Ako byť stredobodom pozornosti: Pochopenie a zvládanie túžby po uznaní

Správanie vyžadujúce pozornosť je všade a takmer každý z nás ho bol niekedy svedkom. Možno poznáte priateľa, ktorý sa zdá, že trávi príliš veľa času na sociálnych sieťach, neustále sa chváli a má neskutočnú potrebu osobného overenia. Správanie ľudí, ktorí zrejme vyhľadávajú neprimerané množstvo pozornosti, nám môže znepríjemniť deň, podráždiť nás a zahanbiť. Sú to presne tie druhy správania, ktoré sa zdajú byť pripravené stláčať naše citlivé miesta. Je to ľudský inštinkt chcieť, aby si nás všimli, brali vážne a milovali. Takže určitým spôsobom správanie hľadania pozornosti pochádza z miesta, ktorému väčšina z nás rozumie. Problém je v tom, že keď je správanie hľadajúce pozornosť motivované pocitom nízkej sebaúcty, žiarlivosti, osamelosti alebo kvôli psychiatrickému stavu. Okrem toho správanie hľadajúce pozornosť, ktoré sa vyskytuje často, je manipulatívne, pasívne agresívne alebo vyhrážajúce sa, môže ľudí odstrčiť, narušiť vzťahy alebo ich úplne zničiť.

Existuje mnoho spôsobov, ako sa môže prejaviť správanie vyžadujúce pozornosť. Niekedy je správanie zjavné, napríklad keď niekto urobí konfrontačnú poznámku. Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže mať niekto správanie vyžadujúce pozornosť. Nízke sebavedomie môže často vyzerať ako niekto, kto je na dne a bojuje s depresiou. Iné emocionálne stavy, ktoré môžu viesť k správaniu hľadajúcemu pozornosť, zahŕňajú osamelosť a žiarlivosť. Napríklad väčšina správania u detí, najmä malých detí, ktoré si vyžadujú pozornosť, by sa nemala považovať za nezdravú alebo manipulatívnu. Inokedy deti, ktoré vystupujú, naozaj hovoria, že potrebujú pomoc od svojich rodičov alebo môžu potrebovať psychologickú pomoc.

Histriónska porucha osobnosti: Hra na pozornosť

Histriónska porucha osobnosti (HPD) je komplexný duševný stav charakterizovaný nadmernou emocionalitou a správaním zameraným na upútanie pozornosti. Jedinci s HPD často prejavujú silnú túžbu byť stredobodom pozornosti, čo vedie k dramatickému a teatrálnemu správaniu. Pochopenie HPD je kľúčové nielen pre tých, u ktorých je táto porucha diagnostikovaná, ale aj pre ich rodiny, priateľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Histriónska porucha osobnosti je v Diagnostickej a štatistickej príručke duševných porúch (DSM-5) klasifikovaná ako porucha osobnosti. Je charakterizovaná všadeprítomným vzorcom nadmernej emocionality a správania zameraného na pozornosť, ktoré začína v ranej dospelosti a prejavuje sa v rôznych kontextoch. Jedinci s histriónskou poruchou osobnosti sa môžu cítiť nepríjemne, keď nie sú stredobodom pozornosti, a často využívajú svoj vzhľad na to, aby na seba upútali pozornosť.

Kedysi sa histriónska porucha osobnosti označovala ako hysterická psychopatia. Slovo histrión pochádza z etruského jazyka a znamená herec. Mnohé veci totiž ľudia s touto poruchou iba hrajú. Prvé zmienky o takomto správaní pochádzajú z Egypta z roku 1900 pred naším letopočtom. Ebersov papyrus, čo je najstarší známy lekársky dokument, opisuje typické príznaky histriónstva. Egypťania verili, že tento stav spôsobujú pohyby maternice v ženskom tele. Grécky lekár Hippokrates k tomu pridal teóriu, že sa na tom podieľa aj nedostatok sexu. Spájanie histriónstva výhradne so ženami, ktoré boli v tom čase považované za podradnejšie voči mužom, pretrvalo aj v stredoveku a v renesancii. Až v 17. storočí anglický lekár Thomas Willis začal tvrdiť, že takýto stav nemá na svedomí maternica, ale mozog a nervový systém - a teda ním môžu trpieť aj muži, nielen ženy.

Príznaky a prejavy histriónskej poruchy osobnosti

Príznaky a prejavy sa u jednotlivcov môžu značne líšiť. Typické je, že takáto osoba túži byť centrom pozornosti a má hlasný a nepatričný prejav. Ženy pozornosť dosahujú aj nápadným obliekaním a zvodným správaním sa. Aj muži sa môžu prejavovať ako Don Juan a flirtovať s viacerými ženami naraz - necítia k nim však žiadnu empatiu. Veľmi časté je citové vydieranie, nadmerná dramatizácia banálnych konfliktov a manipulácia s ľuďmi. Histrióni majú infantilné prejavy a sú prehnane afektovaní, pričom afekt často len predstierajú. Potrebujú neustále ubezpečovanie o svojich kvalitách, neznesú kritiku a neúspech veľmi ťažko prežívajú. Majú sklony k vyčítaniu a obviňovaniu iných. Pri zlyhaní sú typické záchvaty plaču. Práve neschopnosť zvládať straty a neúspechy u nich často vedie ku klinickej depresii, napríklad pri rozpade vzťahu.

U ľudí s histriónskou poruchou osobnosti sa tiež často vyskytujú vybájené klamstvá. V takýchto vymyslených príbehoch sú vždy v centre diania a konajú v nich ako hrdinovia zachraňujúci ostatných. Pôsobia veľmi presvedčivo, obratne klamú a prekrúcajú výroky iných, ktoré vždy otočia vo svoj prospech. Do svojho rozprávania vedia zakomponovať silné emócie. Horšie je, že sú aj pomstychtiví, radi intrigujú a ohovárajú.

Narcistická porucha osobnosti: Vzduchom nasiaknuté ego

Narcistická porucha osobnosti je ďalšou poruchou, ktorá sa vyznačuje silnou túžbou po pozornosti, ale jej korene spočívajú v grandióznom pocite vlastnej dôležitosti a potrebou neustáleho obdivu. Psychológovia občas tvrdia, že človek, ktorý nemá rád seba, nemôže mať rád ani ostatných. Pre narcistického človeka toto tvrdenie neplatí. Má sa rád a často je zároveň jedinou bytosťou, ktorú obdivuje, uznáva a miluje. Spočiatku môže byť ťažké narcistickú poruchu odhaliť, pretože takí ľudia bývajú inteligentní, pozorní a zaujímaví. Kým im môžete v niečom pomôcť, dokážu sa správať ako očarujúci spoločníci.

Narcisti sa neustále snažia byť v centre pozornosti. Radi sa chvália, rozprávajú prehnané príbehy a hovoria, že sú úžasní. Často miešajú pravdu s klamstvom alebo hovoria polovičnú pravdu, pri ktorej je ich ťažké prichytiť. Ďalší „talent“ narcistických osobností spočíva v tom, že vedia vyvolať u iných pocity viny, pochybností a neistoty. Pre človeka s narcistickou poruchou osobnosti je tiež typické:

• Velikášsky pocit vlastnej dôležitosti: Preháňanie úspechu a talentu, očakávanie uznania vlastnej nadradenosti bez zodpovedajúcich úspechov.
• Fantázie o vlastnej veľkosti: Opájanie sa fantáziami o vlastnej úspešnosti, moci, brilantnosti, kráse či ideálnej láske.
• Viera vo vlastnú jedinečnosť: Viera vo vlastnú jedinečnosť a zvláštnosť a v to, že môže byť pochopený výhradne výnimočnými ľuďmi, poprípade, že sa môže stretávať len s jedinečnými či vysokopostavenými ľuďmi alebo inštitúciami.
• Potreba nadmerného obdivu: Neuspokojiteľná potreba neustáleho potvrdzovania vlastnej hodnoty.
• Pocit oprávnenia: Prehnané požiadavky a očakávania prednostného zaobchádzania či automatického súhlasu s vlastnými požiadavkami.
• Využívanie iných: Zneužívanie druhých k vlastnému prospechu.
• Nedostatok empatie: Neochota alebo neschopnosť rozpoznať a vžiť sa do pocitov a potrieb druhých.
• Arogancia a povýšenosť: Arogantné, povýšené a domýšľavé postoje či správanie.

Jedným zo základných znakov narcistov je potreba byť v centre pozornosti. Bez náležitej opatrnosti vás narcistický človek môže rýchlo namotať na konverzáciu s ním, čím prevezmete na seba bremeno viny. Narcisti pozorne prepínajú na citlivé témy, aby odviedli vašu pozornosť. Robia to preto, aby vás postavili do obrannej pozície. Budú od vás vyzvedať s cieľom zamerať sa na všetky skutočné alebo vnímané chyby. Vy sa tak budete musieť chrániť. V priebehu konverzácie sa bude narcista naďalej snažiť zatĺkať predstavu o tom, že ste v poriadku. Narcisti odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za svoje správanie. Po celú dobu budú ukazovať prstom na vás, že ste vinní za určité nedostatky alebo problémy vo vzťahu. Keď narcista prejavuje svoj hnev alebo zlosť, pokúša sa vás šikanovať, aby ste sa mu podrobili. Jeho zámerom je vás zastrašiť alebo zmiasť. Racionálni ľudia, ktorí nie sú zvyknutí na také výbuchy, sa môžu cítiť byť zmätení alebo vystrašení. Sú tak náchylnejší na návrh narcistov. Oslabiť vás je práve to, čo narcista chce. Nečestní ľudia radi hrajú obeť a narcista patrí do tejto kategórie. Narcista tak vo vás vyvolá pocit, že si nezaslúži vaše zľutovanie. Tragédiou je, že táto manipulatívna technika je vykonaná na úkor toho druhého - na úkor osoby, ktorá si často zaslúži prijímať dobrú vôľu od ostatných. Hoci narcisti patria medzi emočne neutrálnych ľudí, dobre pochopili silu ľudskej empatie. Túto znalosť používajú, aby čelili skutočnej alebo citeľnej „hrozbe“. V prípade, že niekoho zrania, prejdú do obrannej pozície. Narcista má nenásytnú túžbu byť stredobodom pozornosti celú dobu. Keď ich téma rozhovoru nezaujíma, rýchlo prerušia dialóg a pokúsia sa zamerať pozornosť rozhovoru na seba.

Hraničná porucha osobnosti (BPD) a potreba pozornosti

Hraničná porucha osobnosti (BPD) je ďalšou z „dramatických porúch osobnosti“, ktorá sa vyznačuje potrebou pozornosti a overenia. Niekto s BPD môže byť náladový a môže mať nízke sebavedomie. Aj ľudia s BPD môžu vyžadovať pozornosť a mať nízke sebavedomie, ale BPD je charakterizovaná aj intenzívnymi výkyvmi nálad, impulzívnym správaním a problémami v medziľudských vzťahoch.

Ako získať pozornosť zdravým spôsobom

Nie každý človek sa narodí s tou vlastnosťou, že je prirodzene stredobodom pozornosti. Je to v charaktere a povahe človeka. Niektorí ľudia sú radi šedou myškou a iní si zas potrebujú dokazovať, že sú niečo viac, ak sú stredobodom pozornosti. Iný človek je zas najradšej, ak je stredom vesmíru práve pre tú jednu osobu. Aby si ho všimla, venovala mu trochu pozornosti a strávili s ním chvíľu.

Ak máte vo svojom okolí človeka, ktorý sa správa, akoby chcel byť za každú cenu stredobodom pozornosti, a využíva k tomu teatrálne a infantilné prejavy, manipulácie či dokonca vybájené klamstvá, môže ísť o histriónsku poruchu osobnosti.

Sebapoznanie a rozvoj osobnosti

Vitaj! Samozrejme, väčšina ľudí tvrdí, že všetko je o charaktere, o povahe, s ktorou sa už narodíš. Sčasti majú pravdu, sčasti nie. Predsa len, kto by sa nezaujímal o človeka, ktorý sa bude riadiť radami nižšie? Charakter a povaha ti potom môžu dopomôcť udržať si miesto v spoločnosti. Ako už všetci vieme, na vrchných priečkach sú sebavedomí ľudia a vysokou prirodzenou autoritou. No prečo by si nemohla byť sebavedomejšia aj ty? A povedzme si otvorene, ľudia z už spomínaných vrchných priečok sú aspoň trochu výstrední.

Ja osobne nie som typ človeka, ktorý by mal od prírody sebavedomie hodnoty 110%. Spočiatku, keď som bola menšia, mi to, prirodzene, nevadilo. Časom som však dospievala a začínalo mi riadne prekážať moje nízke sebavedomie. Položila som si otázku, ktorú si teraz položíš ty - Čo s tým môžem robiť? Odpovedí na túto otázku je viac, nie všetkým sa však musia dokonale zjaviť rovno pred nosom. Pre to začneme od toho najjednoduchšieho, tam, kde som začala ja.

• Aké sú moje plusy a mínusy? V čom som dobrá? Na obe tieto otázky sa pokús nájsť aspoň tri odpovede. Napríklad: mojím plusom je, že som pomerne zábavná a nemusím chodiť ďaleko po odpoveď, že sa rada smejem, teda mám veselú povahu a rada sa zoznámim s novými ľuďmi. Dobrá som v jazdení na koni, aj keď sa tomu už príliš nevenujem, celkom aj v spievaní (tam som hlavne odhodlaná) či v ping-pongu.

Učenie sa v praxi a budovanie sebavedomia

Ďalším pravidlom je výrok "Hoď človeka do vody, aby plával", čiže učiť sa rovno v praxi. Máš problémy s oslovovaním nových ľudí? Mám tu pre teba jednoduché cvičenie. Choď von a len tak oslov úplne neznámeho človeka. Spýtaj sa ho napríklad, koľko je hodín, prípadne či by ti vysvetlil cestu na určité miesto. Nezabudni sa pri tom danému človeku pozerať priamo do očí a komunikovať. V spoločnosti hovor o svojich záujmoch, o tom, čo ťa baví. Tak si získaš ľudí.

Ak sa chceš stať jednoznačným a neprekonateľným kľúčovým bodom pozornosti, zvyčajne treba riskovať. Ale len zvyčajne. Pokiaľ vieš ako na to, nemusíš byť doslova výstredná len pre to, aby si ťa ľudia všimli. Nemusíš mať zelené vlasy, vystačíš si s obyčajnou čiernou farbou, pokiaľ vieš, čo s ňou. Koho by nezaujala blondína s vrchom hlavy čiernym ako uhlie?

Astrologické vplyvy na popularitu

Niektorí ľudia sú prirodzene stredobodom pozornosti a nemusia sa o to nijako špeciálne snažiť. Všade, kde sa objavia, nemajú o pozornosť núdzu. Patríte k tým typom ľudí, ktorí môžu vstúpiť do miestnosti plnej cudzích a odísť s množstvom nových priateľov? Možno bude pre vás zaujímavé vedieť, do akej miery je otázka, nakoľko ste (alebo nie) populárni, spôsobená astrológiou a znamením zverokruhu, v ktorom ste sa narodili. Znamenia ovplyvňujú našu osobnosť, spôsob, akým sa správame a ako priťahujeme ostatných. Z toho teda vyplýva, že niektoré majú tendencie byť populárnejšie.

• Lev: Prvenstvo v tomto smere vedie jednoznačne Lev. Ide o prirodzeného vodcu svorky. Málokedy sú títo ľudia osamelí, iní radi robia veci pre nich, dostávajú neustálu podporu a ich ego je kŕmené prúdom komplimentov. Pre Leva je byť populárny ako vyhrať v lotérii.
• Strelec: Na druhej priečke sú Strelci. Ich uvoľnenosť a bezprostrednosť je nákazlivá a atraktívna. Pridajte k tomu ich otvorenosť a fantastický zmysel pre humor - niet divu, že sú jedným z najobľúbenejších znamení. Tiež majú obrovské srdce a sú mimoriadne štedrí. Sú obľúbení a ich osobnosť spôsobuje, že ostatní chcú byť okolo nich čo najviac, než sa vydajú za ďalším dobrodružstvom.
• Ryby: Rebríček popularity jednoznačne uzatvárajú Ryby. Tie by urobili čokoľvek pre každého. Sú obetaví, čo ich robí veľmi obľúbenými.

Deti a potreba pozornosti: Výchovný prístup

Približne do troch rokov deti veria, že sú stredobodom vesmíru a že sa všetko točí práve okolo nich. V tomto období sa to môže považovať za niečo normálne. Lenže v neskoršom veku by si dieťa malo začať uvedomovať, že aj ostatní ľudia majú svoje city, potreby, že aj iní občas niečo potrebujú a tiež aj im je potrebné vyhovieť a nie len dieťaťu. Zaujímavé však je aj to, že nielen veľa detí v čase puberty, ale ani veľa dospelých sa s touto myšlienkou nestotožňuje, robí im problémy rozpoznať potreby druhých, správajú sa sebecky a majú sústavne pocit, že všetko sa musí točiť okolo nich. A práve preto, aby z detí nevyrastali dospelí, ktorí sa správajú sebecky, už od malička je potrebné ich učiť, aby sa dívali na svet aj z pohľadu iných ľudí. Aby však mohli rodičia pristúpiť k tomuto učeniu, musia sa najprv naučiť rozpoznať, kedy sa dieťa svojím správaním usiluje o ich pozornosť. Je potrebné si tiež uvedomiť, že pozornosť rodičov je pre dieťa mimoriadne dôležitá.

Ako reagovať na správanie dieťaťa vyžadujúce pozornosť?

Je dôležité rozlišovať medzi bežnou potrebou pozornosti a nezdravým správaním, ktoré môže naznačovať hlbšie problémy. Ak dieťa vyžaduje pozornosť neprimeraným spôsobom, rodičia by mali:

• Podporovať dobré správanie: Najdôležitejšie zo všetkého je to, že venujete pozornosť deťom vtedy, keď sa vhodne správajú. To je najlepší spôsob, ako predísť rôznym problémom. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho, ako sa hrá. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu. Povedzte mu, že sa pekne hrá, že postavilo peknú vežu z kociek, že nekričí, že požičalo hračky sestričke a podobne. Ak si dieťa nevšímate, keď sa hrá pekne, potom je už len jediný spôsob, ako dieťa upúta váš záujem, a to rôznymi konfliktami a problémovým správaním.
• Nastaviť hranice a jasné limity: Dieťa, ktoré ustavične vyžaduje pozornosť, možno len nemá nastavené žiadne hranice a pravidlá.
• Využívať tri prejavy pozornosti: Medzi tri základné prejavy pozornosti podľa Kima Oatesa, autora knihy Dvadsať rád rodičom, patria dotyk, očný kontakt a signál v prvej osobe. Toto sú signály, ktorými dávate dieťaťu najavo okrem svojho postoja aj to, ako sa cítite. Napríklad, pozriete sa na dieťa, dáte mu ruku na plece a poviete: „Priala by som si, aby si toto nerobil, nepáči sa mi to. Som veľmi smutná, keď robíš takéto veci.“ Signály v prvej osobe majú najsilnejší účinok, keď ich skombinujete s očným kontaktom a jemným dotykom. Dajú sa využiť na posilňovanie slušného správania, ale i obmedzovanie nevhodných prejavov.
• Ignorovať nevhodné správanie: Ak dieťa používa nevhodné správanie na upútanie pozornosti, ako sú záchvaty zlosti alebo odmietanie jedla, je dôležité ignorovať toto správanie a venovať pozornosť len vtedy, keď sa dieťa správa vhodne.
• Venovať dieťaťu dostatok pozornosti: Uistite sa, že dieťa dostáva dostatok pozornosti, lásky a podpory. Strávte s ním kvalitný čas, hrajte sa s ním, rozprávajte sa s ním a prejavujte mu svoju lásku.

Príklady správania detí vyžadujúceho pozornosť:

• Záchvaty zlosti: Malé deti majú problém s kontrolou svojich emócií. Vystupňuje sa to ešte viac vtedy, keď sa im nedarí presadiť si svoje záujmy. Vtedy často strácajú nad sebou kontrolu, čo má za následok záchvaty zlosti. Pri takomto výbuchu zlosti veľmi rýchlo zisťujú, že to má aj vedľajšie výhody. Priťahujú pozornosť. Okolie si ich začne všímať, pýtať sa ich, čo im je, prosiť ich, aby s tým prestali. Pozornosť okolia sa môže vystupňovať až tak, že ich začne niekto z dospelých objímať, hladiť, utešovať, len aby prestali vrieskať a plakať. Často sa stane, že im rodič vyhovie, povolí to, čo tak dieťa veľmi chcelo a ono prestane plakať. Následne dieťa pochopí, že záchvaty zlosti majú svoj význam, že vďaka nim získajú nielen pozornosť, ale sa aj vyhovie jeho túžbam a získa to, čo tak veľmi chce.
• Odmietanie jedla: Niektoré deti až veľmi skoro pochopia, že čím menej budú otvárať ústa pri jedle, tým viac pozornosti sa im bude dostávať. A tak to patrične aj využívajú. Treba však odlíšiť situáciu, keď im naozaj nechutí alebo kedy sa chcú s jedlom hrať a kedy potrebujú, aby sa im rodičia viac venovali. Je však dokázané, že ak rodič dáva deťom adekvátnu stravu, určite nebudú podvyživené, ak sa im prestanete pri prehrabávaní v jedle venovať a dieťa sa pri tejto činnosti nebude dostávať do centra pozornosti a keď poriadne vyhladne, určite začne jesť, pretože si uvedomí, že táto cesta nikde nevedie.
• Pomalé obliekanie: Niektoré deti si dokážu vychutnávať pozornosť rodičov práve v tejto situácii. Prestaňte si dieťa všímať a prosiť ho. Ak máte odísť na detské ihrisko o desať minút a vaše dieťa sa nechce obliecť, zavrite dvere a sadnite si do auta bez neho. Budete vidieť, ako rýchlo pribehne oblečené za vami.
• Konflikty medzi súrodencami: Niekedy sa súrodenci pohádajú pre vážne dôvody, ale niekedy len potrebujú prilákať pozornosť rodičov. Čím viac tieto konflikty budete riešiť, tým viac sa budú opakovať. Nesnažte sa za každú cenu vyriešiť každý problém, ktorý je medzi súrodencami. Takto by ste im venovali zvýšenú pozornosť a oni by v hádkach naďalej pokračovali.

ADHD a potreba pozornosti

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod.

Spoločenský pohľad na ADHD

Typické prejavy dieťaťa s hyperaktivitou a poruchami pozornosti sú tieto: vnútorný aj motorický nepokoj, rýchla unaviteľnosť a tekavosť pozornosti, impulzivita, nízka frustračná tolerancia, emočná labilita, slabá inhibičná kontrola, celkovo nízke sebaovládanie a sebadisciplína. V kolektíve to býva často neschopnosť prispôsobiť sa a nájsť si zdravé miesto v skupine, celkový nedostatok sociálnych zručností, časté šaškovanie, túžba byť neustále stredobodom pozornosti, alebo zasa vyčlenenie sa, problém nájsť a hlavne udržať si kamarátov.

Tento spoločenský pohľad na diagnózu ADHD nie je len myšlienkovou hrou. Vyplýva z neho veľmi závažný fakt, že keď chceme tomuto javu predchádzať, budeme musieť zmeniť naše spoločenské nastavenie. Prevenciou a liečbou ADHD na spoločenskej úrovni je teda reforma našej spoločnosti, jej hodnôt a atmosféry. A keďže spoločnosť tvoríme všetci, znamená to, že každý z nás sa môže stať “terapeutom a preventistom” ADHD vo svojom okolí. Rodič môže tieto kvality pestovať vo svojom rodinnom živote a výchove, učiteľ vo vyučovaní a podobne.

Ako reagovať na správanie vyžadujúce pozornosť u dospelých

Ak niekto vo vašom živote prejavuje správanie hľadajúce pozornosť, tak v niektorých prípadoch je to normálne. Takže, ak je to možné, najlepší spôsob, ako hovoriť s niekým, kto prejavuje takéto správanie, je reagovať so súcitom. Pokúste sa tomu človeku vecne povedať, čo pozorujete, a opýtajte sa, čo môžete urobiť, aby ste mu pomohli. Opýtajte sa ich, s čím môžu zápasiť, a povedzte im, že sú milovaní a podporovaní.

Ak osoba trpí depresiou alebo môže zápasiť s niečím ako bipolárna porucha, mať priateľa, s ktorým sa môžete porozprávať, nemusí stačiť. Bohužiaľ, liečba porúch osobnosti je komplikovanejšia, pretože sa považujú za celoživotné poruchy a mnohí ľudia, ktorí majú poruchy osobnosti, sú odolní voči liečbe.

Väčšina z nás sa na správanie hľadania pozornosti pozerá v negatívnom svetle, ale je to preto, že sa zameriavame skôr na správanie, než na to, čo toto správanie motivuje. Či tak alebo onak, môže byť užitočné nebrať toto správanie príliš osobne a pokúsiť sa zaujať súcitnejší, nápomocnejší tón pri interakcii s niekým, kto toto správanie prejavuje.

Ak ste osoba, ktorá prejavuje túžbu po pozornosti, a premýšľate, čo robiť, už len uvedomenie si, že niečo nie je v poriadku, je skvelý prvý krok. Terapia alebo poradenstvo je skvelým miestom, kde začať, ak hľadáte pomoc pri tomto správaní.

Ak osoba nie je ochotná zmeniť svoje správanie, vyhľadať pomoc, alebo ak vám toto správanie nejakým spôsobom ubližuje, nie je to niečo, s čím sa musíte zmieriť.

Odháňaš od seba priateľov, no nechápeš, prečo sa s tebou nechcú baviť? Ak s tebou neradi trávia čas, môže byť za tým tvoje správanie. Keď sa spolu rozprávate, vždy hovoríš iba o sebe a svojich problémoch. Ani ti nenapadne opýtať sa ich na to, čím si momentálne prechádzajú a či nepotrebujú nejakú radu. Nehrozí, že by si pre nich urobila niečo dobrovoľné, z čoho by si nemala nejaký profit. Priatelíš sa s nimi najmä preto, že ti dokážu pomôcť a poradiť, keď to potrebuješ. Očakávaš, že oni tu pre teba budú aj o polnoci, no opačne to už neplatí. Neodpisuješ im, keď sa ti nechce, nedvíhaš im telefón, keď nemáš náladu a je ti jedno, či nejde o niečo vážne. Kompromisy ti nehovoria nič, všetko chceš plánovať ty sama a podľa toho, ako to vyhovuje tebe. Nezáleží ti na názore ostatných a neberieš ich nápady vôbec do úvahy.

Ak máte záujem a dobrý vzťah s človekom s narcistickou poruchou osobnosti, môžete ho taktne, ale dôsledne upozorňovať na nevhodnosť či prehranosť jeho reakcií voči nám či okoliu. Urobte to spolu s ponúkaním alternatívnych konštruktívnejších reakcií.

Disclaimer: Tento článok slúži len na informačné účely a nenahrádza odbornú lekársku pomoc.

tags: #ako #byt #stredobodom #pozornosti