Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Slovensko, s jeho bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, nie je výnimkou. Od konca novembra až po samotný Štedrý deň sa krajina ponára do atmosféry očakávania, pokánia a radosti, pričom každý región, ba dokonca aj každá obec, si uchováva svoje jedinečné zvyky. Tieto tradície, prameniace z dávnych pohanských vier, kresťanskej viery a ovplyvnené prostredím, v ktorom ľudia žili, tvoria neodmysliteľnú súčasť slovenských Vianoc.
Advent: Obdobie očakávania a prípravy
Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darčeky. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Adventný veniec je plný symboliky. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu. Najčastejšie sa používa ihličie, šišky, sušené plody, stuhy a ozdoby. Fialová je liturgickou farbou pokánia.
Adventný kalendár slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Môže mať podobu čokoládového kalendára, krabičiek, vrecúšok či drevených zásuviek. Spája ho jedno - 24 okienok alebo políčok, za ktorými sa skrývajú sladkosti, drobnosti alebo odkazy. V minulosti sa s adventom spájali aj rôzne veštby a úkony, ktoré mali priniesť šťastie v nasledujúcom roku.
Jednou z prvých magických nocí bol sviatok svätej Kataríny (25. novembra). Počasie v tento deň predpovedalo, aké budú Vianoce. Blato a sucho znamenali snehové Vianoce, zatiaľ čo bohatá snehová nádielka vtedy predznamenávala Vianoce bez snehu. Na severe Slovenska, najmä v oblasti Oravy, chodili mladí chlapci prezlečení za ženy po domoch, tancovali s gazdinami a ich dcérami, často za sprievodu huslí, a za odmenu dostali dobroty. Mladé dievčatá si nalámali prútiky z kvitnúcich kríkov, označili ich a dali do vázy. Ten, ktorý vykvitol do Vianoc, znamenal splnené želanie. Počas Kataríny sa tiež obmedzovala práca s kolesom, pretože sa tento sviatok slávil na počesť svätej Kataríny, ktorá bola mučená na kolese.
Ďalšou významnou nocou bol sviatok svätého Ondreja (30. novembra). Vtedy sa hojne veštilo, najmä hľadanie ženícha. Dievčatá vkladali do halušiek lístočky s menami alebo povolaním, aby zistili, koho si vezmú. Veštilo sa aj pomocou pohárov, pod ktoré sa skryli predmety ako hrebeň, hlina, chlieb a prsteň, pričom každý predmet symbolizoval niečo iné - od zdravotných problémov až po svadbu. Sny z tejto noci sa vraj mohli do roka splniť.
Prvý december priniesol do sveta adventný veniec v podobe, akú poznáme dnes, so štyrmi sviecami. Pôvodne vznikol v roku 1839 v nemeckom Hamburgu, kde mal pastor pre deti vytvoril veľký veniec s mnohými sviečkami. Postupne sa myšlienka zjednodušila na štyri sviece, ktoré symbolizujú nádej, mier, priateľstvo a lásku, pričom každú z nich zapaľuje iný člen rodiny.
Na Barboru (4. decembra) si dievčatá túžiace po vydaji odlomili prútik z jarného ovocného stromu a dali ho do vázy. Každodenným polievaním vodou z potoka, ktorú si priniesli v ústach, dúfali, že konárik do Vianoc rozkvitne, čo by znamenalo skorú svadbu.
Sviatok svätej Lucie (13. decembra) patril do série tzv. „stridžích dní“, ktoré sa viazali s poverami o bosorkách. Verilo sa, že v tento deň sa dajú bosorky aj vidieť. Mládenci vyrábali špeciálne stolčeky, ktoré mali odhaliť bosorky, a dievčatá sa prezliekali za Lucie, chodili s husími perami a metličkami vymetajúc zo všetkých kútov zlé sily. Od Lucie do Vianoc sa tiež sledovalo počasie, ktoré malo predpovedať mesiace budúceho roka.
Predvianočné obdobie bolo tiež spojené s prípravou domácnosti a zásob. Gazdinky bielili domy, upratovali, pripravovali drevo a vodu. Zvláštna pozornosť sa venovala pecí, ktorá mala byť pred Vianocami dokonale čistá.
Štedrý deň: Vrchol vianočného obdobia
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.
Zvyky a tradície naprieč Slovenskom:
Západné Slovensko: Je o niečo menej ovplyvnené kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom. Na začiatku večere sa zvykne rozkrojiť jabĺčko. Hviezdička uprostred je symbolom zdravia a šťastia v nasledujúcom roku. Bohatstvo symbolizuje kapria šupina na stole alebo v peňaženke.
Stredné Slovensko: Je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“. Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. V niektorých rodinách ju nahrádzajú rezne.
Východné Slovensko: Je výrazne ovplyvnené kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok. Až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika:Bohato prestretý štedrovečerný stôl je srdcom Vianoc. Nesmie na ňom chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie.
- Oblátky s medom a cesnakom: Symbolizujú nielen začiatok slávnostného hodovania, ale aj zdravie (cesnak) a sladkosť života (med).
- Ryba: Kapor je tradičným pôstnym jedlom, symbolizujúcim kresťanstvo. Kapria šupina pod obrusom či v peňaženke má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku.
- Jabĺčko: Jeho rozkrojenie na polovicu a tvar hviezdy v jadrovníku symbolizuje zdravie a šťastie v rodine.
- Mince pod obrusom: Majú zabezpečiť finančné blahobyt.
- Reťaz okolo stola: Symbolizuje súdržnosť rodiny.
- Tanier navyše: Je pripravený pre náhodného hosťa, pocestného alebo symbolicky pre zosnulých členov rodiny.
- Strukoviny: Hrach, šošovica či fazuľa pod obrusom majú zabezpečiť hojnosť.
Po večeri sa rodiny spoločne modlia, spievajú koledy a rozbaľujú darčeky. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Prvý a druhý sviatok vianočný a pravoslávne Vianoce
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.
Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. - 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce oslavujú 7. januára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára. Večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine.
Sviatky Vianoc - tradície na Slovensku
Slovenské vianočné tradície sú fascinujúcim spojením dávnych pohanských zvykov a kresťanskej viery, ktoré sa po stáročia formovali a obohacovali. Dodržiavanie týchto zvykov nielenže spája generácie, ale tiež nám pripomína dôležitosť rodiny, pokoja a vďačnosti v tomto výnimočnom období roka. Aj keď sa niektoré tradície v modernej dobe menia, ich podstata - láska, pokoj a spoločne strávený čas - ostáva nezmenená.
tags: #atikovy #dazdovy #zberac #prefabrikovany