V druhej polovici 19. storočia, keď sa v Európe začal dynamicky rozvíjať turizmus, na území dnešného Slovenska získala obľubu pešia turistika obyvateľov miest smerujúcich za oddychom do okolitých lesov aj vzdialených pohorí a veľhôr, ktoré sa rozvojom dopravy stali dostupnejšie. Pohyb v prírode spojený s putovaním na pozoruhodné miesta, vyhliadky, prírodné atrakcie si vyžiadal nielen budovanie ubytovní či útulní a rozvoj služieb horských sprievodcov, ale aj potrebu označovania jednotlivých trás - chodníkov a ciest, ktoré mohli záujemcovia využiť na bezpečné putovanie, dosiahnutie cieľa a návrat. Tradícia turistického značenia - vyznačenie nových trás, obnova a revízia jestvujúcich trás, dôsledný register trás, záznamy zmien, aktualizácie pre kartografiu a pod. - siaha do roku 1874. Názov organizácie starajúcej sa na Slovensku o turistické značenie sa v dôsledku vojen a politických zmien menil, ale poslanie a ciele zostali. Skúsenosti sa odovzdávajú z generácie na generáciu dodnes, len k tradičnej práci v teréne pribudlo využívanie nových záznamových a zobrazovacích technológií.
Počiatky a vývoj turistického značenia
História turistického značenia na Slovensku je úzko spojená s rozvojom organizovaného turizmu a horských spolkov. V roku 1860 vykonával Sitniansky klub v Banskej Štiavnici pravidelnú činnosť na Sitne, najvyššom bode Štiavnických vrchov. Hoci nemal schválené stanovy, za prvý spolok s celokrajinskou pôsobnosťou sa považuje Uhorský karpatský spolok, založený v roku 1871. Prvý vyznačený turistický chodník, ktorý je uvádzaný v literatúre, bol v roku 1874 v Hodrušskej doline pri štôlni Gedeon. Vyznačkoval ho Sitniansky klub bielymi značkami. Tento akt položil základy systému, ktorý sa postupne rozvíjal a zdokonaľoval.
V priebehu rokov sa organizácie zodpovedné za turistické značenie menili. Z Uhorského Karpatského spolku sa v roku 1920 stal Klub československých turistov, v roku 1939 Klub slovenských turistov a lyžiarov, v roku 1968 Slovenský zväz turistov a od roku 1990 pôsobí Klub slovenských turistov (KST). Napriek týmto zmenám zostalo základné poslanie - zabezpečenie bezpečného a komfortného pohybu turistov v prírode - nezmenené.
Značkovanie ako špecializovaná dobrovoľnícka aktivita
Značkovanie peších turistických trás bola a je špecializovaná dobrovoľnícka aktivita. V súčasnosti sa jej venuje približne tristo z viac než dvadsaťtisíc registrovaných členov Klubu slovenských turistov. Títo dobrovoľníci vo svojom voľnom čase označujú turistické trasy, zabezpečujú ich obnovu a systematickú údržbu, skvalitňujú a rozširujú značenie a informačné prvky na trasách. Celková dĺžka značených trás na Slovensku presahuje 15 000 kilometrov. Výsledky ich práce využívajú domáci i zahraniční turisti, pre ktorých je prepracovaný systém turistického značenia cenným dedičstvom.
Proces zaškolenia nových značkárov je dôsledný. Adepti sú najprv zaradení ako pomocní značkári. Počas zácviku musia preukázať potrebnú zručnosť, vynachádzavosť, dobrú fyzickú kondíciu a mentálne aj morálne predpoklady na samostatnú prácu. Následne sú navrhnutí na školenie, po ktorom sa stávajú kvalifikovanými značkármi. Môžu im byť pridelené konkrétne trasy, za ktorých obnovu sú zodpovední. Učebné texty pre školenie značkárov a inštruktorov vytvorili Prof. Ing. Ivan Zapletal, DrSc. a doc. Ing. Arnošt Guldan, CSc. a používajú sa dodnes. V súčasnosti sú siete vyznačených trás zdigitalizované a uložené v elektronickom registri.
Program Živé chodníky a podpora rozvoja turizmu
Program Živé chodníky, ktorý vznikol v roku 2008 a od roku 2012 je zameraný na celé Slovensko, podporuje projekty obnovy turistických a cykloturistických trás. Cieľom je prispieť k udržateľnému miestnemu rozvoju prostredníctvom kvalitného značenia a dobrej infraštruktúry. Tento program podporuje obnovu trás nielen v atraktívnych destináciách, ale aj v menej známych lokalitách.
Príklady projektov v rámci programu Živé chodníky zahŕňajú:
- Ondavská vrchovina: Obnova turistického značenia a úprava lokalít na 45 km turistických chodníkov.
- Chočské vrchy: Obnova tradičného senníka ako prístrešku pre turistov.
- Slanské vrchy: Obnova značenia na 10 km turistickej trasy a vylepšenie cykloturistického prístrešku a okolia prameňa.
- Slovenský kras: Vylepšenie náučného chodníka Krasové javy Hôrky, čistenie trasy, budovanie schodíkov a lavičiek.
- Turiec: Obnova maľovaného cykloturistického značenia a stĺpikov na cyklotrasách.
- Štiavnické vrchy: Výstavba mostíkov, oprava lavičiek a stolov na turistickom chodníku.
- Veľká Fatra: Obnova informačného panelu a mapy pri prameni Bystrice.
- Slovenský raj: Obnova ohniska, inštalácia lavičiek a stĺpov, oprava prístrešku.
Partnerstvo s Nadáciou Ekopolis a podpora sponzorov, ako napríklad značky Horalky, umožňuje aktívnu účasť na ochrane a zveľaďovaní prírodných krás Slovenska. Podpora projektov na obnovu trás prispieva nielen k ochrane životného prostredia, ale aj k zvýšeniu kvality života občanov.
Legislatíva a budúcnosť turistického značenia
Napriek dôležitosti turistického značenia pre cestovný ruch a bezpečnosť, legislatíva v tejto oblasti dlho zaostávala. Štát síce nabáda občanov k pohybu po značených trasách, ale samotné značenie nebolo špecificky upravené zákonom. V parlamente však prešiel v prvom čítaní zákon o turistickom značení, ktorý definuje turistické trasy (vrátane náučných, cykloturistických a lyžiarskych trás), určuje ministerstvo zodpovedné za ich koordináciu a financovanie a rieši aj otázky súvisiace s vlastníkmi pozemkov. Zákon tiež definuje priestupky, ako je poškodzovanie značenia či umiestňovanie prekážok na trase.
Vlastníci pozemkov, pod ktorými vedú turistické trasy, budú musieť strpieť prechod turistov a odstraňovať prekážky vzniknuté napríklad pri ťažbe dreva, pričom si budú môcť nárokovať kompenzáciu. Tento zákon neplatí pre pozemky vo vlastníctve štátu.
Problémom zostáva úmyselné poškodzovanie turistického značenia, ktoré je dlhodobým problémom naprieč Slovenskom. Čoraz častejšie sa stáva, že turistické trasy sú prerušené plotom, ohradníkom alebo zákazom vstupu. Klub slovenských turistov zdôrazňuje, že pri tvorbe nových trás sa žiada súhlas vlastníka pozemku, ale zároveň je nevyhnutné chrániť existujúce, často desaťročia staré trasy.
Financovanie a odlišnosti značenia
Financovanie turistického značenia prešlo v posledných rokoch z Ministerstva školstva pod novovzniknuté Ministerstvo športu. V roku 2024 bola vyčlenená čiastka 120 000 eur, čo pokrylo len najnutnejšie výdavky. Minuloročná dotácia vo výške 167 000 eur už podľa Petra Šveca, predsedu KST, nestačila. V súčasnosti ministerstvo uvádza, že na obnovu a značenie využíva viac zdrojov a financovanie realizuje formou národného športového projektu. Okrem toho boli cez dotácie pre organizácie cestovného ruchu vyčlenené prostriedky na obnovu, budovanie a značenie cykloturistických trás.
Turistické a cykloturistické značenie sa líši. Turistické značenie je tvorené bielymi a farebnými pásmi, zatiaľ čo cyklisti používajú farebné "C". Odlišné sú aj smerové tabuľky a údaje na nich. Turisti používajú časový údaj (čas k cieľu), cykloturisti údaje v kilometroch a majú vlastné smerovníky. Odlišne sa značia aj lyžiarske trasy.
Celková dĺžka značených trás na Slovensku je približne 30 000 kilometrov, pričom nie je jasný presný počet náučných chodníkov. Dynamika ich vzniku a zániku je pomerne veľká.
Značkovanie ako nehmotné kultúrne dedičstvo
Značkovanie turistických chodníkov je na Slovensku považované za národný fenomén. V roku 2023 bolo zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Značkárstvo turistických chodníkov na území Slovenska a Čiech patrí k najlepším na svete, čo potvrdzuje aj dodržiavanie Slovenskej technickej normy pre turistické značenie.
Klub slovenských turistov každý rok obnovuje približne 30 percent značených trás, čo predstavuje okolo 5 500 kilometrov. Obnova zahŕňa nielen premaľovanie značiek, ale aj výmenu poškodených tabúľ či smerovníkov a údržbu zarastajúcich chodníkov.
Inteligentné turistické značenie: Nový smer
V horách Slovenska sa zavádza novinka, ktorá má potenciál zmeniť doterajšie zaužívané značenie. Ide o systém inteligentného turistického značenia fungujúceho pomocou Bluetooth a mobilného telefónu. Telefón upozorní turistu pri priblížení k uzlu vibráciou alebo zvukovým signálom. V oblastiach s výskytom medveďov môže telefón vydať zvuk štrngajúcich kľúčov, ktorý má upozorniť zviera na prítomnosť človeka. Testovacia prevádzka prebieha vo Veľkej Fatre. Tento systém má zvýšiť bezpečnosť, zlepšiť orientáciu a obmedziť zásahy do prírody spojené s tradičným maľovaním značiek na stromy.
Napriek inováciám je dôležité pripomenúť, že aj v digitálnej dobe má papierová mapa svoje nezastupiteľné miesto v batohu každého turistu. Ostražitosť a rešpekt k prírode sú kľúčové pre bezpečnú turistiku.
tags: #rekonstrukcia #turistickeho #znacenia