Spišská Nová Ves, historické centrum Spiša, sa nachádza v kotline obklopenej Rudohorím. Jej počiatky siahajú až do 8. storočia a mesto bolo súčasťou spoločenstva spišských Sasov. V priebehu stredoveku zažilo významné udalosti, ako napríklad zálohu mesta poľskému kráľovi Žigmundom na dlhých 360 rokov. Počas svojej existencie sa Spišská Nová Ves rozvíjala nielen hospodársky a kultúrne, ale stala sa aj dôležitým centrom života v regióne. V roku 1876 sa po zrušení spoločenstva spišských miest stala banským mestom, čo odzrkadľovalo jej význam v 18. a 19. storočí. V tomto období tiež začala jej premena na dôležitý dopravný uzol.
Budovanie železničnej infraštruktúry a vznik dopravného úradu
Železnica plnila a naďalej plní dôležitú úlohu v štáte, najmä v preprave surovín a tovarov, ale aj pri strategických presunoch počas vojen. Vznik Československej republiky v roku 1918 priniesol so sebou potrebu zriadenia a organizácie vlastného železničného systému. Riadenie československých železníc sa začalo formovať už v októbri 1918 v Prahe. Dňa 30. októbra 1918 bol zriadený Národný výbor pre správu dopravy, ktorý spravoval aj železnice na Slovensku. Neskôr, zákonom č. 2 Zb. z. a n. z 2. novembra 1918, bol zriadený Úrad pre správu dopravy. Ministerstvu železníc, ktoré vzniklo v rámci tohto nového usporiadania, boli podriadené jednotlivé riaditeľstvá. Na Slovensku to boli riaditeľstvá v Bratislave a Košiciach.
Jedným z dôležitých uzlov sa stala Spišská Nová Ves, kde bol zriadený aj dopravný úrad. Jeho vznik bol priamym dôsledkom snáh o konsolidáciu a riadenie železničnej dopravy na novom území. V prvej polovici 20. storočia sa Spišská Nová Ves stala významným mestom s približne 11 000 obyvateľmi, z ktorých väčšinu tvorili Slováci, doplnení o Nemcov a Maďarov. Mesto disponovalo modernou infraštruktúrou, vrátane elektrického osvetlenia, dláždených ulíc a vodovodu. V Spišskej Novej Vsi sa nachádzalo viacero úradov, vrátane brigádneho veliteľstva, kapitánátu, filiálok bánk, ako aj priemyselných podnikov ako moderná mestská píla a drevosklad.
Budovanie železničnej trate v regióne bolo kľúčové. Roku 1866 získali podnikatelia od cisára Františka Jozefa I. koncesiu na stavbu železnice. Po počiatočných ťažkostiach prebrala stavbu Anglo-rakúska banka. V roku 1872 bola dokončená celá trať Bohumín - Těšín. Dôležitým míľnikom pre Spišskú Novú Ves bolo otvorenie prvej časti trate Poprad - Spišská Nová Ves dňa 31. decembra 1871, a následne úseku Spišská Nová Ves - Kysak 12. marca 1872. Tieto trate umožnili lepšie prepojenie regiónu s ostatnými časťami monarchie a sprístupnili aj kúpele v Smokovci vo Vysokých Tatrách. Vlaky.net uvádzajú, že v roku 1872 bola otvorená celá trať a v roku 1872 bol otvorený úsek Spišská Nová Ves - Kysak.
Reakcia na vznik Československa a personálne zmeny na železnici
Vznik Československej republiky v októbri 1918 priniesol zásadné zmeny nielen v politickom usporiadaní, ale aj v štruktúrach štátnej správy a podnikov, vrátane železníc. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bolo potrebné obsadiť kľúčové pozície novými zamestnancami, ktorí by reprezentovali novú republiku. V Spišskej Novej Vsi sa tieto zmeny prejavili aj na železničnom personáli.
Počas prvej svetovej vojny sa situácia na železniciach stala napätou. V súvislosti so vznikom nového štátu sa začali presadzovať požiadavky na obsadzovanie pozícií českými zamestnancami. Táto požiadavka sa týkala aj železničných úradov a staníc na Slovensku. V Spišskej Novej Vsi, podobne ako v iných mestách, dochádzalo k postupnému nahradzovaniu personálu maďarského pôvodu českými zamestnancami. Pamätná kniha dopravného úradu Spišská Nová Ves dokumentuje tieto procesy.
V roku 1919 došlo k viacerým incidentom a napätiam. V sobotu 7. júna 1919 bola zaznamenaná aktivita maďarských vojsk, ktoré sa priblížili k hraniciam. V reakcii na tieto udalosti boli prijaté opatrenia na zabezpečenie železničnej dopravy. Dňa 16. júna 1919 bol menovaný nový prednosta stanice, inšpektor Július Kalabay. Obsadenie susednej kasárne československými vojskami a príchod posíl pod velením kapitána Neumanna len podčiarkovali napätú atmosféru.
Zmeny sa dotkli aj obsadzovania pracovných miest. Na menej dôležitých pracovných pozíciách boli často nahrádzaní štátni zamestnanci novými tvárami. Vznikali tak rýchlo zaučení Slováci na pozície, ktoré predtým obsadzovali iní. Samozrejmosťou bolo preukázanie znalosti slovenčiny, čo bolo nevyhnutné pre fungovanie štátnej správy v novom štáte.
V súvislosti s politickým napätím a snahami o pripojenie Slovenska k Maďarsku, došlo k narušeniu železničnej dopravy. Dňa 12. apríla 1919 vyvrcholila nespokojnosť s politickým usporiadaním demonštráciou, ktorej účastníci boli následne uväznení. Dňa 6. mája 1919 bolo zaznamenané stiahnutie maďarských vojsk. V tomto období bola prerušená doprava medzi Spišskou Novou Vsou a Košicami.
V dôsledku týchto udalostí boli zriadené slovenské náukobehy, ktoré mali zabezpečiť vzdelávanie a prípravu slovenského personálu. V apríli 1919 sa konali aj vzdelávacie aktivity, napríklad prednáška vrchného kontrolného telegrafistu a Jána Porubského zo Žiliny.
Vzťahy medzi českým a slovenským personálom boli často poznačené nedôverou a nepriateľskými náladami. Niektorí železničiari neposlúchali rozkazy, dokonca odmietali bojovať proti Maďarom. Situácia sa však postupne začala zlepšovať, čo viedlo k postupnému zlepšovaniu pomerov na železnici.
Obdobie prvej Československej republiky a jeho dopady na dopravný úrad
Prvá Československá republika, ktorá vznikla v roku 1918, priniesla obdobie stabilizácie a rozvoja, ale aj nové výzvy. Pre železničnú dopravu to znamenalo snahu o modernizáciu a efektívnejšie riadenie. V Spišskej Novej Vsi sa tieto procesy odrazili aj na fungovaní dopravného úradu.
V roku 1920 boli prijaté opatrenia týkajúce sa zamestnancov, ktorí mali preukázať lojalitu k novému štátu. Tí, ktorí odmietli podpísať vyhlásenie o prijatí práv Československých štátnych železníc, prestali vykonávať službu. V dôsledku toho bola v roku 1920 vypovedaná služba mnohým zamestnancom maďarskej národnosti, ktorí boli následne daní do penzie.
Napriek týmto zmenám sa život na železnici v Spišskej Novej Vsi nezastavil. V roku 1921 bol do Popradu-Veľkej preložený prednosta Hayn a na jeho miesto bol menovaný námestník prednostu Magáth. Následne bol do Spišskej Novej Vsi pridelený ako prednosta dopravného úradu. Nástup nového prednostu sa uskutočnil 1. augusta 1921.
Význam Spišskej Novej Vsi ako dopravného uzla potvrdzuje aj návšteva prezidenta republiky Tomáša Garrigue Masaryka dňa 21. júna 1921. Prejazd prezidenta mestom bol spojený s oslavami a prejavmi úcty. Vlak s prezidentom bol pozdravený a následne pokračoval do Košíc.
Dopravný úrad v Spišskej Novej Vsi si udržiaval významné postavenie. Svedčí o tom aj oslava, ktorá bola usporiadaná na počesť menín prednostu dňa 15. mája 1924. Oslava bola prejavom úcty a lásky k prednostovi, pričom sa na nej zúčastnila nielen železničiarska verejnosť, ale aj predstavitelia mesta. Prednosta sa potešil blahoželaniam a vyjadril svoju vďaku.
V roku 1925 bol menovaný dr. Ján Sekáč vládnym komisárom mesta Spišská Nová Ves, čo naznačuje prepojenie mestského riadenia s dopravnou infraštruktúrou. Dňa 26. januára bol oslávený 25. ročník nástupu do železničnej služby, ktorý bol významnou udalosťou pre celý kolektív.
V roku 1926 došlo k ďalším personálnym zmenám. Prednosta Koloman Csányi bol poverený revidentom Bohdanom Leutterom a následne bol poverený riadením dopravného oddelenia Riaditeľstva štátnych železníc v Bratislave. Tieto zmeny odzrkadľovali snahu o centralizáciu a efektívnejšie riadenie železníc.
Napriek obdobiu relatívnej stability sa na železnici v Spišskej Novej Vsi vyskytli aj rôzne nešťastia. Začiatok roka 1929 bol poznačený silnými mrazmi, ktoré brzdili premávku. V roku 1930 došlo k niekoľkým nehodám, ktoré vyžadovali pozornosť a riešenie.
Jednou z kurióznych nehôd bola tá, ktorá sa odohrala pri posune súpravy vlaku číslo 622, určeného na prepravu pútnikov. Počas posunu došlo k nešťastnému zraneniu jedného z cestujúcich, ktorému vlak odťal nohu. V júni 1931 stanica prišla o zamestnanca Čižmára, ktorý odišiel zo služby a neskôr sa obesil. Tieto udalosti svedčia o tom, že život na železnici bol často spojený s rizikami a tragédiami.
V roku 1931 bola všeobecná jazdná rýchlosť stanovená na 80 km/h. Rok 1931 bol poznamenaný nehodami, v ktorých vyhasli mladé životy. Dňa 29. apríla došlo k nešťastiu, kedy mladá správkyňa školy v Spišských Tomášovciach, Petronella Schvábiová, skočila pod vlak. Dňa 31. mája sa podobný tragický incident odohral, keď obyvateľ Michal Kubenko skočil pod vlak, čo mu spôsobilo stratu oboch nôh.
Napriek týmto tragédiám sa v roku 1932 uskutočnila významná návšteva. Prednosta Koloman Csányi prijal delegáciu zástupcov železničného personálu. V roku 1932 navštívil Spišskú Novú Ves aj minister zahraničných vecí Edvard Beneš, ktorý cestoval na oficiálnu návštevu Rumunska. Návšteva bola spojená s oslavami a verejnosťou. Následne, v roku 1932, sa uskutočnil zájazd železničiarov do Rumunska, ktorý mal posilniť vzťahy a spoluprácu.
Slovenský štát a jeho vplyv na železnice v Spišskej Novej Vsi
Vznik Slovenského štátu 14. marca 1939 priniesol nové usporiadanie a s ním spojené zmeny v riadení železníc. Správa štátnych železníc bola zverená do rúk štátneho podniku Slovenské železnice (SŽ), ktorý bol podriadený bratislavskému ministerstvu dopravy a verejných prác. Viedenská arbitráž a následné územné straty ovplyvnili aj železničnú sieť.
Udalosti, ktoré viedli k vzniku Slovenského štátu, sa začali odvíjať v noci z 9. na 10. marca 1939, kedy došlo k pokusom o odtrhnutie Slovenska. V nasledujúcich dňoch, 10. a 11. marca, boli zosilnené kontroly zo strany českých žandárov, ktorí prehliadali batožiny a nákladné listy. Tieto kroky boli súčasťou snahy o udržanie jednoty štátu.
Po vyhlásení samostatnosti 14. marca 1939 prevzalo vedenie štátu kontrolu nad dôležitými železničnými a štátnymi objektmi. V Spišskej Novej Vsi boli prijaté opatrenia na zabezpečenie strategických bodov, vrátane železničnej stanice.
Maďarsko uznalo Slovenskú republiku už 14. marca 1939. Následne však došlo k pokusom o obsadenie východného Slovenska maďarskými vojskami, čo viedlo k tzv. Malej vojne. Dňa 24. marca 1939 bola Spišská Nová Ves bombardovaná maďarskými lietadlami. Bombardovanie spôsobilo straty na životoch, no železničné objekty neboli poškodené.
Rok 1939 bol pre železnice rokom organizácie a intenzívnej práce. Nový riaditeľ, adj. Štefan Bajan, sa snažil obnoviť poškodené trate a zabezpečiť plynulú prevádzku. V Spišskej Novej Vsi sa aktívne zapájali do organizácie Hlinkovej gardy a do príprav na celoslovenské akcie.
Následne sa začala mobilizácia a boje na východe, ktoré zasiahli aj železničnú dopravu. V dôsledku toho boli vlaky oneskorené a premávka bola obmedzená. Počasie v roku 1940 prinieslo extrémne mrazy, ktoré ďalej komplikovali situáciu.
V roku 1940 navštívili Spišskú Novú Ves aj významné osobnosti, vrátane ministra dopravy Ing. Ferdinanda Ďurčanského a prezidenta republiky dr. Jozefa Tisa. Tieto návštevy podčiarkovali strategický význam mesta.
V roku 1941 sa vyskytol nedostatok podrážkovej kože, čo ovplyvnilo výrobu obuvi pre zamestnancov. Zvýšený presun rušňov a návestidiel svedčil o zintenzívnení železničnej dopravy. Vzhľadom na blízkosť operačného pásma boli prijaté opatrenia proti leteckým útokom, vrátane budovania leteckých úkrytov.
V rokoch 1943 a 1944 sa napätie vo vojne stupňovalo. V Spišskej Novej Vsi sa konali aj hromadné prelety ruských lietadiel, ktoré vyvolávali strach a obavy.
Obdobie po druhej svetovej vojne a zmeny v riadení dopravy
Po skončení druhej svetovej vojny došlo k obnoveniu Československej republiky a k reorganizácii štátnej správy, vrátane železníc. V roku 1948 boli Československé štátne dráhy (ČSD) zavedené ako podnik pod správou Povereníctva dopravy a verejných prác.
V Spišskej Novej Vsi, rovnako ako v celej krajine, sa začalo s obnovou a prestavbou. Informácie o konkrétnych udalostiach v telegrafnom a stavebnom úrade v Spišskej Novej Vsi po roku 1945 sú obmedzené v poskytnutom texte, ale je zrejmé, že obdobie povojnových zmien zasiahlo všetky sféry života.
Vplyv vojny a jej následkov sa prejavil aj v oblasti cestovného ruchu a infraštruktúry. V Tatranskej Lomnici, ktorá je blízko Spišskej Novej Vsi, došlo k viacerým zmenám v objektoch cestovného ruchu. Vily a hotely, ktoré predtým slúžili grófom a podnikateľom, boli po roku 1948 znárodnené a premenené na rekreačné zariadenia odborových organizácií. Napríklad vila Jelena, pôvodne súčasť zotavovne Morava, zostala ubytovňou. Hotel Spišský domov sa stal odborárskou zotavovňou Volga a neskôr penziónom Encián.
Správa štátnych lesov Vysoké Tatry postavila v roku 1948 Domov štátnych lesov, ktorý sa neskôr premenil na rekreačné zariadenie ÚV KSČ a v roku 1990 na hotel Slovakia. Vila Hubertus, pôvodne súkromná vila vášnivého poľovníka, bola skonfiškovaná a premenená na odborársku zotavovňu Strečno.
V Tatranskej Lomnici sa rozvíjal aj cestovný ruch s výstavbou nových hotelov a penziónov. Hotel Lomnička, postavený pre menej náročnú klientelu, ponúkal ubytovanie a garáže. Vila Tulipán, pôvodne súkromná vila, sa premenila na penzión.
Rozvoj infraštruktúry pokračoval aj v oblasti dopravy. V roku 1911 bola otvorená električková trať zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice. V rokoch 1913-1915 bol postavený letohrádok pre grófa Bartolomeja Széchenyiho, ktorý po roku 1949 slúžil ako sídlo Správy Tatranského národného parku.
Jednou z najvýznamnejších stavieb v regióne bola lanová dráha na Lomnický štít, ktorej výstavba bola ukončená v roku 1937. Táto lanovka, dlhá 1764 metrov, slúžila na prepravu cestujúcich a stala sa symbolom rozvoja tatranského turizmu.
V Tatranskej Lomnici bola v roku 1906 zriadená aj trať pre sane, ktorá sa neskôr premenila na umelú bobovú dráhu. Tieto športové zariadenia prilákali množstvo návštevníkov a podporili rozvoj zimných športov v regióne.
Napriek tomu, že konkrétne informácie o telegrafnom a stavebnom úrade v Spišskej Novej Vsi po roku 1945 nie sú v poskytnutom texte obsiahnuté v plnom rozsahu, je zrejmé, že toto obdobie bolo charakterizované zásadnými zmenami v štruktúrach a riadení štátnych inštitúcií. Obnova krajiny, industrializácia a kolektivizácia ovplyvnili fungovanie všetkých sektorov hospodárstva a správy.
tags: #telegrafny #stavebny #urad #poprad #velka