Slovensko, krajina s bohatou históriou a dynamickou súčasnosťou, stojí na križovatkách mnohých výziev a úspechov. Od individuálnych ambícií jednotlivcov, ktorí posúvajú hranice poznaného, až po kolektívne rozhodnutia formujúce národnú budúcnosť, sa Slovensko neustále vyvíja. Tento článok sa ponorí do rôznych aspektov slovenskej identity a úspechu, od osobného cestovateľského triumfu až po strategické začlenenie do európskeho spoločenstva, a zároveň preskúma aj menej oslnivé aspekty života na Slovensku, ako je kvalita bývania.
Ľuboš Fellner: Slovák na Vrcholoch Sveta
Málokto by si pomyslel, že lekár, ktorý stál pri prvých transplantáciách srdca na Slovensku, si napokon zamiluje svet cestovania natoľko, že sa stane synonymom pre objavovanie nepoznaného. MUDr. Ľuboš Fellner je práve takýmto príkladom. Pred tromi desaťročiami založil cestovnú kanceláriu BUBO, ktorá sa odvtedy stala lídrom v posúvaní hraníc tradičného turizmu. Jeho osobná cesta je príbehom neúnavného hľadania a dosahovania cieľov, ktoré sa pre mnohých zdajú byť nedosiahnuteľné.
Fellner je prvým Slovákom, ktorý dosiahol oba geografické póly - severný aj južný. Jeho dobrodružstvá ho zaviedli do najposvätnejších miest, ako je saudská Mekka, a dokonca aj do všetkých krajín na našej planéte. Podľa medzinárodných organizácií TCC a Nomadmania je právom považovaný za najscestovanejšieho Slováka. Jeho životný štýl však nie je len o zbieraní destinácií. Svoje dovolenky trávi aktívne, napríklad očkovaním detí v utečeneckom tábore v Južnom Sudáne, čo svedčí o jeho hlbokom záujme o svet a jeho obyvateľov.
"Ja nežijem v prítomnosti, ja žijem o tri, štyri roky skôr, v tom, čo sa stane, lebo to chcem docieliť," uviedol Fellner v relácii Portrét na TA3. Táto vízia mu umožňuje byť neustále o krok vpred. Jeho vášeň pre objavovanie ho viedla na miesta, ktoré si vždy chcel spoznať. Do Indie sa vrátil viac než štyridsaťkrát, pričom jeho prvé cesty tam viedli autostopom. Precestoval všetky krajiny sveta, a pritom si kladie otázku: "Aký je rozdiel medzi cestovaním a čiarkaním si krajín? Čo to znamená scestovanosť?" Jeho prístup k cestovaniu je hlbší ako len povrchné návštevy.
Neznáma India: Tajné tipy, kmene a chrámy, ktoré musíte vidieť. Ľuboš Fellner BUBO
Cesty BUBO pod jeho vedením boli často odvážne a nekonvenčné. Viedli cez Balkán počas vojny v Juhoslávii, za polárny kruh, kde mu hovorili, že zmrzne, z Izraela do Sýrie, lebo nevedeli, že to nejde, alebo do Barmy so šesťdňovými vízami. A dodnes si drží pozíciu piatich krokov pred ostatnými cestovateľmi. Úspechy BUBO potvrdzujú aj finančné výsledky, ktoré ukazujú, že firma dlhodobo platí jedny z najvyšších daní. Rok 2018 bol najúspešnejším v histórii firmy, v roku 2019 narástli o toľko, čo predstavuje celoročný obrat ich druhého najväčšieho konkurenta. Dnes je BUBO dvakrát väčšia firma, ako bola pred pandémiou. Napriek rastu si v rámci firmy udržiavajú blízke vzťahy a každý nezdar je pozorne sledovaný. Cestovanie je pre Fellnera prakticky celým jeho životom, trvá už tridsať rokov.
Kvalita Bývania na Slovensku: Paradox Vlastníctva a Priestoru
Zatiaľ čo v oblasti osobného cestovateľského úspechu Slovensko vyniká, v inom kľúčovom aspekte života - v kvalite bývania - čelí paradoxom. Aktuálne údaje Eurostatu potvrdzujú dlhodobo známy trend: až 93 % Slovákov žije vo vlastnom byte či dome, čo je druhý najvyšší podiel v Európskej únii hneď po Rumunsku. V tomto ukazovateli výrazne prevyšujeme európsky priemer, ktorý dosahuje len 68 %. Tento vysoký podiel vlastníctva nehnuteľností však nekorešponduje s priestorovým komfortom.
Na každého Slováka pripadá len 1,1 izby, čo je najmenej z celej Európskej únie, spolu s Rumunskom. V porovnaní so severskými krajinami či Nemeckom, kde zvyčajne žijú pod jednou strechou len dve osoby, Slováci obývajú podstatne tesnejšie priestory, často na hranici štandardu. "Prvenstvo vo vlastníctve automaticky neznamená vyššiu kvalitu bývania," vysvetľuje sa. Dva hlavné dôvody tohto stavu sú zrejmé. Po prvé, mladí Slováci sú nútení dlhšie bývať u rodičov, pretože osamostatnenie sa stáva finančne čoraz náročnejším.
Dáta Eurostatu jasne ukazujú, že bývanie na Slovensku predstavuje rastúcu finančnú záťaž. Kým do roku 2014 rástli ceny nehnuteľností podobným tempom ako v celej Európe, od roku 2015 do roku 2024 došlo na Slovensku k nárastu cien o 81,7 %, zatiaľ čo v celej EÚ to bolo 53,4 %. Tento nárast je poháňaný dopytom v najväčších mestách, ktorý dlhodobo naráža na nedostatočnú ponuku. Pomalé pribúdanie nových projektov, zdĺhavé povoľovacie procesy a vyššie stavebné náklady sa premietajú do cien.
Vstup do Európskej Únie: Cesta k Spoločnej Budúcnosti
Pred dvoma desaťročiami si Slováci a Slovenky zvolili svoju budúcnosť - cestu hodnôt, solidarity a prosperity. V referende o vstupe do Európskej únie povedali jednoznačné "áno" európskej budúcnosti, čím sa Únia stala ich rozšírenou domovinou. Tento krok znamenal koniec obdobia, kedy sme boli v Európe viac cudzincami, a začiatok integrácie do európskeho spoločenstva. Vstup do EÚ bol náročným procesom, ktorý si vyžadoval splnenie prísnych predvstupových kritérií, pričom Európa nám vtedy podala pomocnú ruku.
- mája uplynie 19 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004. Slovensko je súčasťou zjednocujúcej sa Európy už dvadsať rokov. Počas tohto obdobia sme spoznali výhody členstva, ale zároveň sme si uvedomili, že európska integrácia automaticky nerieši všetky slovenské problémy - ekonomické, politické či spoločenské.
Cesta Slovenskej republiky do Európskej únie sa začala po zániku ČSFR v roku 1993 a bola zavŕšená 1. mája 2004. Projekt spoločného európskeho priestoru má svoje korene v Schumanovej deklarácii z 9. mája 1950, ktorá položila základy pre Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), podpísané v roku 1951. Následne boli v roku 1957 podpísané Rímske zmluvy, ktoré založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (ESAE). Samotná Európska únia v súčasnej podobe vznikla 1. novembra 1993 po podpísaní Maastrichtskej zmluvy.
Príprava Slovenska na vstup do EÚ sa oficiálne začala 4. októbra 1993 podpisom asociačnej dohody. Cesta však nebola jednoduchá. V novembri 1994 Európska únia reagovala na povolebný vývin v SR prvým demaršom, vyjadrujúc znepokojenie nad priebehom prvých zasadnutí Národnej rady. Ďalší demarš nasledoval v októbri 1995, tentoraz nad politickými spormi. V júli 1997 Európska komisia zvolila razantnejší postup. Obrat nastal po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré EÚ označila za pozitívny krok k integrácii. V decembri toho istého roku Európsky parlament prijal rezolúciu odporúčajúcu flexibilný prístup voči kandidatúre SR. V roku 2002 Európska komisia oficiálne odporučila prijať SR a ďalších deväť krajín do EÚ v roku 2004. Na summite v Kodani bola dosiahnutá dohoda o ukončení prístupových rokovaní.
Prezident Rudolf Schuster vypísal na 16. a 17. mája 2003 referendum o vstupe do EÚ. Európsky parlament v apríli 2003 schválil prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ pomerom hlasov 521 za, 21 proti a 25 sa zdržalo. Slovenská republika sa tak 1. mája 2004 stala plnohodnotným členom EÚ. Oslavy v Bruseli prilákali desaťtisíce ľudí.
Do roku 2022 pritieklo z Európskej únie na Slovensko vyše 30 miliárd eur. Slovensko je čistým prijímateľom prostriedkov, dostáva nepomerne viac, ako platí. Bez členstva v EÚ by bol hrubý domáci produkt Slovenska možno až o pätinu nižší, s hospodárskou situáciou porovnateľnou s Bieloruskom. Až 80 % verejných investícií na Slovensku pochádza z európskych fondov, ktoré financujú výstavbu diaľnic, modernizáciu ciest, projekty na zníženie znečistenia ovzdušia a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd.
Jazykové Nuansy: Sloveso "Byť" v Slovenských Kontextoch
Slovenský jazyk, rovnako ako každý iný, má svoje špecifické gramatické štruktúry, ktoré môžu byť pre študentov jazyka výzvou. Jedným z najzákladnejších a zároveň najkomplexnejších slovies je sloveso "byť". Jeho časovanie a používanie vo všetkých pádoch a časoch je kľúčové pre plynulú komunikáciu.
Časovanie slovesa "byť":
- Minulý čas (jednotné číslo): Ja som bol/bola/bolo, Ty si bol/bola/bolo, On/Ona/Ono bol/bola/bolo.
- Prítomný čas (jednotné číslo): Ja som, Ty si, On/Ona/Ono je (jest/jesto).
- Budúci čas (jednotné číslo): Ja budem, Ty budeš, On/Ona/Ono bude.
- Minulý čas (množné číslo): My sme boli, Vy ste boli, Oni/Ony boli.
- Prítomný čas (množné číslo): My sme, Vy ste, Oni/Ony sú.
- Budúci čas (množné číslo): My budeme, Vy budete, Oni budú.
Sloveso "byť" má viacero významov, ktoré sa líšia v závislosti od kontextu. Môže znamenať jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa ("bol raz jeden kráľ", "Boh je", "sú pomaranče"). Taktiež môže označovať uskutočňovanie sa, dianie sa ("bude porada", "bolo to v zime"). V kontexte miesta vyjadruje zdržiavanie sa, prítomnosť alebo návštevu ("otec nie je doma", "boli sme na návšteve"). Okrem toho môže popisovať polohu alebo umiestnenie ("kniha je na stole", "auto je v garáži"), pôvod ("bol, je z Kysúc") alebo znamenať, mať význam ("tisíc korún je pre mňa veľa", "to jest"). V hovorovej reči môže vyjadrovať želanie ("budeš žinčice?").
Sloveso "byť" sa tiež používa ako modálne sloveso vo funkcii "musieť" alebo "mať" ("nebolo mu tam ísť"). Ako spona spája podmet s prísudkom, pričom môže vyjadrovať totožnosť, zaradenie, hodnotenie, vlastnosti, stavy alebo okolnosti ("ceruzka je nástroj", "kniha je najlepší priateľ", "lúka je zelená"). V jednočlenných vetách vyjadruje telesné alebo duševné pocity, stavy v prírode alebo prostredí ("je mi teplo", "je tu na nevydržanie").
Nakoniec, "byť" slúži ako pomocné sloveso pri tvorbe zložených slovesných tvarov v trpnom rode ("je vedený", "bolo povedané"). Pojem "bytie" v knižnom alebo odbornom jazyku označuje jestvovanie, existenciu alebo život, napríklad "boj o bytie národa".
Poznámka: Informácie o kvalite bývania boli čerpané z údajov Eurostatu. Údaje o cestovnej kancelárii BUBO a MUDr. Ľubošovi Fellnerovi vychádzajú z poskytnutých informácií. Informácie o vstupe Slovenska do EÚ sú založené na historických faktoch a verejne dostupných zdrojoch. Gramatické informácie o slovese "byť" sú založené na všeobecných pravidlách slovenského jazyka.