Keď sa o niekoho zaujímate, venujete veľkú pozornosť jeho správaniu v nádeji, že tieto pocity budú vzájomné. Až pokiaľ sa ho priamo nespýtate, ako to cíti, bude to pre vás jedna veľká hádanka. Je však možné, že po čase spozorujete znaky odmietnutia, ktoré však rýchlo potlačíte do úzadia, aby ste udržali svoju nádej nažive. Bohužiaľ, spôsobuje to viac škody ako úžitku.
Znaky, ktoré prezrádzajú viac, než si myslíte
Chodíte spolu do kina, niekedy zájdete na večeru alebo na výlet a užívate si spoločné chvíle. Tu si však uvedomíte, že nikdy nepozval on vás, ale takmer vždy vy jeho. Poznáte to. Blíži sa čas stretnutia, a tak vydáte naozaj veľké úsilie na to, aby ste vyzerali čo najlepšie. Oblečiete sa, upravíte, cítite sa sebaisto a tešíte sa, až sa spolu budete opäť rozprávať o tých úžasných veciach. Ibaže, on neustále rozpráva iba o svojich kamarátoch a to nie je dobré znamenie. Tip pre vás: skúste sa ho opýtať, ktorého zo svojich priateľov by vám „odporučil“. Zakaždým, keď si niečo naplánujete a vy sa odhodláte, že mu konečne poviete, čo cítite, vaša snaha je márna v momente, keď na vaše stretnutie prídu aj iní priatelia. Ak je obklopený skupinkou priateľov kedykoľvek ste spolu, nevyzerá to dobre. Skúste teda robiť nejakú aktivitu, ktorá je výlučne pre dvoch a pozorujte, ako sa správa. Je skvelé tráviť čas v spoločnosti, no niekedy je čas aj na intímne chvíle, ktoré by mali byť strávené len vo dvojici, ďaleko od zrakov ostatných.
Keď sa nám niekto páči, máme tendenciu robiť všetko pre to, aby sme sa mu zapáčili. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako definovať váš „vzťah“, je počúvať, ako vás predstavuje svojim priateľom. A taktiež by ste mali brať na vedomie, ako oni reagujú na stretnutie s vami. Napríklad, všímajte si, či vás predstaví vaším menom a ako na to meno reagujú jeho priatelia. Môže to byť naozaj veľkým sklamaním, ak zistíte, že niekto, kto sa vám páči, nechce od vás nič viac, než priateľstvo. Aj napriek tomu by ste nemali smútiť.
Ako odomknúť svoje flirtovacie superschopnosti | Francesca Hogi | TED
Prečo sa to deje? Rôzne perspektívy pohľadu
Pozri aj: Treba sa pýtať. Vieš ako sa hovorí, že ženy sú z Venuše a muži z Marsu? Platí to aj v tomto prípade. Skutočnosť, kedy by si práve ty chcela niečo viac ako len kamarátstvo, vôbec nemusí rezonovať s tým, čo chce zasa on. Dôvodov je prirodzene viacero, no predsa existuje niekoľko najdôležitejších, ktoré ti o tomto „probléme“ dokážu povedať viac.
Aj dnes existuje množstvo mužov, ktorí sa jednoducho nechcú alebo nepotrebujú viazať. Schopnosť zaviazať sa niekomu nie je pre nich dôležitá a prednosť dajú skôr samotnému užívaniu si, flirtovaniu či voľnému životu. Ten pre nich nie je žiadnym spôsobom stereotypom, ktorý partnerský vzťah istým spôsobom prináša.
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa muž rozhodne zostať iba priateľom, je ten, že nie je z vás až taký paf. Možno sa vedľa vás dobre cíti, vie sa s vami porozprávať, pomôže vám, ak ste v núdzi, vybaví vám niečo u známeho, ale to je všetko. Cíti, že medzi vami nepreskočila povestná iskra, ktorá by posunula váš vzťah na vyššiu úroveň. Niekedy je to niečo fyzické, inokedy duševné, čo nedovoľuje človeku získať pocit, že chce byť s tým druhým vo vzťahu. Všetci sme aspoň raz boli na oboch stranách tejto „rovnice". Nejde o príjemnú skúsenosť, ktorá určite zabolí, ale život musí ísť ďalej. Zrelá osobnosť to dokáže pochopiť, prijať, neuraziť sa a vyrovnať sa s tým.
Ďalším častým dôvodom je, že „nemá čas“. Pravdou je, že čas by aj mal, ale nechce ho tráviť s vami. Ide o muža, ktorý buď uprednostňuje kariéru, kamarátov a voľný čas strávený s nimi, alebo má iné priority, ktoré mu bránia, aby sa dokázal zainteresovať do vzťahu. Často je to absencia zodpovednosti, lebo so vzťahom nevyhnutne prichádza zodpovednosť, nielen za seba, ale aj za partnera. Pre muža je prijateľnejšie zostať s vami v nezáväznom kamarátstve, lebo má strach, že vo vzťahu by o svoje túžby prišiel.
Niektorí muži sú jednoducho nezrelí. Mnohí muži nad partnerským vzťahom nepremýšľajú. Je všeobecne známe, že dospievajú o trošku neskôr ako ženy, takže až v neskoršom veku pocítia potrebu viazať sa. Vyhovuje im, keď sú obklopení priateľmi, flirtujú a život je pre nich jeden veľký žúr. Keďže vzťah je pre nich synonymom stereotypu, žiarlivosti či hádok, robia všetko preto, aby mali kamarátky, ale nie partnerky. Nechcú prekročiť hranicu, ktorá z nich, podľa nezrelej úvahy, urobí „podpapučníkov". Až neskôr si uvedomia, že žena je skvelá bytosť, ktorá ich dokáže urobiť šťastnými. Len treba vydržať.
Existuje aj možnosť, že „momentálne nikoho nechce“. Dobrý pokus! Ak muž takto zdôvodňuje návrh na kamarátstvo, v preklade to znamená, že hľadá niekoho iného ako ste vy. Keďže vás nechce raniť a povedať vám, že mu niečím nevyhovujete, zahrá to do autu slovami, že v tomto období nechce žiadny vážny vzťah. Preto vám ponúka maximálne kamarátstvo. Ak ste v čítaní mužskej logiky zbehlá, dokážete rozšifrovať, že „tudy cesta nevede".
A napokon, „na neho priveľmi tlačíte“. O tri mesiace zásnuby, do pol roka svadba, kúpa bytu, potom bábätko, druhé dieťa… Ktorý muž by nespanikáril a nenavrhol radšej kamarátstvo, z ktorého nanajvýš hrozí požičanie pár eur? Ak sa muž cíti pod tlakom záväzkov a povinností, hľadá únikovú cestu. Mužom treba komplikované životné situácie dávkovať postupne a s prestávkami.
Situácie zo života: Keď sa priority menia
Ahojte, chcem sa poradiť o nejakú radu ako vysvetliť kamarátke, že už proste nemám na ňu čas ako kedysi… Sme s priateľom 3 a pol roka, čakáme momentálne prírastok a som mesiac pred pôrodom. S priateľom sme strašne na seba viazaní, boli sme aj predtým, ale našli sme si raz za mesiac čas aj na kamarátov, no teraz máme iné priority. No kamarátka sa s tým nejako nevie vyrovnať, stále mi píše, volá, vyčíta, že neviem ísť na kávu posedieť, nájsť si chvíľku na čas. Lenže ja už nemám čas sedieť na terase, piť kávu a celkovo som tehotná, som rada, že si doma oddýchnem. Nedá sa jej to nijak normálne vysvetliť, začne plakať, že všetci na ňu kašlú, že ju už nič v živote nebaví, že každý sa vyhovára… Pritom má priateľa, lenže ich vzťah nie je harmonický, jej priateľ na ňu kašle, ide si kde chce, s kým chce. No neviem, ako to riešiť s ňou, aby som jej to už normálne vysvetlila… Tento víkend ma volala na nákup, povedala som jej, že nech sa nehnevá, ale ja som mesiac pred pôrodom a určite nepôjdem nakupovať, keď mi opúchajú nohy. Povedala, že ok, tak môžeme dať kávu. Taktiež som jej povedala, že je táto korona, terasa je preplnená a ja nemienim teraz riskovať zdravie dieťaťa. Hneď mi naložila, že sa mi už nebude doprosovať, že je to choré, aby sa najlepšia kamoška stále na niečo vyhovárala. Pritom som jej povedala pravdu.
Ahojte, neviem, či sa mi to stalo alebo sa to len mne stalo, či sa mi to len zdá, ale kamarátka z detstva sa so mnou už nebaví. Ešte na základnej a strednej škole sme boli super kamošky, o všetkom sme sa rozprávali, ale teraz už nič. Ja som už vydatá 5 rokov, ona skoro 2 roky a vobec sa nekamaratime. Dokonca som si myslela, že budeme kamaráti ako manželské dvojice, ale ani môj manžel a jej muž sa k sebe nejako nemajú. Ono mi príde, že je z nej veľká snobka, lebo má vysokú školu, aj dobrú prácu a ja nemám. Môj manžel je robotník, asi nie dosť dobrý pre jej manžela, aby si spolu pokecali. Ja sa jej snažím aj občas zavolať, že či sa nestretneme všetci, ale oni stále nemajú čas, to je podľa mňa len výhovorka.
Odkaz na otázku: chce byť iba kamarátka. Prosím vás o radu, aj keď vlastne viem, že sa v tom veľmi radiť nedá. Mám 26 r. a priateľka mi povedala po 5 ročnom vzťahu, že už ku mne necíti, čo by chcela. Rozišla sa so mnou. Vraví, že keby sa hlavou riadila, tak je hneď pri mne, v deň rozchodu, ale aj veľa predtým (a nie vobec dávno) mala monológ o tom, čo pre ňu znamenám a že som to najlepšie, čo ju stretlo a aký som super. Bývali sme spolu cca 2,5 roka, ku koncu ale už nie. Boli sme v zahraničí. Cca pol roka ma veľmi intenzívne presviedčala, že chce mať dieťa, nakoniec ma presvedčila, ale povedal som, že až keď prídeme domov a zariadíme si život… Rozišla sa so mnou pred 5 týždňami. Od vtedy som mal 2 veľmi dôležité týždne, najprv dobrý a potom zlý. Prvý týždeň po rozchode som nedokázal jej nenapísať aspoň sem tam, ona mne aj sama od seba tiež. Potom som sa jej neozval asi 4-5 dní, zavolala mi sama od seba, že sa chce stretnúť na konci týždňa. Síce som váhal, ale prikývol som. Hneď na ďalšie dva večery sa mi ozvala, zišla na cigu pod bránu, dosť ma presviedčala na bozky, ale zvládol som to a odolal som. Asi dva dni na to sme mali ísť von v ten spomínaný večer, bolo super, keď som ju odprevádzal domov, tak už som neodolal a bozkávali sme sa a ona chcela aj sex, no sex nebol. Hneď na druhý deň šla s kolegyňami na diskotéku a mne celú noc vypisovala, a nakoniec ráno zavolala a bol to dlhý telefonát… nebola opitá, to by som počul, vyznávala mi lásku a ako veľmi túži po mne. Potom nastal dobrý týždeň, skôr vynikajúci, bozky, kino, kávičky, úsmevy. Veľmi sme si rozumeli a ja som videl a cítil, že to je láska aj z jej strany. Naivne som si myslel, že to ide naspäť k lepšiemu. Ľúbim ju celým svojím srdcom. Ale zrazu prišiel zlý týždeň, nepohádali sme sa ani nič, ale ona zrazu začala byť odmeraná, chladná. V ten týždeň sa 5 dní ani doma neukázala, začala flámovať. Mne sa do kelu neozvala, iba sem tam ráno dobré ráno, večer dobrú nocku. Predvčerom som ju nahodou stretol vonku, ako sa vracia po dvojdňovom žúre domov neskoro večer, hneď som musel s ňou rozprávať, ona do kelu nič nepovedala… posledný deň a pol sa neozvala, nereagovala na mejl ani SMS. Problém je v tom, že ju hrozne chcem naspäť, milujem ju viac ako čokoľvek, ale viem, že z jej strany sú to pochyby, možno to nie je také silné, ale predsa to tam je. Viem, a ona tiež, veľmi dobre, že som pre ňu takmer ideálny. Ťažko sa to tu píše tak stručne a to som ešte nič nenapísal. Neviem, čo mám ďalej robiť. Zabudnúť sa na ňu nedá, ale ani nechcem. Je lepšie sa jej ozývať viac, alebo len sem tam (akoby sa pripomenúť), alebo vobec? O nejaký týždeň dva by sme mali výročie, rozmýšľal som, že jej pošlem kyticu ruží do roboty? Vyzerá to so mnou dosť zle, som na polceste k psychológovi.
Ako spoznáte, že túži po viac než len priateľstve?
Možno to už nejaký čas cítite - váš kamarát sa správa inak. Smejete sa spolu, trávite hodiny rozprávaním o všetkom možnom a predsa máte pocit, že medzi vami existuje niečo viac než len priateľstvo. Ale ako zistiť, či chce byť skutočne viac než len kamarát?
Kým predtým ste sa stretávali len príležitostne, teraz chce tráviť s vami čas oveľa častejšie. Všímate si, že si pamätá veci, ktoré ste mu len mimochodom spomenuli? Možno je to váš obľúbený druh kávy alebo plán, ktorý máte na víkend.
Ak si začnete všímať, že sa vás jemne dotýka - či už ide o ruku, rameno alebo letmý dotyk pri rozhovore - môže to byť nevedomé znamenie, že vás vidí inak než len ako kamarátku. Ak sa ocitnete v situácii, keď spomeniete iného muža, sledujte jeho reakciu.
Je prirodzené, že kamaráti sa navzájom podporujú a občas si povedia komplimenty. Máte kamarátku, ktorá vám spôsobuje brušnú nervozitu? Dobrý vzťah sa vyznačuje rovnováhou. Ak kamarátka potrebuje pomoc, ste jej nablízku, vypočujete ju. To isté očakávate od nej. Ak je vaše priateľstvo postavené na jej nekonečných požiadavkách, ktoré musíte plniť 24 hodín denne a v podstate vás už otravujú, o priateľstvo nejde.
Každý občas niečo zveličí, nadhodnotí a prifarbí. Ak tým nikomu neubližuje, dá sa to chápať ako celkom zábavná vlastnosť a človek už s tým počíta. Ak však vašu kamarátku so železnou pravidelnosťou prichytíte pri klamstve a nie práve nevinnom, mali by ste od nej dať ruky preč.
Vaše priateľstvo berie ako nikdy nekončiacu súťaž. Chce mať krajšieho partnera, lepšiu prácu, väčší byt, drahšie auto. A o všetkom vás chce stále informovať, chváli sa a očakáva váš neskonalý obdiv. Vy nemáte záujem s ňou súťažiť, ste spokojná s tým, čo máte a ste šťastná. Chcete byť slušná a tak sa neustále tvárite nadšene, ale v duši vám už začína liezť pekne na nervy. Automaticky si myslí, že čo je dobré pre ňu, je dobré aj pre vás. Neustále vám dáva dobré rady, snaží sa vás manipulovať a urobiť z vás svoju kópiu. Cítite sa pod jej neustálou kritikou nepríjemne a neviete sa brániť. Chcete si žiť podľa seba, máte svoje hodnoty a tie vám vyhovujú.
Začínam mať taký pocit, že mám akúsi super schopnosť „namotať“ sa na dievčatá s ťarchou. Chce sa preniesť cez rozchod, ale nedarí sa jej. Nejakou zhodou náhod stretne mňa. Moja prítomnosť sa jej taktiež páči. V minulosti som ani len netušil, že to dievča ťahalo za sebou nejaké bremeno z predchádzajúceho vzťahu a preto ma to ranilo omnoho viac (Poznámka pre baby: Prosím nerobte to. Ak ešte nie ste ready na vzťah, tak sa s chalanmi nehrávajte. Tento krát som vedel, že ešte nebola vnútorne vysporiadaná s rozchodom, no išiel som do toho, pretože sa mi hrozne páčila, rozumeli sme si a mal som pocit, že je jej so mnou tiež veľmi dobre. Včera som sa ale opäť dostal k bodu číslo 6. Prečo sa mi to stáva tak často? Áno, keďže cestujem, stretávam omnoho viac ľudí, ako by som stretol v mojom malom meste na Slovensku (kde sú aj tak už všetci v mojom veku dávno popárikovaní a mnohí aj s deťmi na krku). Ako som písal vyššie, tento krát som vedel, že sa ona iba čerstvo rozišla a že ešte stále s tým nebola úplne vyrovnaná. Čo som mal ale robiť, keď už mám v Kórei iba 5 týždňov? Normálne by som jej nechal čas a počkal, ako sa veci vyvinú. Ale ak mám iba 5 týždňov do odchodu a musím sa tento týždeň rozhodnúť, či tu chcem ostať dlhšie alebo na isto odídem, nemohol som čakať. Teraz už viem, že som konal zavčasu, pretože ona ešte nebola pripravená. Nemal som ale moc na výber. Tam, kam pôjdem, sa to ale môže opakovať. Mám to šťastie, že môžem žiť v podstate kde chcem. Ak sa mi páči v Thajsku, ostanem dlhšie v Thajsku. Ak sa mi páči v Kórei, ostanem dlhšie tam. A naozaj som ochotný to urobiť kvôli dievčaťu, ktoré sa mi páči. Aj keď mi to veci skomplikuje, či už finančne alebo inak. Pre takýto krok je ale potrebné, aby aspoň nejaký vzťah existoval a to aspoň niekoľko týždňov (ak nie mesiacov). Naozaj netuším, kedy, kde a ako stretnem moju budúcu ženu a koľko krát sa ešte popálim, kým ju nájdem. Ale určite sa nevzdám. Stojí to za to a ja tomu naozaj verím. Verím, že jedného dňa publikujem na tomto blogu článok, kde popíšem celú moju históriu a môj boj so vzťahmi, ktorý som nakoniec vyhral. Kedy to bude? Netuším. PS: Úvodná fotka je iba ilustračná. Páčil sa ti tento článok? Chceš sa podeliť o svoje osobné skúsenosti? Napíš mi do diskusie nižšie.