Bambus, táto pozoruhodná tráva, si získava čoraz väčšiu pozornosť po celom svete nielen pre svoju estetickú hodnotu v záhradách, ale aj pre svoje výnimočné vlastnosti ako stavebný materiál a výživová surovina. Hoci je najčastejšie spájaný s Áziou, jeho využitie a potenciál siahajú ďaleko za hranice tohto kontinentu, meniac pravidlá hry v mnohých odvetviach.
Bambus v Ázijskej Kultúre a Záhradníctve
Podobne ako voda a kameň, aj bambus má v niektorých kultúrach hlboký symbolický význam. V Ázii je symbolom vytrvalosti a nepoddajnosti, pretože ho v dospelom veku nezničí mráz, prudké slnko ani silná víchrica. Táto exotická tráva patrí k horúcim novinkám aj v našich okrasných záhradách, pričom v sortimente možno nájsť vysoké, stredne vysoké, ale aj úplne nízke druhy. Vždyzelené exotické bambusy vnášajú do moderných sadovníckych kompozícií nové dimenzie. V ázijských záhradách sú neodmysliteľnou súčasťou takmer každej okrasnej výsadby, pričom najčastejšie sa uplatňujú vo forme bambusových hájikov alebo naopak nízkych súvislých porastov.
Zaujímavosťou je, že mnohé druhy kvitnú a plodia len raz za svoj život a vzápätí na to odumierajú. Niektoré druhy kvitnú síce opakovane, ale skôr v pokročilom veku. Bambusy sa teda viac-menej pestujú pre zaujímavé vždyzelené listy, charakteristické oblúkovité žlté steblá a napokon pre celkový habitus. Pomocou tejto exotickej rastliny možno vytvoriť vyššiu kulisu (živý tvarovaný alebo voľne rastúci živý plot), ktorá chráni záhradu pred nežiaducimi pohľadmi. Najlepšie je vyberať vyššie druhy (dorastajúce od 3-6 m) ako Fargesia murieale, Semiarundinaria fastuosa alebo Phyllostachys aureosulcata. Tieto druhy vyniknú aj ako solitéry a uplatnia sa skôr vo väčších záhradách. Bambusy sú atraktívne aj v spoločnosti rôznych trvaliek a drevín, najmä tých, ktoré pochádzajú z Ázie. Vybrané druhy možno využiť aj ako pôdopokryvné rastliny, najmä na problematických miestach pri múroch, pod vyššími drevinami a pri chodníkoch. Na to sú vhodné druhy ako Sasa pygmaea alebo Pleioblastus pygmaeus, ktoré sú charakteristické nízkym (do 1 m) a kompaktným rastom.
Medzi dôvody, prečo sa tieto rastliny stále viac využívajú aj v našich záhradách, patrí ich vysoká odolnosť proti rôznych chorobám a škodcom. Zároveň však výborne znášajú akýkoľvek rez (živé ploty) a tvarovanie (umelecké formy). Bambusy možno využiť dokonca aj ako stavebný a dekoračný materiál (mostíky, lešenia, nádoby, steblá na vedenie vody), prípadne slúžia na olemovanie okrasných záhonov (efektné oblúky). Hrubšie bambusové palice sa v tomto prípade narežú pomocou ostrého noža a gumeného kladiva. Najlepšie sa ohýbajú mladé palice, staršie a hrubšie treba pred ohýbaním nahriať.
Expanzívny Rast a Jeho Kontrola
Nevýhodou bambusov je ich pomerne rozpínavý rast: vytvárajú množstvo podzemných výhonkov (rizómov), ktoré nežiaduco prenikajú aj do okolitej výsadby. Dokážu dokonca preraziť fóliu na jazierku, rozrásť sa na prírodných chodníkoch, odtlačiť kamene v skalke a úplne zničiť záhon letničiek alebo trvaliek. Aj preto sa odporúča vysádzať ich do obmedzeného priestoru. Na tento účel sa dá využiť betónová ohrada (hrúbka 5 cm a výška 50 cm), prípadne zosilnená fólia (široká 70 cm), pričom by mala aspoň 5 cm vytŕčať zo zeme. Jednotlivé výhony, ktoré sa dostanú k tejto umelej hranici, sa potom jednoducho odstrihnú. Uvedené možnosti možno zameniť aj za väčšiu plastovú vegetačnú nádobu bez dna. Expanzívne rastú najmä Phyllostachys aureosulcata, Phyllostachys bisseti alebo Arundo donax. V zahraničí sa preto čoraz viac uprednostňujú druhy s hustým, kompaktným rastom, ktoré nevytvárajú nežiaduce podzemné výhonky.
Zakladanie Výsadby a Starostlivosť
V záhradách je najlepšie bambusy vysádzať na slnečné stanovisko, prípadne do mierneho polotieňa, tam, kde budú mať dostatok priestoru na svoj rast. V nijakom prípadne by nemali rásť v susedstve skalky, vresoviska alebo kvetinového múrika. Naopak, atraktívna poloha je pri jazierku, múre alebo zakomponovanie vo výsadbe drevín. Je vhodné, ak sú vysadené v úrovni pohľadu z odpočívadla (prípadne priamo pri ňom) alebo z okien domu, pretože ich estetická hodnota zimou nekončí. Ideálne sú kypré, humusovité a priepustné pôdy. Najlepším obdobím na zakladanie bambusových porastov je jar, pričom rastliny predpestované v črepníkoch (kontajneroch) možno vysádzať s koreňovým balom počas celého vegetačného obdobia. Po výsadbe je nevyhnutné pravidelné zavlažovanie. Bambusy stačí prihnojovať 3-krát ročne, pričom dôraz treba klásť najmä na letné prihnojovanie, čo neskôr zabezpečuje vyššiu odolnosť rastlín v zimných mesiacoch proti mrazu. Napriek tomu, že väčšina u nás pestovaných druhov znesie pokles teploty aj pod -25 °C, je lepšie, a to najmä v prvých rokoch po výsadbe, rastliny na zimu zakrývať kopou lístia a rákosovou rohožou.
Pestovanie v Nádobách
V porovnaní s bambusmi pestovanými na okrasných záhonoch nie sú druhy pestované vo vegetačných nádobách až natoľko odolné proti zime. Niektoré otužilejšie druhy však vydržia v exteriéri aj počas zimy. Prednosťou takto pestovaných bambusov je to, že rýchlo rastú a môžu tak zaujímavo zdobiť balkón alebo terasu. Vybrané druhy je možné aj zaujímavo tvarovať (kmienikové tvary). Na pestovanie v črepníkoch sú vhodné najmä druhy Fargesia denudata alebo Phyllostachys nigra, prípadne Phyllostachys aureosulcata. Pri pestovaní v obmedzenom priestore (nádobe) je nevyhnutné, aby mala nádoba odtokový otvor a keramzitovú drenáž, ktorá zabraňuje premokreniu a následnému zahnívaniu koreňov. V tomto prípade je dôležitá intenzívnejšia zálievka (listy odparujú veľké množstvo vody) a systematické prihnojovanie. Na zimu je potrebné pri citlivejších druhoch obaliť nádoby (bublinkovou fóliou) a premiestniť ich do chladnej miestnosti, kde prezimujú. Ani počas zimy by sa však nemalo zabudnúť na občasnú zálievku, aby rastliny neuhynuli. Najdôležitejším predpokladom úspešnosti je najmä voľba správneho druhu, ktorá odstraňuje neskoršie problémy s rozpínavým rastom. Treba zdôrazniť, že po zohľadnení niekoľkých základných vegetačných požiadaviek sa konečný efekt dostaví naozaj veľmi rýchlo.
Bambus ako Udržateľný Stavebný Materiál 21. Storočia
Bambus je v skutočnosti tráva, aj keď by si mnohí mysleli, že ide o strom, keďže dosahuje impozantnú výšku a má hrubú kôru. Ide o udržateľný zdroj jedla a textílií a mnohí ľudia na svete ho využívajú na výstavbu svojich prístreškov. Na svete je známych takmer 1500 druhov bambusu, rozoznávame však jeho dva hlavné typy - výbežkovité a trsovité. Je známe, že bambusový les produkuje viac kyslíka ako listnatý les s tou istou rozlohou, a to až o 35% viac a dokáže narásť až 1 meter za jeden deň! Aj keď je bambus typickým porastom prevažne Číny a Japonska, nie je raritou nájsť ho ani v našich záhradách. Je nenáročný, takže ho zvládnu pestovať aj menej skúsení záhradkári. Táto vždyzelená tráva skvele poslúži na predelenie záhradného priestoru, vyplní nevyužité rohy, prípadne môže byť netradičným živým plotom.
Jedinečné vlastnosti ho predurčujú na mimoriadne využitie v stavebníctve. S architektonickými skvostami z bambusového dreva sa stretneme najmä v Ázii, na Bali, v Thajsku či v oblasti južného Pacifiku, kde majú bambusové objekty svoju tradíciu. Nájdeme ich aj v Latinskej Amerike. Jednoducho, bambusové drevo v týchto končinách hravo konkuruje iným stavebným materiálom. Existuje množstvo druhov bambusov. Niektoré zdroje hovoria o 1 200, iné dokonca o čísle 1 500. Nie všetky sú však vhodné pre výstavbu. Bambusy spolu pokrývajú asi 14 miliónov hektárov plochy našej zemegule, čo znamená, že na svete rastú miliardy stebiel tejto rastliny. V Európe sa objavil až v druhej polovici 19. storočia. Dnes ho síce nájdeme aj na Slovensku, ale skôr vo forme okrasných rastlín v záhrade, v parkoch či v podobe záhradného nábytku na terase. Existuje minimálne tisíc možností, ako ho ľudia vedia využiť - dokonca aj pri potravinách alebo lekárskych a farmaceutických produktoch. V súčasnosti sa používa v čoraz väčšej miere aj ako stavebný materiál na domy, lešenia, ako „preglejka“ na konštrukciu nákladných áut, vodovodov, na ploty, pri výrobe nábytku a tiež na parkety. A navnivoč nevychádzajú ani vlákna z tejto rastliny.
Kým bambusové vlákna sú hebké, jemné a hladké, bambusové drevo bez problémov konkuruje oceli či betónu. Steblá sú nesmierne pevné a tvrdé, sú dokonca päťkrát pevnejšie ako betón, a pritom je bambus ľahší než oceľ. Výnimočnou vlastnosťou bambusu je zaujímavý pomer pevnosti a hmotnosti. Vďaka pevnosti v tlaku totiž výrazne prevyšuje betón, drevo a tehly. Aj jedinečná dĺžka bambusových tyčí (môžu byť dlhé aj 20 metrov) robí z bambusu mimoriadne zaujímavý stavebný materiál. A ešte sme nespomenuli to, že vykazuje vysokú požiarnu odolnosť, ako aj odolnosť voči zmenám teploty a vlhkosti. Unikátna je aj možnosť pomerne jednoduchého tvarovania. Niektoré konštrukcie si vyžadujú špeciálne tvary - štvorce či oblúky. Bambus sa tvaruje pomocou špeciálnych foriem - ešte v období rastu. Zaujímavosťou je, že podobne ako drevo, aj bambus môžeme spracovať do kompozitného veľkoplošného materiálu, ktorý sa podobá drevotrieske. I z bambusu je možné vyrobiť dosky. Bambusové tyče sa mechanicky rozdelia na malé časti, ktoré sa, tak ako drevo, následne upravia, vrstvia a lepia pod tlakom. Nie je však bambus ako bambus. Kým jeden druh vyrastie až do výšky 40 metrov, iný sotva dva či tri metre. Na konštrukčné potreby sa hodí doslova pár druhov spomedzi vyše tisícky známych.
Bambus je ekologicky šetrný materiál a je 100 % biologicky odbúrateľný. Bambusové drevo je na dotyk príjemné a teplé. Mimoriadne rýchlo rastie, niektoré druhy dokážu vyrásť aj meter za deň. Do konštrukčnej veľkosti dorastie zhruba za tri roky. Porovnajte si to so stromom, ktorý rastie desiatky rokov. Je to závratná rýchlosť. Vďaka tomu je veľmi dostupným stavebným materiálom, ktorý sa postupne dostáva aj do sveta „veľkej architektúry“. Navyše pohlcuje veľké množstvo oxidu uhličitého, čiže pomáha bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Hoci bambusové drevo nie je v stavebníctve využívané po celom svete, mnohí ho považujú za materiál 21. storočia.
Bambusová revolúcia na Bali formuje budúcnosť architektúry
Prečo ho teda nevyužívame v stavebnom priemysle aj u nás, v strednej Európe? Dôvod je vcelku prozaický. Kým na väčšine planéty je toto drevo mimoriadne dostupné, u nás je to naopak. Doprava bambusového dreva zo zahraničia a vzdialenosti, ktoré by tento tovar musel prekonať, by z neho v našich končinách razom spravili nie práve najlacnejší stavebný materiál. V oblastiach, kde sú bohaté prírodné zdroje, je bambus ideálnym stavebným materiálom. V Európe však k tomu musíme pripočítať uhlíkovú stopu, ktorú by zanechalo spracovanie a doprava na náš kontinent. Na Slovensku je architektúra využívajúca bambusové drevo minimálna. Bambus sa uplatňuje skôr pri výrobe podláh, roliet, plotov alebo nábytku. V susedných Čechách sa však našlo odvážne architektonické štúdio Atelier Štěpán, ktoré postavilo Bambusový dom inšpirovaný kultúrou Ďalekého východu.
Bambus sa v našich končinách považuje za odolný, až takmer nevykynožiteľný. Pokiaľ ho necháte voľne rásť v záhrade bez akýchkoľvek hraníc a obmedzení, dokáže postupne vytlačiť konkurenciu a prerásť aj stromy. Možno aj preto si mnohí myslia, že dokáže prirodzene odolať škodcom. Je to však len mýtus. Podobne ako drevo, aj on potrebuje láskavé ošetrenie. Bez vhodnej úpravy by vydržal sotva pár rokov. Obsahuje totiž veľké množstvo škrobu, ktorý hmyz doslova priťahuje.
Odborníci nazývajú bambus rastlinnou oceľou s jasným odkazom na ochranu životného prostredia. Bambus je ľahší ako oceľ, ale päťkrát pevnejší ako betón, a vyskytuje sa na všetkých kontinentoch okrem Európy a Antarktídy. A na rozdiel od pomaly rastúcich stromov, ktoré poskytujú stavebné drevo, bambusové steblá môžu vyrásť o niekoľko desiatok centimetrov denne. Pri tom pohltia až štyrikrát väčší objem oxidu uhličitého, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie. Čokoľvek vybudované pomocou ocele sa môže postaviť s bambusom rýchlejšie a lacnejšie, či tomu veríte, alebo nie. V čase, keď ubúdajú zdroje a rastie svetová populácia, je najväčšou výhodou bambusu ako stavebného materiálu jeho ekologická šetrnosť. Na rozdiel od ocele, ktorá sa vyrába len v niekoľkých industrializovaných krajinách, možno nájsť cez 1100 odrôd bambusu v tropickej oblasti. Najčastejšie ho vidieť ako stavebný materiál roztrasených provizórnych prístreškov, čo prispieva k jeho stereotypnému vnímaniu ako dreva chudobných. Blízka doba ukáže, či prerazí aj na trhu so stavebninami. Ako stavebný materiál bol bambus v 20. storočí odsunutý do úzadia v prospech betónu a ocele. V posledných rokoch sa však vďaka svojej ľahkosti a flexibilite stáva čoraz častejšie integrovaným materiálom do moderných budov. Vedci tvrdia, že jeho sila by z neho mohla urobiť udržateľnú náhradu tradičných výstuží a vytvárať štruktúry odolné voči prírodným katastrofám, ako sú zemetrasenia a hurikány. Vietnamský architekt Vo Trong Nghia odhaduje, že bambus a laminovaný bambus bude postupne nahrádzať ostatné stavebné materiály a stane sa „zelenou oceľou“ 21. storočia.
Pre thajskú medzinárodnú školu Panyaden, ktorá sa nachádza medzi ryžovými poľami na okraji mesta Chiang Mai, vytvorili netradičnú športovú halu. Otvorená mrežová konštrukcia vylučuje potrebu klimatizácie a dokáže eliminovať využitie oceľových úchytiek v prospech lana. Základnú konštrukciu vytvárajú prefabrikované 17-metrové bambusové väzníky. Taiwanská architektonická kancelária Zuo Studio navrhla pavilón v meste Tchaj-čungu, aby demonštrovala, ako by nízkouhlíkový stavebný materiál mohol ponúknuť „obývateľnejšie prostredie pre našu budúcu generáciu“. Jeho štruktúra pochádza z 320 rastlín a je vytvorená z hrubých dutých tyčí z bambusu Moso, ktoré sú spojené menšími prekladanými bambusovými segmentmi odrody Makino. Miešaním konštrukčných rozmerov a techniky tkania bambusových materiálov vytvára nadčasový priestor, ktorý sa konzistentne prelína do jedného celku. Aj keď na prvý pohľad vyzerá vysoká strecha reštaurácie Vedana v Nghia akoby bola vytvorená z troch samostatných slamených štítov, kupola je v skutočnosti jednou stavbou vytvorenou z 36 bambusových modulov. Táto skutočnosť je odhalená iba vo vnútornom priestore, kde sú pretínajúce sa tyče ponechané odkryté a vytvárajú špirálovitý vzor mandaly cez kavernózny strop. Štúdio jógy Luum v mexickej oblasti Tulum tvorí päť parametricky navrhnutých oblúkov, ktoré sú tkané do jedného celku. Štrukturálny trojuholníkový vzor konštrukcie je spojený dvoma vrstvami mriežky, aby vytvorili štruktúru, ktorá je schopná odolávať silám hurikánu. Ploché časti bambusových trámov boli na mieste ohnuté a potom priskrutkované a pripevnené dohromady, aby vytvorili pavilón. Oblúky tvoria päť rôznych strešných línií so stenami, ktoré sa tiahnu až po zem a vytvárajú vnútorné priečky. Slamená strecha pokrýva bambusovú konštrukciu vyrobenú z vrstvy miestnej "zacate" trávy, ktorá sa v regióne bežne vyskytuje.
Bambus ako Potravina a Liek
V určitých kútoch Zeme, najmä v Ázii, je bambus výživným zdrojom potravy. A to nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá, napríklad pandy, slony či opice. Bambusové výhonky, či už v surovom, varenom alebo nakladanom stave, sú neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou ázijskej kuchyne. Bambus sa využíva aj ako liek v tradičnej čínskej medicíne. Čaj z jeho listov sa používa na liečbu horúčky, kašľa, zimnice, ale aj pri problémoch so žalúdkom, žlčníkom alebo pečeňou. Mladé bambusové lístky sa zbierajú skoro na jar, pretože práve vtedy dosahujú maximum cenných látok. Sušia sa pod prísnym dohľadom, aby nedošlo k ich poškodeniu a strate účinkov, chuti a vône.
Nedávny, prelomový prehľad šestnástich vedeckých štúdií odhaľuje, že Západ zatiaľ prichádza o výživnú bombu. Výskumníci hlásia, že správne pripravené bambusové výhonky dokážu divy s naším zdravím - od regulácie cukru v krvi až po ochranu buniek. Zatiaľ čo na Západe vnímame bambus skôr ako stavebný materiál alebo exotickú dekoráciu, medzinárodný tím vedcov sa pozrel na jeho jedlé výhonky z úplne iného uhla. Ich komplexný prehľad 16 vedeckých štúdií jednoznačne ukázal, že bambusové výhonky si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť ako superpotravina.
Ich záver znie jednoznačne a naliehavo: „Vyzývame akademickú obec, aby ďalej skúmala túto plodinu pre jej vysoký potenciál na zlepšenie ľudského zdravia,“ napísali výskumníci vo svojom článku publikovanom v časopise Advances in Bamboo Science. Celkovo štúdie zahŕňali obrovskú vzorku - takmer 5000 ľudských účastníkov a nespočetné laboratórne experimenty. Vedeli ste, že bambus môže byť kľúčom k lepšej kontrole hladiny cukru v krvi? Pacienti s diabetom, ktorí zaradili do svojho jedálnička sušienky obohatené o bambusové výhonky, zaznamenali výrazný pokles hladiny glukózy. Nestačí len to, bambus sa ukázal byť aj skvelým spojencom pre zdravé srdce. U účastníkov, ktorí ho konzumovali ako zdroj vlákniny, sa zlepšila hladina cholesterolu - konkrétne klesol celkový aj ten „zlý“ LDL cholesterol. Laboratórne testy odhalili, že zázračné schopnosti bambusu idú ďaleko za rámec obyčajnej vlákniny. Ľudské bunky vystavené bambusovým extraktom preukázali obdivuhodnú odolnosť voči takzvaným reaktívnym formám kyslíka, ktoré poškodzujú bunky.
Čím to je, že bambusové výhonky sú takou výživovou bombou? Ich tajomstvo spočíva v bohatej kombinácii živín: sú plné bielkovín, obsahujú dostatok vlákniny a zároveň minimum tuku. Vláknina z bambusu je pre naše telo mimoriadne prospešná. Obsahuje celulózu, hemicelulózu a lignín, ktoré tvoria prevažne nerozpustnú vlákninu. Okrem toho bambus obsahuje aj vitamíny, ktoré sú kľúčové pre naše zdravie. Čerstvé výhonky sú zdrojom tiamínu, niacínu, vitamínu A, B6 a vitamínu E. Je zaujímavé, že nutričný profil bambusových výhonkov sa mení aj v závislosti od ich veľkosti a časti. Menšie výhonky do 40 centimetrov obsahujú viac cukru, železa a zinku, ale menej vlákniny. Potenciál bambusu nie je len v priamej konzumácii, ale aj v inováciách potravinárstva. Ešte pôsobivejšie výsledky prinieslo namáčanie zemiakových výrobkov v extrakte z bambusových listov pred vyprážaním. Tvorba akrylamidu klesla až o neuveriteľných 76 percent, a to bez akejkoľvek zmeny chuti či textúry. Predstavte si, že cestoviny môžu byť zdravšie. Obohatené rezance, kde len 10 percent pšeničnej múky nahradil prášok z bambusových výhonkov, obsahovali viac aminokyselín, bielkovín a vitamínov, no menej tuku. Niet divu, že už od roku 2004 čínske zdravotnícke orgány schválili extrakty z bambusových listov ako potravinársky antioxidant.
Predtým, než sa s nadšením pustíte do bambusových výhonkov, je dôležité poznať jedno kľúčové pravidlo: vždy ich správne pripravte! Jedna štúdia zistila vysoký výskyt strumy u školákov, ktorí ich konzumovali bez dostatočnej úpravy. Preto je nevyhnutné bambusové výhonky pred konzumáciou predvariť vo vode. Dĺžka varenia sa líši podľa druhu bambusu, takže je dôležité vedieť, ktoré odrody si vyžadujú dlhšiu úpravu.
Bambusové Textílie: Pohodlie a Udržateľnosť
Bambusové vlákna sa čoraz častejšie využívajú aj v textilnom priemysle. „Priadza bambusovej posteľnej bielizne je vyrobená z vlákien jednej z najpoužívanejších rastlín juhovýchodnej Ázie, voľne rastúceho bambusu. Takto rastúci bambus nie je nijak chemicky ošetrovaný, zaručuje veľmi dobré antialergické vlastnosti a prírodné antibakteriálne účinky. Ďalšími výhodami bambusových obliečok sú okamžitá absorpcia a odvod vlhkosti, sú veľmi jemné na dotyk a majú prirodzený lesk,“ vymenúva prednosti bambusových obliečok Kateřina Vařechová, riaditeľka spoločnosti Matějovský, tradičnej českej značky posteľných obliečok a bytového textilu. Pre všetkých milovníkov kvalitného a zdravého spánku dokonca vyrábajú exkluzívny bambusový satén, vyrobený zo 100% česanej bambusovej priadze.
Bambus: Všestrannosť Naprieč Kontinentmi
Bambusy patria bez pochýb k najdôležitejším trávam sveta - spolu s pšenicou, kukuricou a ryžou samozrejme. Zatiaľ čo v našich podmienkach vnímame bambus hlavne ako okrasnú záhradnú rastlinu, vo svojej domovine je to univerzálny organizmus použiteľný snáď vo všetkých oblastiach života. Využíva sa od kuchyne, cez výrobu nábytku, dekorácií, textilnom priemysle, obuvníctve, výrobe náradia a náčinia - až po stavebníctvo, kde funguje i ako stavebný materiál, i surovina pre stavbu lešení - a to i k výškovým budovám. Bambusy majú povesť, že sú to rastliny Východnej Ázie. Je to pravda, ale len čiastočná. V menšej miere sú bambusy doma v celom tropickom svete - v Afrike, Amerike a tri druhy bambusu sú doma dokonca aj v Austrálii. Niektoré bambusy sú nízke a majú iba plazivý charakter, na druhej strane spektra stoja obrovské druhy dorastajúce desiatky metrov. Rekord si drží Dendrocalamus sinicus, ktorý bežne dorastá do výšky 20-30 metrov, ale existuje niekoľko kusov, ktoré presiahli hranicu 40 metrov.
Okrem zdravotných výhod je bambus aj šampiónom udržateľnosti. Patrí medzi najrýchlejšie rastúce rastliny na Zemi, čo z neho robí ideálny, obnoviteľný zdroj. S vyše 1250 druhmi a viac ako 1500 zdokumentovanými spôsobmi využitia, bambus prirodzene rastie v mnohých regiónoch s nízkymi príjmami.