Vzťah medzi manželmi, aj po jeho skončení rozvodom, môže naďalej pokračovať vo forme podielového spoluvlastníctva k spoločne nadobudnutému majetku. Naša právna úprava pripúšťa, aby jedna vec mohla byť vo vlastníctve viacerých osôb, a takýto stav, kedy môže byť vec súčasne vo vlastníctve viacerých subjektov, nazývame spoluvlastníctvo. Subjektom podielového spoluvlastníctva sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, a to aj v kombinácii. Pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu medzi jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako ideálny podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Hovoríme tomu ideálny podiel na veci.
Vznik podielového spoluvlastníctva po rozvode
Na rozdiel od bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré zaniká rozvodom, podielové spoluvlastníctvo po rozvode trvá ďalej. BSM označuje osobitný majetkový režim manželov, kde majetok nepatrí ani jednému z manželov osobitne, ale tvorí nedeliteľný celok, s ktorým môžu nakladať len spoločne. Uzavretím manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), ktoré môže vzniknúť iba medzi manželmi. Najčastejším dôvodom zániku BSM je zánik manželstva. V prípade zániku BSM je potrebné vykonať jeho vyporiadanie.
Najčastejším spôsobom vzniku spoluvlastníctva je dedičstvo - typicky keď po poručiteľovi dedí viac osôb naraz. Ďalšou obvyklou situáciou je spoločná kúpa majetku, napríklad keď si dvaja súrodenci kúpia chatu alebo partneri investujú do bytu. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, musí byť zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu ideálnej časti urobená v písomnej forme a vkladaná katastrom nehnuteľností.
Pri vzniku spoluvlastníckeho práva musí byť zrejmé, že vlastnícky podiel nadobúda viac subjektov. Podiel musí byť vyjadrený, pokiaľ nie je vyjadrený, platí zákonná domnienka o rovnosti všetkých podielov. Podiely môžu byť určené dedením, rozhodnutím súdu, zmluvou a iné.
Práva a povinnosti spoluvlastníkov
Každý spoluvlastník má právo vec užívať, držať, disponovať s ňou, brať z nej plody a úžitky. Každý spoluvlastník má právo ochrany vlastníckeho práva proti ostatným spoluvlastníkom, ako aj voči tretím osobám. Má právo podať žalobu o určenie spoluvlastníckeho podielu, zdržovaciu žalobu, žalobu o odstránenie zásahu do užívania veci, žalobu o vydanie úžitkov z veci, žalobu o odstránenie trvajúcich následkov zásahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci nemôžu dohodnúť na spôsobe užívania, má právo spoluvlastník žiadať náhradu škody, ktorá mu z toho titulu vznikla.
Spoluvlastníci pri uplatňovaní práv a povinností pri hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú na základe väčšinového princípu, počítaného podľa veľkosti podielov. Za hospodárenie so spoločnou vecou možno považovať aj užívanie spoločnej veci, údržbu, opravu, úpravu veci, jej zmenu, poprípade jej odstránenie. O hospodárení so spoločnou vecou sa musia spoluvlastníci dohodnúť. Ak nastane nezhoda spoluvlastníkov pri rozhodovaní o zmene veci a nedosiahne sa väčšina počítaná podľa veľkosti podielov, alebo rovnosť hlasov, alebo nedôjde k dohode, súd je povinný o tom rozhodnúť. Pokiaľ menšinový spoluvlastník bude pri hlasovaní o hospodárení so spoločnou vecou prehlasovaný, nemôže sa domáhať na súde právnej ochrany, keď nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, musí sa podriadiť väčšine spoluvlastníkov.
Podstatná zmena na veci: Za takéto zmeny treba považovať najmä zmenu podstaty alebo funkcie spoločnej veci, ktoré nie nepatrne zmenia vec ako predmet spoluvlastníctva a ktoré nie sú výsledkom oprávy a údržby (napr. prestavba domu, prístavba domu, veľké investície). Každú podstatnú zmenu na veci treba posudzovať individuálne podľa konkrétnych okolností prípadu. O zmene podstaty veci sa môžu podieloví spoluvlastníci dohodnúť aj dodatočne. Nesúhlas spoluvlastníka nemožno nahradiť rozhodnutím súdu. Takto zákon chráni každého menšinového podielového spoluvlastníka proti zásahu zo strany druhých spoluvlastníkov, ktorý bez súhlasu menšinového spoluvlastníka zmenili podstatu spoločnej veci.
Vzťah k tretím osobám
Vo vzťahu k tretím osobám majú spoluvlastníci postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov, sú oprávnení spoločne a nerozdielne. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie, ktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Solidárna zodpovednosť spoluvlastníkov naopak znamená, že poškodený môže požadovať celú náhradu plnenia od jedného spoluvlastníka.
Zákonné predkupné právo
Zákon chráni ostatných spoluvlastníkov tým, že vyhradzuje právo ostatných vlastníkov na prevádzaný podiel. To znamená, že pokiaľ jeden spoluvlastník bude prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel na tretie osoby, je povinný ho ponúknuť na odpredaj ostatným spoluvlastníkom za tých istých podmienok, za akých chce odpredať tretej osobe. To neplatí v prípade, ak ide o prevod blízkej osobe. Toto obmedzenie sa nazýva zákonné predkupné právo. Ponuka na uplatnenie predkupného práva sa vykonáva ohlásením všetkých podmienok. Ten, kto je oprávnený vec kúpiť, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Za cenu ponúknutú niekým iným treba považovať cenu, ktorú určí povinný spoluvlastník z predkupného práva. Po uskutočnení písomnej ponuky, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnený spoluvlastník vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní a nehnuteľnosť do 2 mesiacov. Ak táto doba uplynie márne, právo na uplatnenie predkupného práva zanikne.
Pochopenie spoluvlastníctva: Ako sa viacerí vlastníci delia o vlastníctvo nehnuteľnosti!
Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nemôžu uzavrieť takú dohodu, ktorou by sa spoluvlastník vyhlásil za výlučného vlastníka na úkor vlastníctva ostatných spoluvlastníkov. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva musí zohľadňovať všetky práva a povinnosti, vyporiadanie vzájomných záväzkov. Musí obsahovať ustanovenia o tom, akým spôsobom sa ruší podielové spoluvlastníctvo a ako sa medzi sebou spoluvlastníci navzájom vyporiadajú. Dohoda, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti a musí byť urobená v písomnej forme a vkladaná na kataster nehnuteľností. Ak je predmetom hnuteľná vec, nevyžaduje sa písomná dohoda, postačí predloženie potvrdenia o tom, ako sa spoluvlastníci vyporiadali.
Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho práva, na návrh ktoréhokoľvek z nich o tom rozhodne súd. Pri rozhodovaní súd prihliadne na veľkosť podielov a účelné využitie veci.
Spôsoby vyporiadania súdom:
- Reálne rozdelenie veci: Toto prichádza do úvahy len vtedy, ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný (napr. pozemok). Pri stavbe treba dbať na to, aby vzniknuté časti boli samostatnými vecami.
- Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu: Ak rozdelenie veci nie je dobre možné. Súd pri rozhodovaní prihliadne na účelné využitie veci a na správanie spoluvlastníka voči ostatným.
- Predaj tretej osobe a rozdelenie výťažku: Ak žiadny zo spoluvlastníkov nemá záujem vec vlastniť.
Občiansky zákonník nemôže nútiť spoluvlastníkov, aby zostali v spoluvlastníckom vzťahu. Súd pri rozhodovaní prihliadne aj na dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom hodnotí záujmy oboch strán.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode
Vo všeobecnosti platí, že podiely bývalých manželov na majetku, ktorý patril do BSM, sú rovnaké. K vyporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou bývalých manželov. Ak však v lehote do troch rokov od zániku BSM nedošlo k prijatiu dohody a ani nebola podaná žaloba, podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.“
Z uvedenej citácie vyplýva, že základným predpokladom je rovnosť podielov oboch manželov. Súdna prax však pripúšťa odklon od princípu rovnosti podielov za určitých okolností, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a jeho špecifikami.
JUDr. Henrieta Hirjaková, advokátka, s dlhoročnou praxou v oblasti občianskeho práva, poskytuje odborné poradenstvo a zastupovanie v prípadoch týkajúcich sa podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania.
tags: #kedy #vznika #podielove #spoluvlastnictvo #rozvedenych #manzelov