Problém s parkovaním v slovenských mestách, najmä v Bratislave a Trnave, sa stáva čoraz naliehavejším. V snahe o zmiernenie dopadov automobilovej dopravy a podporu udržateľnej mobility pristúpili niektoré samosprávy k obmedzeniu maximálneho počtu parkovacích miest v nových bytových projektoch. Tento krok však vyvoláva diskusie o jeho vplyve na cenu bývania a dostupnosť parkovacích miest pre obyvateľov.
Trnava: Obmedzenie počtu parkovacích miest ako nástroj regulácie
Mesto Trnava pripravuje zmenu pravidiel, ktorá má obmedziť maximálny počet parkovacích miest v nových bytových projektoch. Podľa vedenia mesta ide o krok k znižovaniu záťaže cestnej siete a k podpore udržateľnej mobility. Mesto Trnava plánuje limitovať počet parkovacích miest, ktoré môžu developeri vybudovať pri novostavbách. Cieľ je zabrániť nadmernému zaťažovaniu cestnej infraštruktúry a reagovať na dlhodobý tlak automobilovej dopravy. Podľa vedenia mesta by nové pravidlá mali prispieť k zmene dopravného správania obyvateľov a podporiť alternatívne formy mobility. Obmedzenie maximálneho počtu parkovacích miest má byť nástroj ako znížiť motiváciu vlastniť viacero vozidiel a zároveň uvoľniť verejný priestor. V realitnej praxi platí, že parkovacie miesto je dnes jeden z najcennejších benefitov nového bytu. V mnohých projektoch sa predáva samostatne a jeho cena sa v Trnave pohybuje v tisícoch až v desaťtisícoch eur. Ekonomická logika je jednoduchá - ak developer nemôže vybudovať toľko parkovacích miest, koľko by mu umožňoval trh, zníži sa jeho potenciálny príjem z ich predaja. Stratu zo zníženého počtu miest si bude musieť kompenzovať inde, najčastejšie v samotnej cene bytov. Výsledok môže byť zdraženie bývania aj pre tých, ktorí parkovacie miesto nepotrebujú. Trnava za posledné roky systematicky nebuduje nové veľkokapacitné parkoviská. Developeri tak v praxi vytvárajú nové kapacity bez nároku na mestské financie. Obmedzenie ich možnosti tieto kapacity budovať môže znamenať, že časť vozidiel sa presunie späť do verejného priestoru.
Bratislava: Systematický prístup k riešeniu statickej dopravy
Bratislava sa pripravuje na výrazné rozšírenie parkovacích kapacít. V najbližších rokoch plánuje výstavbu viacerých parkovacích domov na sídliskách i záchytných parkovísk P+R na okraji mesta. Mesto aktuálne pripravuje realizáciu viacerých parkovacích domov a záchytných parkovísk. Parkovacie domy na sídliskách majú predovšetkým rozšíriť kapacity pre miestnych obyvateľov, pričom najbližšie by mali vzniknúť na Saratovskej ulici v Dúbravke a na Wolkrovej a Topoľčianskej ulici v Petržalke. Do povoľovacieho procesu vstúpili v roku 2021.
Nové parkovacie miesta v Dúbravke majú vzniknúť na pozemku pri križovatke Saratovskej a Drobného ulice. Ide o plochu s rozlohou 4.927 m², ktorá v súčasnosti slúži na parkovanie, no dlhodobo nedokáže pokryť dopyt obyvateľov. Vzniknúť má dvojpodlažný parkovací dom s celkovou kapacitou 196 miest. Konštrukčne pôjde o prefabrikovaný železobetónový skelet s veľkorozponovými doskami, ktoré umožnia bezbariérové vnútorné usporiadanie. Fasáda bude kombinovať drevené lamely a popínavú zeleň, na streche sa počíta s extenzívnou vegetačnou vrstvou.
Podobné riešenie je navrhnuté na Wolkrovej ulici v Petržalke na Wolkrovej. Na mieste existujúceho parkoviska s rozlohou približne 2.850 m² má vzniknúť dvojpodlažný objekt so 141 parkovacími miestami. Konštrukcia má byť riešená formou prefabrikovaného železobetónového skeletu so stĺpmi a stenami. Fasáda bude, rovnako ako na Saratovskej, tvorená kombináciou drevených lamiel a popínavej zelene. Plochá strecha získa vegetačný povrch a doplnia ju fotovoltické panely.
Taktiež v Petržalke na Topoľčianskej ulici sa pripravuje výstavba trojpodlažného parkovacieho domu s celkovou kapacitou 130 miest, ktorý bude zaradený do mestského parkovacieho systému PAAS. V súčasnosti sa na pozemku nenachádza žiadny objekt, iba betónová plocha bývalého trhoviska. Fasádu objektu vytvoria drevené lamely, pričom niektoré časti budú transparentné a potiahnuté jemným pletivom, slúžiacim ako opora pre popínavé rastliny. Všetky ploché strechy budú riešené ako extenzívne vegetačné konštrukcie.
V najbližších rokoch by mali pribudnúť záchytné parkoviská, tzv. P+R (Park and Ride), ktorých cieľom je znížiť množstvo áut smerujúcich do centra mesta či rezidenčných zón. Určené sú najmä pre dochádzajúcich zo zázemia Bratislavy alebo z iných mestských častí, aby svoje vozidlo odstavili na okraji mesta a pokračovali verejnou dopravou.
V tomto roku by sa malo ukončiť povoľovanie P+R Zlaté piesky, ktoré nahradí zbúraný hotel Flóra. Realizácia by mala prebehnúť v roku 2026. Parkovisko bude mať kapacitu približne 200 miest. Slúžiť bude pre potreby voľnočasového areálu Zlaté piesky (Areál zdravia Zlaté piesky) s prírodným kúpaliskom, autokempingom a ďalšími rekreačno-športovými prevádzkami. Zároveň bude zaradené do mestského systému P+R.
Tento rok by malo byť dokončené a odovzdané do užívania aj P+R Janíkov dvor. Parkovisko bude mať celkovú kapacitu 99 miest, z ktorých 93 bude určených pre automobily a šesť pre motocykle. Podľa záväzného stanoviska bude mať parkovisko obojsmerný vjazd s regulovaným vstupom cez rampy. V jeho priestore sa budú nachádzať dva parkomaty.
Najväčšiu kapacitu by malo mať záchytné parkovisko pri ZOO. Parkovací dom P+R ZOO by mal mať ukončený povoľovací proces do konca roka 2027. Celkovo má pri ZOO vzniknúť parkovisko so 126 miestami vrátane štyroch miest pre autobusy a parkovací dom so 418 miestami. Parkovací dom pri ZOO nahradí súčasné parkovisko so 67 stojiskami na teréne.
Plánovaná sieť parkovacích domov a záchytných parkovísk naznačuje systematickejší prístup mesta k riešeniu statickej dopravy. Financovanie chce samospráva zabezpečiť z Fondu na rozvoj udržateľnej mobility, teda z príjmov z parkovacej politiky, ako aj z bežných rozpočtových zdrojov. Výraznejšie zlepšenie parkovacej situácie v Bratislave tak zostáva dlhodobým cieľom - a to dokonca aj v prípade, že sa mestu podarí jednotlivé projekty pripraviť a realizovať v plánovaných termínoch.
Bratislava bude mať regulované parkovanie. Rezidenti budú mať výhody
Regulácia počtu parkovacích miest: Medzinárodné skúsenosti a ich aplikácia na Slovensku
Predstavte si, že si kupujete byt. K dvojizbovému bytu v širšom centre Bratislavy za 200-tisíc eur si pripravte ďalších 20-tisíc za parkovacie miesto. Sčasti za to môže nariadenie, ktoré stanovuje, aký počet parkovacích miest musí investor postaviť k novostavbe. Toto pravidlo by chcelo hlavné mesto poslať do minulosti. Bratislava by sa tak zaradila k metropolám, ako je Londýn či Berlín, ktoré takto regulujú počet áut v meste. Podobne dnes uvažuje aj Praha, ktorá novinku finalizuje. „K novele máme zhromaždené pripomienky a s ich vyrovnaním čakáme na postoj nového vedenia hlavného mesta,“ odkázal pre HN český Institut plánovaní a rozvoje. Pražský návrh rozdelil mesto na sedem zón, v ktorých sa počet povinných parkovacích miest líši.
Ako by mohli nové pravidlá vyzerať v slovenskom hlavnom meste, zatiaľ nie je jasné. A teda na to, aby mohla mať Bratislava samostatné pravidlá, bude potrebná zmena stavebnej legislatívy na celoslovenskej úrovni. Analytik portálu Nehnuteľnosti.sk Peter Porubský vysvetľuje, že magistrát sa o reguláciu snaží už od svojho nástupu pred piatimi rokmi. „Postupne sa zavádza komplexná parkovacia politika, ktorá reguluje počet áut v meste. Prísne nariadenie o počte parkovacích miest dnes predražuje bývanie.
Urbanista Ondrej Zajac počíta: „Podzemné parkovacie miesto stojí okolo 20-tisíc, nadzemná garáž 4,5 tisíca, terénna tritisíc. Niekedy je to miesto drahšie ako auto, čo stojí na pozemku. Developeri často stavajú garáž v podzemí, pretože naň nad zemou nie je miesto. Ak sa tam napríklad nachádza plynovod, musia ho presúvať. To predražuje bývania aj ľuďom, ktorí auto nevlastnia.
Staviteľov by väčšia voľnosť pri výstavbe potešila. „Ak by zmena smerovala k vyššej flexibilite v dimenzovaní počtu parkovacích miest, privítali by sme to,“ povedal pre HN generálny riaditeľ YIT Slovakia Milan Murcko. Cieľom zmeny je nielen zlacniť bývanie, ale aj zahustiť mesto. Rozhýbala by sa výstavba tam, kde to doteraz nebolo možné. Bratislava má zástavbu príliš riedku.
Pulman vysvetľuje, že mnohé európske mestá nemajú minimálne, ale maximálne počty parkovacích miest. Tak je to aj v Londýne. Ďalší príklad spomína Pulman zo susednej Viedne, kde majú stanovený počet státí na byt, ale developer sa spravidla dokáže vykúpiť. Architekt Tomáš Guniš zas dopĺňa, že v severnej a západnej Európe vznikajú celé mestské štvrte, kde sa s parkovaním vôbec nepočíta. „Obyvatelia bytového domu alebo bloku sa jednoducho zaviažu, že nebudú vlastniť auto.“
Prezident Stavebnej komory Ivan Pauer hovorí, že regulovanie počtu parkovacích miest je nevyhnutné vo všetkých veľkomestách, nielen v Bratislave. Z pohľadu urbanistu či krajinného architekta je parkovisko súvislá betónová plocha. Tá sa vie v lete rozpáliť aj na 50 stupňov a s postupujúcou zmenou klímy bude teplota ešte stúpať. Trpia najmä starší ľudia, ktorých organizmus je citlivejší a ktorí ľahšie dostanú z horúčav kolapsy, prípadne trpia kolísaním krvného tlaku, dehydratáciou či bolesťami hlavy. Podľa správy Úradu verejného zdravotníctva sú priemerné mestské teploty výrazne vyššie v oblastiach s menšími zelenými plochami.
Zmena klímy neprináša len viac tropických dní, ale aj viac nárazových lejakov. Aj tu sú parkoviská prekážkou. „Vodu potrebujeme zachytiť v krajine. Keď máme veľa parkovacích miest, voda odtiaľ ide rýchlo preč,“ upozorňuje Ondrej Zajac. A napokon je tu otázka množstva áut. V praxi platí rovnica: čím viac parkovacích miest, tým viac motoristov jazdiacich po meste. Len medzi rokmi 2008 a 2020 stúpol počet vozidiel v hlavnom meste o viac ako 60 percent. Veľký počet vozidiel má potom za následok aj to, že Bratislava oproti celoslovenskému priemeru výrazne prevyšuje niektoré druhy emisií škodlivých látok, napríklad oxidu siričitého a oxidu dusíka, ktoré sú obsiahnuté vo výfukových plynoch spaľovacích motorov. Viac emisií tiež prispieva k rýchlejšej zmene klímy. „Keby bolo mesto kompaktné, s nízkym počtom parkovacích miest, ktoré by stáli aj niečo navyše, autá by používali len tí, čo musia.“
Apartmány a parkovanie: Nový rozmer problému
Problém s parkovaním sa dotýka aj otázky klasifikácie bytov. Lucia Barmošová, moderátorka, uviedla: „V podstate o tom rozhodol územný plán, ktorý určil počet bytov, ktoré môžu užívať status bytu. Slovensko má problém s nedostatkom bytov a tak developeri stavajú aj apartmány.“ Branislav, obyvateľ MČ Bratislava - Ružinov, sa s týmto problémom stretol osobne: „Ja tu trvalý pobyt nahlásený a riadne zaevidovaný mám, tak čiže vlastníkom vozidlo, tak som si v predstihu chcel vybavovať rezidentskú parkovaciu kartu a tak som si online vypísal žiadosť s tým, že táto moja žiadosť bola zamietnutá kvôli tomu, že vlastne môj byt je klasifikovaný ako apartmán.“ Tatiana Tóthová, hovorkyňa MČ Bratislava - Ružinov, na to reagovala: „Ľudia, ktorí bývajú v apartmánoch, tam môžu mať aj trvalý pobyt.“ Toto tvrdenie však naráža na prax, kedy niektoré mestské časti odmietajú prideľovať rezidentské karty majiteľom apartmánov, aj keď v nich majú trvalý pobyt. Anton Adamčík poukazuje na súvislosť: „Skrátka čím viac bytov v lokalite, tým menej parkovacích miest sa ujde tamojším obyvateľom. Preto územný plán určuje počet bytov, ktoré je možné tam postaviť. Obmedzený počet zároveň garantuje obyvateľom, že budú mať kde zaparkovať.“ A ďalej dodáva: „Štátu sa nedarí už desaťročia stavať dostatok bytov a tak sa developeri prirodzene snažia dopyt uspokojiť aj stavaním apartmánov.“ Tento rozdiel v interpretácii a aplikácii pravidiel môže viesť k nespravodlivosti a frustrácii obyvateľov, ktorí sa cítia byť ukrátení o svoje práva napriek tomu, že spĺňajú základné kritériá.
tags: #pocet #bparkovacich #miest #na #byt