Umenie odjakživa slúžilo ako zrkadlo, v ktorom sa odrážala realita, no zároveň aj ako brána do iných svetov. Poskytuje nám možnosť vidieť svet očami iných, cítiť ich emócie a pochopiť ich skúsenosti. Niekedy ťa život zavedie na úplne nové chodníčky, ktoré by si možno vôbec nenavštívil. Toto platí aj pre umelcov, ktorí nachádzajú inšpiráciu v nečakaných oblastiach a prostredníctvom svojej tvorby obohacujú naše vnímanie sveta.
Premeny Reality: Od Krajiniek k Snovým Svetom
Júlia, ktorá vyštudovala sociálnu prácu, nachádza svoje umelecké vyjadrenie v maľbe. Pod jej rukami vznikajú dokonalé obrazy krajín, ktoré ťa vytrhnú zo všednej reality a uvedú priamo do rozprávky. „Myslím si, že som vždy v sebe mala tvorivosť. Ako dieťa som najradšej trávila čas s knihou v ruke a pri kreslení či akomkoľvek tvorení,“ opisuje svoje začiatky. Jej tvorivá cesta viedla cez prácu so slaným cestom, maľovanie farbami na sklo až po zdobenie perníkov. Momentálne, počas materskej dovolenky, sa naplno venuje tvorbe akvarelom, pričom tento záujem vznikol s pôvodnou myšlienkou, že „v lete budeme maľovať s deťmi.“
Tvorba akvarelových obrazov je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Vytvorenie jedného obrazu môže trvať od pol hodiny do šiestich hodín a viac, v závislosti od jeho veľkosti a detailnosti. Do tohto procesu je zahrnuté aj premýšľanie nad samotným motívom, výber farebných odtieňov a kombinácií, ako aj voľba papiera a spôsobu, akým bude námet zobrazený. Práca s akvarelom je náročná, pretože sa tvorí po vrstvách, ktorých môže byť aj päť. Tento postup prináša možnosť objavenia nečakaných prvkov, s ktorými sa umelec naučí pracovať vo svoj prospech. „Akvarel má väčšinou svoje tzv. škaredé štádium, kedy obrázok vyzerá dosť žalostne. Tam trénujem svoju trpezlivosť, keď sa snažím nevzdať to a pokračovať ďalej,“ priznáva Júlia. Jej diela tak predstavujú nielen umelecké zobrazenie krajín, ale aj svedectvo o vnútornom procese tvorby a prekonávaní výziev.
Sny ako Inšpirácia: Projekt The Living Dream
Umenie však dokáže zachytiť nielen viditeľnú realitu, ale aj tie najtajomnejšie zákutia ľudskej psychiky. Medzinárodný výskumný projekt The Living Dream, pod vedením neurovedkyne Jane Aspellovej, sa venuje skúsenostiam ľudí so symptómami depersonalizácie. Depersonalizácia je porucha, pri ktorej sa človek cíti odosobnený od svojej osobnosti, myšlienok a emócií, často v dôsledku stresu. V rámci projektu vedci a umelci spolupracujú na premieňaní snov ľudí s týmito symptómami na skutočnosť. Výsledky tejto spolupráce sú prezentované na výstavách, napríklad v priestoroch Anglia Ruskin University v Cambridgei.
Porucha depersonalizácie a derealizácie predstavuje zmenený stav sebauvedomenia a identity, ktorý sa prejavuje pocitmi odpojenia od seba a od okolia. Jednotlivci s touto diagnózou prežívajú pretrvávajúci alebo opakujúci sa pocit odlúčenia od vlastného ja a okolia, pričom sa cítia len ako pozorovatelia vlastných myšlienok alebo tela. Okolité prostredie vnímajú hmlisto, snovo, surrealisticky a skreslene, môžu mať pocit, že objekty majú nesprávnu farbu či veľkosť. Často opisujú, že ich život pôsobí ako film alebo obraz na počítači. Epizódy depersonalizácie a derealizácie môžu trvať hodiny či dni a opakovať sa v priebehu rokov. Osoby s touto poruchou si však uvedomujú svoje myšlienky aj okolie, vedia, že sa cítia odpútane. Príčiny môžu zahŕňať traumu z detstva, emocionálne alebo fyzické zneužívanie. „Ľudia, ktorí zažívajú depersonalizáciu, sa niekedy cítia oddelení od vlastného ja a svojho tela. Často hovoria, že je to, akoby sledovali svoj vlastný život ako film,“ opisuje skúsenosť ľudí s touto poruchou vedkyňa Jane Aspellová.
Projekt Jane Aspellovej je prvý, ktorý sa zameral na to, ako ľudia s depersonalizáciou prežívajú sny. Zozbierali takmer tisíc záznamov o ich snoch, ktoré následne umelci a vedci pod vedením psychológa Matta Gwythera, ilustrátorky Nanette Hoogslagovej a umelkyne Emily Goddenovej premenili na 12 originálnych diel. Študenti pri tvorbe využívali moderné audiovizuálne technológie vrátane umelej inteligencie. „Sny sú neuveriteľne vizuálne a surrealistické. Len slová na ich opis nestačia,“ zdôrazňuje sa. Jewel Chang, jedna zo študentiek, zobrazila sen o prenasledovaní, pričom osoba, ktorej sa sníval, prežívala pocity zo sna aj po prebudení a nedokázala rozlíšiť, či spí alebo bdie. Mnohovrstvová podoba snov je veľmi mätúca a ovplyvňuje naše vnímanie času a priestoru. Kelsey Wu zase využila špeciálny 3D softvér a kamery na vytvorenie obrazu sna o vznášaní sa nad kopcami a lesmi, čo vyvoláva v divákovi pocit straty rovnováhy a kontroly nad vlastným telom. „Tento projekt bol jedinečnou výzvou. Študenti umenia spolupracovali na vedeckom výskume a súčasne využívali celý rad nových technológií vrátane virtuálnej reality a umelej inteligencie,“ uvádza sa k projektu.
Čo je porucha derealizácie depersonalizácie?
Realizmus a Zobrazenie Tela: Od Ideálu k Surovej Pravde
Umenie sa často vracia k základom, k zobrazeniu skutočnosti bez prízdob. Realizmus, umelecké hnutie, ktoré vzniklo v polovici 19. storočia vo Francúzsku, odmietol idealizáciu a romantické predstavy v prospech surovej, neprifarbenej pravdy. Bol reakciou na politické zmeny, industrializáciu a sociálne nerovnosti tej doby. Umelci sa snažili zachytiť realitu takú, aká bola - s jej krásou aj ošklivosťou, nádejou aj beznádejou. Tieto diela slúžia ako svedectvo svojej doby, odraz spoločenských problémov a ponorenie do ľudskej psychiky.
V kontexte realizmu je dôležité spomenúť aj zobrazenie ľudského tela. Telo, telesnosť sa bytostne prepája s vizuálnym umením. Autor oddávna zobrazoval okolie a seba v ňom. Telo bolo objektom záujmu a predmetom maľby, napríklad v žánri aktu. Postupne sa stávalo symbolom, napríklad revolty, ale aj priamočiareho upozornenia na vymedzenie toho, čo je a čo už nie je intímne. Dnes sa zobrazením telesnosti a sexuality upozorňuje napríklad na postavenie žien, kritizuje sa využívanie tela v konzumnej spoločnosti alebo na sociálnych sieťach. Umelci reagujú na osobné traumy a zranenia. „Súčasné umelkyne sa snažia často upozorniť napríklad na postavenie ženy v spoločnosti, na pretrvávajúce stereotypy a naratívy, telo aj so sexualitou využívajú neraz aj ako zbraň alebo vyrušenie dívajúceho sa,“ uvádza sa v texte.
Táto rozsiahla téma sa na Slovensku viac a analytickejšie objavuje najmä po roku 1989 v súvislosti s otváraním sa spoločnosti navonok aj dnu a v postoji k zobrazenému telu. Kým v minulosti bolo súčasťou zoznamovania sa aj isté dvorenie, dnes je snaha osloviť skratkou cez videovizitky a sebaprezentujúce, neraz nahé fotografie. Problematika sa prelína s mnohými izmami a postojmi, u niektorých ide skôr o ženské umenie, u iných o feministické alebo postfeministické idey, u mnohých ide aj o vyslovenie osobného postoja k téme alebo vyjadrenie osobných skúseností.
Medzi majstrovské diela, ktoré definovali realizmus, patria napríklad:
Olympia od Édouarda Maneta: Obraz, ktorý predznamenáva impresionizmus, zobrazuje kurtizánu namiesto mýtickej bohyne. Štýl s voľnými ťahmi štetcom a zjednodušenými tvarmi zdôrazňuje formy a kontrast. Symbolika obrazu, ako čierna mačka predstavujúca nezávislosť, zostáva silná dodnes.
The Herring Net od Winslowa Homera: Homer sa odklonil od romantizovaných ideálov a ponúkol nekompromisný portrét každodenného života rybára. Viditeľné, expresívne ťahy vykresľujú rozbúrené vlny s pozoruhodnou presnosťou. Veľká ryba predstavuje úspešný úlovok, ale aj bremeno pre osamelého rybára.
The Boulevard Montmartre at Night od Camillea Pissarra: Hoci je Caillebotte často spájaný s impresionizmom, jeho štýl má pevné korene v realizme. Majstrovsky kombinuje presné pozorovanie so vznikajúcou citlivosťou na svetlo a atmosféru. Kompozícia je mocne štruktúrovaná vertikálnymi líniami, ktoré zdôrazňujú pocit uzavretosti.
The Origin of the World od Gustava Courbeta: Obraz je hlbokou štúdiou ľudskej sexuality, autenticity a odmietania akademických konvencií. Courbet sa odlišoval od svojich kolegov odporom proti romantickej idealizácii, cieľom bolo zobrazovať svet tak, ako ho videl.
The Stonebreakers od Gustava Courbeta: Courbet sa odklonil od romantických konvencií a ponúkol nekompromisný portrét každodenného života. Obraz zobrazuje dvoch mužov pracujúcich pri rozbíjaní kameňov na ceste, s realistickým zobrazením bez prílišného estetického zlepšenia.
The Potato Harvest od Jeana-Francoisa Milleta: Milletova majstrovská technika je zreteľná v každom detaile. Používa olejové farby na plátne s precíznosťou, ktorá zachytáva textúru látky a pokožky. Paleta farieb je zameraná na zemité tóny, evokujúce prirodzenosť prostredia.
Nous voulons Barabbas (Ecce Homo) od Honoré Daumiera: Daumierova majstrovská technika je zreteľná v energických ťahoch štetcom a vrstvených textúrach. Vznikol v období spoločenských otrasov a politických nepokojov, odráža oddanosť sociálnej spravodlivosti a kritike nespravodlivostí.
The Flute Concert at Sanssouci (náčrt) od Adolpha Menzela: Menzelova majstrovská technika je zreteľná v dynamickom využití svetla a tieňa. Teplá, žiarivá farebná paleta umocňuje pocit tepla a intimity.
Tieto obrazy nie sú len historickými pokladmi, ale živými prítomnosťami, ktoré nesú odkaz o sile ľudského ducha, kráse všedného dňa, spoločenskej nespravodlivosti a hlbokom súcitoch.
Technológie a Umenie: Budúcnosť Kreativity
V súčasnosti čelíme prudkému rozvoju technológií, ktoré menia aj oblasť umenia. Michal Hladký z Creative Industry Košice sa zamýšľa nad tým, ako bude umenie vyzerať o 30 rokov. „Odhadovať budúcnosť 30 rokov dopredu je veľmi odvážne, najmä ak si uvedomíme, ako rýchlo sa vďaka technológiám a životnému štýlu mení svet v súčasnosti,“ uvádza. Predpokladá však, že „umenie bude vždy vstupovať všade tam, kam vstúpi človek, a bude sa na všetko dívať kriticky a hľadať nové, ďalšie kontexty a významy.“ Myslí si, že „o 30 rokov bude stále existovať umenie vo formách, ako ho poznáme dnes, od klasickej kresby, cez divadlo, hudbu až po virtuálnu realitu.“ Umenie sa podľa neho len rozšíri do nových domén, pričom nástroje a jazyk sa prispôsobia divákovi. „Určite však dôjde do veľkej miery k fúzii umenia, vedy a technológií. Možno to budeme opäť volať renesancia,“ predpovedá.
Nemyslí si, že „klasické formy“ umenia vymiznú úplne. Skôr si myslí, že vzniknú nové formy a jazyk, ktorým sa bude umenie rozprávať s divákom. Technológie ako VR, AR a výkonné počítače sú len novou doménou a sadou nástrojov, na ktoré je potrebné reagovať. Digitalizácia výstav a zbierok už prebieha a je skvelým nástrojom pre archiváciu, výskum aj prezentáciu kultúrneho dedičstva. Nové technológie umožňujú rozprávať dávne príbehy v súčasnom jazyku a kontexte.
Napriek pokroku technológií, Hladký dúfa, že „ľudia budú stále radi cestovať, objavovať a žiť vo fyzickom prostredí.“ Upozorňuje však na „odvrátenú stranu tohto fenoménu a to čoraz väčšiu spoločenskú izolovanosť jednotlivcov a vytváranie si vlastných verzií reality.“
Vznikajú projekty, pri ktorých umelá inteligencia tvorí hudbu či obrazy. „Je veľa príkladov, kedy ľudia len ťažko rozlišovali, či napr. skladbu zložil algoritmus alebo človek, dokonca si viem predstaviť, že veľmi skoro sa k hudbe pridá aj spev a interpretácia,“ hovorí Hladký. Budúcnosť umeleckej tvorby umelou inteligenciou je teda témou, ktorá bude naďalej predmetom diskusií a výskumu.
Umenie ako Investícia aumenie v Priestore
Umelecké dielo môže na aukcii výrazne zvýšiť svoju obchodnú hodnotu, čo dokazuje príklad olejomaľby „Odpočívajúci zbojník“ od Petra Arnolda Weisz-Kubíčana, ktorá sa predala za 44-tisíc eur. „Umenie sa na peniaze nedá prepočítať,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ aukčného domu SOGA Ján Abelovský. „Právne vzaté, človek nekupuje obraz, ale dáva jeho pôvodnému majiteľovi poplatok za to, že s ním môže výhradne disponovať.“ Pri určovaní ceny obrazu sa nedá opierať o všeobecne platné cenníky. Cena diela je ovplyvnená aj neestetickými faktormi, ako je pôvod diela, dôveryhodnosť majiteľa, dostupnosť na trhu a dôležitosť mena majstra.
Umenie tiež zohráva kľúčovú úlohu pri dotváraní interiéru. Koncept Art Up spočíva v presvedčení, že „umelecké dielo, či obraz je súčasťou príbehu Vášho domova.“ Originalita priestoru je podtrhnutá exkluzivitou a prémiovou kvalitou umeleckého diela. Kvalita je pre nich najdôležitejšou výpovednou hodnotou, preto sú ich maľované obrazy dostupné v limitovanom množstve. „Artup je vizuálna hra plná minimalizmu, hravosti, farebnosti a nadčasovosti. Je pocit, ktorý cítite pri vstupe do miestnosti,“ opisuje Art Up.
V neposlednom rade, umenie môže slúžiť aj ako nástroj na sprostredkovanie zážitkov a vzdelávania. Vo Vile Flora vo Winterthure vo Švajčiarsku je možné objaviť 10 umeleckých diel pomocou rozšírenej reality. Pre každé umelecké dielo bol vytvorený špecifický zážitok, ktorý návštevníkom umožňuje hravou formou dozvedieť sa o umení viac. Tieto inovatívne prístupy ukazujú, ako sa umenie neustále vyvíja a prispôsobuje novým možnostiam, aby obohatilo naše životy.