Postavenie starostu obce je spojené s výkonom verejnej moci a zodpovednosťou voči občanom. Táto funkcia, hoci volená a platená, nie je imúnna voči právnym postihom. V prípade zneužitia právomoci, prijímania úplatkov či iného protiprávneho konania, môže byť starosta obce nielen obvinený, ale aj právoplatne odsúdený, čo môže viesť až k strate jeho mandátu. Analýza právnych predpisov a súdnej praxe odhaľuje komplexnosť problematiky zodpovednosti verejných funkcionárov.
Nezlúčiteľnosť funkcií a prerušenie pracovného pomeru
Funkcia starostu je špecifická v tom, že je nezlučiteľná s výkonom niektorých iných zamestnaní, najmä štátnej služby. Napríklad, občan vykonávajúci štátnu službu colníka, ak je zvolený do funkcie starostu obce, má výkon svojej colníckej funkcie automaticky prerušený po dobu výkonu volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy. Toto pravidlo je zakotvené v príslušných zákonoch upravujúcich štátnu službu.
Je dôležité poznamenať, že samotná voľba starostu podľa zákona o obecnom zriadení nezakladá medzi ním a obcou pracovný pomer. Tým sa odlišuje od bežného zamestnaneckého vzťahu.
Zneužívanie právomoci verejného činiteľa
Jedným z najzávažnejších deliktov, ktorých sa starosta môže dopustiť, je zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Právna veta Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jednom z prípadov jasne uvádza, že obvinený konal ako starosta obce s príslušnými kompetenciami, nezákonne vyberal finančné prostriedky z bankového účtu obce na nezistený účel a následne sa snažil zakryť tento čin prostredníctvom zaúčtovania nepravdivých účtovných dokladov. V takomto prípade konal ako verejný činiteľ s úmyslom spôsobiť inú škodu alebo získať neoprávnený prospech.
Nie je potrebné, aby sa jednalo o viacnásobné opakované konanie. Trestná zodpovednosť za zneužívanie právomoci verejného činiteľa vzniká aj v prípade jednotlivého výkonu právomoci spôsobom odporujúcim zákonu. Ak verejný činiteľ nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci v úmysle spôsobiť škodu alebo získať prospech, napĺňa tým zákonný znak trestného činu.
Príkladom môže byť aj situácia, kedy starosta firmy vykonáva služby pre obec. V takom prípade je kľúčové skúmať okolnosti verejného obstarávania na tieto služby. Aby bolo verejné obstarávanie zákonné, starosta sa nemohol podieľať na príprave súťažných podkladov ani byť členom hodnotiacej komisie.
Prijímanie úplatkov a korupcia
Korupcia je ďalšou vážnou hrozbou pre integritu samosprávy. Príklady z praxe poukazujú na prípady, kedy starostovia čelia obvineniam z prijímania úplatkov. V jednom prípade bol starosta obvinený z prijímania úplatku vo výške viac ako 90-tisíc eur v súvislosti s rozparcelovaním pozemkov na individuálnu bytovú výstavbu. V inom prípade bol starosta obvinený z prijímania úplatkov od stavebníkov za bezproblémové vybavenie ich žiadostí, pričom tieto úplatky boli požadované vo forme "darov" pre obec. V prípade dokázania viny hrozí takýmto starostom trest odňatia slobody v trvaní niekoľkých rokov a následná strata funkcie.
Vylúčenie starostu z konania
V kontexte správneho konania môže byť otázka vylúčenia starostu obce z prejednávania veci relevantná. Najvyšší súd Slovenskej republiky v jednom rozhodnutí skonštatoval, že starosta nekoná ako zamestnanec obce a správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne. V správnom konaní v zmysle správneho poriadku môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu, nie celý správny orgán.
Miestne referendum ako nástroj kontroly
Jednou z možností, ako sa obyvatelia obce môžu aktívne zapojiť do fungovania svojej samosprávy a vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, je vyhlásenie miestneho referenda o jeho odvolaní. Podmienkou pre vyhlásenie takéhoto referenda je petícia aspoň 30% oprávnených voličov.
Referendum o rodine bolo prehrou jej organizátorov
V prípade, že starosta neplní svoje povinnosti a obyvatelia iniciujú referendum s cieľom jeho odvolania, musí starosta v rámci svojich právomocí a povinností vykonať všetky úkony k tomu, aby mohlo riadne prebehnúť. Ak by sa starosta akýmkoľvek spôsobom snažil referendum zmariť, napríklad zneprístupnením miestností určených na referendum, mohlo by to byť považované za marenie referenda, čo je trestný čin. V takom prípade je možné podať na starostu trestné oznámenie.
Nekompetentné určovanie pracovného úväzku starostu
Obecné zastupiteľstvo niekedy prekračuje svoje zákonné právomoci. V jednom prípade, keď obecné zastupiteľstvo určilo okrem platu starostu aj jeho pracovný úväzok, konalo nad rámec zákona o obecnom zriadení a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak by zákonodarca zveril obecnému zastupiteľstvu právomoc určovať pracovný úväzok starostu, bolo by to v zákone výslovne uvedené. Svojvoľné rozširovanie právomoci obecným zastupiteľstvom na otázky, ktoré mu zákon nezveruje, je neprijateľné.
Zodpovednosť za majetok obce
Starosta ako verejný činiteľ, ktorý sa dobrovoľne rozhodol vstúpiť do politiky, prevzal na seba aj určité práva a povinnosti. Jednou z povinností je starostlivosť o majetok obce. Nehospodárne nakladanie s majetkom obce má priamy vplyv na schopnosť obce zabezpečovať zákonné povinnosti voči svojim obyvateľom. Obec ako poškodený subjekt by si mala uplatniť svoj nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. Za škodu spôsobenú nezákonným výkonom právomoci zodpovedá aj starosta.
Právo na súdnu ochranu a postup pri nezákonných nariadeniach
Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v prístupe k súdom, ale aj v zákonom upravenom relevantnom konaní súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.
V prípade prijatia nezákonného všeobecne záväzného nariadenia obce, je možný postup prostredníctvom protestu prokurátora. Ak orgán verejnej správy protestu vyhovie, je povinný nezákonný predpis zrušiť alebo nahradiť. Ak sa domnieva, že protest nie je dôvodný, predloží ho nadriadenému orgánu. Prokurátor je tiež oprávnený podať žalobu priamo proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest. Žalobou proti všeobecne záväznému nariadeniu sa môže domáhať aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Kritika verejného činiteľa a ochrana osobnosti
Verejný činiteľ, ktorým je aj starosta, musí zniesť vyššiu intenzitu kritiky zo strany verejnosti ako bežný občan. Verejný činiteľ sa môže svojich práv na ochranu osobnosti domáhať v občianskom súdnom konaní. Avšak, nie je možné postihnúť fyzickú osobu za to, že slovne atakuje verejného činiteľa mimo ústneho pojednávania alebo iného procesného konania.
Zánik mandátu z dôvodu odsúdenia za trestný čin
Právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu je spravidla jedným zo zákonom stanovených dôvodov, na základe ktorých zaniká verejnému funkcionárovi mandát. V prípade starostu obce, jeho mandát zaniká právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, ak mu výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený. Táto právna úprava má zabezpečiť, aby osoby právoplatne odsúdené za určité trestné činy nemohli vykonávať verejné funkcie.
V prípade, ak by bolo odsudzujúce rozhodnutie zrušené, napríklad prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, mohol by bývalý starosta iniciovať konanie o preskúmanie zániku funkcie. Avšak, ak bol do toho času zvolený nový starosta, jeho možnosť získať funkciu späť je obmedzená.
Zákonodarca explicitne nerieši všetky teoreticky možné situácie, ktoré môžu nastať v súvislosti s trestnými činmi a ich následkami na výkon verejnej funkcie. Vhodnejšou legislatívnou úpravou by bolo automatické zánik mandátu verejného funkcionára pri právoplatnom odsúdení za akýkoľvek trestný čin, ak je spojený s nepodmienečným trestom odňatia slobody. Toto by reflektovalo princíp, že výkon trestu odňatia slobody je zásadnou prekážkou pri osobnom výkone verejnej funkcie.
Prípady z praxe
Prípad starostu obce Ďurďoš, Miroslava Mikeľa, ktorý bol obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku, poukazuje na reálnosť uvedených problémov. Podobne, starosta Marianky Radovan J., obvinený z prijímania úplatkov, čelí trestnému stíhaniu. Tieto prípady zdôrazňujú potrebu transparentnosti a dodržiavania zákonov vo výkone verejnej funkcie.
Rudolf Kusý, starosta bratislavského Nového Mesta, sa tiež ocitol v centre pozornosti pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v súvislosti s projektmi developerov. Jeho prípad ilustruje zložité vzťahy medzi samosprávou, developermi a verejnosťou, ako aj výzvy spojené s dodržiavaním zákonov a procesných lehôt v stavebnom konaní. Diskutuje sa aj o jeho postojoch k Istropolisu a možnej rekonštrukcii či zbúraní budovy. Tieto situácie ukazujú, že aj rozhodnutia starostu týkajúce sa územného plánovania a rozvoja mesta môžu viesť k právnym sporom a obvineniam.