roku 2014 spoločnosť žiadala Ministerstvo dopravy o navýšenie kapacity. Za rok 2013 dopravca získal tržbu 7,2 mil. eur. V septembri 2015 dopravca RegioJet informoval, že na tejto trase dopravil v období január až august 2015 1,557 milióna cestujúcich, čo predstavovalo nárast o 23,89 % v porovnaní s predošlým rokom. Od roku 2017 RegioJet nasadzoval aj staré nemecké motorové vozne 628/928.

V januári 2019 Ministerstvo dopravy meškalo s vyhlásením súťaže, a tak bolo pravdepodobné, že sa na trať vrátia vlaky štátneho dopravcu ZSSK. Vlaky RegioJetu jazdili plné, od roku 2012 sa počet cestujúcich zoštvornásobil. Koncesia RegioJetu sa skončila 13. decembra 2020.

Od 18. februára 2019 vstúpili do platnosti zmeny radenia vlakov, ktoré nadväzovali na uzávierky v bratislavskej doprave: obmedzenia Prístavného mostu, križovatky Prievoz a ulice Mlynské Nivy. Vlaková doprava sa posilnila zmenou súpravy na rýchlikovú na spoji REX 1770, kapacity boli využité na iných spojoch. Na spoji z Dunajskej Stredy boli miesto motorových jednotiek Talent vypravované staršie s označením 628. Spoločnosť RegioJet si v Nemecku rezervovala poschodové súpravy, ktoré mali byť využité na trati. Od 16. septembra 2019 RegioJet na trati začal v špičke prevádzkovať poschodové vozne. Firma na jar roku 2019 zakúpila desať vozňov rady Dbz 750 od nemeckého dopravcu DB Regio. Za rok 2019 RegioJet prepravil na trati približne 4,3 mil. cestujúcich.

Podľa Desany Mertinkovej, šéfredaktorky Železničnej revue: „Od viacerých železničiarov som počula, že České dráhy i ZSSK by mali RegioJetu postaviť pamätník za to, že ich prinútil zlepšiť služby. Obe štátne firmy si až do príchodu RegioJetu mysleli, že stačí presúvať cestujúcich z bodu A do bodu B a nič viac ich nemusí zaujímať.“ Prínosom bolo aj zavedenie pravidelných spojov. Koncom svojho pôsobenia RJ dostával od štátu 9,67 eur na kilometer, odôvodňoval to vyššími nákladmi pri prevádzke poschodových vozňov. Martinková túto sumu považuje za primeranú. Štátna spoločnosť ZSSK má dotáciu približne 8,75 eur na kilometer, štátna spoločnosť získava naviac dotácie z eurofondov a štátneho rozpočtu, ktoré súkromná firma RJ nedostáva. Po započítaní dotácií ZSSK stojí podľa Martinkovej okolo 12 eur na kilometer. V roku 2019 RegioJet dostal tržbu 10,6 mil. eur.

21. septembra 2020 spoločnosť RegioJet oznámila, že sa pripravuje na opustenie trate. Približne 90 zamestnancom poslala výpoveď. Spoločnosť chcela na trati pokračovať, ale minister dopravy Andrej Doležal jej podmienky označil za neakceptovateľné. Neskôr v ten deň ministerstvo oznámilo, že za nástupcu RegioJetu vybral spolupracujúce štátne spoločnosti ÖBB a ZSSK. Tie by mali na trati pôsobiť dva roky. Podľa ministra dopravy by títo dopravcovia mali poskytnúť ešte vyšší počet klimatizovaných vozňov ako poskytol RegioJet. Mali by to byť rovnaké súpravy aké premávajú na linke Viedeň - Marchegg - Bratislava. Nemal by sa tiež zmeniť režim cestovania v rámci IDS BK a cestovný poriadok by mal byť upravený len drobnými zmenami. Klesnúť by mala aj suma, ktorú dopravcom platí ministerstvo, z 9,60 eur za kilometer na 9,55 eura. Ročne by ministerstvo malo ušetriť takmer 200 tisíc eur. Ide však len o dvojročný dočasný kontrakt, minister plánuje do konca roka 2020 uzavrieť desaťročný kontrakt pre túto trať.

Okrem RegioJetu neexistovalo veľa dopravcov, ktorí by mohli pokryť potreby prevádzky. Minister Andrej Doležal k výberu uviedol: „Aby ste mali predstavu: oslovili sme ZSSK, rakúske spolkové železnice, súkromnú Yosaria Trains, nemeckú Arrivu, nemecké Deutsche Bahn, český Leo Express, štátne České dráhy, poľské PKP, maďarské MÁV.“

Na trati premávajú vozne rady Bmpz-I a Bmpz-s, ktoré majú predĺženú trasu po výkone Viedeň - Bratislava. Vozne majú prepadové WC a sú bez klimatizácie. Doplnili ich dva vlastné ZSSK vozy. ZSSK tiež presunula na trať 6 nízkopodlažných vlakov radu 840 z trate Poprad - Kežmarok - Stará Ľubovňa a Plaveč. Na vybraných vlakoch sa objavujú aj rušne rady 754. Občasne ich kôli nedostatku či neschopnosti nahradia aj motorové jednotky rady 813 či už samostatne alebo aj vo dvojiciach. Novinkou je herečka Éva Vica Kerekes, ktorá svojim hlasom víta cestujúcich v maďarčine.

Podľa Mertinkovej by avizovaná úspora 200 000 eur mohla v reáli byť len 60 000 eur ročne, ani to však nebude možné vedieť presne keďže ZSSK nezverejňujú údaje podľa tratí, len za celú sieť. Zmluvu so štátnym dopravcom ministerstvo nezverejnilo. Prvý pondelok po zmene išlo včas (meškanie menej ako 5 minút) len 10 spojov z 59, pričom dva vlaky boli odrieknuté. Meškanie môže spôsobovať použitie vlaku s lokomotívou a vagónmi, predtým používané motorové jednotky majú lepšiu akceleráciu.

Od 10. decembra 2023 bude na trati premávať dopravca Leo Express. Plánuje nasadiť 21 vlakových súprav na „takmer 100“ spojov denne. Od 23. októbra 2023 začala výluka v úseku Podunajské Biskupice - Bratislava kvôli začiatku výstavby prestupového terminálu Bratislava-Vrakuňa. Ako obchodný názov pre toto spojenie vybrala spoločnosť Leo Express Dunajská Strela.

Plány na rozsiahlu modernizáciu a zvýšenie kapacity

Železnica na hranici svojej životnosti má nedostatočnú kapacitu. Štúdia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR (ÚHP MF SR) potvrdila spoločenskú návratnosť projektu modernizácie trate Bratislava-Dunajská Streda-Komárno. Cieľom je zvýšenie priepustnosti trate.

Modernizácia trate má byť dokončená do roku 2042 a zahŕňa:

• Elektrifikáciu celej trasy.
• Zvýšenie rýchlosti z 80 na 120 kilometrov za hodinu.
• Zdvojkoľajnenie úseku Bratislava - Dunajská Streda.
• Výstavbu spojky pre priamu jazdu do maďarského Komáromu.
• Nahradenie priecestí nadjazdmi a podjazdmi.

„Dnešná kapacita trate nestačí na požadovaný rozsah dopravy a modernizácia je preto potrebná. Cestujúcim prinesie rýchlejšie spojenia a viac vlakov. Vďaka elektrifikácii trate sa zas zníži aj environmentálna záťaž, keďže v súčasnosti na trati jazdia dieselové vlaky,“ konštatuje ÚHP.

Aktuálny odhad nákladov je po spolupráci ŽSR a MF SR na úrovni 1,1 miliardy eur s DPH, čo je o takmer 187 miliónov eur menej oproti pôvodnému plánu. ÚHP však upozorňuje, že hodnotu za peniaze možno ďalej zvýšiť optimalizáciou technického riešenia. Podľa útvaru je druhá traťová koľaj nevyhnutná vzhľadom na počet vlakov len medzi Bratislavou a Kvetoslavovom. Na úseku do Dunajskej Stredy by sa kapacita dala zvýšiť aj lacnejšími opatreniami, napríklad doplnením automatických hradiel. ÚHP odporúča ŽSR zvážiť rozsah dvojkoľajných úsekov, koľajísk staníc či podchodov a nástupíšť, čo by mohlo priniesť dodatočné úspory na úrovni takmer 193 miliónov eur. Zároveň navrhuje preveriť možnosť vybudovania spojky pre priamu jazdu do Petržalky, ktorá by skrátila čas pre nákladné vlaky o približne 40 minút, a odbočky z Kvetoslavova do Šamorína s potenciálom prilákať nových cestujúcich.

Kým sa začne rozsiahla modernizácia, ÚHP odporúča prijať rýchlejšie opatrenia za zhruba 16 miliónov eur. Nové výhybne a menšie úpravy staníc by podľa odborníkov z ministerstva mohli zvýšiť kapacitu najkritickejších miest na trati už v horizonte dvoch rokov.

Rekonštrukčné práce a investície v regióne

V rámci rekonštrukčných prác a investícií do infraštruktúry sa uskutočnilo viacero projektov. V železničnej stanici Komárno bola naplánovaná rekonštrukcia, ktorá je kľúčovým prvkom na trase Komárno - Bratislava. Diskutovalo sa o rozšírení železničných koľají, pričom generálny riaditeľ železničnej spoločnosti uviedol, že sa analyzujú viaceré možnosti. Minister dopravy Jozef Ráž zdôraznil dôležitosť rozvíjať jednu z najvyužívanejších železničných tratí v krajine.

Ďalšie rekonštrukcie a modernizácie sa týkali rôznych úsekov a staníc:

• Traťový úsek Dvory nad Žitavou - Nové Zámky - odstránenie havarijného stavu zemného telesa koľaje č. 2.
• ŽST Nové Zámky - rekonštrukcia nástupíšť č. 2, 3 a 4 a informačného systému.
• ŽST Stará Turá - rekonštrukcia výpravnej budovy a priľahlých objektov vrátane plynofikácie.
• ŽST Zvolen - komplexná rekonštrukcia elektrického predkurovacieho zariadenia (EPZ), čím sa zvýšila spoľahlivosť napájania predkurovacích stojanov na vykurovanie a temperovanie vlakových súprav.
• ŽST Bratislava-Predmestie - rekonštrukcia staničnej budovy.
• ŽST Trnava - rekonštrukcia staničnej budovy, prekrytie nástupíšť 3 a 4, úprava trakčného vedenia, osvetlenie nástupíšť, ohrev dažďových zvodov.
• ŽST Bratislava - Hlavná stanica - REGIOJET (zhotovenie troch samostatne meraných zásuvkových stojanov a prípojky nn pre vykurovanie vlakových súprav ku stojanom).
• ŽST Bratislava - Hlavná stanica - odstavné koľajisko vlakov - komplexná rekonštrukcia káblového rozvodu nn a vybudovanie 16 ks zásuvkových stojanov.
• ŽST Tvrdošovce - koľajisko vlečky Duslo, a.s. Šaľa - modernizácia spádoviska železničnej dopravy.
• ŽST Bratislava - Vinohrady - oprava zariadenia po poškodení následkom atmosférického prepätia (guľového blesku).
• ŽST Tvrdošovce - výpravná budova - rekonštrukčné práce (elektroinštalácia, bleskozvod, rozvody nn, prípojka vn, vonkajšie osvetlenie, transformátorová stanica a diaľkové ovládanie odpojovačov).
• Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) - Žilina Teplička - zriaďovacia stanica - komplexné práce na trakčnom vedení, rozvodoch VN a NN a osvetlenie.
• Trnava (Výhybňa Nemčanka) - dočasná úprava trakčného vedenia ŽSR pre zaistenie bezpečnosti pri budovaní cestných mostov.
• ŽST Bratislava - Hlavná stanica - rekonštrukcia 5. nástupišťa.
• Zemianske Kostoľany, ENO Nováky - výmena zastaraného osvetlenia pozdĺž železničnej trate - vlečky v areáli závodu Elektrárne Nováky.
• TNS Zohor, TNS Jablonica, TNS Galanta - vybudovanie filtračno -kompenzačného zariadenia (FKZ) na napájacích staniciach striedavej trakcie ŽSR v TNS 110/27 kV.

V dňoch 7. až 10. novembra 2016 realizovali ŽSR výlukové práce v medzistaničnom úseku Komárno - Komárno zriaďovacia stanica - Chotín a v železničnej stanici (ŽST) Komárno zriaďovacia stanica, za účelom opravy a údržby železničného mosta v železničnom kilometri 7,814 nad riekou Váh. V rámci výlukových prác boli realizované dokončovacie práce, ktoré zahŕňali zvoz starých mostníc a koľajníc, montáž oceľových podláh a poistných uholníkov na uvedenom moste.

Minister dopravy Jozef Ráž v piatok navštívil Komárno, kde sa stretol s primátorom mesta a zástupcami dopravných podnikov. Diskutovalo sa o rekonštrukcii Vážskeho mosta, križovatke pri Ižianskej ceste, prístave a Špici. Reč bola aj o výstavbe nájomných bytov a cyklotrasách. Otvorila sa aj otázka Monoštorského mosta a obmedzenia tranzitnej nákladnej dopravy. Minister navštívil aj základnú školu na Pohraničnej ulici, kde prebieha rozsiahla rekonštrukcia.

Výzvy a perspektívy

Napriek plánovaným investíciám a modernizácii, trať č. 131 stále čelí výzvam spojeným s jej kapacitou a technickým stavom. Nedostatočná rýchlosť, časté meškania a potreba zvýšenia komfortu pre cestujúcich sú faktory, ktoré si vyžadujú neustálu pozornosť a investície. Budúcnosť trate spočíva v jej komplexnej modernizácii, elektrifikácii a zdvojkoľajnení, čo by malo priniesť rýchlejšie a spoľahlivejšie spojenia, ako aj zníženie environmentálnej záťaže. Tieto kroky sú nevyhnutné pre zabezpečenie konkurencieschopnosti železničnej dopravy v regióne a pre naplnenie potrieb rastúceho počtu cestujúcich.

tags: #rekonstrukcia #zst #stanica #komarno