Nižný Hrabovec, obec situovaná na Východoslovenskej nížine, v povodí rieky Ondavy, je miestom s bohatou a dlhou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Jeho územie bolo osídlené už v praveku, o čom svedčia archeologické nálezy štiepanej kamennej industriy z rôznych období. Prvá písomná zmienka o území Nižného Hrabovca pochádza z listiny kráľa Bela IV. z 27. decembra 1254, kde je spomenutý les s názvom Garboncha. Neskôr, v roku 1357, sa územie opätovne spomína v súvislosti s lesom Garboucha a potokom Garaboucha.
Vývoj Názvu a Počiatky Osídlenia
Historické názvy obce odrážajú postupný vývoj a zmeny v jazyku. Od prvých zmienok ako Haraboch (1413), Harabovecz (1436), Harabócz (1447), Harabocz (1448), sa názov postupne transformoval na Hrabócz (1598, 1666), Hraboc (1733), Hrabocz (1746, 1749), Hrabocz (1773), Hrabócz (1773), Nisny Hrabowecz (1773), Unter-Hrabócz (1850), Alsó Hrabócz (1867), Ňižni Hrabovec (1867), Alsó-Hrabóc (1869), Alsó Hrabócz (1873), Alsó-Hrabácz (1883), Alsó-Hrabócz (1892) až po Alsóhrabócz (1900). Názov obce je slovanského pôvodu a pochádza z apelatíva „hrab“. Obec dostala svoj názov podľa lesa a potoka toho istého mena, ktoré existovali skôr ako samotný názov obce. Tento pôvod sa odráža aj v erbe obce, kde je zaradený štylizovaný hrab a zvlnený pás symbolizujúci potok Hrabovec.
Archeologické nálezy poukazujú na existenciu slovanského sídliska z obdobia 9.-10. storočia. Neskôr, v prvej polovici 14. storočia, mohlo dôjsť k založeniu sídliska šoltýsom s usadlíkmi. V roku 1352 obec patrila do panstva Kurima a neskôr Makovica. V tom čase sa spomína aj drevený rímskokatolícky kostol, ktorý pravdepodobne existoval už od 14. storočia. V roku 1427 obec zaznamenávala viac ako 30 poddanských domácností. Počas stredoveku a raného novoveku prešlo územie rôznymi majetkovými zmenami, pričom sa spomína aj makovické panstvo Juraja Šeredyho v roku 1550.
Vývoj Správny a Spoločenský
Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol Nižný Hrabovec k 15. februáru začlenený do Československa. V roku 1921 mala obec 165 domov a 845 obyvateľov. V tom čase sa obyvateľstvo hlásilo k československej (697), rusínskej (45), maďarskej (41), nemeckej (1) a inej (61) národnosti.
V roku 1831 obec zasiahla epidémia cholery, ktorá si vyžiadala životy 65 ľudí, čo predstavuje dramatický nárast v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Tento tragický rok poukazuje na zraniteľnosť vtedajšej populácie voči epidémiám. V roku 1883 bol v obci zriadený poštový úrad a na základe zákonného článku 33/1894 sa obec stala sídlom matričného úradu.
V roku 1943 bola slávnostne uvedená do prevádzky železničná trať Strážske-Prešov, ktorá prechádza aj Nižným Hrabovcom, čím sa zlepšila dopravná dostupnosť. Deň oslobodenia obce v druhej svetovej vojne sa počíta 30. januára 1945, kedy bol obecný úrad premenovaný na národný výbor.
Elektrifikácia obce bola dokončená v roku 1952. V tom istom roku bolo založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa však o rok neskôr rozpadlo. Celoobecné JRD bolo opätovne založené v roku 1958 a neskôr bolo rozšírené o družstvá z Poše a Kučína. V roku 1991 bolo družstvo premenované na Poľnohospodárske družstvo Ondava.
Významným míľnikom v rozvoji obce bola výstavba základnej školy a bytoviek pre učiteľov v rokoch 1970-1979. Následne boli postavené kultúrny dom (1972-1977), chodníky (1972-1974), obec bola plynofikovaná (1984-1987) a postavený obchodný dom (1982-1985). Po roku 1989 došlo k zrušeniu miestnych národných výborov a ich nahradeniu obecnými úradmi, pričom v roku 1990 sa uskutočnili prvé voľby do obecnej samosprávy.
Náboženský Život a Cirkevné Stavby
Dejiny rímskokatolíckej cirkvi v Nižnom Hrabovci sú spojené s farnosťou Nižný Hrušov, ktorej bol Nižný Hrabovec fíliou. Podľa vizitácie z roku 1666 bola v obci evanjelická fara. V roku 1735 prevzali katolíci kostol, pôvodne zasvätený Nanebovstúpeniu Pána, ktorý prestal byť používaný 1. septembra 1996. V roku 1992 sa začala výstavba nového kostola, ktorý bol konsekrovaný v roku 1992.
Druhou najväčšou náboženskou skupinou sú gréckokatolíci, ktorí oblasť kolonizovali koncom 17. storočia. Okolo roku 1700 si postavili drevenú cerkev Zosnutia presvätej Bohorodičky, pri ktorej bol cintorín a fara. V roku 1814 sa Nižný Hrabovec stal fíliou novozriadenej gréckokatolíckej farnosti v Poši.
Prvý priamy údaj o židoch v obci pochádza z kanonickej vizitácie z roku 1773, kedy ich na území celej farnosti bolo 38. V roku 1837 ich počet stúpol na 86. Židia si pravdepodobne v prvej polovici 19. storočia postavili modlitebňu, ktorá však zanikla čoskoro po druhej svetovej vojne.
V Nižnom Hrabovci sa nachádza niekoľko významných cirkevných stavieb. Rímskokatolícky kostol sv. Štefana je dvojloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 16. storočia, ktorá prešla úpravami v priebehu 17. a 18. storočia, keď bola barokovo upravená. Ďalšie úpravy prebehli v rokoch 1850, 1856, 1913 a 1924. Gréckokatolícky chrám Zoslania Ducha svätého je jednoloďová klasicistická stavba z rokov 1820-1825, postavená na mieste staršieho dreveného chrámu z roku 1700.
Kultúrne a Architektonické Pamiatky
Okrem cirkevných stavieb sa v Nižnom Hrabovci nachádzajú aj ďalšie architektonické pamiatky. Renesančná kúria z roku 1666 je jednopodlažná stavba, ktorá prešla úpravami v duchu secesie v roku 1904. V súčasnosti je opustená a chátra. Kaštieľ Malonaiovcov je dvojpodlažná baroková stavba z obdobia okolo roku 1748, ktorá prešla úpravami v duchu klasicizmu v roku 1840 a v rokoch 1950-1954 bola upravená na školu.
Hospodársky Rozvoj a Priemysel
Významným hospodárskym subjektom pre obec Nižný Hrabovec a okolie je podnik BUKÓZA HOLDING a.s. v neďalekých Hencovciach. História tohto priemyselného komplexu siaha do obdobia po druhej svetovej vojne, kedy došlo k založeniu Drevokombinátu Šariš (1951-1953), postupne sa transformoval na Vranovský drevopriemysel (1953-1963), Východoslovenské celulózky a papierne (1963-1970), BUKÓZA (1970-1992) a napokon BUKÓZA HOLDING, a.s. (od roku 1992).
Po druhej svetovej vojne bolo v roku 1946 v obci vybudované ihrisko, kde sa začali konať futbalové stretnutia.
Vzdelávanie a Kultúra
Prvá písomná zmienka o učiteľovi v obci pochádza z roku 1866. Na základe zákonného článku č. 38/1868 bola v Nižnom Hrabovci postavená prvá budova štátnej ľudovej školy. V roku 1947 bola zriadená štátna meštianska škola, ktorá sa neskôr premenila na strednú školu.
V rokoch 1972-1977 bol postavený kultúrny dom, ktorý slúži ako centrum spoločenského a kultúrneho života obce.
Významné Osobnosti
V histórii obce zanechali stopu aj významné osobnosti. Ján Mastiliak (* 1911 - † 1989) bol gréckokatolícky kňaz, redemptorista, ktorý patril k obetiam politických procesov s predstaviteľmi reholí v 50. rokoch 20. storočia.
Gréckokatolícka Cirkev a Matričné Záznamy
História gréckokatolíckej cirkvi na východnom Slovensku je úzko spojená s vývojom regiónu a správou matričných záznamov. Gréckokatolícka cirkev vznikla v Užhorode pred viac ako 370 rokmi, keď 63 pravoslávnych kňazov prijalo Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery a uznalo autoritu rímskeho pápeža.
Vplyv uhorských latinských biskupov a prijatie Zamoščskej synody v roku 1726 viedli k postupnému odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To sa prejavilo v úpravách gréckokatolíckych chrámov, ako aj v zavádzaní prvkov latinského obradu do bohoslužieb.
Matričné knihy, vedené gréckokatolíckymi duchovnými, sú cenným zdrojom informácií o minulosti. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky pochádzajú z rokov 1718. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Jazyk zápisov sa postupne menil z cirkevnej slovančiny na latinčinu, neskôr na maďarčinu a v niektorých obdobiach aj na azbuku v ruštine.
Strata matričných kníh, najmä v dôsledku vojnových udalostí a zrušenia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, predstavuje významný problém pre historický výskum. Napriek tomu existuje nádej na nájdenie niektorých stratených matrík alebo ich druhopisov.
Okolitá Príroda a Životné Prostredie
Obec Nižný Hrabovec sa nachádza v malebnom prostredí Východoslovenskej nížiny, v blízkosti rieky Ondavy. Okolie obce je charakteristické poľnohospodárskou krajinou a lesnými porastami. Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu v životnom prostredí, slúžia ako zdroj kyslíka, čistej vody a produkujú kyslík.
Farnosť Pusté Čemerné a Okolie
Farnosť Pusté Čemerné má bohatú históriu siahajúcu do stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254. Pôvodne rímskokatolícky kostol využívali počas reformácie kalvíni a od prelomu 17. a 18. storočia gréckokatolícki veriaci. Dominantami Pustého Čemerného sú gréckokatolícky chrám Sv. Mikuláša z konca 18. storočia a dvojvežový rímskokatolícky kostol Sv. Košických mučeníkov z rokov 1969-1971.
Farnosť Staré a Jej Vývoj
Vznik farnosti Staré sa datuje do 13. storočia. Počas reformácie bol náboženský život utlmený, ale v roku 1721 došlo k obnove farnosti. V roku 1786 bola postavená nová fara, ktorá slúžila až do roku 1970. Najstaršie správy o kostole v Starom sú z roku 1335. Pôvodný kostol, pravdepodobne románsky alebo gotický, bol v zlom stave zbúraný a v roku 1811 sa začal stavať nový klasicistický kostol, dokončený v roku 1842.
Gréckokatolícka Farnosť Poša a Filiálne Obce
Gréckokatolícka farnosť v Poši existuje od roku 1815 a pôvodne zahŕňala aj Nižný Hrabovec a Nižný Hrušov. V Poši sa nachádza murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721. V Nižnom Hrabovci stojí chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870 a v Nižnom Hrušove pôvodne rímskokatolícky chrám, dnes gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V roku 2000 bola v Poši posvätená nová cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky.
Zbierka Matrík a Ich Osud
Štátny archív v Prešove spravuje matričné záznamy gréckokatolíckych farností. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov sa kompletná matričná kniha zachovala len v 77 farnostiach. Významná časť stratených matrík bola zničená počas vojen, najmä v oblasti Duklianskeho priesmyku. Nádejou pre doplnenie chýbajúcich údajov sú druhopisy matrík, ktoré sa povinne viedli od roku 1827.
Farnosť Zbudské Dlhé a Okolie
K farnosti Zbudské Dlhé patria aj filiálne obce Hrabovec nad Laborcom, Jabloň a Slovenské Krivé. V týchto obciach sa nachádzajú prevažne rímskokatolícke kostoly, pričom v niektorých obciach s prevažne gréckokatolíckym obyvateľstvom žijú len malé komunity rímskokatolíkov.
Obec Hrabovec a Jej História
Obec Hrabovec leží v Nízkych Beskydách, v doline rieky Tople, v nadmorskej výške okolo 230 metrov. Sídlisko existovalo už pred 14. storočím. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1338. Obec bola majetkovou súčasťou panstva Kurima a neskôr Makovica. V 18. - 19. storočí tu fungoval mlyn na papier, zápalkáreň a stupy na úpravu konopí.
Nižný Hrabovec, s bohatou históriou siahajúcou do praveku, je obcou, kde sa prelínajú stopy minulosti s dynamickým rozvojom súčasnosti. Od prvých písomných zmienok, cez obdobia epidémií a vojnových konfliktov, až po modernizáciu a rozvoj infraštruktúry, obec si uchováva svoju jedinečnú identitu. Svedectvom jej minulosti sú nielen archeologické nálezy a historické dokumenty, ale aj architektonické pamiatky a živé tradície.