Byť introvertom: Pochopenie a využitie vnútorného sveta

Okolie si neraz myslí, že introverti sú utrápení a stále niečo v sebe riešia. Ľudia už odmalička sa snažia prevychovať introvertov na extrovertov, čo niekedy môže byť až dotieravé a spôsobiť v nich komplexy. Ako teda prestať bojovať proti sebe, spoznať a využiť svoje prednosti ako introvert?

Sám som introvert. Na strednej škole som mal jediného lepšieho kamaráta, bol som s tým spokojný a viac mi nechýbalo. Nepotreboval som sa za každú cenu prispôsobovať kolektívu len preto, aby som bol prijatý. Viac som si rozumel s knihami a s mladšími ľuďmi. Tým, že som začal chodiť na vysokú školu a na rôzne duchovné akcie, som sa naučil extrovertným zručnostiam. Po období covidu a izolácii som si viac obľúbil samotu, v ktorej som si našiel cestu k sebe samému. Samota už nebola niečo ťaživé, ale stala sa prameňom, z ktorého som mohol čerpať. Covidové obdobie akoby vylúčilo z môjho života povrchné kamarátstva a začal som vo vzťahoch viac hľadať hĺbku.

Snaha prerobiť introverta: Mýty a realita

Nikto nie je 100% extrovert ani 100% introvert. Každý má niečo viac alebo menej v sebe namiešané a u niekoho viac prevažuje extroverzia a v niekom introverzia. Každý je jedinečný. Niektorí ľudia sa považujú za tzv. ambivertov. Hovoria o sebe, že majú introvertné a extrovertné rysy v približne rovnomernom množstve. Slovo introvert je občas používané ako hanlivá nálepka. Vo svete, kde sa dáva dôraz na sebaprezentáciu, marketing a sociálne zručnosti, môžu introverti ťahať za kratší koniec. Počas dospievania môžu byť introverti terčom výsmechu až šikany. Tým, že nie sú dostatočne "in" a "cool" sa medzi rovesníkmi dostávajú do úzadia.

Výchovno-vzdelávací systém je často nastavený skôr v prospech extrovertov. Vychovávatelia a vedúci táborov vedú deti k tímovej spolupráci a otvorenosti. Introvertné dieťa je niekedy vnímané ako čudné, až dokonca problémové. Nie je vôbec na škodu, keď človek (aj introvert) na sebe pracuje a obrusuje svoje hrany. Práve naopak, je to veľmi vítané. No aj introvert môže ponúknuť svetu to hodnotné zo seba práve preto, že je introvert.

Rozdiely medzi introvertami a extrovertmi sú ovplyvnené nielen sociálne, ale aj biologicky. Introverti sú citlivejší na dopamín a rýchlejšie sa ho presýtia. Koučka pre introvertov Žofia Majdeková uvádza, že „introverti bývajú po spoločenských akciách viac unavení. Extroverti sú viac motivovaní spoločenskými odmenami, ako je pozornosť, atraktívny partner, vyšší zárobok či vyššia pozícia. Introverti to tak nepotrebujú. Dokážeme ísť medzi ľudí, máme ich radi, ale spoločenský kontakt potrebujeme menej a sme po ňom viac unavení.“

„Byť introvertom nie je to isté, ako byť hanblivý. Hanblivosť je strach zo súdenia spoločnosťou. Introvertnosť je viac o tom, ako človek odpovedá na rôzne stimuly, vrátane tých sociálnych. Extroverti potrebujú veľa stimulov, zatiaľ čo introverti sa cítia najlepšie v tichom prostredí. Nie neustále, ale väčšinu času“, dodáva Eliška Herinková.

Ako sa prejavuje introverzia?

Introverta často charakterizuje to, že nie je rád stredobod pozornosti, nerád hovorí o svojich pocitoch a radšej trávi čas sám, kde si cez napríklad filmy, knihy alebo prechádzky v prírode dobíja svoju sociálnu batériu. Introverti sú dobrí poslucháči, radšej vedú zmysluplné rozhovory ako zabíjať čas ohováraním a debatami o počasí. Nepotrebujú k svojmu životu veľa ľudí, majú radšej hlboké a úprimné vzťahy. Dávajú radšej prednosť kvalite ako kvantite. Pomalšie sa otvárajú cudzím ľuďom, no keď si ich časom získate, sú dobrí a verní priatelia. Príliš veľa hluku, hlasnej hudby a ľudí na jednom mieste introvertov často vyčerpáva a môžu byť z toho nervózni.

Introverti majú tak trochu svoj svet. Radi pozorujú a premýšľajú nad vecami. Hlava im pracuje na plné obrátky. Introverti žijú intenzívne vo svojom vnútornom svete a preto sa okoliu môžu zdať ako spomalení a bez života. Introverti si radšej dvakrát niečo premyslia až neskôr to vyslovia nahlas. Ide často o hĺbavých ľudí, ktorí vedia vyjadriť svoje myšlienky kultivovaným spôsobom.

Perfekcionizmus a vnútorný svet introverta

Introvert môžu byť prísni na seba a môžu mať sklon k perfekcionizmu. Nastavia si ciele tak vysoko, že je ťažké ich dosiahnuť. Potom môžu rezignovať, pretože vidia, že to nevedia dosiahnuť a sú ohromení dokonalosťou. Tento perfekcionizmus si prenášajú aj do duchovného života. Ich myslenie môže byť čiernobiele. Buď sa pomodlím celý ruženec, alebo nič. Neexistuje nič medzi tým, napríklad to, že sa pomodlím jeden desiatok. Introverti sa môžu cítiť zodpovední za veci, za ktoré vlastne ani nemôžu, a aj preto majú sklon k vyhoreniu. Perfekcionista má často problém pochopiť, že chyby patria k životu a že práve na nich sa môže veľa naučiť. Aj Biblia hovorí, že „lebo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem (ráz), zločinci však pohrúžia sa v nešťastí.“ (Príslovia 24,16).

Introverti ako dar pre spoločnosť a cirkev

Introverti majú veľké dary, ktoré si možno ani neuvedomujú. Okrem toho, že sú často veľmi dobrí poslucháči a pozorovatelia, majú v sebe veľa empatie a kreativity. Práve preto sú to často najlepší spisovatelia, herci, umelci, hudobníci, analytici, ale aj lídri a vizionári. Medzi introvertov patria známe osobnosti napríklad herci Keanu Reeves, Meryl Streep, Emma Watson, fyzik Albert Einstein alebo podnikateľ Bill Gates. Rozhodne sa netreba podceňovať preto, že som introvert, ale využiť svoje dary pre všeobecné dobro. Samotný Bill Gates kedysi prehlásil: „Verím, že každý introvert môže byť úspešný. Stačí, aby bol dostatočne šikovný na to, aby sa naučil využiť svoje introvertné dary.“ Pán Ježiš nás pozýva k tomu, aby sme nezakopali svoj talent, ale aby sme ho rozmnožili.

Samota je prirodzeným prostredím introvertov. Tu nielen oddychujú, čerpajú a rozvíjajú svoje dary, ale môžu získať duchovnú silu. Písmo uvádza, že Ježiš sa utiahol na tiché miesto, kde sa modlil a bol v spojení s Nebeským Otcom. V „samote mi múdrosť zjavuješ,“ hovorí ďalej Biblia. (Žalm 51,8). Preto sú introverti nielen dobrí poslucháči, ale aj dobrí radcovia a duchovní vodcovia.

Introvert (z lat. intróvertere, intro = "dovnútra", vertere = "zameraný") je človek, ktorý sa viac sústredí na svoje mentálne vnútro, zameriava sa na svoj vlastný vnútorný svet, v ktorom prevláda fantázia a predstavivosť. Svoju mentálnu energiu sústredia viac do seba, svoje nápady či reakcie si viac uchovávajú v hlave ako ich dávajú najavo. Viac premýšľajú, najmä pred rozprávaním, navonok sa tak môžu zdať nesociálnejší, niekedy až hanbliví či plachí.

Biologické a psychologické základy introverzie

Introverti preferujú menej stimulujúce aktivity, ako napríklad čítanie, písanie, meditácia, či hry pre jedného hráča. Na rozdiel od extrovertov nenachádzajú zmysel v bezvýznamných priateľstvách či kontaktoch, a majú malé uspokojenie z veľkých sociálnych aktivít, pri ktorých sú ľahko vyčerpaní či napätí. Na rozdiel od hanblivosti či úzkostlivosti však ide o ne-neurotickú preferenciu a osobnosťnú vlastnosť. Udržujú si menšie sociálne kruhy, s ktorými však majú silnejšie vzťahy. Vlastnosť byť introvert sa nazýva introverzia. Opakom introverta je extrovert. Osobnostné rozdelenie na introvertov a extrovertov definoval a popularizoval Karl Jung a ako psychologická vlastnosť je používaná vo viacerých teóriách osobnostnej typológie, ako napríklad Big Five model (nízka úroveň extroverzie), Myers-Briggs Type Indicator (typy začínajúce písmenom I s dominantnou introvertnou funkciou), Socionika (introtimné typy, končiace na písmeno I, s introvertným vedúcim informačným elementom) a podobne. V Hippokratovej teórií štyroch temperamentov, ktorá je implementovaná v profesionálnej psychológií na Slovensku, sú introverti v temperamente flegmatikov alebo melancholikov.

Introverzia má značný vplyv na ľudské správanie, najmä v sociálnom živote. Viacero štúdií sa zaoberalo vplyvom introverzie aj na iné črty osobnosti a spoločné vzorce správania, viditeľné najmä na mladšej generácii. Správanie je však individuálne, niektorí introverti preferujú sa tváriť spokojne aj v im nepríjemných situáciách, iní viditeľne naznačujú nechuť k sociálnemu správaniu. Introverti podvedome vytvárajú prostredie menej vhodné na sociálnu interakciu, napríklad v práci zariadením svojej kancelárie. Ich reč často krát je unáhlená a vytvárajú obraz zaneprázdnenosti v snahe odradiť ostatných od začatia konverzácie. Hlas introvertov je viac monotónny, menej expresívny s občasnými pauzami v reči, niekedy zakrývanými citoslovcami. Nemajú radi nezáväzné, bezpredmetné konverzácie a "tlachanie" (small talk), značne dávajú prednosť hlbším a osobnejším, prípadne inteligentnejším konverzáciám.

Introverzia a emócie: Hlbšie prežívanie

Introverti sú taktiež viac náchylní na negatívne emócie, dobrá nálada je pre nich labilnejšia. Podľa štúdia psychológa Petra Kuppensa, niektorí introverti taktiež môžu mať opačné spájanie dobrej nálady so sexuálnym vzrušením, čo spôsobuje, že vzrušenie vnímajú ako negatívnu emóciu. V dobrej nálade, introvert je relaxovaný či kľudnejší, zatiaľ čo extrovert je v dobrej nálade nabudenejší a aktívny. Introverti majú tým pádom veľké sklony k demisexualite či asexualite.

Introverti majú podobný efekt aj so spoločenskosťou. Zatiaľ čo pre extrovertov je čas v spoločnosti iných ľudí energizujúci a napĺňajúci, pre introvertov je vysilujúci a vyčerpávajúci, a potrebujú po ňom čas osamote. V spoločnosti na Slovensku a väčšiny východných krajín je introverzia považovaná za nežiadúcu, najmä medzi mužmi a staršou generáciou. V spoločnosti je viac očakávané a vyžadované vyjadrovanie pocitov, sebaistota, schopnosť viesť nezáväzné konverzácie a rozprávanie o osobnom živote aj v pracovnom prostredí, čo pre mnohých je známka dobrej nálady, atraktívnosti alebo spokojnosti. Introverti môžu z toho dôvodu byť cieľom predsudkov, nepochopenia alebo vyčleňovania zo spoločnosti. Predsudky voči introvertom tvoria najmä extroverti nezvyknutí na introvertov a príslušníci staršej generácie. V spoločnosti adolescentov či mladšej generácie, najmä generácie Z je mienka lepšia, kde introverzia je viac chápaná bez predsudkov ako normálna charakterová črta. Napriek väčšej inkluzivite voči introvertom vo svete je spoločnosť väčšiny krajín, vrátane Spojených štátov, viac extrovertná a odmieňa viac extrovertné správanie. Introverzia je však vážená v budhizme, sufizme a niektorých odvetviach gréckokatolíckeho náboženstva.

Vzťahy a práca: Ako sa introvertom darí vo svete extrovertov?

„Žiť s človekom, ktorý vo vzťahu ocení deň voľna, môže byť náročné. Snažíte sa nájsť riešenie? Tomáš Kušnír, 26. augusta 2015 10:00 Ilustračné foto. Foto: TASR/AP“ "Nie som introvert, mňa sa to netýka," pomyslel si nejeden človek. Ak nemáte potrebu niekedy byť celý deň v posteli a radšej sa nepozeráte na seriál ako na tváre ľudí, to ešte neznamená, že váš život nebude ovplyvnený introvertmi. Byť vo vzťahu s človekom introvertnej povahy sa môže zdať ako ťažký boj, ale ani náhodou nie je vopred prehratý. Stačí ich lepšie spoznať a hneď pochopíte ich svet. Na rozdiel od ľudí, ktorí sa vyžívajú v tom, keď sú v centre pozornosti, introvertom neprekáža stiahnuť sa do úzadia. Mať svoj osobný priestor a čas iba pre seba je pre nich veľmi dôležité. V prípade, že ich budete nútiť do toho, aby boli viac spoločenskí, sa na vás môžu pohnevať a neskôr sa to môže prejavovať veľkým nepochopením. Myslíte si, že vášho partnera nikdy nič netrápi? Je predsa stále ticho a nikdy vám nič nevyčíta. Opak môže byť pravdou. Introvertní ľudia v sebe často dusia svoje pocity a nepovedia, čo si myslia. Áno, aj on by vám najradšej vyhodil na oči všetko, čo ste mali spraviť a neurobili ste, ale radšej si to nechá pre seba. Nepochopiteľné? Možno. Introverti sa cítia zraniteľní, preto vždy nepovedia to, čo si myslia.

Ľudia, ktorí sú protipólom extrovertov, majú tendenciu oveľa viac premýšľať. Ich hlava je plná myšlienok, čo mohli spraviť lepšie a ako to bude v budúcnosti. Rozoberajú každý problém do najmenších detailov a často sa zamotávajú do vlastných pavučín. Niekedy sa ich život podobá na Hlavu XXII a nevedia nájsť východisko. Okrem zmýšľania majú aj iný prah emócií. Všetko prežívajú silnejšie. Má to svoje pre a proti.

Každé pracovisko je mozaikou rozmanitých osobností, ktoré ovplyvňujú dynamiku tímovej spolupráce, individuálny výkon a celkovú atmosféru. Introverti a extroverti, dve protichodné, no vzájomne sa dopĺňajúce osobnostné typy, prichádzajú so špecifickými vlastnosťami, ktoré môžu predstavovať výhodu alebo nevýhodu v závislosti od povahy práce a organizačného prostredia. Introverti vynikajú v analytickom myslení, koncentrácii a schopnosti hlbokého sústredenia, zatiaľ čo extroverti prinášajú energiu, schopnosť rýchlej adaptácie a sociálne prepojenia. Avšak, obidvaja môžu čeliť výzvam, ktoré vyplývajú z ich povahy.

Termíny “introvert” a “extrovert” sa objavili už v prvej polovici 20. storočia a používajú sa na popis základných typov osobnosti podľa spôsobu, akým ľudia získavajú energiu, ako reagujú na vonkajší svet a aké majú preferencie v medziľudských vzťahoch. Introverti sa zvyčajne cítia komfortne v tichých, menej stimulujúcich prostrediach. Uprednostňujú pokojné prostredie a získavajú energiu z času stráveného osamote alebo v úzkom kruhu blízkych ľudí. Sústredia sa na svoje vnútorné prežívanie a myšlienky, často sú reflexívni, analytickí a rezervovaní. Extroverti naopak čerpajú energiu z interakcií s inými ľuďmi a majú tendenciu byť dynamickí, spoločenskí a aktívni v prostrediach s väčším počtom podnetov a stimulačných faktorov. Sú impulzívni a radi sú v centre diania. Extroverti často pôsobia ako prirodzení lídri, sú iniciatívni a dokážu rýchlo nadväzovať kontakty.

Introverti majú tendenciu byť viac orientovaní na svoj vnútorný svet. Títo ľudia sa často cítia vyčerpaní po intenzívnych sociálnych interakciách a potrebujú čas na zotavenie, ktorý často strávia v tichu alebo osamote. Tento proces im umožňuje “dobíjať” svoju energiu a udržiavať si psychickú rovnováhu.

• Sebaistota: Introverti majú sklon byť veľmi sebavedomí, a to najmä v rámci svojich záujmov a hodnôt. Pre týchto ľudí je bežné, že sa zamýšľajú nad svojimi myšlienkami a pocitmi a venujú sa osobnému rastu.
• Uprednostňovanie menších skupín alebo samoty: Introverti preferujú mať iba menší počet blízkych priateľov a s dôverou sa spoliehajú na tichšie, intímnejšie interakcie.
• Schopnosť sústrediť sa na detail: Introverti často vynikajú v úlohách, ktoré si vyžadujú koncentráciu a schopnosť pracovať na jednom projekte po dlhšiu dobu.
• Opatrnosť v komunikácii: Introverti uprednostňujú premyslené a uvažované vyjadrenie a majú tendenciu byť viac vnímaví na verbálne a neverbálne signály iných ľudí.

Extroverti sú naopak viac orientovaní na vonkajší svet. Získavajú energiu zo sociálnych interakcií, a preto sú zvyčajne veľmi otvorení, komunikatívni a spoločenskí.

• Energickosť: Extroverti sú často považovaní za energických a živých jednotlivcov, ktorí sa nezastavia, pokiaľ nie sú zapojení do rôznych aktivít.
• Sociálne zručnosti a otvorenosť: Extroverti sú obvykle veľmi zruční v nadväzovaní nových vzťahov. Komunikácia je pre nich prirodzená a majú radi výzvy, ktoré vyplývajú z interakcií s rôznymi ľuďmi.
• Rýchle rozhodovanie a adaptabilita: Extroverti majú tendenciu byť flexibilní a prispôsobiví. Namiesto toho, aby sa zbytočne zaoberali detailmi sa často rozhodujú rýchlo a intuitívne.
• Orientácia na akciu a riešenie problémov: Extroverti sa cítia komfortne v prostredí, ktoré si vyžaduje rýchlu akciu a rozhodovanie.

Rozdiely medzi týmito dvoma typmi sa najvýraznejšie prejavujú v ich prístupe k práci, spôsoboch komunikácie a riešení problémov. Introverti majú tendenciu analyzovať situácie do hĺbky a venovať veľkú pozornosť detailom a radšej pracujú v tichom prostredí, kde sa môžu sústrediť na svoje úlohy bez prerušovania. Pri tímových poradách sú často menej aktívni, avšak ich príspevky bývajú dobre premyslené a hodnotné. Extroverti naopak uprednostňujú dynamické prostredie, kde sa neustále niečo deje. Na poradách sú často aktívni, radi prezentujú svoje myšlienky a podnecujú diskusie.

Osobnnostný typ ovplyvňuje nielen individuálny pracovný výkon, ale aj spôsob spolupráce v tíme. Introverti sú výborní v úlohách, ktoré vyžadujú precíznosť, sústredenie a analytické myslenie. Sú schopní efektívne pracovať na zložitých projektoch, ktoré si vyžadujú trpezlivosť a dôkladné plánovanie. Extroverti sú zase nenahraditeľní v situáciách, kde je potrebná schopnosť okamžite reagovať, prezentovať výsledky alebo motivovať tím. Pre tímovú spoluprácu je ideálne, ak sa introverti a extroverti dopĺňajú. Zatiaľ čo introverti prinášajú systematický prístup, extroverti dokážu podnecovať k akcii a udržiavať tímovú dynamiku.

Každý typ osobnosti prináša do tímovej spolupráce špecifické výhody. Introverti sú vynikajúci poslucháči, čo im umožňuje zachytiť detaily, ktoré by iní mohli prehliadnuť. Sú schopní identifikovať problémy a navrhnúť dôkladne premyslené riešenia. Ich schopnosť sústrediť sa na dlhodobé ciele a pracovať systematicky je pre tím neoceniteľná. Extroverti sú tí, ktorí vnášajú do tímu energiu a optimizmus. Ich prirodzená otvorenosť a schopnosť nadchnúť ostatných sú kľúčové v situáciách, kde je potrebné zvýšiť motiváciu alebo prekonať náročné obdobie.

Každá osobnosť má aj svoje slabé stránky, ktoré môžu byť prekážkou v pracovnom prostredí. Introverti môžu byť vnímaní ako príliš tichí alebo neangažovaní, čo môže ovplyvniť ich kariérne možnosti. Ich neochota vystúpiť z komfortnej zóny môže obmedziť ich schopnosť efektívne prezentovať svoje nápady alebo nadväzovať pracovné vzťahy. Extroverti môžu byť naopak občas považovaní za príliš dominantných alebo impulzívnych. Ich zameranie na rýchlu akciu môže viesť k prehliadaniu detailov alebo k unáhleným rozhodnutiam.

Kľúčom k efektívnej spolupráci je pochopenie rozdielov a prispôsobenie sa potrebám druhej strany. Extroverti môžu pomôcť introvertom získať sebavedomie pri prezentácii ich nápadov a vytvárať príležitosti na ich zviditeľnenie. Introverti môžu zase poskytnúť extrovertom spätnú väzbu, ktorá im pomôže zlepšiť kvalitu ich rozhodnutí.

Medzi ideálne profesie introvertov patrí programátor, výskumník, finančný analytik, spisovateľ alebo lekár vo výskume. Tieto profesie umožňujú introvertom pracovať v pokoji a sústrediť sa na komplexné úlohy. Extroverti naopak excelujú v profesiách, kde sú v kontakte s ľuďmi a môžu využívať svoje komunikačné schopnosti. Úspech je dosiahnuteľný pre každého. Pre introvertov je dôležité budovať sebavedomie v komunikácii a aktívne sa zapájať do diskusií. Môžu si osvojiť techniky verejného vystupovania a vyhľadávať situácie, kde môžu prezentovať svoje nápady. Extroverti by sa mali zamerať na zlepšenie svojej schopnosti počúvať a venovať viac pozornosti detailom. Najdôležitejšie je, aby si každý uvedomil svoju hodnotu a prispel svojimi schopnosťami k úspechu celého tímu.

Sila introvertov v modernom svete

Introverti musia príliš často vo svojom živote robiť aktivity a rozhodnutia, ktoré popierajú to, kým sú. Túto myšlienku priniesla spisovateľka a lektorka Susan Cain v slávnom TED talku s názvom Power of Introverts (Sila introvertov). Sama ako introvertka priniesla pálčivú otázku - majú to introverti v živote ťažšie? Praje alebo nepraje aktuálny svet introvertným povahám? Psychologické výskumy ukazujú, že sociálne väzby sú jedným zo základných kameňov šťastného života ľudí. Čaká preto introvertov nešťastný život alebo musia popierať svoju osobnosť, aby sa cítili v živote šťastne?

Kto je to introvert? Introvert je človek, ktorý je viac zameraný na svoje vnútro. Introverti do väčšej hĺbky vnímajú svoje myšlienky a emócie. Pojem introverzia (resp. opak - extrovezia) sa používa na popísanie osobnosti, ktorá ovplyvňuje naše vnímanie sveta a správanie. Introvezia a extrovezia sú považované za základné rozdelenia osobnosti človeka. Extroverti sú na rozdiel od introvertov viac orientovaní na vonkajší svet, zaujímajú ich druhí, sú sociálnejší, majú radi tímovú prácu a energiu čerpajú zo sociálnych kontaktov. Neznamená to však, že by introvert nemal rád spoločnosť druhých ľudí alebo naopak, že by extrovert nebol schopný vnútornej sebareflexie.

Introverti oproti extrovertom:

• Potrebujú odstup od sveta a viac pokoja.
• Ľahko môžu byť preťažení stimulmi z okolitého sveta.
• Sú skôr opatrnejší, preferujú samostatnú prácu.

Sú introverti menej šťastní? Ak je pre nás šťastie synonymom eufórie, môže sa nám zdať, že extroverti sú šťastnejší. Zároveň by sa mohlo zdať, že dnešný svet praje extrovertom - tým, ktorí sú radi navonok viditeľní, budujú úspešnú kariéru, o ktorej dajú vedieť na sociálnej sieti. Našťastie neexistuje jednoznačná definícia ani meradlo šťastia - introvert môže počas meditácie či osamelej prechádzky pociťovať šťastie rovnako ako extrovert na divokom večierku. Istá štúdia dokonca preukázala, že síce predpokladom pre spokojnosť v živote sú sociálne kontakty, nemusí to znamenať, že sú v tomto introverti ochudobnení. Do hry nevstupuje iba počet interakcií, ale aj hĺbka samotného kontaktu. Dôležitosť kvalitných vzťahov ako základu pre šťastný život potvrdzuje aj známa dlhoročná harvardská štúdia.

Vedomé žitie ako predpoklad šťastného života

Vlastnosti introvertov, ktoré otvárajú cestu pre šťastný život: Sylvia Löhken, ktorá sa už roky venuje štúdiu introvertov vo svojej publikácii Šťastný introvert, odporúča, aby introverti stavali na svojich silných stránkach.

1. Silná stránka: Opatrnosť: Ak ste sami introvert, popremýšľajte, v ktorých všetkých situáciách vám už opatrnosť pomohla. Viete lepšie zvážiť riziká a pripraviť sa na ne. S opatrnosťou je obzvlášť prepojená dôvera - sami viete, ako veľmi ju vo vašich vzťahoch potrebujete. Neobviňujte sa za to, že si dôveru k druhým vytvárate postupne, nie je na tom predsa nič zlé - práve to vám umožňuje vytvárať silné a pevné putá s druhými ľuďmi. Strach môže introvertov brzdiť v tom, aby svoj život žili spokojne a naplno. Na to, aby sme v živote prekonali strach, musíme mu porozumieť. Introverti to dokážu pomerne jednoducho a to vďaka svojmu zvyku veľa premýšľať, ovládať sa a schopnosti vedome sa izolovať od rušivých vplyvov. Introverti by nemali dovoliť, aby ich v ceste brzdilo prehnané puntičkárstvo.
2. Silná stránka: cit pre zmysel a podstatu: Veľa premýšľať a schopnosť analyzovať každú otázku do hĺbky je základnou črtou introvertov. To je užitočná zručnosť nielen v práci, ale aj v hľadaní a vyjasňovaní životného smerovania a svetonázoru. Možno vás ako introvertov vaša hĺbavosť privedie k záveru, že sú vo svete oveľa dôležitejšie problémy ako vaše potreby. Začnete potláčať samých seba, svoje vlastnosti, lebo sa vám oproti iným, oveľa filozofickejším oblastiam zdajú malicherné.
3. Silná stránka: Schopnosť počúvať: Introverti sú výborní poslucháči, nakoľko nemajú potrebu neustále sa v rozhovore presadzovať. Introvert dokáže niekoho hodiny počúvať, byť bútľavou vŕbou, ale je aj majster v ignorovaní blikajúcej kontrolky, ktorá hlási preťaženie a únavu.
4. Silná stránka: pokoj: Pokoj je pre introvertov veľmi dôležitý - nielen ten vonkajší, ale aj vnútorný. Introverti pokoj pre seba a pre rozvíjanie ostatných silných stránok nevyhnutne potrebujú a zároveň si ho dokážu relatívne rýchlo navodiť. Musia si uvedomiť, že čas pre nich samotných je ten najcennejší čas, kedy sa cítia dobre a príjemne. Introverti zúfalo túžiaci po pokoji a oddychu môžu skĺznuť k pasivite. Dlhodobá pasivita v nás môže vytvoriť presvedčenie, že aj tak nie sme schopní zmeny a je zbytočné sa snažiť.
5. Silná stránka: nezávislosť: Introverti nepotrebujú, aby im svet ukazoval, čo majú robiť. Radi si na to urobia vlastný názor a dokážu si za ním stáť. Na druhú stranu môžu introverti skĺzavať k únikovým stratégiám, kedykoľvek sa vyskytne konflikt či prekážka na ceste. Ich túžba po nezávislosti môže totiž skončiť iba nezávislosťou „v hlave“.
6. Silná stránka: Analytické myslenie: Introverti sú obzvlášť silní v analytickom myslení, dokážu si klásť tie správne otázky. Práve táto schopnosť otvára introvertom cestu k spokojnému životu. Skúste sa totiž zamyslieť nad otázkou, ako žiť spokojne s druhými a zároveň nezaprieť seba samého? Na ceste k hľadaniu vyváženého spokojného života nemusí stačiť rozumové spracovanie. Kreatívne nápady sú často nabité emóciami a intuíciou. Introverti by sa mali naučiť otvárať svoj svet nielen faktom a dátam, ale nechať sa občas uniesť aj emóciami a dobrodružstvom. Prináša to riziko, ktorému sa introverti radšej snažia vyhnúť (keďže je opatrnosť ich silnou stránkou).
7. Silná stránka: Písanie: Introverti väčšinou najlepšie dávajú svoje myšlienky na svet formou písania. To im pomáha komunikovať nielen so svetom, ale aj so sebou samým. Elektronická doba otvára introvertom nové spôsoby udržiavania kontaktov s druhými prostredníctvom písania. To prináša riziko, že introverti budú mať väčšiu tendenciu vyhýbať sa osobným kontaktom. Je potrebné, aby si uvedomili, že písomný kontakt nikdy nenahradí osobné spojenie s druhým.
8. Silná stránka: vytrvalosť: Introverti dokážu zotrvať aj v situáciách, kde už ostatní dávno rezignujú. Introverti sa musia naučiť rozlišovať medzi tým, kedy sú vytrvalí a kedy sa naopak zbytočne či dokonca nezdravo na niečo fixujú.
9. Silná stránka: empatia: Introverti sa vyznačujú pomerne dobrou schopnosťou vcítiť sa do druhých. Nerobia rýchle závery o druhých a chcú lepšie porozumieť tomu, ako druhí myslia a ako sa cítia. Môže sa stať, že vás ako introvertov druhí začnú zavaľovať. Povedať stop, stanoviť hranicu či ísť do otvoreného konfliktu môže byť pre introverta náročné. Je dôležité, aby si introverti uvedomovali, že stáť si za svojim názorom, túžbami, ale najmä potrebami nie je prejav sebeckosti.

Introverti vďaka svojmu analytickému mysleniu a zmyslu pre pokoj majú úžasný predpoklad na to, aby si dokázali naplno uvedomiť svoje silné vlastnosti, na ktorých môžu stavať svoju životnú pohodu, spokojnosť a šťastný život. Už samotné uvedomenie si týchto vlastností vám ako introvertovi pomôže slobodnejšie dýchať, hlavne vo chvíľach, keď sa cítite akoby „mimo tohto sveta“. Keď je toho na introverta príliš veľa, najlepšou cestou je akceptovať, kým je, vrátiť sa k svojej podstate a dopriať si: dostatok času na pokoj, relaxáciu a premýšľanie, izoláciu od vonkajších vnemov, obzvlášť veľkého množstva ľudí.

tags: #co #znamena #byt #introvertom