Tárdoš, obec s bohatou históriou, je domovom slovenskej menšiny, ktorej kultúrne dedičstvo je cenným prvkom mozaiky regiónu. Tento príspevok sa venuje charakteristike tohto dedičstva a snaží sa identifikovať jeho súčasnú existenciu, pričom čerpá z rozsiahlych informácií o živote, tradíciách a dokumentoch spojených so slovenskou komunitou v obci.
Cirkevné matriky ako svedkovia minulosti
V rímskokatolíckej farnosti Tardoš sa nachádza cirkevný archív, ktorý uchováva matriky narodených a pokrstených, sobášených a zosnulých. Tieto dokumenty predstavujú kľúčový zdroj informácií o živote miestnych obyvateľov po stáročia. Matrika narodených a pokrstených obsahuje cenné údaje ako meno a priezvisko narodeného, mená, vierovyznanie a zamestnanie krstných rodičov, dátum narodenia, meno farára a poznámky. Matriky sobášených zaznamenávajú mená mladomanželov, svedkov, dátum sobáša a meno farára. Matrika zomrelých zase obsahuje údaje o dátume úmrtia a jeho príčine, mene zosnulého a mene farára, ktorý pochovával.
Je dôležité poznamenať, že na fare sa nenachádzajú samostatné slovenské archívne dokumenty. Do roku 1765 boli obyvatelia Tardošu evidovaní v cirkevných matrikách v susednom Héregu. Prvé matriky, ktoré sa v Tardoši nachádzajú, sú maďarského pôvodu.
Chronológia prvých matrík v Tardoši:
- Kereszteltek anyakönyve I. (Matrika narodených a pokrstených I.) pokrýva obdobie od 25. novembra 1764 do 31. decembra [rok nie je uvedený].
- Kereszteltek anyakönyve II. (Matrika narodených a pokrstených II.) začína prvým zápisom 1. januára 1872 s menom Anna Skrinyár a končí 31. decembra [rok nie je uvedený].
- Kereszteltek anyakönyve III. (Matrika narodených a pokrstených III.) obsahuje prvý zápis z 16. januára 1912 - Károly Szórády a posledný zápis z 18. septembra [rok nie je uvedený].
- Kereszteltek anyakönyve IV. (Matrika narodených a pokrstených IV.) začína zápisom zo 14. septembra 1938 - Ilona Mészáros a končí 16. júna [rok nie je uvedený].
- Kereszteltek anyakönyve V. (Matrika narodených a pokrstených V.) má prvý zápis z 12. augusta [rok nie je uvedený].
Matriky sobášených:
- Házasultak anyakönyve (matrika sobášených 1.) začína 25. novembra 1764 so zápisom Muzsik (muž) a Bartyik (žena) a končí 6. júla [rok nie je uvedený].
- Házasultak anyakönyve (matrika sobášených 2.) má prvý zápis z 10. mája 1875 - Kallay János a Knotek Katalin a posledný zápis zo 14. novembra [rok nie je uvedený].
- Házasultak anyakönyve (matrika sobášených 3.) začína 23. januára 1937 - Horváth János a Teréz Zhorela a končí 15. augusta [rok nie je uvedený].
- Házasultak anyakönyve (matrika sobášených 4.) má prvý zápis z 21. augusta [rok nie je uvedený].
Matriky zosnulých:
- Meghaltak anyakönyve (matrika zosnulých - 1.) začína 16. decembra 1764 - Nikolaus Lócky a končí 22. mája [rok nie je uvedený].
- Meghaltak anyakönyve (matrika zosnulých - 2.) má prvý zápis z 22. mája 1873 - Zhorela Jozef a posledný zápis z 26. decembra [rok nie je uvedený].
- Meghaltak anyakönyve (matrika zosnulých - 3.) začína 11. januára 1907 - Radoviczki Róza a končí 29. decembra [rok nie je uvedený].
- Meghaltak anyakönyve (matrika zosnulých - 4.) obsahuje prvý zápis z 31. decembra 1923 - Anna Király a posledný zápis z 20. decembra [rok nie je uvedený].
- Meghaltak anyakönyve (matrika zosnulých - 5.) začína 8. februára 1951 - Kovács Péterné a končí 21. mája [rok nie je uvedený].
- Meghaltak anyakönyve (matrika zosnulých - 6.) má prvý zápis z 9. júla [rok nie je uvedený].
Hmotné kultúrne dedičstvo v Oblastnom dome Lajoša Feketeho
V centre obce, pri rímskokatolíckom kostole, sa nachádza Oblastný dom Lajoša Feketeho, známy aj ako Slovenský pamiatkový dom. Tento objekt, pod obecnou správou, slúži ako muzeálny komplex, ktorý prezentuje hmotné prvky kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v Tardoši, spolu s prvkami maďarského obyvateľstva.
Prvá časť domu je venovaná pamiatkovej izbe Lajoša Feketeho, turkológa. Nadväzuje na ňu pitvor, kde sú vystavené trojrozmerné predmety, ako sú kuchárky, riad, nádoby a dekoratívne predmety na stenách. Jedným z výrazných artefaktov je vyšívaná kuchárka s nápisom: "Kto doma radosti nemá, márne ju v cudzine hľadá." V tejto časti sa nachádza približne 280 predmetov, prevažne z oblasti tradičnej gastronómie.
Zadná izba je charakteristická diverzitou trojrozmerných predmetov hmotného kultúrneho dedičstva oboch spoločenstiev. Nájdeme tu odevné súčiastky, bytový textil, dekoratívne predmety, slovenské a maďarské svadobné odevy, dve postele, sochy a obrazy svätých, ako aj tkané koberce. V tejto miestnosti sa nachádza približne 550 predmetov.
Oproti domu sa nachádza malá miestnosť, ktorá prezentuje zbierkové remeselnícke a poľnohospodárske predmety.
Architektonické a urbanistické črty obce
Najstaršie domy v obci pochádzajú z konca 19. storočia a sú sústredené prevažne v strede a západnej časti dediny. Od 50. rokov 20. storočia nastala intenzívna výstavba nových domov vo východnej časti obce, ktorá sa vyznačuje pravidelnou zástavbou. Cieľom bolo zabezpečiť vlastný dom pre každé dieťa z rodiny.
Staršie domy boli budované technológiou nabíjania hliny, neskôr sa stavali z hlinených nepálených tehál, ktoré sa vyrábali z hliny, plevov a slamy. Tieto tehly sa tvarovali vo formách, sušili a následne sa používali na stavbu domov. Domy z hlinených tehál mali výborné izolačné vlastnosti - v zime udržali teplo a v lete boli chladnejšie.
Tradičné staršie domy zvyčajne pozostávali z dvoch izieb, pitvora, komory, pivnice, verandy a gangu. V zadnej časti sa nachádzali poľnohospodárske alebo remeselnícke priestory. Tieto staršie typy domov sa nachádzajú v Tardoši prevažne od strednej časti smerom na západ obce. V takýchto domoch v minulosti žilo aj päť detí.
Na ulici Kiskert (ul. Malej záhrady) žije najväčší počet slovenských rodín (6 rodín). Táto časť dediny sa začala stavať od roku 1954. V severnej časti obce sa nachádza kalvária, ktorá nadväzuje na ulicu Arany János. Ide o vŕšok s vyobrazenou krížovou cestou a sakrálnymi objektami z červeného mramoru, ktorý bol dolovaný z východného kameňolomu. Východná časť dediny je usporiadaná do cestnej radovej zástavby, ktorá sa začala intenzívne stavať od 50. rokov. Pre centrálnu, severnú, južnú a západnú časť obce je charakteristická nepravidelná cestná zástavba s rodinnými domami po stranách. Na priedomových priestranstvách sú vysadené tuje, jedle, jablone, hrušky, slivky, vinič, vŕby a okrasné dreviny.
Katastrálne územie obce tvoria prevažne lúky a úrodné polia (severná a južná časť chotáru) a lesy vo východnej a západnej časti. Geografický priestor Tardošu nedisponuje kvalitnou úrodnou pôdou, preto obyvatelia vysádzajú predovšetkým žito, kukuricu a ďatelinu. Niektorí obyvatelia si udržiavajú vlastné záhrady.
Jazyk a identita tardošských Slovákov
V miestnom nárečí slovenského obyvateľstva Tardošu sa používa západoslovenské nárečie, ktoré je ovplyvnené maďarským jazykom a prízvukom. V nárečovom prejave sa stretávame s archaickými formami, ktoré odrážajú historické vrstvy miestneho a sociálneho života. V prípade tardošských Slovákov nedošlo ku vzniku adstrátu (jazyka vytvoreného spojením dvoch jazykov) kombináciou slovenčiny a maďarčiny. Príslušníci tejto minoritnej komunity si jasne rozlišujú štátny jazyk od ich materinského jazyka.
Príklady slovenských nárečových výrazov s maďarským vplyvom:
- mlieko - mléko
- zemiaky - krumplě
- bábovka - kuglóf
- predložkové väzby: do Nemeckej, Slovenskej, Francúzskej - do Nemecka, na Slovensko, do Francúzska
- dni v týždni: tíďen - pondelek, úterek, streda, štvrtek, pátek, sobota, ňeďela
- skôr - skór
- sliepky - slépki
- záclony - firhaňek
- aby ju neuriekli - abi hu neurékli
- mesto - vároš
- jedlo - jelo
- ľudia - luďé
- kvety - kvéťé
- vymeniť - čaruvať
Slováci v Tardoši sa odlišujú od dolnozemských Slovákov, pričom sa označujú za zadunajských, alebo presnejšie tardošských Slovákov. Existujú indície, že sem prišli ľudia z oblasti Nitry a Nových Zámkov. Historické udalosti, ako bola nútená výmena obyvateľstva, mali hlboký vplyv na ich identitu. Spomína sa, že "Mama nechceli ísť do Slovenskej. Ve vlakoch vézli Slovákú do Slovenskej. Šeci velce plakáli. Satrí luďé klekli aj plakáli, oni nechceli ísť, lebo sa tu naroďeli."
Aj napriek snahám o zachovanie jazyka a kultúry, asimilácia predstavuje vážnu výzvu. "Asimilácia u nás je veľmi veľká, ak neurobíme nič, tak sa čoskoro asimilujeme. Keď neskúsime sami Slováci robiť, tak nebudeme vedieť čo to je byť Slovák."
Napriek tomu sa zachovávajú niektoré tradície, ako napríklad počúvanie slovenskej ľudovej hudby: "Očúváme slovenskú dichovku na rádio každí den."
Historické udalosti a migrácia
Tardoš sa prvýkrát spomína v roku 1204. V roku 1529 bola obec vypálená Turkami, čo zaznamenávajú archívne dokumenty. Od roku 1725 začali na územie Tardošu prichádzať Slováci z oblastí Nitry a Nových Zámkov (Nitrianska župa). Rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1775.
V rokoch 1870 a 1904 postihli dedinu ničivé požiare, pričom dodnes nie je jasné, či boli úmyselne založené. V rokoch 1947 až 1948 sa v Tardoši uskutočnila náborová akcia "Mať volá" v rámci znovuosídlenia a presídľovania Slovákov na územie Slovenska a presídľovania Maďarov na územie Maďarska. Tento migračný pohyb bol motivovaný snahou o vytvorenie etnicky čistého a jednotného priestoru. Mnohé rodiny, ktoré sa v rámci tejto akcie presídlili na Slovensko (do okolia Tvrdošoviec), sa však po čase vrátili do Tardošu kvôli nespokojnosti s tým, čo zanechali doma a čo získali na Slovensku. Hodnota majetkov nebola rovnomerná, preto sa po uplynutí lehôt vrátili.
Poľnohospodárske družstvo v obci pôsobilo od roku 1960 do roku 1990, kedy bolo sprivatizované.
Výstavba novej, východnej časti obce sa začala od roku 1954 v rámci pravidelnej cestnej zástavby. Pred rímskokatolíckym kostolom sa nachádza pomník padlým bojovníkom v druhej svetovej vojne, postavený v roku 1956. Do roku 1992 sa Tardoš volal Tardosbánya.
Ulica Templom tér bola v roku 1911 zapálená, pričom ľudia nemali poistené domy. Existovali snahy, aby sa podobný osud postihol aj Slovákov. Potok delí dedinu na Hornú a Dolnú časť (časť nad kostolom sa nazývala horná dedina). Stará dedina je časť obce s cintorínom a úrodnými poliami v okolí (spomína sa: "Mamika mi hovoreli že iďeme okopávať na Starú ďeďinu").
Ďalšie časti dediny zahŕňajú: Prvá cesta, Posledná cesta, Jánošíková ulica - nachádzajúca sa v juhozápadnej časti. Je zaujímavé, že v Jánošíkovej ulici nikdy nebývali iba Slováci. Ujtelep je nová časť obce, budovaná od 50. rokov. Katastrálne názvy zahŕňajú: Humná, Rakaťina, Lúky, Kamenina, Kúty, Vinohrady.
Zvyky a tradície: Od narodenia po úmrtie
Život v Tardoši, podobne ako v iných komunitách, je formovaný radom zvykov a tradícií, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
Narodenie: Ženu, ktorá porodí v obci, nazývajú "radostná mama" alebo "šestoneďielka". Pôrody v súčasnosti prebiehajú v najbližšom meste Tatabányi. Po štyroch dňoch v nemocnici sa matka s dieťaťom vracia domov, kde sa o ňu približne sedem dní stará jej mama. Po návrate z pôrodnice navštevujú novú rodinu najbližší príbuzní, ktorí prinášajú dary pre bábätko. V Tardoši sa ešte stále používa termín "kút" pre vyhradenú časť izby či domu, kde je matka s dieťaťom. Do "kúta" sa nosí najmä jedlo, aby matka nemusela variť, napríklad bábovka, polievka, slepačie mäso, pečené kura, zemiaky a zákusky. Peniaze sa zvyčajne nenosia. Prinášanie jedla prebieha na základe dohody medzi najbližšími. V obci iba Slováci používajú termín "nosiť do kúta". Na ochranu dieťaťa pred urieknutím sa mu dávala červená stužka do vankúša.
Krstiny: V minulosti sa krstilo do jedného týždňa od narodenia, pretože dieťa, ktoré nebolo pokrstené, nemohlo byť brané von z domu. V súčasnosti sa deti krstia približne dva mesiace po narodení. Po cirkevnom krste nasleduje rodinná oslava organizovaná doma, pri ktorej pomáhajú susedia a príbuzní s prípravou jedál. Na hostinu sa pozýva aj miestny farár. Nové domy mladých rodičov farár vysväcuje pri tejto príležitosti, podobne ako počas sviatku Troch kráľov (6. januára). Na krstinách sa podávajú tradičné jedlá ako hovädzia alebo slepačia polievka, paradajková omáčka k varenému mäsu, vyprážané kura, pečené bravčové rebrá, zákusky, varené zemiaky, ryža, koláče a torty. Tortu a zákusky zvyčajne prináša krstná matka. Krstní rodičia dávajú dary podľa pohlavia dieťaťa - najčastejšie kočík pre chlapca a šperky pre dievča.
Sviatosť birmovania: Príprava na birmovku začína v treťom ročníku základnej školy v rámci náboženskej výchovy, ktorá prebieha dvakrát týždenne. Sviatosti birmovania sa žiaci môžu zúčastniť od siedmeho ročníka, po absolvovaní náboženskej výchovy. Pred birmovkou deti musia absolvovať prvé sväté prijímanie. V prípade nízkeho počtu žiakov sa triedy zlučujú. Pri príležitosti birmovania deti dostávajú dary od krstných rodičov a príbuzných, ako sú zlaté šperky, hodinky, poukazy na knihy, peniaze na výlet či mobilný telefón. Krstní rodičia pred slávnostnou omšou vyzdobia interiér kostola. Rodičia birmovaných detí dávajú milodary farárovi.
Svadba: Do 70. rokov 20. storočia prebiehal civilný sobáš doobeda o desiatej, kde boli prítomní len mladomanželia a svedkovia. Poobede nasledoval cirkevný sobáš. Mladá nevesta si na civilný sobáš neobliekala svadobné šaty. V piatok sa konala rozlúčka so slobodou, kde nevesta nosila rozmarínový veniec, a tiež zabíjačka. V deň sobáša v predpoludňajších hodinách bola menšia zábava vo dvore mladého ženícha. Od polovice 20. storočia sa organizujú spoločné svadby, kým predtým boli oddelené. Pred svadbou musia budúci mladomanželia absolvovať predmanželskú náuku v rímskokatolíckom kostole. Svadby sa v Tardoši konajú v Kultúrnom dome, kde sa pripravujú aj slávnostné pokrmy. Na svadbách varia obecné kuchárky vo veľkých kotloch. V priestoroch Kultúrneho domu sa stavia "šátor" (stan). Dnes sobáš zvyčajne trvá jeden alebo dva dni (sobota a nedeľa), pričom trojdňové svadby sa zredukovali najmä z finančných dôvodov. Mladomanželia si často organizujú a financujú svadbu sami, čo sa odzrkadlilo na zredukovanom počte svadobčanov. V deň svadby, ak nemajú žijúceho rodiča, mladomanželia odnášajú kvety na hrob. Svadba začína občianskym sobášom na obecnom úrade medzi 12:00 - 13:00, po ktorom nasleduje cirkevný sobáš približne o 15:00 v rímskokatolíckom kostole. Pred odchodom do kostola sa mladí individuálne lúčia s najbližšími, pričom odobierka prebieha v maďarčine. Nevesta v kostole nosí biele svadobné šaty. Po cirkevnom sobáši sa svadba pokračuje v Kultúrnom dome. Pred každým jedlom hlavný družba prednáša prvé jedlo a zároveň vinšuje. Družbovia vinšujú po maďarsky. V kolektívnej pamäti Slovákov sa slovenské svadobné vinše nezachovali. Najčastejším jedlom na svadbe je mäsová polievka, "sós", varené mäso s chrenom, pečené mäso, šaláty, koláče a torty. V prvej polovici 20. storočia sa na svadby neprinášali torty, ale iba koláče. Slovo "starejší" sa v Tardoši nepoužíva.
Úmrtie: Symbolickým predznakom smrti v dedine je zavýjanie psov. Keď niekto v dome zomrie, domáci zakrývajú zrkadlá a otvárajú okná. Rodina, prípadne susedia, obliekajú mŕtveho do oblečenia, ktoré si…
Kultúrne aktivity a dokumentárne diela
Medzi najvýznamnejšie diela spojené s Tardošom patrí dokumentárny film „A felénekelt szikla“, ktorý dokumentuje históriu baníctva a života baníkov v Tardoši. V slovenskej samospráve sú archivované videonahrávky z rôznych podujatí, ako sú Deň tardošských Slovákov, Odovzdávanie ocenení, Stretnutie cirkevných zborov a celoštátne podujatia, na ktorých sa zúčastnili Tardošania.
Významné osobnosti a ich odkaz
V obci sa nachádza Oblastný dom Lajoša Feketeho, ktorý je spomínaný ako významná osobnosť. Jeho pamiatková izba v dome svedčí o jeho odkaze.
Výzvy a budúcnosť slovenskej komunity
Napriek snahám o zachovanie kultúrneho dedičstva a jazyka, slovenská komunita v Tardoši čelí výzvam. Spomína sa, že "Slováci Bánhiďania pomáhali pri inštalácii sochy Turúla nad mestom Tatabánya." Avšak, "Asimilácia u nás je veľmi veľká, ak neurobíme nič, tak sa čoskoro asimilujeme." Táto situácia poukazuje na potrebu aktívneho prístupu k zachovaniu identity: "Keď neskúsime sami Slováci robiť, tak nebudeme vedieť čo to je byť Slovák." Tardošania si uvedomujú, že ich jazyk a kultúra sú cenné a ich zachovanie si vyžaduje úsilie celej komunity.
