Mladí ľudia na Slovensku patria medzi tých, ktorí sa od svojich rodičov osamostatňujú pomerne neskoro, a to až tesne pred dovŕšením 31 rokov. Tento vek predstavuje druhý najvyšší priemer spomedzi krajín Európskej únie (EÚ), kde je celkový priemer stanovený na 26 rokov. Tento fenomén má svoje korene v komplexnej súhre ekonomických, sociálnych a kultúrnych faktorov, pričom kľúčovým problémom pre osamostatnenie mladých u nás je práve dostupnosť bývania. Informoval o tom analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Kultúra vlastníctva a nedostatok nájomných bytov
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa mladí Slováci osamostatňujú neskoro, je hlboko zakorenená "kúpa nehnuteľnosti", ktorá je čiastočne pozostatkom podmienok na realitnom trhu z čias socializmu. Táto kultúra, spolu s extrémne nízkym počtom dostupných nájomných bytov, vytvára komplikované podmienky pre mladých ľudí, ktorí chcú založiť vlastnú domácnosť. Jedinou reálnou cestou na osamostatnenie sa tak častokrát stáva nákup nehnuteľnosti. Tento krok však prináša značnú finančnú záťaž - okrem nutnosti zabezpečiť vlastné zdroje či splácať hypotéku musia mladí ľudia zároveň zvládať aj réžiu domácnosti.
Slovensko sa od iných krajín výrazne odlišuje absenciou rozvinutého trhu s nájomným bývaním. Analytici uvádzajú, že až 93 percent ľudí na Slovensku žije vo vlastnej nehnuteľnosti, pričom približne dve tretiny z nich sú nezaťažené hypotékou. Veľkosť trhu s nájomným bývaním je tak výrazne menšia v porovnaní so západnými krajinami. Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania je pozorované najmä v postkomunistických krajinách, čo možno pripísať minulému režimu, kedy sa byty prideľovali alebo bolo možné ich výhodne odkúpiť.
Medzinárodné porovnanie: Kto odchádza najneskôr a najskôr?
Rebríček krajín EÚ, pokiaľ ide o priemerný vek osamostatnenia mladých, ukazuje zaujímavé rozdiely. Vyšší priemerný vek osamostatnenia, presahujúci 31 rokov, má na Slovensku len Chorvátsko. V tesnom závese za Slovenskom sa umiestňujú Španielsko a Taliansko. Na opačnom konci rebríčka, kde sa mladí osamostatňujú najskôr, dominujú severské krajiny ako Fínsko a Dánsko, s priemerným vekom okolo 21 až 22 rokov.
Zaujímavým zistením je, že takmer vo všetkých krajinách odchádzajú z domu neskôr muži než ženy. Kým v priemere v EÚ chlapci opúšťajú rodičovský dom v 27 rokoch a dievčatá v 25 rokoch, na Slovensku muži odchádzajú v priemere až v 32 rokoch, zatiaľ čo ženy v necelých 30 rokoch.
Dôsledky neskorého osamostatnenia: Ekonomický a demografický tieň
Neskorý odchod od rodičov má svoje vážne ekonomické a demografické dôsledky. Odkladá sa vstup do manželstva, rodičovstvo a tým aj vytváranie nových domácností. Tento trend prehlbuje demografické problémy, ako je nízka pôrodnosť, ktorá bude v nasledujúcich desaťročiach výrazne formovať ekonomický vývoj v Európe.
Hoci mladí ľudia na Slovensku patria medzi tých, ktorí sú v EÚ menej zaťažení nákladmi na bývanie, je to primárne preto, že väčšina z nich zostáva bývať s rodičmi. Až 7,1 percenta mladých Slovákov vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré míňajú na bývanie viac ako 40 percent čistého príjmu. Toto číslo je síce nižšie ako európsky priemer (9,7 percenta), ale dôvod je prostý: mladí Slováci si bývanie vo vlastnom len málokedy môžu dovoliť.
V krajinách ako Slovensko či Chorvátsko sú vysoké náklady na bývanie maskované spoločným bývaním s rodičmi, ktorí už majú splatené hypotéky alebo nižšie mesačné výdavky. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako výhoda, no v skutočnosti ide o znak zraniteľnosti. Mladí ľudia odkladajú osamostatnenie, čo má negatívne sociálne a demografické dôsledky.
V kontraste s tým stoja krajiny severnej Európy, kde sa mladí ľudia osamostatňujú oveľa skôr, aj napriek tomu, že za bývanie platia výrazne viac. Tieto krajiny majú kultúrne zakorenený dôraz na nezávislosť a samostatnosť, aj keď to znamená vyššie finančné riziko.
Bariéry na ceste k vlastnému bývaniu
Neexistencia rozvinutého trhu s nájomným bývaním, vrátane štartovacích bytov, zvýšené ceny nehnuteľností a ich všeobecný nedostatok, predstavujú vážne bariéry pre skoršie osamostatnenie mladých ľudí na Slovensku. Analýzy ukazujú, že v mestách žije 7,4 % ľudí v domácnostiach, kde náklady na bývanie presahujú 40 % príjmu. Ak ide o splácanie nájomného, hypotéky či energií, problémy má 8,4 % Slovákov, čo je mierne pod európskym priemerom 9,2 %.
Ceny nehnuteľností na Slovensku neustále rastú. Len v roku 2025 dosiahla priemerná cena nehnuteľností 2 799 eur za meter štvorcový, čo predstavuje medziročný nárast o 12 %. Najdrahším regiónom zostáva Bratislavský kraj s cenou 3 598 eur za meter štvorcový. Hlavným dôvodom je jednoduchý fakt - dopyt prevyšuje ponuku. Na trhu dlhodobo chýbajú byty, pričom záujem o nehnuteľnosti rastie.
Podľa prieskumu pre online investičnú platformu Portu, iba 16,2 % mladých ľudí vo veku 18 až 26 rokov už vlastní nehnuteľnosť, ostatní ju plánujú v budúcnosti kúpiť. Za jednoduchú úlohu to však považuje iba 1,3 % opýtaných. Témou je aj preplnenosť domácností. Až 29,9 % Slovákov žije v preplnených domácnostiach, aj keď sa situácia postupne zlepšuje. V porovnaní s inými krajinami Európy žije na Slovensku na jedného obyvateľa len 1,1 izby, čo je spolu s Rumunskom najnižšia hodnota v EÚ.
3xKaM: Digitálny (well)being - ako mladí ľudia na Slovensku manažujú prínosy a riziká nových médií
Riešenia a výhľad do budúcnosti
Riešením situácie nie je len zvyšovanie miezd, ale predovšetkým vytvorenie stabilného a dostupného systému nájomného bývania. Tento systém by mal mladým ponúknuť istotu a predvídateľnosť. Na Slovensku totiž väčšina nájmov funguje na základe krátkodobých zmlúv, čo znižuje pocit bezpečia a brzdí mobilitu pracovnej sily. Rozvoj dostupného inštitucionalizovaného nájomného bývania je preto nevyhnutný, aby mladí ľudia nemuseli stáť pred rozhodnutím medzi neistým prenájmom a celoživotnou hypotékou.
Kľúčové je pritom zmeniť legislatívu, ktorá by umožnila dlhodobé zmluvy a motivovala investorov do výstavby nájomných bytov. Zlepšenie situácie však bude závisieť aj od širších ekonomických faktorov. Ak sa pomer medzi mzdami a cenami nehnuteľností stabilizuje a ceny energií prestanú rásť, môže to priniesť impulz k samostatnému bývaniu. To si však vyžiada zásadné reformy, ktoré zvýšia produktivitu a pridanú hodnotu slovenskej ekonomiky.
Vlastníctvo nehnuteľnosti je pre Slovákov stále silno preferované, čo potvrdzuje aj fakt, že len necelé štyri percentá mladých Slovákov nechcú bývať vo vlastnom. Avšak, kúpa vlastného bývania predstavuje pre väčšinu z nich veľkú výzvu. Dôvodom je nízka dostupnosť bývania v kombinácii s ambíciou svoj dom alebo byt vlastniť. Bývanie patrí na Slovensku, ale aj v Česku, medzi najdrahšie v Európe. V Bratislave je na kúpu priemerného trojizbového bytu potrebných až 15,8 čistých ročných miezd.
Pre mladých ľudí, ktorí chcú získať podporu na vlastné bývanie, existujú aj možnosti ako daňový bonus pri hypotéke pre mladých, ktorý môžu získať až do výšky 1 200 eur ročne na zaplatené úroky. Aj napriek tomu, že zamestnanosť mladých na Slovensku je vyššia ako priemer EÚ, bez pomoci rodičov sa mladému človeku nemusí podariť opustiť rodné hniezdo ani po tridsiatke. Riešením môže byť aj dlhodobé investovanie, ktoré pomôže nazhromaždiť potrebné financie na vlastné bývanie, namiesto krátkodobých a rizikových špekulácií.
Napríklad, priemerný dvojizbový byt v Bratislave vyjde na približne 200-tisíc eur, z toho je na hypotéku potrebné našetriť 40-tisíc. Pri odkladaní si hotovosti po dobu desiatich rokov je nutné mesačne ušetriť 333,33 eura len na to, aby si človek vôbec mohol požičať. Počítať treba aj s rastom cien nehnuteľností, preto je lepšie peniaze na bývanie začať šetriť skôr a pri ich zhodnocovaní zvážiť investovanie.
V konečnom dôsledku, situácia s bývaním pre mladých na Slovensku je komplexná a vyžaduje si systémové riešenia. Od podpory nájomného bývania, cez zmenu legislatívy, až po širšie ekonomické reformy, je potrebné vytvoriť prostredie, kde sa mladí ľudia budú môcť skôr a bez nadmerného finančného tlaku osamostatniť a budovať si vlastné životy.