Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je základným pilierom právneho poriadku a jeho určenie býva neraz predmetom zložitého súdneho dokazovania. Zvlášť v prípadoch, kde historické vlastnícke vzťahy siahajú do obdobia po prvej svetovej vojne a prvej pozemkovej reformy, sa môžu objaviť nejasnosti a spory. Prípad týkajúci sa Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelnej kapituly Nitra, a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území O., obec D., ktorý sa dostal až na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ilustruje práve takúto komplexnosť.
Pozadie prípadu a súdny vývoj
Prípad začal na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/69/2010. Pôvodne Okresný súd Nitra v prvom rozsudku zo dňa 18. decembra 2012 zamietol žalobu s odôvodnením, že prídelová listina B. č. 14/1958 (neskôr opravená na 15/1958), ktorá neobsahovala údaj o dátume vydania ani o prídelovej cene, bola posúdená ako neplatná. Toto rozhodnutie však Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13. februára 2014 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s pokynom na vyriešenie otázky, či predmetné vlastnícke právo, ktoré bolo predmetom prídelu a bolo evidované na pozemnoknižnej vložke č. 1, neprešlo na štát.
Po doplnení dokazovania dospel Okresný súd Nitra v druhom rozsudku z 31. januára 2018 k záveru, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely číslo 1070/16 ornej pôdy o výmere 4299 m2, vytvorenej na základe geometrického plánu. Súd prvej inštancie sa v tomto rozhodnutí podrobne zaoberal otázkou, či predmetné nehnuteľnosti prešli na štát v rámci revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Dospel k záveru, že vlastníctvo bolo pôvodnému pozemnoknižnému vlastníkovi, Nitrianskej sídelnej kapitule, odňaté a prešlo na štát.
Zápis v pozemnoknižnej vložke č. 103 pre katastrálne územie O. naznačoval, že všetky nehnuteľnosti zapísané na strane A pozemnoknižnej vložky boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy. Súd interpretoval § 9 zákona č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (zákon náhradový) tak, že poznámka o zamýšľanom prevzatí pôsobí ako poznámka o zamýšľanom odpísaní nehnuteľnosti. Ak sa týkala všetkých nehnuteľností vo vložke, mala sa považovať za poznámku o vyvlastnení. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb., pozemkový majetok získaný pre účely prídelov bol určený na prídely, pokiaľ nebol zadržaný štátom pre všeobecne prospešné účely. Súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti zapísané v pkn. vložke č. 103 boli predmetom prídelu a parcela č. 1071/7 bola pridelená S. G. (právnemu predchodcovi žalobcu). Dôležitým aspektom bola interpretácia § 28 zákona č. 329/1920 Sb., podľa ktorého ak pozemkový úrad už skôr rozhodol o prídele, nebolo potrebné vykonávať vklad vlastníckeho práva pre štát; súdy previedli vlastnícke právo priamo na nadobúdateľa.
Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním zo strany žalovanej. Dospel k záveru, že aj keď by bola splnená podmienka dĺžky vydržacej lehoty, nebola splnená podmienka dobromyseľnosti. Dôvodil, že ak Nitrianska sídelná kapitula stratila vlastnícke právo v dôsledku revízie, nemohla sa domnievať, že jej vlastnícke právo zostalo zachované. Právny omyl vychádzajúci z jednoznačne formulovaného právneho predpisu nie je ospravedlniteľný.
Pozemková reforma v autoritárskom štáte
Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a dovolacie konanie
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 25. júna 2020 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol dovolanie žalovanej. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd poukázal na svoju dovtedajšiu rozhodovaciu činnosť v podobných veciach týkajúcich sa nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 103 pre katastrálne územie O.. V týchto prípadoch odvolacie senáty zaujali jednotný právny názor, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že došlo k prevodu sporných nehnuteľností na štát a tieto boli pridelené prídelovou listinou prídelcom. Prídelová listina bola považovaná za vkladu schopnú listinu, vzdanie sa prídelu bolo neplatným právnym úkonom a žalovaná nemohla nehnuteľnosť vydržať vzhľadom na zistené okolnosti.
Krajský súd sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami žalovanej, najmä týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia otázky odňatia vlastníckeho práva. Žalovaná argumentovala, že v pozemnoknižnej vložke je uvedená iba poznámka o zamýšľanom prevzatí, čo neznamená prechod vlastníctva na štát. Odvolací súd s týmito argumentmi polemizoval a odkázal na podrobné vyporiadanie sa súdom prvej inštancie. V súvislosti s odkazom žalovanej na judikatúru Najvyššieho súdu SR odvolací súd uviedol, že v danom prípade nebolo prejudikované rozhodnutie odvolacieho súdu.
Odvolací súd ďalej doplnil, že v pozemnoknižnej vložke č. 103 boli zápisy preukazujúce, že nehnuteľnosti podliehali revízii podľa zákona č. 142/1947 Sb. a boli predmetom zamýšľaného prevzatia. Tieto zápisy, spolu s historickými zápismi o zábore štátom podľa zákona č. 215/1919 Zb. a o zamýšľanom prevzatí podľa zákona č. 220/1922 Sb., potvrdzovali odňatie vlastníckeho práva pôvodnému vlastníkovi. Súd tiež zdôraznil, že Rímskokatolícka cirkev si vysporiadala vlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v roku 1999 záznamom Z 2563-62/95, keď došlo k zápisu nehnuteľností na list vlastníctva v prospech Biskupského úradu v Nitre. Tento návrh bol odôvodnený tvrdením, že vlastníctvo vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. 103, neprešlo na štát a zostalo zachované pre cirkev. Odvolací súd však uviedol, že nehnuteľnosť bola predmetom prídelu a preto nebolo potrebné prevádzať vklad vlastníckeho práva pre štát, keďže na návrh pozemkového úradu bolo vlastnícke právo prevedené priamo na nadobúdateľa.
Interpretácia právnych predpisov a súdna prax
K námietke žalovanej o nedostatočnom preukázaní prechodu vlastníckeho práva na štát a právneho predchodcu žalobcu, odvolací súd opätovne poukázal na § 9 zákona č. 329/1920 Sb. a jeho interpretáciu v kontexte zákona č. 142/1947 Sb. Zdôraznil, že ak sa zamýšľané prevzatie týkalo všetkých nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke, malo sa za to, že boli vyvlastnené. Skutočnosť, že nehnuteľnosti boli určené pre prídely, vylučovala potrebu predchádzajúceho vkladu vlastníckeho práva na štát.
V súvislosti s námietkou žalovanej o oprávnení Okresného národného výboru rozhodnúť o odňatí (prídelu), odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 14. októbra 2008, sp. zn. 5Cdo/157/2007. Toto rozhodnutie naznačovalo, že vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad nimi prešiel na okresné národné výbory.
Rozhodovacia prax súdov v podobných veciach, ako naznačujú uvedené právne vety z rôznych súdnych rozhodnutí, potvrdzuje zložitosť problematiky vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom historických pozemkových reforiem. Súdy sa opakovane zaoberajú platnosťou prídelových listín, dobromyseľnosťou pri nadobúdaní vlastníctva a interpretáciou zákonov z obdobia prvej pozemkovej reformy. Je zrejmé, že zápis v pozemnoknižnej vložke, aj keď obsahuje len poznámku o zamýšľanom prevzatí, môže mať právne dôsledky v podobe odňatia vlastníckeho práva, ak bol tento proces v súlade s relevantnými zákonmi. Súdy tiež konzistentne zdôrazňujú, že správa katastra nie je oprávnená posudzovať platnosť verejných listín, nakoľko toto patrí do výlučnej právomoci súdov.
Celkovo sa tento prípad javí ako kľúčový pre pochopenie aplikácie právnych predpisov týkajúcich sa pozemkových reforiem a ich dôsledkov na súčasné vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie súdov jasne naznačuje, že historické vlastnícke listiny, aj keď nie sú bezchybné, môžu byť základom pre určenie vlastníckeho práva, pokiaľ ich platnosť a prevod boli v súlade s vtedajšou legislatívou.