Sabinov, malebné mesto ležiace v údolí rieky Torysy, na pomedzí pohorí Čergova a Bachurne, má bohatú a fascinujúcu históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Jeho poloha, strategicky významná na križovatke obchodných ciest, predurčila jeho rozvoj od skromnej kráľovskej usadlosti až po prosperujúce mesto s bohatou kultúrnou a priemyselnou tradíciou. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, čo ho radí medzi jedno z najstarších miest v regióne Šariš.
Počiatky a udelenie mestských práv
Pôvodne bola osada Sabinov súčasťou kráľovského hradného panstva Šariš. Obyvatelia sa v tom čase zaoberali prevažne roľníctvom. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom udelil tzv. spišské práva. Tieto privilégiá zahŕňali právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, ako aj oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od tohto dňa sa právne postavenie Sabinova zmenilo a stal sa mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo ďalšie výhody a podporilo rozvoj remesiel a obchodu.
V polovici 13. storočia sa do Sabinova usadili nemeckí kolonisti, ktorí prispeli k rozmanitosti jeho obyvateľstva a k hospodárskemu rastu. O ich početnosti svedčia údaje zo 14. až 16. storočia. V tomto období sa Sabinov stal aj členom Pentopolitany, združenia piatich najvýznamnejších východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Toto spojenectvo bolo založené predovšetkým na obchodných a ekonomických záujmoch a zohrávalo dôležitú úlohu v tranzitnom obchode, keďže región bol križovatkou starých obchodných ciest.
Architektonické dominanty a kultúrne dedičstvo
Dominantou Sabinova je bezpochyby gotický chrám sv. Jána Krstiteľa, najvýznamnejšia a najstaršia architektonická pamiatka v meste. Pôvodný kostol z konca 14. storočia v roku 1461 úplne vyhorel, pričom požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484 až 1518 bol kostol prestavaný v neskorogotickom slohu. Vnútorná výzdoba kombinuje prvky gotiky, renesancie a baroka. Najcennejším prvkom je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v Národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Kostol bol počas svojej histórie viackrát poškodený požiarom, pričom posledné väčšie úpravy boli vykonané v rokoch 1938-1939 a v 70. rokoch bola rekonštruovaná jeho najcennejšia časť. V roku 1992 prebehla celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole, dokončená v roku 1657, patrí do tzv. východoslovenskej renesancie a jej zvon pochádza z roku 1470.
Ďalšou významnou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530 a prestavané v 18. storočí. V období reformácie bol Sabinov známy svojím rozvinutým školstvom. Od októbra 1740 tu pôsobilo piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 sídlilo v budove dnešného múzea.
Mestské hradby, pochádzajúce z 15. a 16. storočia, boli kedysi významným obranným prvkom mesta. Ich celková dĺžka dosahovala 1,4 km, boli 7 metrov vysoké a 2 metre hrubé, vybavené strieľňami, ochodzami, 9 vežami a 16 baštami. Dodnes sa zachoval súvislý pás hradieb, pričom niektoré veže a takmer 500 metrov múra sú stále viditeľné. V rokoch 2021 a 2022 prešla táto historická pamiatka rozsiahla rekonštrukcia.
V centre mesta sa nachádza rozľahlý park s fontánou, ktorý slúži ako oddychové miesto pre obyvateľov aj návštevníkov.
Vývoj v 19. a 20. storočí: Od remesiel k priemyslu
Po období rozkvetu v 16. až 18. storočí nasledoval hospodársky úpadok. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. V tomto období sa síce budovali menšie podniky, ale mesto si naďalej zachovalo charakter poľnohospodárskeho a remeselníckeho centra. V rokoch 1867-1877 v meste žil významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu aj pokrokový učiteľ Samuel Fábry a básnik Ján Cuker. V období po prvej svetovej vojne tu tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. V roku 1919 bolo mesto na krátko okupované vojskami Maďarskej republiky rád.
Aj v rokoch prvej Československej republiky hospodársky vývoj naďalej zaostával. Z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zväčša zaoberalo poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici 20. storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou a druhou svetovou vojnou. Útrapy vojny tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove značné množstvo, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. Sabinov bol oslobodený 21. januára 1945 vojskami 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
Po oslobodení začal Sabinov postupne zviechať z vojnových útrap. Vznikli nové priemyselné závody, ako konzervárne, závod Kovo, Nový domov, Koža - guma - Textil, a naďalej fungovala píla a tehelňa. V roku 1949 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD). Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov a zmodernizovala sa časť staršej zástavby. Do roku 1960 bol Sabinov sídlom okresu. V polovici 80. rokov 20. storočia boli vybudované strojárske a drevárske závody, ktoré prispeli k ďalšiemu rozvoju mesta a zamestnanosti.
V období po II. svetovej vojne bol v meste zriadený aj vojenský nápravný útvar VÚ 5934 Sabinov, kde boli umiestňovaní vojaci základnej služby s menej závažnými trestnými činmi do dvoch rokov.
Súčasný Sabinov: Mesto s perspektívou
Súčasný Sabinov je perspektívnym mestom s vyše 12-tisíc obyvateľmi, ktorí tu nachádzajú kompletnú občiansku vybavenosť a služby. Mesto sa pýši štyrmi základnými školami, gymnáziom a Spojenou školou na ulici SNP 16, ktorá zahŕňa Obchodnú akadémiu a Strednú odbornú školu polytechnickú. O zdravie občanov sa stará Poliklinika Sabinov, n.o., a niekoľko súkromných zdravotných ambulancií. Bohatý kultúrny život rozvíja Mestské kultúrne stredisko, ktorého folklórny súbor Sabinovčan, detský súbor Sabiník a dychová hudba Sabinka reprezentujú mesto na domácich i zahraničných podujatiach.
Mesto je známe aj vďaka filmovej histórii. V Sabinove sa natáčal československý film "Obchod na korze", ktorý v roku 1966 získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Na námestí bola v roku 2016 odhalená socha Juraja Andraščíka, ktorá pripomína tento úspech.
Pre všestranný rozvoj športu bolo v meste dobudovaný zimný štadión a letné kúpalisko. Turistov lákajú vychádzky do lesoparku Švabľovka a vyznačené trasy v okolitých pohoriach Čergov a Bachureň s možnosťou návštevy zrúcaniny Hanigovského hradu.
Mestom prechádza železničná trať Košice - Lipany - Plaveč, pričom Sabinov je obsluhovaný osobnými vlakmi. Mesto momentálne nedisponuje mestskou hromadnou dopravou, keďže vnútromestská linka prestala premávať v roku 1991.
Sabinov si udržiava svoju históriu a zároveň smeruje k modernému rozvoju, čo dokazuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta, ktorý určuje jeho vízie a strategické ciele. Mesto aktívne komunikuje s občanmi prostredníctvom svojho webového sídla, Spravodajcu mesta a moderných komunikačných kanálov.
Šanec: Rekreačná oáza s historickým nádychom
Jedným z jedinečných miest v Sabinove je lesopark Šanec, nazývaný aj Švabľovka. Toto zalesnené územie, nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti rieky Torysy a mesta, slúži primárne na rekreáciu a je vyhľadávaným miestom v každom ročnom období. Na kopci nad Šancom stojí turistická rozhľadňa, odhalená v septembri 2020, ktorá ponúka pôsobivý výhľad na mesto a okolitú krajinu. K rozhľadni vedie chodník so značkami.
Prístup na Šanec je možný z viacerých strán, pričom na jeho úpätie vedú rôzne cestičky, od miernych až po tie náročnejšie. V roku 1990 sa na Šanci uskutočnila prvá Krížová cesta, počas ktorej bol na toto miesto vynesený drevený brezový kríž. Neskôr vznikla myšlienka postaviť stabilný kríž z trvácneho materiálu, ktorý spolu s drevenými krížmi symbolizujúcimi 14 zastavení krížovej cesty, dotvára atmosféru tohto miesta.
Sabinov tak predstavuje dynamické mesto, ktoré si ctí svoju bohatú minulosť a zároveň sa aktívne pripravuje na budúcnosť, ponúkajúc svojim obyvateľom a návštevníkom jedinečnú kombináciu histórie, kultúry a prírodných krás.