Spoločný chov papagájov: Návod na harmóniu vo voliére

Pri chove papagájov, či už ste začiatočník alebo skúsený chovateľ, často narazíte na otázku, ktoré druhy je možné chovať spolu vo voliére a aké podmienky je na to potrebné vytvoriť. Možnosť spoločného chovu viacerých druhov vtákov je lákavá, no zároveň prináša aj isté výzvy. Z vlastných dlhoročných skúseností a pozorovaní môžeme poskytnúť cenné rady a informácie, ktoré vám pomôžu pri zostavovaní harmonického spoločenstva papagájov. Je kľúčové zohľadniť nielen veľkosť a temperament jednotlivých druhov, ale aj ich stravovacie návyky a celkové podmienky prostredia.

Základné princípy spoločného chovu

Pri výbere papagájov na spoločný chov je nevyhnutné zamerať sa na ich vzájomnú znášanlivosť. Niektoré druhy sú prirodzene pokojnejšie a prispôsobivejšie, zatiaľ čo iné môžu byť teritoriálnejšie alebo agresívnejšie, najmä v období hniezdenia. Všeobecne platí, že pri chove viacerých párov rovnakého druhu sa odporúča chovať maximálne tri páry spolu, aby sa predišlo nadmernej rivalite. Avšak, toto pravidlo sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho druhu a veľkosti voliéry.

Dôležitým faktorom je aj dostatočná veľkosť voliéry. Veľká a dobre členitá voliéra s množstvom bidiel, hniezdnych búdiek (ak sú potrebné), hračiek a úkrytov poskytuje vtákom priestor na únik, redukuje stres a minimalizuje potenciálne konflikty. Vhodné je tiež zabezpečiť dostatok potravy a vody na viacerých miestach, aby sa predišlo bojom o zdroje.

Skúsenosti s konkrétnymi druhmi papagájov

Počas rokov chovu sme vyskúšali spoločný chov rôznych druhov papagájov v mnohých variáciách, čo nám prinieslo cenné poznatky.

• Korely chocholaté (Nymphicus hollandicus): Korely sú známe svojou znášanlivou povahou. Je možné ich chovať spoločne s inými nekonfliktnými malými až strednými papagájmi a drobotinou. Pri chove viacerých párov korely je taktiež odporúčané začať s maximálne tromi pármi. Niekedy sa osvedčuje mať o jedného samca viac oproti samičkám, aby sa predišlo prílišnej pozornosti samcov voči jednej samici.

• Andulky vlnkované (Melopsittacus undulatus): Andulky sú rovnako veľmi znášanlivé a dajú sa úspešne chovať s drobotinou a inými nekonfliktnými druhmi. Pri chove viacerých párov anduliek platí podobné pravidlo ako pri korele, teda odporúča sa začať s maximálne tromi pármi.

• Rozela pestrá (Platycercus eximius): Rozely sú znášanlivým druhom, ale pri spoločnom chove je potrebné byť opatrný. Máme skúsenosti, že pri chove s barnardami alebo neofémami sa vyskytli rozbroje a problémy. Všeobecne platí, že rozely sa dajú chovať s inými druhmi papagájov, dokonca aj s menšími a slabšími, ale je dôležité ich pozorne sledovať. Pre rozely pestré je vhodná voliéra s rozmermi minimálne 1 meter na dĺžku, 1 meter na šírku a 1,5 metra na výšku. Kŕmia sa zmesou, ktorá obsahuje čiernu a pásikavú slnečnicu, kardi, ovos, proso, jačmeň, žito a kukuricu, obohatenú o ovocie, zeleninu a púpavové listy. Počas hniezdenia je dôležité podávať naklíčené zrno a vaječnú miešanicu.

• Neofémy (Neophema spp.): Neofémy sú považované za úplne pohodový druh. Avšak, v našich podmienkach sa nám nestretli s mnohofarebnými papagájmi, mohli by sa u nich vyskytnúť problémy.

• Papagáj horský (Polytelis anthopeplus): Mimo obdobia toku sú papagáje horské v spoločnej voliére bezproblémové.

• Alexander červenohlavý (Psittacula himalayana): Mimo obdobia toku sú alexandri červenohlaví v pohode so strednými papagájmi a drobotinou.

• Alexander malý (Psittacula krameri): Alexandri malí sa nám úspešne odchovali v spoločnosti korely a iných papagájov. Negatívnym javom však bolo, že po vyletovaní mladých korely niektorým z nich chýbali pazúre, čo naznačuje možnú agresivitu alexandrov voči menším druhom v určitých situáciách. Alexandri malí sú veľkí letci a potrebujú priestranné voliére. Ich voliéra musí byť vyrobená zo železa, pretože drevené časti by dokázali veľmi rýchlo zničiť. Je dôležité im poskytnúť dostatok konárov na ohrýzanie. Kŕmia sa klasickým krmivom pre stredné papagáje. V zimnom období je lepšie ich chovať vo vnútri, vonku by im mohli omrznúť nohy. Veľkosť alexandra malého je približne 40-41 cm. Samca od samice je možné rozoznať podľa obojku, ktorý má samček a samička nie. Tento obojok sa však nemusí vyfarbiť do dvoch rokov, dovtedy sa všetci mladí vtáci podobajú samičkám.

• Pyrury (Pyrrhura spp.): V našej voliére sme mali krátkodobo aj mladého kráľovského papagája (ktorý je približne dvakrát väčší ako pyrura). V momente, keď sme ho vypustili do voliéry, došlo k okamžitému koordinovanému útoku pyrúr na neho. Toto naznačuje, že aj menšie druhy môžu byť teritoriálne a agresívne voči väčším, najmä ak sa cítia ohrozené.

• Agapornisy (Agapornis spp.): U chovateľov je všeobecne známe pravidlo, že agapornisy by sa mali chovať samostatne. Majú tendenciu útočiť na nohy iných druhov papagájov, čo môže viesť k vážnym zraneniam.

• Papagáj senegalský (Poicephalus senegalensis): Zatiaľ sme nemali skúsenosti so spoločným chovom papagája senegalského s inými druhmi. Aj po opustení hniezda ich rodičia určitý čas kŕmia, čo naznačuje ich potrebu starostlivosti a potenciálnu citlivosť. Potravou pre tieto vtáky je základné krmivo pre andulky, obohatené o senegalské proso, kúsky ovocia a zeleniny. Hniezdenie nie je náročné, samica znáša priemerne 4-6 bielych vajíčok, na ktorých sedí asi 18-21 dní. Mláďatá opúšťajú búdku po 4-5 týždňoch a rodičia ich ešte dokrmujú. Je možné ich nechať zahniezdiť aj dvakrát ročne. Vtáci si splietajú hniezdo z rôznych vetvičiek, najlepšie sa k tomu hodia vetvy vŕby. Rozlíšenie pohlavia je u mladých vtákov ťažké, samca môžeme rozoznať podľa obojku, ktorý sa objavuje v druhom až treťom roku života. Hniezdiť začínajú v 2-3 rokoch.

Chov v konkrétnej situácii: 5x3x2,5m voliéra

Majiteľ klietky s rozmermi 5x3x2,5 metra (dĺžka x šírka x výška) plánuje chovať viacero druhov papagájov: alexandra malého (jeden párik), korelu, rozelu, kakarika, andulku, agapornisa, zebričku a pestúnku. Už v minulosti mal skúsenosti s chovom vtákov, ale nikdy nemal pokope všetky tieto druhy. Cieľom je chovať maximálne 2-3 páry menších druhov a jeden párik alexandrov.

Pri takto veľkej voliére existuje potenciál pre úspešný spoločný chov, ale je potrebné dodržať určité zásady.

• Alexander malý: Jeden párik by mal byť v poriadku, vzhľadom na veľkosť voliéry. Je však dôležité sledovať ich správanie voči ostatným.
• Korely a andulky: Tieto druhy sú znášanlivé a môžu byť chované spolu s ostatnými menšími vtákmi. Odporúča sa začať s jedným alebo dvoma pármi.
• Rozela pestrá: Ako už bolo spomenuté, rozely môžu byť niekedy problémové v kombinácii s inými druhmi, najmä v menšej spoločnosti. V priestrannej voliére by to mohlo byť zvládnuteľné, ale vyžaduje to pozornosť.
• Kakarik (Cyanoramphus novaezelandiae): Kakariky sú pomerne kľudné vtáky, ale aj ony si vedia vybojovať svoje miesto. Ich chov s andulkami a korelou by mal byť bezproblémový.
• Agapornis ružovohrdlý (Agapornis roseicollis): Agapornisy by mali byť chované oddelene, ideálne v samostatnej klietke alebo voliére, kvôli ich tendencii napádať iné vtáky. Ich umiestnenie do spoločnej voliéry s vyššie uvedenými druhmi by bolo riskantné.
• Zebrička (Taeniopygia guttata) a Pestúnka (Lonchura spp.): Tieto drobné vtáky sú zvyčajne veľmi mierumilovné a dajú sa úspešne chovať v spoločnosti väčších, ale pokojných papagájov, ako sú korely a andulky.

Odporúčanie pre danú situáciu: Vzhľadom na veľkosť voliéry by bolo možné chovať alexandra malého (1 párik), korely (1-2 páry), andulky (1-2 páry) a kakariky (1 párik). Zebričky a pestúnky by sa tiež mohli pridať, ale je potrebné ich umiestniť tak, aby mali dostatok svojho priestoru a úkrytov. Agapornisy by bolo najbezpečnejšie chovať oddelene.

Je dôležité si uvedomiť, že aj napriek dodržaniu všetkých pravidiel, môžu nastať neočakávané situácie. Preto je nevyhnutné mať pripravenú núdzovú klietku na prípadné oddelenie agresívneho jedinca a neustále pozorovať správanie vtákov, najmä počas obdobia hniezdenia a v čase, keď sa menia sezónne podmienky.

Riešenie problémov so správaním papagájov

Okrem spoločného chovu je dôležité venovať pozornosť aj individuálnym problémom so správaním papagájov, ako naznačuje list od Sandry týkajúci sa jej žaka.

List od Sandry a odpoveď:

Sandra sa obrátila s problémom ohľadom svojho žaka, ktorý začal hrýzť a stal sa tvrdohlavým, napriek tomu, že bol spočiatku prítulný. Žakovi je približne rok a vyrastal v rodine, kde sa mu nevenovali až tak intenzívne.

Odpoveď zdôrazňuje, že žako je často nepochopené zviera. Presťahovanie z prostredia, kde mal partnera svojho druhu, do nového, neznámeho prostredia, kde sa mu venovalo menej pozornosti, ale ktoré bolo pre neho známe, je veľkou zmenou. V súčasnosti sa musí vyrovnávať so stratou svojho druhového partnera a nahradením ho ľuďmi a hlukom. Vstup do puberty u žaka môže spôsobiť správanie, ktoré sa javí ako tvrdohlavosť. Žako je konzervatívny a nemá rád zmeny.

Čo žako momentálne potrebuje:

1. KĽUD: Počas prvého obdobia je dôležité minimalizovať interakciu. Venujte sa mu len dodaním potravy a vody, občas sa k nemu posaďte a prihovárajte sa mu pokojným hlasom, akoby ste si ho nevšímali. Vták sám dá najavo, kedy je pripravený na kontakt, napríklad pískaním alebo odpovedaním na pískanie. Tento proces môže trvať týždeň aj dlhšie.
2. POZOROVANIE STRAVY: Zistite, čo mu najviac chutí, a snažte sa mu to podávať cez mrežu, ak nechce prijať z ruky. Môžu to byť piškóty alebo arašidy (ale pozor na pražené z obchodov, preferujte tie určené pre papagáje).
3. POMALÉ POHYBY: Všetky činnosti okolo klietky vykonávajte pomalými, plynulými pohybmi.
4. IZOLÁCIA: Nenechávajte k nemu prichádzať cudzích ľudí. Udržujte ho v tichom prostredí bez prievanu.
5. NEPOÚŠŤAŤ IHNEĎ: Zatiaľ ho nevypúšťajte z klietky. Predčasné vypustenie môže viesť k tomu, že si celé prostredie osvojí ako svoj domov, čo môže spôsobiť stres a problémy s jeho návratom do klietky.
6. TRPEZLIVOSŤ A POROZUMENIE: Kričanie na žaka je nevhodné a nič nerieši. Naopak, môže viesť k jeho zatrpknutosti alebo k sebapoškodzovaniu (vytrhávanie peria). Žaka vnímajte ako troj- až päťročné dieťa s podobnou inteligenciou.
7. DÔVERA K MUŽOM: Je možné, že žako má väčšiu dôveru k mužom, keďže predchádzajúci majiteľ bol muž.
8. NECHUŤ K DEŤOM: Žakovia často nemajú radi deti kvôli ich rýchlym a nepokojným pohybom, ktoré ich môžu ľakať.

Signály správania žaka:

• Vrčí: Bojí sa.
• Vrčí a kričí, našuchorí perie: Bojí sa, snaží sa pôsobiť väčším a nebezpečnejším dojmom.
• Chodí po mrežiach, pozerá do miestnosti: Chce ísť von. Ak sprevádza krikom, niečo ho ľaká.
• Sedí na jednej nohe, mrmle si, čistí sa: Je spokojný.
• Myká hlavou: Je v strese. Môže to byť aj symptóm epilepsie.

Dôležitosť správneho načasovania prvého vypustenia

Často vzniká polemika ohľadom načasovania prvého vypustenia papagája mimo klietku. Nie je vhodné ho vypúšťať čo najskôr s predstavou, že si takto rýchlejšie zvykne. Naopak, je potrebné vyčkať a postupovať krok za krokom. Papagáj si musí najprv zvyknúť na klietku ako na svoj domov. Z nej bude sledovať okolie a vás. Ak je vypustený príliš skoro, bude neistý, bude lietať splašene a nebude mať chuť sa vrátiť do klietky, ktorú nepovažuje za bezpečný domov. Naháňanie papagája je najhoršie, čo môžete urobiť. Správne je vyvolať pocit domova a prirodzenosti obývať klietku, a do miestnosti chodiť na prelet skôr ako "odmenu".

Správny čas na prvé vypustenie závisí od toho, či je papagáj krotký, polokrotký alebo divý. Získanie dôvery je proces, kde trpezlivosť a citlivosť hrajú kľúčovú rolu. Kontaktujte sa s papagájom najprv cez mreže, potom pri výmene jedla a až potom ho vyberte do miestnosti. Sledujte jeho reakcie a obavy.

Správne načasované kŕmenie

Jedlo je dobré papagájom vymieňať večer. Vtedy už nezjedia všetko krmivo a majú dostatok na nasledujúce ráno. Tento systém zmierňuje ranný krik papagája, pretože sa zaoberá konzumáciou. Aj večerný krik pred spaním ustane. Ráno mu dodajte ovocie a zeleninu, prípadne ovocné granule a rôzne prídavné krmivá. Poobede odstráňte prídavné krmivá z dôvodu kazenia a večer vymeňte obsah zrnín v miske a samozrejme aj vodu.

Rozlíšenie pohlavia a veľkosť druhov

Pri mnohých druhoch papagájov je rozlíšenie pohlavia pomerne zložité, najmä u mladých vtákov.

• Andulka vlnkovaná: Dospelého samčeka spoznáme podľa modrého ozobia a samičku podľa hnedého. Veľkosť je približne 18 cm.
• Rozela pestrá: Veľkosť je približne 30-32 cm.
• Rozela penant (Platycercus elegans): Veľkosť je približne 33-36 cm. Rozlíšenie pohlavia je ťažké, samičky sú menšie a matnejšie. Odporúča sa chovať každý pár samostatne.
• Kakarik: Veľkosť je približne 14-15 cm. Rozlíšenie pohlavia je veľmi zložité, samičky bývajú mohutnejšie.
• Alexander malý: Veľkosť je približne 40-41 cm. Samca od samice je možné rozoznať podľa obojku (u samca).
• Alexander veľký (Psittacula krameri): Veľkosť je približne 57-58 cm. Vtáci sa dajú rozoznať približne po druhom roku života, samcovi sa na krku objaví obojok.
• Papagáj kráľovský (Alisterus scapularis): Veľkosť je približne 42 cm. Mladé vtáky sa podobajú na samičky, plne vyfarbené sú v troch rokoch.
• Amazoňan modročelý (Amazona aestiva): Veľkosť je približne 35-37 cm. Rozlíšiť pohlavie je takmer nemožné, niekedy pomôže veľkosť (samičky majú menšiu hlavu a zobák).

Konštrukcia a umiestnenie voliéry

Pri stavbe voliéry je dôležité zvážiť jej umiestnenie a materiál. Ideálne je postaviť záhradnú preletovaciu voliéru. Najvhodnejším materiálom je oceľový profil, ktorý je odolnejší ako drevo. Konštrukciu je vhodné pozinkovať. Pre záhradné voliery je ideálne zabetónovať základ do hĺbky aspoň 60 cm.

Je dôležité, aby mala voliéra dostatok tieňa a závetria. Minimálne 1/3 voliéry by mala byť opláštená. V zime je potrebné voliéru zakryť plachtou kvôli studenému vetru a pridať hrubšie konáre.

Najčastejšie chované vtáky v záhradných voliérach sú andulka, korela, rozela pestrá a agapornis ružovohrdlý. Všetky druhy vtákov sa dajú chovať v záhradnej voliére, ale zimné podmienky si vyžadujú patričné úpravy.

Dodržiavaním týchto zásad a neustálym pozorovaním správania vašich operených spoločníkov môžete vytvoriť prostredie, kde budú papagáje žiť v harmónii a radosti.

tags: #papagaje #ktore #mozu #byt #spolu #vo