Operatívny prenájom, často označovaný aj ako operatívny lízing, predstavuje formu prenájmu, pri ktorej sa hnuteľné veci, ako sú automobily, technológie, stroje, kancelárske zariadenia či počítače, prenajímajú nájomcovi na dohodnutú dobu za odplatu. Po uplynutí tejto doby sa prenajatý majetok vracia späť prenajímateľovi. Tento typ prenájmu nie je v legislatíve detailne špecifikovaný, a preto sa zmluvné vzťahy riadia najmä ustanoveniami Obchodného zákonníka. Kľúčovým aspektom operatívneho prenájmu je, že vlastníkom prenajatého predmetu zostáva počas celej doby nájmu aj po jej ukončení prenajímateľ. Doba nájmu je zvyčajne kratšia ako celková životnosť prenajatej veci.
Účtovanie operatívneho prenájmu
V súlade s opatrením Ministerstva financií SR o Postupoch účtovania v podvojnom účtovníctve sa náklady spojené s operatívnym prenájmom, ako napríklad nájomné, účtujú na účte 518 - Ostatné služby. Tento účet slúži na zachytenie nákladov za služby, ktoré nie sú priamo spojené s výrobou, a zahŕňa aj nehmotný majetok, ktorý nebol klasifikovaný ako dlhodobý nehmotný majetok. V kontexte operatívneho lízingu sa teda náklad za prenájom zaúčtuje priamo na účet 518 a zobrazí sa v nákladoch bežného účtovného obdobia.
V prípade, ak nájomné platí nájomca vopred, alebo v kontexte jednoduchého účtovníctva, postupuje sa podľa princípov jednoduchého účtovníctva. V tomto prípade sa účtuje o výdavkoch v tom období, v ktorom boli skutočne vynaložené. Zaplatené nájomné sa časovo nerozlišuje, ale stáva sa výdavkom ovplyvňujúcim základ dane v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené.
Odpisovanie majetku a daňové súvislosti
Zásadný rozdiel medzi operatívnym a finančným lízingom spočíva v otázke odpisovania majetku. Pri operatívnom prenájme zostáva vlastníkom prenajatej veci prenajímateľ, ktorý majetok eviduje vo svojom obchodnom majetku a zároveň ho aj odpisuje. Nájomca nemá možnosť zaradiť prenajatý majetok do svojho majetku ani ho odpisovať.
Toto sa líši od finančného lízingu, kde síce vlastníctvo formálne neprechádza na nájomcu, ale zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi, ktorý majetok nevlastní, ale vedie o ňom účtovníctvo alebo evidenciu, aby ho odpisoval. Toto ustanovenie sa však na operatívny lízing nevzťahuje. Nájomca si teda takýto majetok nemôže zaradiť do svojho obchodného majetku a ani ho neodpisuje.
Definícia daňového nákladu je zakotvená v zákone o dani z príjmov. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii. V prípade, ak nájomca využíva prenajatý majetok na účely svojho podnikania a vie preukázať priamu súvislosť s dosahovaním, zabezpečením alebo udržiavaním zdaniteľných príjmov, náklady na nájom spĺňajú základnú podmienku pre uznanie ako daňovo uznateľného výdavku.
Testovanie výdavkov na zaplatenie a daňové náklady
Ďalšie ustanovenia zákona o dani z príjmov bližšie upravujú, za akých podmienok a v akom rozsahu možno výdavky na nájom považovať za daňovo uznateľné. Podľa § 17 ods. 19 ZDP je možné uznať za daňový náklad niektoré výdavky len v prípade, ak sú k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uhradené. Ide o tzv. výdavky daňovo uznané až po zaplatení. Ak nie sú k 31. decembru (alebo k poslednému dňu hospodárskeho roka) uhradené, stávajú sa dočasne nedaňovým nákladom. V takom prípade je potrebné základ dane v daňovom priznaní zvýšiť o túto sumu, čím sa stáva pripočítateľnou položkou. Daňovým nákladom sa stane až po zaplatení, v zdaňovacom období, v ktorom daňovník nájom uhradí.
Náklady za nájomné vzniknuté podľa zmluvy o operatívnom prenájme sa tiež testujú podľa tohto ustanovenia. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
Ukončenie operatívneho prenájmu a kúpa majetku
Pri skončení operatívneho prenájmu, najmä ak nie je dohodnuté právo na kúpu prenajatej veci, je potrebné z hľadiska zákona o dani z príjmov testovať cenu, za ktorú sa vec odkúpi. Úprava sa vykonáva v prípadoch, keď nájomca vopred hradí za budúci predaj, čo sa prejavuje vyššími nákladmi na prenájom. Cieľom tejto úpravy je zamedziť tomu, aby nájomca uplatňoval vyššie náklady prostredníctvom nájomného ako by mohol uplatniť prostredníctvom odpisov, keby vec od počiatku kúpil.
Ak je kúpna cena nižšia ako daňová zostatková cena prenajímateľa, základ dane nájomcu sa zvýši o kladný rozdiel medzi už uplatneným nájomným v daňových výdavkoch a odpismi, ktoré by mohol vlastník uplatniť. Zároveň sa o tento rozdiel zvýši vstupná cena obstarávaného majetku. Tým sa dosiahne neutrálny efekt - daňovník o náklad nepríde, ale namiesto uplatnenia vo forme nájomného ho uplatní postupne prostredníctvom daňových odpisov z vyššej vstupnej ceny. Účtovný odpis sa pritom nemení a počíta sa z pôvodnej vstupnej ceny.
AKO SA DNES ROBÍ VODIČÁK sk. C? Koľko stojí? Koľko trvá?
Prípadové štúdie a aplikácia pravidiel
Príklad č. 1: Vysokozdvižný vozíkSpoločnosť si v roku 2016 prenajala vysokozdvižný vozík (VZV) formou operatívneho prenájmu na 48 mesiacov, pričom mesačne uhradila nájomné vo výške 598 € bez DPH. Celková suma nájomného presiahla obstarávaciu cenu VZV. V tomto prípade musí spoločnosť postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Pri odkúpení majetku sa základ dane zvýši o rozdiel medzi zaplateným nájomným a možnými daňovými odpismi, pričom sa zároveň zvýši aj vstupná cena odkúpeného majetku. Nájomca tak bude môcť uplatniť daňové odpisy z tejto zvýšenej vstupnej ceny.
Príklad č. 2: Tlačiareň ako drobný majetokAk spoločnosť mala v operatívnom lízingu tlačiareň, ktorej obstarávacia cena bola menej ako 1 700 €, a prenajímateľ ju evidoval ako drobný majetok, potom sa pravidlá úpravy základu dane podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP neuplatnia. Dôvodom je, že drobný hmotný majetok sa z hľadiska ZDP nepovažuje za odpisovaný majetok, a preto nie je možné určiť jeho daňovú zostatkovú cenu. Následne nie je možné posudzovať, či bola kúpna cena nižšia ako daňová zostatková cena.
Príklad č. 3: Luxusný automobil a tovar na skladeV prípade, ak predajca eviduje automobil ako tovar na sklade, ktorý následne prenajíma a predáva, a neuplatňuje odpisy, nie je možné určiť daňovú zostatkovú cenu. Podľa Postupov účtovania v PÚ by mal dodávateľ preúčtovať majetok zo zásob do dlhodobého hmotného majetku a až potom ho prenajímať. Nájomca, ktorý po skončení operatívneho prenájmu odkúpi predmet nájomnej zmluvy, musí testovať § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Kupujúci (bývalý nájomca) porovná kúpnu cenu s daňovou zostatkovou cenou majetku, ktorú vypočíta podľa vstupnej ceny majetku u predávajúceho. Nesprávne účtovanie u prenajímateľa (predávajúceho) neovplyvní aplikáciu tohto ustanovenia.
Daň z motorových vozidiel a operatívny lízing
Pri vozidlách prenajatých formou operatívneho lízingu je situácia s daňou z motorových vozidiel odlišná od finančného lízingu. V prípade operatívneho prenájmu je obvykle lízingová spoločnosť zapísaná ako vlastník aj držiteľ vozidla v technickom preukaze, a preto je zodpovedná za úhradu dane z motorových vozidiel. Nájomca v tomto prípade daň neplatí, pretože nie je držiteľom vozidla.
Ak však nájomca požiada o to, aby bol označený ako držiteľ vozidla v technickom preukaze, daňová povinnosť prechádza na neho. To isté platí aj v prípade finančného lízingu, kedy je podnikateľ zvyčajne zapísaný ako držiteľ vozidla a je povinný daň platiť, aj keď nie je jeho vlastníkom.
Daň z motorových vozidiel sa platí za všetky vozidlá používané na podnikanie, bez ohľadu na to, či boli využívané na Slovensku alebo v zahraničí, pokiaľ je držiteľom slovenská firma alebo podnikateľ. Do daňového priznania je potrebné zahrnúť aj vozidlá zamestnancov použité na služobné cesty.
Zmeny v sadzbách dane z motorových vozidiel
Od 1. januára sa menia pravidlá pre výpočet dane z motorových vozidiel. Zrušilo sa postupné znižovanie ročnej sadzby v prvých deviatich rokoch od prvej evidencie vozidla. Pre vozidlá je stanovená základná sadzba dane, ktorá sa každé tri roky zvyšuje o 10 percent, až do dosiahnutia zvýšenia o 50 percent. Zvýhodnené sadzby naďalej platia pre hybridné vozidlá, vozidlá na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) a na vodíkový pohon (zníženie o 50 %). Vozidlá s výlučne elektrickým pohonom majú nulovú sadzbu dane.
Opravné a dodatočné daňové priznanie
V prípade zistenia chyby v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel platí, že ak bola chyba zistená v lehote na podanie priznania (do 31. januára), možno podať opravné daňové priznanie. Ak bola chyba zistená po lehote a daň má byť vyššia, je potrebné podať dodatočné daňové priznanie. V prípade, ak daňovník zaplatil vyššiu daň, než mal, môže žiadať o vrátenie preplatku alebo jeho započítanie s inou daňovou povinnosťou.
Pri prenajatých vozidlách je dôležité rozlišovať medzi operatívnym a finančným lízingom. Pri operatívnom lízingu, kde je lízingová spoločnosť držiteľom vozidla, daňové priznanie nepodáva nájomca. Pri finančnom lízingu, kde je držiteľom vozidla nájomca, je daňová povinnosť na jeho strane. Výška dane závisí od kategórie vozidla, jeho veku a druhu paliva, pričom ekologické a novšie vozidlá sú zvyčajne zvýhodnené.
tags: #operativny #prenajom #danovnik #dane #z #motorovych