Práca na dohodu popri zamestnaní: Možnosti, obmedzenia a výhody

V súčasnom pracovnom prostredí je čoraz bežnejšie, že zamestnanci okrem svojho hlavného pracovného pomeru uzatvárajú aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tieto dohody, často nazývané aj "práca na dohodu", ponúkajú flexibilitu a možnosť dodatočného príjmu, no zároveň prinášajú aj určité špecifické pravidlá a obmedzenia. Tento článok sa podrobne zameriava na všetky aspekty práce na dohodu, jej druhy, daňové a odvodové povinnosti, ako aj na situácie, kedy je výhodné alebo naopak nevýhodné ju uzatvoriť, najmä v kontexte súbehu s plným pracovným pomerom.

Ilustračná fotografia znázorňujúca ľudí pracujúcich na rôznych dohodách

Druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zákonník práce definuje tri základné typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré predstavujú alternatívu k tradičnému pracovnému pomeru, najmä pre príležitostné, sezónne alebo mimoriadne činnosti. Je dôležité poznať ich špecifiká, aby si zamestnanec mohol vybrať tú najvhodnejšiu možnosť.

  • Dohoda o brigádnickej práci študentov: Táto dohoda je určená výhradne pre fyzické osoby, ktoré sú študentmi strednej alebo vysokej školy v dennej forme štúdia a nedovŕšili 26 rokov veku. Maximálny rozsah práce na základe tejto dohody je obmedzený na 20 hodín týždenne. Študenti pracujúci na túto dohodu majú výhodu v tom, že neplatia preddavky na zdravotné ani sociálne poistenie, pokiaľ ich mesačný príjem nepresiahne sumu 200 eur. Pre uplatnenie tejto výnimky je potrebné predložiť zamestnávateľovi tlačivo "Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov".
  • Dohoda o vykonaní práce (DVP): Táto dohoda je koncipovaná na výkon špecifickej pracovnej úlohy, ktorá je vymedzená výsledkom. Zamestnanec môže u jedného zamestnávateľa na základe DVP odpracovať maximálne 350 hodín počas jedného kalendárneho roka. Predmetom práce nemá byť opakujúca sa činnosť. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je štandardne splatná až po jej dokončení a odovzdaní, avšak je možné sa dohodnúť aj na čiastočnom vyplatení odmeny po splnení určitej časti úlohy. Pri DVP platí zamestnanec aj zamestnávateľ odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, s výnimkou poberateľov starobného dôchodku, ktorí sú od platenia zdravotného poistenia oslobodení.
  • Dohoda o pracovnej činnosti (DPČ): DPČ môže uzavrieť ktokoľvek a je určená na vykonávanie určitej pracovnej činnosti, ktorá je vymedzená druhom práce. Jej uzatvorenie je obmedzené maximálne na dobu 12 mesiacov. V priemere môže zamestnanec na základe DPČ odpracovať najviac 10 hodín v jednom týždni. Odmena za vykonanú prácu sa vypláca mesačne a musí byť uhradená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. Podobne ako pri DVP, aj pri DPČ platia odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Diagram porovnávajúci tri typy dohôd

Všetky tri typy dohôd majú spoločné pravidlá: musia byť uzatvorené písomne a ich charakter je výnimočný, čo znamená, že nemôžu neoprávnene nahrádzať prácu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ ich môže uzatvárať len výnimočne na plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie potrieb, s výnimkou DPČ na výkon sezónnych prác. Pracovný čas zamestnancov pracujúcich na základe dohôd nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín u dospelého zamestnanca a 8 hodín u mladistvého zamestnanca.

Obmedzenia a súbeh pracovných vzťahov

Jednou z kľúčových otázok je, ako sa uplatňujú pravidlá pri súbehu pracovného pomeru a dohody. Je dôležité pochopiť, že každý pracovný pomer a každá dohoda predstavujú samostatný právny vzťah. To znamená, že preddavky na sociálne a zdravotné poistenie sa musia odvádzať samostatne z dohody a samostatne z pracovného pomeru.

Zamestnanec môže popri svojom trvalom pracovnom pomere vykonávať aj inú zárobkovú činnosť, ktorá konkuruje predmetu činnosti zamestnávateľa, avšak len s jeho písomným súhlasom. Zamestnávateľ sa musí k žiadosti o súhlas vyjadriť do 15 dní; ak sa nevyjadrí, považuje sa to za udelený súhlas. V prípade, že predmetom dohody nie je konkurenčná činnosť, súhlas zamestnávateľa nie je potrebný.

Odvody a daňové úľavy pri súbehu

Pri súbehu pracovného pomeru a dohody je dôležité zorientovať sa v otázkach odvodov a daňových úľav. Hoci sa odvody odvádzajú samostatne, daňové úľavy, ako napríklad daňový bonus a nezdaniteľná časť základu dane, si môže zamestnanec uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Preto je najvýhodnejšie uplatniť si ich pri tej pracovnej zmluve alebo dohode, kde je príjem najvyšší.

Ak zamestnanec nemá okrem príjmu z dohody a pracovného pomeru žiadne iné príjmy (napríklad z prenájmu alebo podnikania), môže požiadať jedného zo svojich zamestnávateľov o ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Na tento účel je však potrebné dodať potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od ostatných zamestnávateľov. Daňové priznanie je povinný podať vtedy, keď jeho príjmy presiahnu 50% sumy nezdaniteľnej časti základu dane.

Minimálna mzda a odmeňovanie

Na dohodárov sa vzťahuje minimálna mzda podľa Zákonníka práce. To znamená, že za jednu odpracovanú hodinu práce musí dohodár dostať mzdu najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy platnej pre daný rok. Táto podmienka musí byť dodržaná pri všetkých druhoch dohôd.

Výhody a nevýhody práce na dohodu

Práca na dohodu prináša celý rad benefitov, ale aj isté obmedzenia, ktoré je potrebné zvážiť.

Výhody:

  • Flexibilita: Dohody sú časovo flexibilnejšie, čo umožňuje lepšie zosúladiť pracovné povinnosti s osobným životom, štúdiom alebo inými aktivitami.
  • Príležitostný príjem: Poskytujú možnosť privyrobiť si popri hlavnom zamestnaní, škole alebo počas obdobia nezamestnanosti.
  • Jednoduché ukončenie: Ukončenie dohody je spravidla jednoduchšie a menej formálne ako ukončenie pracovného pomeru.
  • Odvodové úľavy pre študentov: Študenti majú možnosť neplatiť odvody za určitých podmienok.

Nevýhody:

  • Bez nároku na dovolenku: Zamestnanci pracujúci na dohodu nemajú nárok na dovolenku.
  • Bez nároku na stravné lístky: Väčšinou nemajú nárok na stravné lístky, hoci niektorí zamestnávatelia môžu túto výhodu poskytnúť dobrovoľne.
  • Bez nároku na odstupné: V prípade skončenia dohody nie je nárok na odstupné.
  • Obmedzený rozsah práce: Každý typ dohody má stanovené limity na odpracované hodiny, či už týždenne alebo ročne.

Infografika zobrazujúca porovnanie výhod a nevýhod práce na dohodu

Špecifické situácie a poradenstvo

  • Evidencia na úrade práce: Osoby evidované na úrade práce si môžu popri hľadaní zamestnania privyrobiť na dohodu, avšak s obmedzeniami. Práca na dohodu by nemala presiahnuť 40 dní v kalendárnom roku a nie je možné vykonávať prácu pre zamestnávateľa, u ktorého osoba pracovala bezprostredne pred evidenciou. Výška odmeny nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu fyzickú osobu.
  • Práca popri materskej dovolenke: Počas materskej dovolenky je možné pracovať na dohodu. Platia podobné zásady ako pri práci popri trvalom pracovnom pomere. V prípade práce pre iného zamestnávateľa, ktorý je konkurentom, alebo ak by ste vykonávali tú istú činnosť ako pred nástupom na materskú, je potrebné oznámenie a súhlas zamestnávateľa.
  • Poberatelia dôchodku: Poberatelia starobného dôchodku môžu pri práci na DVP alebo DPČ využiť odvodovú odpočítateľnú položku zo sociálneho poistenia vo výške 200 eur mesačne. Pri DPČ na výkon sezónnej práce sa automaticky uplatňuje odvodová odpočítateľná položka zo starobného poistenia a poistenia v nezamestnanosti vo výške 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Záver

Práca na dohodu je flexibilným nástrojom, ktorý môže byť výhodný pre rôzne skupiny zamestnancov. Je však nevyhnutné poznať jej špecifické pravidlá, obmedzenia a povinnosti, najmä pri súbehu s plným pracovným pomerom. Dôkladné zváženie všetkých aspektov pomôže zamestnancom prijať informované rozhodnutie, či je pre nich táto forma práce v danej situácii optimálna. Zvyšujúci sa počet "dohodárov" svedčí o jej popularite, no nemala by nahrádzať tradičný pracovný pomer, ale skôr dopĺňať možnosti zárobku a získavania skúseností.

tags: #musi #dohodar #byt #zamestnany #1 #rok