Karolína Farská, dnes dvadsaťročná študentka Ústavu európskych štúdií na Univerzite Komenského, sa stala jednou z tvárí protestov "Za slušné Slovensko". Rok po tragickej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla celým Slovenskom, prešla aj ona významnou vnútornou premenou. Táto udalosť ju donútila prehodnotiť svoje plány a zameranie, pričom sa jej pohľad na svet aj jej vlastnú budúcnosť radikálne zmenil.
Zlomový moment a cesta k aktivizmu
Správa o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa Karolína dozvedela v pondelkové ráno. Jej prvá reakcia bola nevera a podozrenie z hoaxu. "Nenapadlo mi, že na Slovensku sa takéto niečo nemôže stať," priznala. V tom čase sa v škole učila o francúzskej revolúcii, no realita domácej situácie ju zasiahla oveľa silnejšie. Keď zistila, že sa tragédia naozaj stala, neváhala a kúpila si lístok na vlak do Bratislavy. "Odišla som skôr zo školy a išla do Bratislavy. Tu som prakticky už ostala," opísala svoje rozhodnutie, ktoré ju viedlo k hlbšiemu zapojeniu do občianskej spoločnosti.
Pôvodne mala Karolína iné plány. Pripravovala sa na štúdium v Anglicku a nepodávala si prihlášky na slovenské vysoké školy. Avšak udalosti po vražde ju donútili zmeniť kurz. "Venovala som sa tomu, čo sa dialo," uviedla. Nemala konkrétnu profesiu, ktorú by chcela vykonávať, skôr túžila robiť "niečo, čo bude užitočné, ale zároveň to bude prinášať expertízu. Kde budem vedieť pomôcť a bude to dobré pre spoločnosť." Toto želanie ju nasmerovalo k štúdiu európskych štúdií, ktoré vníma ako možnosť získať vedomosti a zručnosti na to, aby mohla prispieť k zlepšeniu spoločnosti.
Študentský život v tieni aktivizmu
Nástup na vysokú školu v septembri bol pre Karolínu zároveň aj šokom. "Popri všetkom, čo som robila, som nastúpila na vysokú školu a začala každý týždeň študovať niekoľko strán materiálov a písať popri iných veciach aj veci do školy," spomenula si na náročné obdobie. Napriek jej verejnej angažovanosti však necíti, že by sa k nej na univerzite správali inak ako k ostatným študentom, čo vníma pozitívne. Práve skončila prvý semester a začal sa jej druhý, čo jej umožnilo lepšie skĺbiť študijné povinnosti s aktivizmom.
Maturita v búrlivom čase
Obdobie, ktoré nasledovalo po vražde, bolo pre Karolínu mimoriadne intenzívne aj kvôli maturite. Spomienky na ňu má síce hmlisté, no uvedomuje si, aký náročný bol tento čas. "Maturovala som v ten týždeň, keď prišlo do ulíc najviac ľudí," povedala. Zvolila si netradičnú prípravu: "Najlepšia a jediná príprava na maturitu bude šesťhodinový spánok, čo bol najdlhší spánok v tom období." V spomínanom chaose si však dokázala vychutnať moment pokoja počas písania slohu zo slovenčiny. V stredu ju čakal test z angličtiny, na ktorý mala len 25 minút namiesto 60, pretože jej šiel vlak. "Tak som písala veľmi rýchlo," dodala s úsmevom.
Jej plány na leto po maturite sa tiež zmenili. "Veľmi rada cestujem a predpokladala som, že po strednej pôjdem na výlet niekam, kde som ešte nebola. Mala som zoznam kníh, ktoré som plánovala prečítať," opísala svoje pôvodné predstavy. Namiesto toho však leto patrilo diskusiám a cestovaniu po celom Slovensku s organizátormi protestov. "Naši organizátori začali robiť debaty v mestách, kde predtým nič také nebolo." Jediný výlet do zahraničia bol spoločný výjazd cez Maďarsko cestou späť z juhu Slovenska.
Čo sa týka jej zoznamu kníh, ten sa jej nepodarilo naplniť minulý rok. V lete sa jej však podarilo prečítať jedinú beletriu za celý rok, keď jej kamarát požičal kľúče od svojho bytu.
Vzťah s rodičmi a hľadanie zmyslu
Karolína je najstaršia z piatich detí a uvedomuje si, aký šok museli jej rodičia zažiť, keď sa ich najstaršia dcéra tak hlboko zapojila do verejného života a protestov. "Viem si predstaviť, že pre rodičov to bola úplne nová situácia, o ktorej predtým nikdy nerozmýšľali," uviedla. Otec spočiatku vyjadroval obavy a radil jej, aby sa sústredila na štúdium a myslela na seba, pretože problémy v spoločnosti sú dlhodobé. Tieto obavy však netrvali dlho a neskôr sa otec sám začal zúčastňovať protestov v Bratislave.
Pre Karolínu bol uplynulý rok obdobím neustáleho učenia. "Mám pocit, že som sa celý rok neustále učila," priznala. Učila sa predovšetkým od ľudí, s ktorými bola v kontakte, ako sú Juraj Šeliga, Tatiana Sedláková a Jakub Kratochvíl, ktorí sú pre ňu skvelými vzormi. "Sme rôzni, ale klaplo nám to," zhodnotila ich spoluprácu. Spoločne robili veci, ktoré nikdy predtým nerobili: komunikovali s médiami, formulovali tlačové správy a robili rozhodnutia s veľkou zodpovednosťou, ktoré mali vplyv na celú krajinu.
Spoznávanie Slovenska cez príbehy ľudí
Zapojenie do organizácie protestov prinieslo Karolíne úplne nový pohľad na Slovensko. "Počas toho roka sme všetci robili veci, ktoré sme nikdy predtým nerobili," uviedla. Okrem mediálnej komunikácie a strategických rozhodnutí, ktoré sa týkali protestov a ich obsahu, sa organizátori stretávali aj s konkrétnymi problémami v regiónoch. "Počúvate, že organizátorom v Humennom počas protestu vypnú elektrinu. Alebo na diskusiách za vami prídu ľudia a hovoria o svojich každodenných starostiach." Toto priame stretávanie sa s ľuďmi a ich problémami jej poskytlo "úplne iné poznanie krajiny ako cez čítanie článkov alebo sledovanie reportáží. Povedala by som, že skôr reálnejšie." Zdôrazňuje, že v dnešnej rýchlej dobe sociálnych sietí je "extrémne dôležité nestratiť kontakt s realitou."
Zrod iniciatívy "Za slušné Slovensko"
Skupina, ktorá stojí za iniciatívou "Za slušné Slovensko", sa sformovala v priebehu jedného týždňa po vražde. Karolína sa najskôr stretla s Petrom Nagyom, s ktorým komunikovala už v pondelok večer, keď prišla do Bratislavy. O Jurajovi Šeligovi vedela, ale osobne sa nepoznali. "Za ten týždeň sa dala dokopy skupina ľudí, ktorá to robí až doteraz," opísala zrod iniciatívy. Pre ňu je zázrak, že to celé fungovalo, pretože to bolo "veľmi krehké."
Prvé týždne sa stretávali v byte Jakuba Kratochvíla, kde "viac-menej sme tam žili." V kuchyni sa hromadili obaly od jedla, ktoré upratali až v sobotu po proteste. Ráno tam vždy čakali džúsy a čerstvé pečivo, ktoré kúpil Jakub. Do bytu chodili rôzni ľudia, mnohých dovtedy nevideli. Boli to priatelia organizátorov, ľudia, ktorí pomáhali s prekladmi, nosili jedlo alebo len prišli vyjadriť svoj názor.
Lekcia z protestov Gorila a túžba po slušnosti
Karolína si pamätá protest pred bytovkou Bonaparte, kde jej prekážala istá miera hrubosti a to, že bol organizovaný politickou stranou. Na protesty Gorila nechodila, videla len videá. O týchto udalostiach sa však veľa rozprávali, najmä o potrebe, aby zhromaždenia a celá iniciatíva boli "slušné a pokojné." Vplyv protestov Gorila bol citeľný: "Ľudia mohli mať problém veriť konceptu protestov, lebo si pamätali, ako sa počas nich hádzali vajíčka na Národnú radu." Iniciatíva "Za slušné Slovensko" preto niesla odkaz slušnosti. "A ak hovoríme, že chceme slušné Slovensko, tak je v tom obrovská zodpovednosť, aby zhromaždenia dopadli dobre a slušne."
Tisíce Slovákov demonštrovali proti vláde a korupcii
Slušné Slovensko: Vízia a realita
Pojem "slušné Slovensko" Karolína vníma ako "stav krajiny a spoločnosti." Znamená to, že sa človek bude môcť spoľahnúť na fungujúce inštitúcie. Vzdelávací systém by mal byť kvalitný, bez zatekajúcich striech a chýbajúcich učebníc. Lekári by mali byť k dispozícii a pacienti by nemuseli nosiť do nemocníc toaletný papier. Sťažnosti by mali byť riešené a výsledky by mali byť dôveryhodné.
Prekvapilo ju, koľko ľudí jej píše, posiela dokumenty zo súdov či prokuratúr a prosí o pomoc. "To musí byť absolútna bezmocnosť," skonštatovala. Na fungovanie systému sú kľúčoví politici, ktorým záleží na budúcnosti krajiny a svoju prácu vnímajú ako službu ľuďom. Karolína však často vidí opak, keď sa politici správajú, akoby tu boli ľudia pre nich. Budovanie dôvery po rokoch nefunkčného systému je dlhodobý proces.
Pokrok aj napriek prekážkam
Napriek tomu, Karolína vidí posun vpred. "Vražda Jána a Martiny bola tou najhoršou ukážkou toho, aký systém tu vládna garnitúra budovala, a až to, čo sa následne vyplavovalo na povrch, to úplne ukázalo," povedala. Stále nie sú známi objednávatelia vraždy, čo je kľúčové, no aj napriek tomu vníma zmenu. "Takto pred rokom by sme nepovedali, že o rok zistia a spravia taký posun vo vyšetrovaní. Neverili by sme, že to pôjde tak rýchlo."
Uvedomuje si však, že samotné protesty nestačia na zmenu krajiny. "Treba si úprimne povedať, že len tým, že pôjdeme na protest, sa krajina nezmení." Občianska spoločnosť, mestá a regióny sa však za rok neuveriteľne zmenili. "Začali ožívať miesta, kde to bolo predtým nemysliteľné. Ľudia tam nezačali robiť len diskusie či zhromaždenia."
Stretnutia s politikmi a verejný život
Počas roka sa Karolína stretla s viacerými politikmi, vrátane prezidenta Andreja Kisku a premiéra Petra Pellegriniho. S prezidentom sa stretli v marci, keď bola vtedajšia situácia na Slovensku neistá. Zhodli sa na dôležitosti vytrvalosti ľudí a prezident prisľúbil využiť svoje právomoci. Stretnutie s premiérom Pellegrinim trvalo približne hodinu.
Zapojenie do verejného života prinieslo Karolíne aj účasť na rôznych spoločenských udalostiach. "Keď človek chodí na premiéry filmov či na rôzne večierky, stretne tam mnoho ľudí od hercov až po politikov." Diskusie s ľuďmi, ktorí dlhodobo a dobre pracujú v rôznych oblastiach, vníma ako veľkú zodpovednosť.
Politická skepsa a potreba alternatívy
S blížiacimi sa eurovoľbami Karolína zdôrazňuje dôležitosť hovoriť nielen o tom, kto je "zlý a nedôveryhodný," ale aj o pozitívnych alternatívach. "Aby to neskĺzlo do toho, že sa na to budeme pozerať len čierno a ľudia budú v skepse z politiky hľadať extrémne riešenia a sľuby." Spomedzi minulých politikov by vyzdvihla Luciu Žitňanskú, no v súčasnej vláde nikoho konkrétneho nevidí.
Robert Fico a blokáda Ústavného súdu
Karolína kritizuje konanie Roberta Fica v súvislosti s voľbou ústavných sudcov. "On kvôli svojmu egu a sebe samému zablokoval najvyšší ústavný orgán v štáte," uviedla. Podľa nej má nefunkčný Ústavný súd len preto, že sa Fico "urazil." Toto konanie považuje za "šplech do tváre aj jeho vlastným voličom." Pripomína, že ešte pred rokom Fico hovoril o potrebe byť v jadre Európskej únie, no po vražde sa jeho rétorika zmenila na šírenie strachu a nenávisti.
Maďarský model a rétorika o Sorosovi
Pri rozhovore s organizátorom protestov z Maďarska vyplynula dôležitá lekcia: "By sa proti rétorike o Sorosovi ohradili už na začiatku." Situácia v Maďarsku je v tomto ohľade oveľa kritickejšia. Karolína priznáva, že komunikácia s ľuďmi, ktorí sú presvedčení o konšpiračných teóriách, je náročná, najmä ak sú agresívni. "Niekedy sa, bohužiaľ, s nimi komunikovať nedá."
Napriek tomu, že nie všetci na Slovensku veria takýmto teóriám, Karolína cíti, že "diskusia hrubne a spoločnosť sa polarizuje." Na jednej strane sú ľudia, ktorí vidia situáciu podobne ako ona, a na druhej strane tí, ktorí sú "silne presvedčení, že to tu ovládajú jaštery a my sme napojení na Sorosa." Zisťovala si, na čo všetko má byť akože napojená, keď to počula prvýkrát.
Šírenie bludov, ako napríklad, že sú platení a nie sú slobodní ľudia, sa stáva menej tabu. To spôsobuje, že ľudia sú opatrnejší, keď idú večer po ulici. "Nechcem, aby to vyzeralo, že sa bojím chodiť povonku, lebo tak to nie je," uviedla. Negatívne správy síce dostáva, ale na konštruktívnu kritiku sa snaží reagovať. Nenávistným správam však neodpovedá, lebo to nemá zmysel.
Béla Bugár a jeho rola v politike
Karolína sa vo svojich prejavoch na protestoch obrátila aj na Bélu Bugára, vďaka ktorému mohla vládna koalícia pokračovať. Zamýšľala sa nad tým, ako Bugár vníma celú situáciu, najmä pri voľbe ústavných sudcov. Hoci pred rokom "raz dupol" a prispel k rekonštrukcii vlády, teraz videla len "vajatavé vyjadrenia." Jej dôveryhodnosť jeho slov je "absolútne nízka."
Bugár podľa nej prešiel najväčším zvratom, s ktorým jeho voliči nerátali - od vstupu do vlády so Smerom až po to, čo bol ochotný kryť a spolupodieľať sa na veciach. Vnímala ho ako jedného z tých, ktorí nekonali dostatočne. Zatiaľ čo ľudia už predtým tušili, kto sú Fico či Kaliňák a ako funguje Smer či SNS, Bugárov postoj bol prekvapivý.
Kandidáti na prezidenta a budúcnosť Slovenska
Karolína vníma, že medzi kandidátmi na prezidenta sú aj takí, ktorí by tam "morálne ani inak nemali čo robiť," ako napríklad Štefan Harabin či Marian Kotleba. Maroša Šefčoviča nepovažuje za kvalitného kandidáta, najmä preto, že kandiduje s podporou Smeru a je ich "predĺženou rukou." Pred prvým kolom eurovolieb sa rozhodli nepodporiť žiadneho kandidáta.
Sama ešte stále spracúva, čo jej uplynulý rok dal. "Myslím si, že to budem vedieť zhodnotiť až neskôr," uviedla. Vie si však predstaviť, že sa bude aj naďalej "podieľať na zmene a zlepšení" Slovenska.