Angína, odborne nazývaná akútna tonsilitída alebo tonsilitída, je zápal lymfoepitelového tkaniva hltana. Tento stav najčastejšie postihuje podnebné mandle, no môže sa rozšíriť aj na nosohltanovú a jazykovú mandľu, alebo dokonca na celý hltan, čo v medicínskych kruhoch poznáme ako tonsilofaryngitída. Samotný názov "angína" pochádza z latinského slova "angere", ktoré znamená "škrtiť", čo výstižne opisuje nepríjemný pocit v hrdle, ktorý toto ochorenie sprevádza.
Pôvodcovia a Rozšírenie Angíny
Tonsilitídy a tonsilofaryngitídy sa najčastejšie vyskytujú u detí, pričom u dojčiat a batoliat do dvoch rokov sú zriedkavejšie. U menších detí prevládajú vírusové pôvodcovia, zatiaľ čo u starších detí a dospelých sú častejšie bakteriálne infekcie. Medzi najčastejších bakteriálnych pôvodcov patria betahemolytické streptokoky skupiny A, ale svoje zastúpenie majú aj hemofily, zlaté stafylokoky a bacteroides fragilis.
Napriek tomu, vírusové infekcie sú v mnohých prípadoch hlavnou príčinou angíny. Medzi bežné vírusové pôvodcovia patria herpesvírusy, adenovírusy, Epstein-Barrov vírus (ktorý môže spôsobiť angínu aj bez systémovej infekčnej mononukleózy, pričom je častý u detí) a cytomegalovírus.
Klasifikácia Angín podľa Priebehu a Vzniku
Angíny sa delia na niekoľko typov na základe ich priebehu:
- Akútne angíny (tonsillitis acuta): Ide o náhle vzniknutý zápal mandlí s výraznými príznakmi.
- Rekurentné angíny: Charakterizujú sa opakovanými zápalmi mandlí v priebehu roka.
- Chronické angíny: Predstavujú dlhodobý, menej intenzívny zápal mandlí.
Mikrobiálne osídlenie mandlí pri rekurentnej a chronickej tonsilitíde sa do istej miery odlišuje od akútnej formy. Pri chronických stavoch býva izolovaných viac druhov baktérií, čo naznačuje komplexnejší proces. Na vzniku rekurentných a chronických tonsilitíd sa zvyčajne podieľajú aj poruchy imunity.
Ďalšie delenie angín je podľa patogenézy, teda podľa ich vzniku:
Samostatné angíny: Tieto sú najčastejšou formou ochorenia a sú spôsobené priamou infekciou rôznymi mikroorganizmami, najčastejšie vírusmi a spomínanými betahemolytickými streptokokmi skupiny A. Sem patria špecifické formy ako:
- Katarálna angína: Prejavuje sa začervenaním a zväčšením mandlí bez tvorby hnisavých povlakov.
- Folikulárna angína: Charakteristická je prítomnosť drobných žltavých hnisavých ložísk v hlbších vrstvách mandlí (folikuloch).
- Pseudomembranózna angína (pablanová, Plaut-Vincentova): Jednostranný zápal podnebnej mandle spôsobený špecifickými baktériami (Bacillus fusiformis, Spirochaeta buccalis alebo Borelia vincenti). Prejavuje sa odlúčiteľnými povlakmi, ktoré kryjú nepravidelný vred.
- Mykotická angína (soor): Tento typ angíny sa vyskytuje predovšetkým u pacientov s oslabenou imunitou, s diabetom alebo po dlhodobej liečbe širokospektrálnymi antibiotikami. Je spôsobená kvasinkami.
Združené angíny: Vyskytujú sa ako súčasť iných ochorení.
- Symptomatické angíny: Objavujú sa pri niektorých infekčných ochoreniach, ako je šarlach, osýpky, alebo pri infekciách vírusmi zo skupiny Coxsackie u detí. Častejšia je angína pri infekčnej mononukleóze, spôsobenej Epstein-Barrovým vírusom, ktorá je typická vysokou teplotou a opuchom krčných lymfatických uzlín, najmä u detí a mladých ľudí.
- Druhotné angíny: Vznikajú v dôsledku vážnych porúch imunity, napríklad pri agranulocytóze alebo akútnych leukémiách. Tieto formy sú často ulcerózne až nekrotické a spojené so zlým celkovým stavom pacienta, v krajnom prípade až so sepsou. Pri združených angínach je kľúčová liečba základného ochorenia.
Klinické Prejavy Angíny
Pacienti s angínou často trpia bolesťami hrdla, ktoré sa zhoršujú pri prehĺtaní a niekedy môžu vyžarovať do uší. Bežným príznakom je aj horúčka, ktorá býva obzvlášť vysoká u detí a pri lakunárnych angínach. Na začiatku ochorenia sa môže objaviť aj schvátenosť a triaška.
Ďalšími častými prejavmi sú bolestivé zdurenie krčných lymfatických uzlín a zápach z úst. V prípade zápalu hltanovej mandle sa môže vyskytnúť aj hnisavá nádcha. U detí sa angína niekedy môže prejaviť aj bolesťami brucha a vracaním.
Pri závažnejšej forme, akou je peritonzilárny absces (hnis pri mandli), sa prejavuje výrazná jednostranná bolesť, ťažkosti s otváraním úst, silné bolesti pri prehĺtaní, zmenený "zemiakový" hlas a niekedy aj slinenie.
Diagnostika Angíny
Diagnóza angíny sa zvyčajne stanovuje klinicky na základe fyzikálneho vyšetrenia pacienta. Lekár dôkladne vyšetrí ústnu dutinu, nosohltan, prípadne celé horné dýchacie cesty a oblasť krku.
Medzi základné diagnostické metódy patria:
- Vyšetrenie hrdla a krku: Lekár vizuálne skontroluje stav mandlí, podnebia a jazyka, pričom sleduje ich začervenanie, opuch a prítomnosť povlakov.
- Rýchly výter z hrdla: Pri podozrení na bakteriálnu angínu lekár často vykoná rýchly test z výteru. Tento test je zvyčajne hotový do niekoľkých minút a dokáže s vysokou pravdepodobnosťou identifikovať prítomnosť streptokokov.
- Kultivácia z výteru: Ak je výsledok rýchleho testu nejasný, stav pacienta sa nezlepšuje, alebo sa angíny často opakujú, môže lekár odobrať výter na kultiváciu. Táto metóda poskytuje presnejšie výsledky o druhu prítomných mikroorganizmov a ich citlivosti na antibiotiká.
Sprievodca odberom vzoriek z hrdla odobratých lekárom pri SARS-CoV-2
Liečba Angíny
Liečba angíny závisí od jej príčiny.
- Bakteriálne angíny: V prípade, že je angína spôsobená baktériami, najmä streptokokmi, je nevyhnutná liečba antibiotikami. Najčastejšie sa používa fenoxymetylpenicilín, pričom alternatívou môžu byť makrolidové antibiotiká a cefalosporíny. V prípade potreby sa liečba prispôsobuje konkrétnemu vyvolávajúcemu mikroorganizmu. Dôležité je dodržiavať celú dĺžku antibiotickej liečby, aj keď sa príznaky zlepšia. Po nasadení antibiotík pri bakteriálnej angíne riziko prenosu výrazne klesá a pacient zvyčajne prestáva byť nákazlivý po 24 až 48 hodinách. Inkubačná doba angíny je zvyčajne 1 až 3 dni.
- Vírusové angíny: Pri angínach spôsobených vírusmi antibiotiká nepomáhajú. Antibiotiká sa podávajú iba v prípade, ak sa pridruží sekundárna bakteriálna infekcia, ktorej rozpoznanie bez mikrobiologického vyšetrenia môže byť náročné.
- Symptomatická liečba: Nech už je príčina akákoľvek, dôležitou súčasťou liečby je symptomatická terapia, ktorá prináša úľavu od bolesti a horúčky. Používajú sa analgetiká a antipyretiká ako paracetamol, ibuprofén alebo kyselina acetylsalicylová. Na trhu sú dostupné aj rôzne pastilky a ústne spreje s dezinfekčným, protibolestivým a protizápalovým účinkom. Hoci tieto prípravky a výplachy hrdla môžu poskytnúť dočasnú úľavu, pri závažných angínach nie sú dostatočné.
- Dostatočný príjem tekutín a strava: Pre pacientov s ťažkosťami pri prehĺtaní je kľúčové zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a stravu vhodnej konzistencie, ktorá nebude dráždiť zapálené hrdlo.
- Pokoj na lôžku: Odporúča sa dodržiavať pokoj na lôžku, najmä pri vyššej horúčke a celkovej schvátenosti.
- Ďalšie opatrenia: Pri nádche a ušných príznakoch sa môžu použiť nosové kvapky. Niekedy sa odporúčajú potné kúry a obklady na krk.
Prevencia a Komplikácie
Angína je vysoko infekčné ochorenie, ktoré sa šíri predovšetkým kvapôčkovou infekciou. Prevencia spočíva v dodržiavaní základných hygienických opatrení, ako je časté umývanie rúk, vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými osobami a v prípade potreby nosenie ochrannej masky.
Napriek pokrokom v liečbe od polovice 20. storočia, najmä vďaka zavedeniu antibiotík, môže angína viesť k vážnym komplikáciám, ak nie je správne liečená alebo ak sa pridružia iné faktory. Medzi možné komplikácie patria:
- Peritonzilárny absces (hnis pri mandli): Hnisavé ložisko, ktoré sa šíri z upchatej krypty mandle. Vyžaduje okamžitú chirurgickú liečbu (incízia) a antibiotiká.
- Flegmóna krku a/alebo peritonsilárny absces: Ide o preniknutie infekcie z mandlí alebo abscedovanej lymfatickej uzliny do susediaceho tkaniva s vytvorením rozsiahleho hnisavého ložiska. Môže sa šíriť do okolitých štruktúr a v extrémnych prípadoch viesť až k sepse.
- Sepsa: Život ohrozujúci stav, kedy sa infekcia rozšíri do celého tela.
- Reumatická horúčka: Autoimunitný zápalový proces, ktorý môže poškodiť srdcové chlopne, kĺby a iné orgány. Je to jedna z najzávažnejších komplikácií streptokokovej angíny.
- Glomerulonefritída: Zápal obličiek.
- Syndróm toxického šoku: Zriedkavá, ale život ohrozujúca bakteriálna infekcia.
- Sekundárne zápaly dolných dýchacích ciest: Môžu sa objaviť po odstránení mandlí.
V rámci prevencie komplikácií by malo byť po závažnej akútnej tonsilitíde vykonané aj vyšetrenie krvného obrazu, zápalových markerov a moču. V prípade pretrvávajúcich zdravotných ťažkostí sú potrebné aj odborné vyšetrenia.
Tonsilektómia - Odstránenie Mandlí
Tonsilektómia, teda chirurgické odstránenie mandlí, sa zvažuje len v prípadoch opakovaných angín alebo pri chronickej tonsilitíde, kedy konzervatívna liečba zlyháva. Prínosom tonsilektómie je zníženie výskytu ďalších zápalov hrdla. Avšak, ako potenciálny následok môže dôjsť k zvýšenému výskytu zápalov dolných dýchacích ciest. Preto je táto liečba individuálne zvažovaná s ohľadom na závažnosť a častosť prekonaných angín.
Zvlášť opatrný prístup k indikácii tonsilektómie je potrebný u alergikov a pacientov s poruchami imunity. Mandle totiž predstavujú dôležitú súčasť imunitného systému organizmu a slúžia ako ochranná bariéra vstupu patogénov do respiračného a tráviaceho traktu.
Angína v Špecifických Skupinách Pacientov
- Tehotné ženy: Angína, najmä bakteriálna (streptokoková) forma, môže byť pre tehotné ženy obzvlášť znepokojujúca. Avšak, liečba je možná a bezproblémová. Využívajú sa najmä antibiotiká ako penicilín a amoxicilín, ktoré sú v tehotenstve považované za bezpečné.
- Deti: Angína u detí býva často búrlivejšia. Môže byť sprevádzaná nádchou, bolesťami uší, zhoršeným sluchom, a u malých detí sa môžu vyskytnúť aj príznaky dráždenia mozgových blán (meningizmus) a poruchy trávenia. Hnisavá angína sa u detí prejavuje vysokou horúčkou a silnou bolesťou hrdla.
V súčasnosti sú samostatné angíny vo väčšine prípadov považované za nezávažné a dobre liečiteľné ochorenia. Významný pokrok v liečbe od polovice 20. storočia viedol k výraznému zníženiu počtu komplikácií, ktoré boli v minulosti často smrteľné alebo zanechávali trvalé následky. Napriek tomu je dôležité pristupovať k angíne zodpovedne, dodržiavať lekárske odporúčania a dbať na prevenciu.