Sú miestnosti vo vašom byte privysoké alebo, naopak, príliš nízke? Nech už sa vás týka ktorýkoľvek z týchto dvoch problémov, dá sa vyriešiť. Dokonca je niekoľko možností ako. Výška obytných priestorov zásadne ovplyvňuje naše vnímanie priestoru a celkovú pohodu. Optimálna výška obytného priestoru je približne tri metre, pričom svetlá výška miestnosti určenej na bývanie by nemala byť menšia ako 2,6 metra. Zriedka, napríklad v podkrovných miestnostiach, môže byť pod niektorými trámami najnižšia podchodná výška 2,1 metra.
Vplyv výšky stropu na psychiku človeka
Všetky rozmery výrazne nad hranicou troch metrov alebo pod ňou môžu u citlivých ľudí vyvolávať nepríjemné pocity. Príliš nízka miestnosť pôsobí stiesňujúco a deprimujúco, môžete mať dojem, akoby mal na vás strop spadnúť. Naopak, veľká výška obytnej miestnosti spôsobuje pocity osamelosti, bezbrannosti, ohrozenia - akoby vám chýbalo útočisko a bezpečie. Je však niekoľko možností, ako oklamať ľudské oko a dosiahnuť harmonickejší pocit z priestoru.
Historické a moderné optické ilúzie
Veľa krásnych príkladov a inšpirácií, ktoré využívali optický vnem človeka, nájdeme aj v minulosti. V období vrcholnej renesancie bola obľúbená iluzívna, monumentálna architektúra, namaľovaná na stenách a stropoch aj v obytných miestnostiach. Na ploche steny alebo stropu sa vďaka znalostiam perspektívy - zákonitostí založených na optickom jave, keď sa s rastúcou vzdialenosťou zdajú predmety menšie - podarilo namaľovať iluzívny priestor, ktorý opticky zmenil proporcie miestnosti. Vďaka tomu ste mohli nadobudnúť napríklad pocit, že strop v miestnosti ani neexistuje alebo sa nachádza veľmi vysoko, aj keď bol na to obdobie v normálnej výške obytných miestností.
Riešenia pre extrémne vysoké stropy
V miestnosti s naozaj vysokým stropom (štyri metre a viac), s akým sa stretávame napríklad v domoch zo začiatku minulého storočia, možno pomocou vloženej konštrukcie vytvoriť dve podlažia. Spodná úroveň sa spravidla využíva ako obývacia miestnosť, v druhej úrovni sa vytvorí galéria, kde možno umiestniť posteľ, pracovný kút či knižnicu s miestom na relax. V interiéri tak vzniká veľmi atraktívny prvok. Takéto riešenie je však možné len v naozaj vysokých a svetlých miestnostiach s pomerne veľkou podlažnou plochou (časť miestnosti by mala ostať nedelená a potrebné je aj miesto na schody alebo rebrík). Aj v tomto prípade platí staré známe pravidlo, že menej je niekedy viac. Ak si tesne nad hlavou vybudujete priveľkú hmotu, bude vyvolávať rovnaké pocity ako miestnosť s nízkym stropom a vzdušný byt sa zmení na zastavaný tunel. Nenechajte sa preto bezhlavo uniesť každým nápadom, i keď sa na začiatku zdá geniálny, aby ste neprešli z extrému do extrému.
Ak je miestnosť nepríjemne vysoká, ale nie natoľko, aby sa do nej vošla galéria, ďalšou možnosťou je podhľad. Ten môže byť z ľubovoľného materiálu. Dnes sa najčastejšie používa sadrokartón, z ktorého sa dá doslova čarovať. Je vhodný aj na zabudovanie rozličných druhov svietidiel, prípadne klimatizácie. Majitelia starších bytov s vysokými stropmi môžu túto skutočnosť využiť a napríklad v predsieni alebo chodbe vytvoriť pod stropom odkladacie priestory na sezónne a neskladné veci, ako sú lyže či kufre. Opticky možno v malej miestnosti znížiť strop aj tak, že sa po celom obvode upevnia police - napríklad na knihy.
Vysokú miestnosť však možno znížiť aj bez vložených konštrukcií, podhľadov či políc - pomocou farieb. Ak steny rozdelíte vodorovnou bordúrou vo výške nad dvernou zárubňou a plocha nad bordúrou bude mať tmavšiu farbu, miestnosť sa bude zdať nižšia. Tento trik pôsobí obojstranne - v nízkej miestnosti musí byť farba nad bordúrou svetlejšia, než sú ostatné časti miestnosti. Ak je však farba stropu a časti steny tesne pod stropom rovnaká, vzniká opačný efekt - strop akoby bol nižší. Vysokú miestnosť teda môžete znížiť tak, že farbu na stenách ukončíte o čosi nižšie.
Malý trik pre miestnosť s vysokým stropom: Ak na strope umiestnite čokoľvek, čo pritiahne pozornosť, alebo ho upravíte tak, aby upútal, akoby ste ho opticky stiahli nižšie.
Riešenia pre príliš nízke stropy
Ak je miestnosť príliš nízko, máme možností na riešenie oveľa menej. Prvou zásadou je používať svetlé farby. Strop v nízkej miestnosti by rozhodne mal byť čo najsvetlejší. Priestor sa môže opticky ešte viac zvýšiť, ak sa použije rovnaká farba na steny aj na strop, a naše oči sa určite podarí oklamať, ak použijeme na stenách zvislé pruhy. Veľmi zaujímavým a efektným riešením, hoci finančne náročnejším, je umiestniť na steny tesne pod stropom svietidlá nasmerované na strop, ktoré osvetlia z neho čo najväčšiu plochu.
Malý trik pre miestnosť s nízkym stropom: Pohľad by mali upútať predmety a výrazné farby nižšie pod stropom, samotný strop je vhodné upraviť v nenápadných, svetlých odtieňoch bez výrazného členenia.
Vplyv nábytku a jeho rozmiestnenia
Veľký vplyv na vnímanie obytného priestoru a na naše pocity majú, samozrejme, aj veľkosť a rozmiestnenie nábytku. Do nízkej miestnosti by sme mali vybrať radšej nízky, najlepšie svetlý nábytok, ktorý ju zbytočne nezaťaží. Tmavý, masívny a vysoký nábytok je vhodnejší do vysokých priestorov, kde má dosť priestoru na to, aby vynikol a mohol „dýchať“.
Pri výbere nábytku je dôležité zvážiť nielen jeho veľkosť a farbu, ale aj celkové usporiadanie. V nízkych miestnostiach je vhodné voliť nábytok s nižšou siluetou, ktorý nezasahuje príliš do vertikálneho priestoru. Použitie svetlých odtieňov nábytku prispieva k pocitu vzdušnosti a opticky zväčšuje priestor. Naopak, vo vysokých miestnostiach si môžeme dovoliť masívnejší a tmavší nábytok, ktorý dodá priestoru útulnosť a charakter. Dôležité je tiež dbať na dostatočné prechody medzi jednotlivými kusmi nábytku, aby miestnosť nepôsobila preplnene.
Zahrajte sa spolu s deťmi pri plánovaní interiéru
Ak si neviete predstaviť, či sa nábytok, ktorý sa vám v obchode páči, hodí práve do vášho bytu alebo domu, skúste si vytvoriť jednoduchý model z kartónu (mal by mať proporcie skutočnej miestnosti). Na takejto „izbičke pre bábiky“ celkom presne zistíte, ako sa zmení priestor, keď doň umiestnite nábytok istej veľkosti. Vopred si tak môžete vyskúšať aj rozmiestnenie jednotlivých kusov nábytku a ich vplyv na vaše vnímanie priestoru. Ak do takéhoto zariaďovania zapojíte aj vaše ratolesti, ktoré vám určite rady pomôžu, spojíte príjemné s užitočným - zažijete veselé nedeľné popoludnie a získate jasnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať priestor, v ktorom trávite s rodinou najviac času.
Legislatívne a normatívne požiadavky
Problematika výšky stropov a rozmerov miestností je detailne upravená v slovenskej legislatíve, predovšetkým v stavebnom zákone a súvisiacich vyhláškach a normách. Norma STN 73 4301 „Bytové budovy“ stanovuje základné požiadavky na svetlú výšku obytných miestností. Podľa tejto normy musí byť svetlá výška obytných miestností najmenej 2 600 mm. V podkrovných miestnostiach je minimálna svetlá výška stanovená na 2 400 mm. Vyhláška č. 535/2006 Z. z. o technických požiadavkách na stavby v § 43 ods. 5 uvádza, že svetlá výška obytnej miestnosti je daná slovenskou technickou normou. Svetlú výšku obytnej miestnosti možno znížiť na najmenej 2 400 mm a miestností v podkroví na 2 300 mm, za podmienky, že ostatné ustanovenia sa dodržia tak, aby sa dodržali základné požiadavky na tvorbu zdravého obytného prostredia.
Je dôležité poznamenať, že v prípade rozporu medzi vyhláškou a normou, ak sa vyhláška odvoláva na normu, ktorá bola neskôr zmenená, platí novšia norma. Norma STN 73 4301 prešla od 1. februára 2021 podstatnou aktualizáciou, ktorá priniesla viaceré zmeny týkajúce sa aj výškových parametrov.
Zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon a jeho novelizácie definujú rodinný dom ako budovu určenú predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Tieto definície ovplyvňujú aj požiadavky na vnútorné usporiadanie a rozmery miestností.
How to find Roof pitch or slope
Definícia podkrovia a jeho špecifiká
Podkrovie je v legislatíve definované rôzne, avšak vo všeobecnosti ide o vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia, vymedzený strešnou konštrukciou (krovom) a ďalšími stavebnými konštrukciami. Norma STN 73 4301 špecifikuje, že podkrovie je také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujú na túto konštrukciu. V podkrovných obytných miestnostiach musí byť nad polovicou podlahovej plochy svetlá výška najmenej 2 400 mm. V miestach sklonenia strešnej konštrukcie má byť najmenšia svetlá výška aspoň 600 mm. Do podlahovej plochy podkrovia sa započítava len tá časť, nad ktorou je minimálna svetlá výška aspoň 1 300 mm.
Požiadavky na presvetlenie a preslnenie
Okrem výšky stropov sú pre zdravé a komfortné bývanie kľúčové aj požiadavky na dostatočné presvetlenie a preslnenie miestností. Podľa normy STN 73 4301 musia mať všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m², priame denné osvetlenie. V bytoch s dvoma a viacerými obytnými miestnosťami platí, že aspoň jedna z nich musí byť preslnená 3 hodiny denne v období od 21. marca do 22. septembra. Ak je pred obytnou miestnosťou balkón alebo lodžia, stačí dodržať žiadaný čas pre tzv. kritický deň, ktorým je 21. marec. Tieto parametre sú dôležité nielen pre komfort, ale aj pre celkové zdravie a pohodu obyvateľov.
Záver
Výška stropov je jedným z mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu bývania. Či už riešite príliš vysoké alebo nízke stropy, existujú overené metódy a dizajnové triky, ako priestor opticky upraviť a dosiahnuť tak príjemnejšiu atmosféru. Dôležité je tiež dbať na dodržiavanie platných legislatívnych noriem a predpisov, ktoré zabezpečujú základné požiadavky na zdravé a bezpečné bývanie. Pri akýchkoľvek úpravách interiéru je vždy dobré konzultovať svoje zámery s odborníkmi, aby ste predišli prípadným chybám a dosiahli optimálne výsledky.
tags: #bytovka #konstrukcna #vyska