Odvetranie šikmých striech a jeho zásadný význam pre životnosť a funkčnosť

Vzduchotechnika v kontexte šikmých striech, teda presnejšie odvetranie strešného plášťa, je aspekt, ktorý by nemal byť podceňovaný. Je to kľúčový prvok, ktorý by mal byť zrejmý každému odborníkovi zaoberajúcemu sa návrhom a realizáciou striech. Napriek tomu je nevhodne navrhnuté odvetranie strechy stále veľmi častou chybou, ktorá majiteľom domov následne spôsobuje viacero problémov. Na mnohé z nich navyše nemusíte prísť hneď a nepríjemne vás prekvapia až po rokoch.

Strešný plášť ako komplexný systém a nevyhnutnosť cirkulácie vzduchu

Strešný plášť v prípade šikmej strechy môžeme považovať za určitý systém, v ktorom každý z prvkov má svoju nezastupiteľnú funkciu. Samotný strešný plášť ale nemôže byť uzavretý, pretože inak by dochádzalo ku kondenzácii vodných pár, ktorá by ho následne mohla poškodiť, resp. Vyhnúť sa pritom kondenzácii prakticky ani nie je možné. Stačí, že doma varíte, periete alebo sa kúpete. Všetky tieto činnosti ku kondenzácii vodnej pary prispievajú a je teda zrejmé, že je potrebné zabezpečiť, aby k tomuto javu nedochádzalo. Podzemná voda je voda, ktorá sa nachádza mimo zemského povrchu v horninovom prostredí, nespevnených sedimentoch, zvetralinovom pokryve a v pôde. Väčšina podzemnej vody pochádza z povrchu, kde voda vsakuje do zeme cez póry hornín, alebo cez pukliny, trhliny a skalné dutiny. Iba menšia časť podzemnej vody má pôvod z vnútra Zeme. Prevažná časť podzemnej vody je v podstate tá časť zrážkovej vody, ktorá presiakla cez priepustné vrstvy zemského povrchu a vyplnila voľné priestory. Pri prenikaní rozličnými vrstvami Zeme sa mení zloženie podzemnej vody. Obohacuje sa o minerálne látky a súčasne sa filtruje pretekaním cez piesok a štrk. Podzemná voda je prirodzeným zdrojom pitnej vody. V podstate by malo teda platiť, že je pre nás výhodná. Ak je v hĺbke menšej, treba pozemok odvodniť. Ešte skôr ako s tým začneme, musíme popremýšľať aj nad možnými dôsledkami drenáže nášho pozemku. Drenážovanie je proti otvoreným priekopám výhodné v tom, že pozemok nerozdeľuje a umožňuje prístup vzduchu do pôdy, čím sa pôda otepľuje. Hlavnou nevýhodou je to, že ide o podstatne nákladnejší spôsob.

Rovnako treba na odvetranie strechy myslieť aj v prípade obytného a vykurovaného podkrovia, prípadne vtedy, ak sa rozhodnete pre veľkoformátovú plechovú krytinu. V prípade nesprávne navrhnutého a zrealizovaného odvetrávania strechy vás skôr či neskôr čakajú problémy, ktoré budú vyplývať práve z kondenzácie pár. Drobné kvapôčky vody, ktoré budú pôsobiť v okolí strešného plášťa a nahromadená vlhkosť budú ohrozovať konštrukčné prvky strechy, ako napríklad laty, kontralaty a krokvy. Neustálym pôsobením vlhkosti pochopiteľne môže dôjsť ku vzniku plesní a ďalšieho poškodenia, ktoré dokáže životnosť krovu a tým pádom aj celej strechy výrazne skrátiť.

Diagram znázorňujúci prúdenie vzduchu v odvetranej šikmej streche

Princípy správneho odvetrania šikmej strechy

Jediný správny recept, ako docieliť správne odvetranie šikmej strechy neexistuje. Je potrebné brať do úvahy rozlohu strechy, jej tvar ako aj samotný typ strešnej krytiny. Zároveň je potrebné navrhnúť dostatočne veľké ventilačné medzery v strešnom plášti, ktorými bude prúdiť vzduch. Treba si tiež postrážiť, aby vetrací profil nebol v niektorom mieste prerušený, v takom prípade sa totiž nedostatky v konkrétnom mieste veľmi rýchlo prejavia. Nevyhnutným predpokladom pre správne odvetranie šikmej strechy je navrhnutie a vyhotovenie ventilačných medzier. Odporúča sa tiež aplikovať antikondenzačnú fóliu Dripstop z PES vlákien s komôrkami, ktoré kondenzát zachytia až kým sa strecha neprehreje a nedôjde k vysušeniu fólie. Túto dvojicu opatrení je potrebné ďalej doplniť o odvetrávacie otvory, spravidla umiestnené v okolí hrebeňa a odkvapových hrán. Cieľom je v tomto prípade dosiahnuť tzv. „komínový efekt“, kedy teplý a vlhký vzduch stúpa nahor a je odvádzaný cez ventilačné otvory v hrebeni, pričom je nahradzovaný čerstvým, chladnejším vzduchom prichádzajúcim cez ventilačné otvory pri odkvapoch.

Keďže správny návrh odvetrávania strechy si vyžaduje určité znalosti a skúsenosti, odporúčame obrátiť sa na odborníka a zároveň si aj ustriehnuť celý spôsob realizácie. Máte nezodpovedané otázky? Mokré mapy na stenách, v zime chladno, v lete horúco… Podľa odborníkov z firmy Terran je nesprávna realizácia šikmej strechy najčastejšie dôsledkom chýb v prípravných fázach. Práve tvar strechy totiž výrazne ovplyvňuje jej cenu. A privysoká suma môže viesť k šetreniu na nesprávnom mieste - napríklad na kvalite síce neviditeľných, no dôležitých súčastí strešného plášťa, akými sú tesniace pásky či funkčné fólie.

Zateplenie šikmej strechy, podkrovia

Vplyv sklonu strechy a výber krytiny na odvetranie

Problémov - vznik tepelných mostov spojených s kondenzáciou vodných pár či zatekanie cez nesprávne vyhotovené spoje. Aj jednoduchú strechu však môžete zbytočne preplatiť. Dôvodom môže byť príliš nízky, ale aj veľký sklon. Pri streche s nízkym sklonom hrozia problémy s výberom krytiny, pretože nie každá je naň vhodná. Pri streche s veľkým sklonom je zas nutné hustejšie kotvenie krytiny, čo sa opäť odzrkadlí na cene - priplatíte si ako za spojovací a kotviaci materiál, tak aj za prácnosť.

Dnes sa väčšina rodinných domov stavia len na základe projektu na stavebné povolenie, v ktorom nie sú vyriešené stavebné detaily (v lepšom prípade sú v ňom obrázky typických detailov stiahnuté zo stránok predajcov stavebných materiálov). Tým, že ušetríte za realizačný projekt, však riskujete priveľa, pretože práve vyhotovenie detailov môže mať veľký vplyv na kvalitu strechy a jej bezproblémové fungovanie. Bez realizačného projektu si s nimi bude musieť počas výstavby poradiť realizačná firma, tá však nemusí mať dostatok skúseností a máloktorý realizátor má k dispozícii niekoho, kto vie správne navrhnúť rozhodujúce detaily.

Na trhu je dnes veľké množstvo strešných materiálov, a hoci na internete nájdete kvantum informácií, ich štúdiom sa z laika nestanete odborníkom. Možno sa zorientujete v téme a v terminológii, získate prehľad o vlastnostiach materiálov, o ich výhodách aj nevýhodách. Zistíte, kde sa zvyknú robiť chyby, budete vedieť komunikovať so stavebnou firmou a možno zvládnete skontrolovať niektoré postupy. Nestanete sa však projektantom. Na zhotovenie strechy sa odporúča použiť komplexný strešný systém od jedného výrobcu, vrátane potrebných doplnkov. Získate tak záruku bezpečného a správneho fungovania strechy na dlhé obdobie. Počas projektovej prípravy s ním hovorte o svojich predstavách, no nenúťte ho do krokov, s ktorými nie je stotožnený. Najdôležitejšia je však otvorená komunikácia o rozpočte, a to od úplného začiatku. Ak totiž naprojektuje dom za sumu, ktorá presahuje vaše možnosti, budete nútení začať pri realizácii v istom okamihu šetriť. A najčastejšie si to odnesie strecha.

Riešenie kritických miest a dôležitosť systémových riešení

Problémy máte postarané. S projektantom preto komunikujte otvorene. Na zabezpečenie správneho odvetrania priestoru pod krytinou slúžia vetracie škridly aj ďalšie doplnkové výrobky, napríklad vetrací pás. Ak je vetrací pás vyrobený z kvalitného profilovaného hliníka, máva vysokú mechanickú a tepelnú odolnosť. Nie každá strešárska firma vie zrealizovať strechu rovnako kvalitne. Štatistika posledných dvoch desaťročí ukazuje, že viac ako polovica striech je zrealizovaná s nedostatkami, ktoré priamo ovplyvňujú ich funkčnosť. Strechy sú dnes totiž omnoho sofistikovanejšie než v minulosti. Často je pod nimi obytné podkrovie, s čím súvisia hrubé vrstvy tepelnej izolácie, a takéto konštrukcie sú pri nedodržaní pravidiel realizácie náchylné na poruchy. Strechám treba rozumieť a strechári sa musia vzdelávať. Väčšina firiem, ktoré ponúkajú stavebné materiály na realizáciu striech, u nás organizuje za symbolickú sumu alebo zadarmo školenia, na ktorých informujú nielen o novinkách vo svojom sortimente, ale aj o zásadách fungovania produktov a ich zabudovania do strešného plášťa. Najhoršie sú však realizačné firmy bez profesionálnej hrdosti, ktoré „podliezajú“ cenu a ich prácu na prvý pohľad poznať podľa narýchlo a zle vyhotovených detailov „zachraňovaných“ silikónom a PUR penou.

Strešné fólie hrajú dôležitú úlohu - chránia ďalšie vrstvy pred prenikaním zrážok, vlhkosti, prachu a ďalších nečistôt z vonkajšieho prostredia. Ide o špeciálne fólie, ktoré sú vodotesné a súčasne paropriepustné, takže zároveň dovoľujú odvetranie vlhkosti zo strešnej konštrukcie. Práve suchý podstrešný priestor je totiž zárukou správneho fungovania a dlhej životnosti celej strechy - vlhkosť by mohla nielen znížiť účinnosť tepelnej izolácie, ale aj poškodiť krov. Dôležité je zvoliť kvalitnú strešnú fóliu, s ktorou sa pracuje bezpečne a jednoducho. Okrem sklonu strechy treba pritom brať do úvahy aj jej konštrukčnú náročnosť, spôsob využitia podkrovia, miestne klimatické podmienky či predpisy a nariadenia (požiadavky pamiatkového úradu a pod.). Vynechanie strešnej fólie patrí pri šikmých strechách s pálenou krytinou k častým chybám. Vhodným riešením sú napríklad fólie s integrovanou samolepiacou páskou na zaistenie dostatočného zlepenia vzájomných presahov.

Nesprávne odvetranie strechy vedie k zníženiu životnosti strechy a narušeniu jej funkčnosti. Správne odvetranie strechy je navyše podmienkou na uplatnenie záruky.

Zateplenie podkrovia a jeho súvislosti s odvetraním

Kvalitnú izoláciu podkrovia oceníte nielen v zime, ale aj v lete. Pri klasickom krove treba izolačnou vatou dôkladne vyplniť priestor medzi krokvami, ďalšia vrstva izolácie sa vloží do prídavnej konštrukcie pod krokvami. Pri klasickom krove zatepľovanom minerálnou vatou sa často pochybí už pri príprave izolácie. Problém vzniká, keď sa izolácia nareže na rovnako široké pásy. Možno sa vám zdá, že takto si materiál pripravíte rýchlo, v skutočnosti si však len skomplikujete situáciu. Aby sa zabránilo prenikaniu vlhkosti z interiéru do izolácie, prekryje sa parotesnou fóliou, ktorej pásy sa navzájom vzduchotesne zlepia. Pri ich vypĺňaní sa potom môže stať, že sa vata vytlačí až k strešnej fólii, čím sa zapchá vetraná medzera a vlhkosť bude kondenzovať do izolácie. Na zníženie rizika poškodenia parozábrany pri vedení inštalácií sa odporúča pridať vrstvu izolácie aj pod parozábranu - v tejto vrstve sa môžu bezpečne viesť káble či rúrky. Na záver sa vnútorný povrch oplášti sadrokartónom.

Parozábrana, parobrzda alebo klimamembrána je dôležitou súčasťou každého zateplenia strechy. Jej úlohou je zamedziť prieniku vodných pár z interiéru do priestoru strešnej konštrukcie a následnej kondenzácii. Ak však nie je kvalitná alebo je nedokonale osadená, nebude dostatočne tesniť a môžu nastať problémy. Úlohou parozábrany je pomáhať pri regulovaní vlhkostného režimu v konštrukcii strechy. Inteligentná klimamembrána ISOVER VARIO® XtraSafe funguje variabilne - v zime neprepustí vlhkosť do konštrukcie, v lete umožní odparovanie vlhkosti z konštrukcie strechy do interiéru, a tým predlžuje jej životnosť. Aj pod najlepšiu parozábranu sa totiž môže dostať vlhkosť cez spoje, ktoré nie sú vzduchotesné. Takáto chyba sa prejaví pri poklese vonkajšej teploty - v konštrukcii začne kondenzovať voda, vsiakne do krokiev alebo do izolácie, na stenách sa začnú vytvárať mokré mapy alebo sa objavia plesne. Správne treba použiť na to určenú, kvalitnú tesniacu pásku a tmel, ktorými sa parozábrana tesne prichytí. Páska by mala byť odolná proti vzdušnej vlhkosti aj zmenám teplôt a tmel treba aplikovať v dostatočnej hrúbke. Vlhké mapy na stenách, popraskaná stierka alebo pleseň sú najčastejšími znakmi nezvládnutého zateplenia.

Pri štandardnej skladbe zateplenia šikmej strechy sa izolácia vtláča medzi krokvy, potom sa vloží do prídavnej konštrukcie pod krokvami (tak aby sa dosiahla dostatočná hrúbka izolačnej vrstvy) a následne sa aplikuje parozábrana alebo inteligentná klimamembrána. Ak je však parozábrana umiestnená až celkom pod izoláciou, môže prísť k jej narušeniu pri vedení inštalácií a diery v nej sa nie vždy dobre utesnia. Na utesnenie parozábrany nestačí obyčajná páska. Vydrží totiž len niekoľko dní. Vhodnou voľbou je napríklad izolačná páska ISOVER Vario XtraTape. Táto univerzálna jednostranná lepiaca páska vytvára dokonale vzduchotesné spoje, je vodoodolná a odolná proti UV žiareniu. Problém sa dá riešiť jednoducho - pridaním vrstvy izolácie pod parozábranu sa vytvorí inštalačná medzera, v ktorej sa môžu bezpečne viesť káble či rúrky bez toho, aby hrozilo poškodenie parozábrany. Potrebné je však dodržať správny pomer izolácie nad a pod parozábranou - v našich klimatických podmienkach môže byť pod ňou (zo strany interiéru) vrstva zodpovedajúca maximálne 20 % z celkového tepelného odporu. Medzi kritické miesta patrí uchytenie parozábrany k murovanej stene. Tu páska nestačí, je potrebné použiť špeciálny tmel. Aplikujte sa vždy v hrúbke minimálne 5 mm - ak je ho menej, môže sa stať, že pri rozpínaní a sťahovaní materiálov vplyvom zmeny teplôt spoje popraskajú.

Montáž strešných okien a jej vplyv na celkovú funkčnosť strechy

Správne vybrané, umiestnené a namontované strešné okno môže urobiť z podkrovia veľmi príjemný, dobre osvetlený a zdravý priestor. Profesionálne odvedenú prácu si budete spokojne užívať dlhé roky, no zle vykonaná montáž strešného okna dokáže strpčiť život únikmi tepla či vlhkými mapami na stenách. Keďže pri montáži strešného okna sa prestupuje viacerými vrstvami konštrukcie strechy, takýto zásah si vyžaduje špecialistu. Pri montáži strešného okna je potrebné nadviazať na rôzne vrstvy strechy. Chyba môže vzniknúť pri každej z nich, preto je nutné postrážiť si všetky. Zlé napojenie na strešnú krytinu alebo hydroizoláciu spoznáte veľmi rýchlo, pretože okolo okna začne zatekať. V prípade nedostatočnej alebo zle aplikovanej tepelnej izolácie sa bude okolie okna priveľmi ochladzovať a vznikne tepelný most. Na ráme aj skle potom môže kondenzovať vlhkosť, prípadne sa voda nahromadí okolo okna. Montážne chyby v parotesnej oblasti prezradia vlhké mapy na stene. Dôsledkom chybne vytvoreného ostenia bude nedostatočná izolácia okolo okna, čo spôsobí výrazné prechladzovanie až premŕzanie materiálu spojené s kondenzáciou vody a výskytom plesní. Náprava takýchto chýb býva prácna a nákladná, čo je dobrý dôvod zveriť montáž strešného okna kvalitnej firme so zaškolenými remeselníkmi, ideálne certifikovanému montážnemu partnerovi výrobcu. Komplexný systém VELUX pomáha vyhnúť sa chybám pri montáži. Prefabrikované ostenie na jednoduchú realizáciu správne tvarovaného a tesného vnútorného povrchu.

Stabilizácia tepelnej izolácie v strešnej konštrukcii

Vďaka stále sa sprísňujúcim tepelnotechnickým požiadavkám dochádza k navýšeniu hrúbky tepelnej izolácie v obvodových konštrukciách, strechy nevynímajúc. Zväčšenie hrúbky izolácie so sebou prináša množstvo komplikácií. Predovšetkým v prípade šikmých striech. Umiestnením tepelnej izolácie do interiéru dochádza totiž k zmenšeniu obytného priestoru. Problematiku stabilizácie tepelnej izolácie v strešnej skladbe rieši STN 73 1091: 2005: Navrhovanie striech. Základné ustanovenia. V prípade šikmých striech dôvod stabilizácie vyplýva zo základnej charakteristiky šikmej strechy. Aby mohli vrstvy strešného plášťa vrátane tepelnej izolácie plniť svoju funkciu, musia sa na šikmej ploche upevniť. Základné konštrukčné typy šikmých striech vidieť na obr. 1.

Obr. 1: Základné konštrukčné typy šikmých striech

Ako tepelnoizolačný materiál možno použiť tepelnú izoláciu na báze minerálnej vlny (MV), expandovaného polystyrénu (EPS) a tvrdenej polyuretánovej (PUR) alebo polyizokyanurátovej (PIR) peny. Mechanické kotvenie tepelnoizolačných dosiek pomocou zápustiek sa uplatňuje v prípade tvaroviek na báze EPS (obr. 2). Ak sa realizuje mechanické kotvenie pomocou zápustiek cez kontralaty do krokiev alebo debnenia, zápustky možno upevniť kolmo na strešnú rovinu alebo šikmo s osou odklonenou k odkvapu. Ako tepelnú izoláciu možno použiť dosky na báze EPS, PUR a PIR (obr. 3). V prípade mäkkej tepelnej izolácie na báze minerálnej vlny sa volí navyše podporná konštrukcia pre kontralaty v podobe rôznych profilov (obr. 4). Ide o klasické umiestnenie tepelnej izolácie. Tvrdené dosky tepelnej izolácie na báze napríklad EPS možno s ohľadom na možnú netesnosť škár použiť iba v kombinácii s dotesnením škár PUR tmelom. Tepelná izolácia na báze minerálnej vlny sa ukladá voľne (dosky sa režú o 10 až 15 mm širšie, aby sa eliminoval ich pohyb medzi krokvami) a zabezpečuje sa konštrukciou podhľadu. V prípade potreby (veľká svetlosť krokiev) sa stabilizácia tepelnoizolačných dosiek na báze minerálnej vlny realizuje drôtikovaním alebo pomocou parozábrany (obr. 5). Menej obvyklý spôsob zateplenia predstavuje zateplenie šikmej strechy umiestnením tepelnej izolácie medzi, pod a nad krokvy. Tento spôsob je vhodný, ak sa realizuje výmena krytiny a existujúca hrúbka tepelnej izolácie je nedostatočná. Izolácia nad krokvy sa vkladá medzi laty pripevnené na krokvy (obr.

Obr. 2: Mechanické kotvenie tepelnoizolačných dosiek EPS

Stabilizácia tepelnej izolácie v prípade šikmých striech úzko súvisí so zvoleným konštrukčným riešením strechy. Tepelnú izoláciu v skladbe plochých striech treba pripevniť k podkladu z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je nerovnosť podkladu. To platí predovšetkým pri sanácii striech a tepelnej izolácii na báze EPS a PIR, keď nie je vytvorený rovný podklad na umiestnenie hydroizolačnej vrstvy, prípadne na streche vznikajú miesta, na ktorých sa hromadí voda. V týchto miestach môže dochádzať k rýchlejšiemu starnutiu hydroizolačných materiálov. Ďalším dôvodom sú účinky vetra. Z dôvodu dynamických účinkov sania vetra (vertikálne sily) môže dochádzať k posunu tepelnoizolačných dosiek. V prípade ľahkých konštrukcií môže zas dôjsť k rozkmitaniu konštrukcie a pôsobením horizontálnych síl k posunu tepelnoizolačných dosiek. Pri sklone strechy nad 3° môže nastať posun tepelnoizolačných dosiek vplyvom gravitácie. V dôsledku zmenšenia hrúbky tepelnej izolácie môžu v konštrukcii vznikať tepelné mosty. Pokiaľ nie je tepelná izolácia uložená na väzbu, môžu sa vytvoriť aj miesta úplne bez tepelnej izolácie (obr. 7). Posun tepelnoizolačných dosiek môže spôsobiť aj uvoľnenie kotiev, čím dochádza k následnému poškodeniu vrchnej vrstvy - asfaltovaných hydroizolačných pásov v mieste atiky (obr. 8) a na ploche strechy (obr. Tepelnoizolačné dosky sa môžu posúvať aj vplyvom objemových zmien pri vyšších teplotách. Objemové zmeny sa týkajú predovšetkým tepelnej izolácie na báze EPS, v prípade ktorej je lineárny koeficient tepelnej rozťažnosti na úrovni 5 až 7 . 105 K teda 0,05 až 0,07 mm/1K, čo pri teplotnom rozdiele 50 °C predstavuje 2,5 až 3,5 mm/m (obr. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú posun tepelnoizolačných dosiek, patrí aj obmedzenie dotvarovania tepelnej izolácie. Tento prípad sa týka tepelnej izolácie na báze EPS a výsledkom je nevratný posun dosiek.

Obr. 7: Miesta bez tepelnej izolácie v dôsledku posunu dosiek

Faktory ovplyvňujúce stabilizáciu tepelnej izolácie v plochých strechách zahŕňajú: typ skladby jednoplášťovej plochej strechy - o aký typ plochej strechy ide, aké je poradie vrstiev, aká vrstva a aký materiál sa nachádza pod vrstvou tepelnej izolácie a či je súčasťou strešného plášťa parozábrana. Krycia šírka hydroizolácie a rozmery tepelnej izolácie - ide o rozsah pracovného kotvenia tepelnej izolácie v závislosti od krycej šírky hydroizolácie. Asfaltované pásy sa vyrábajú so šírkou 1,0 až 1,1 m, zatiaľ čo pásy na báze mPVC so šírkou v rozpätí od 1,3 až do 2,0 m. Umiestnenie tepelnej izolácie v pôdoryse strechy - pôdorys plochej strechy je v súlade s platnými normatívnymi predpismi na výpočet zaťaženia vetrom rozdelený na sektory, v ktorých sa výpočtom zisťuje zaťaženie vetrom. Mechanické kotvenie sa realizuje pomocou kotiev v súlade s pokynmi dodávateľa kotiev, v závislosti od materiálu, do ktorého sa kotví a v závislosti od typu tepelnej izolácie. Lepenie sa realizuje pomocou špeciálne upravených pásov so samolepiacimi pruhmi na povrchu pásu alebo s celým samolepiacim pásom. Rovnako možno použiť lepidlá na báze polyuretánu, asfaltu - za studena alebo do horúceho oxidovaného asfaltu. Posledným spôsobom je stabilizácia tepelnej izolácie voľným zaťažením. V podstate ide o stabilizáciu hydroizolačnej vrstvy. Tento typ tepelnej izolácie sa používa v strechách s klasickým poradím vrstiev. Tepelnú izoláciu na báze minerálnej vlny možno pokladať v jednej vrstve vďaka jej rozmerovej stálosti a objemovej hmotnosti. Jej objemová hmotnosť by sa mala v prípade plochej strechy pohybovať v rozpätí od 115 do 200 kg/m2. Pokiaľ bude každá tepelnoizolačná doska ukotvená cez hydroizoláciu, pracovné kotvenie nie je nutné, iba sa odporúča (obr. 11). Ak je podkladová vrstva na báze asfaltovaných pásov, možno tepelnú izoláciu lepiť polyuretánovým lepidlom, pomocou asfaltových lepidiel - za studena alebo do horúceho asfaltu. Povrch asfaltovaného pásu sa odporúča oživiť penetračným asfaltovým lakom. Cez asfaltovaný pás možno kotviť do monolitickej konštrukcie alebo trapézového plechu za predpokladu, že podkladová vrstva má dostatočnú únosnosť (1 000 N), ktorá sa preverila výťažnou skúškou. Počet kotviacich prvkov pracovného kotvenia je 1 až 2 kusy na dosku. Na podkladovú vrstvu na báze polymérnej fólie tepelnú izoláciu nemožno lepiť. Možnou technológiou tak ostáva mechanické kotvenie alebo voľné zaťaženie hydroizolácie.

Obr. 11: Pracovné kotvenie tepelnej izolácie

Tepelná izolácia na báze expandovaného polystyrénu sa používa v strechách s klasickým poradím vrstiev. Jednotlivé tepelnoizolačné dosky na báze EPS sa musia vzhľadom na ich rozmerovú stálosť a malú objemovú hmotnosť vždy ukotviť na podklad. Pracovné kotvenie nemožno vynechať (obr. 3). Odporúčaný minimálny počet kotiev je 3 ks/m2 [6]. Na podklad na báze asfaltovaného pásu možno tepelnú izoláciu na báze EPS lepiť polyuretánovým lepidlom, pomocou asfaltových lepidiel - za studena alebo do horúceho asfaltu. V prípade lepenia zahorúca treba dávať pozor na priamy styk EPS s asfaltom. Povrch asfaltovaného pásu sa odporúča oživiť penetračným asfaltovým lakom. Ak asfaltový lak obsahuje rozpúšťadlá, treba s ukladaním tepelnoizolačných dosiek počkať, až kým príde k ich uvoľneniu z penetrovanej vrstvy. Tepelnoizolačné dosky na báze EPS možno na podklad na báze asfaltovaného pásu s horákom aktivovateľnými pruhmi ukladať hneď po ich aktivácii [2]. Ďalším variantom je ukladanie dosiek na asfaltovaný pás so samolepiacou vrstvou. Na podkladovú vrstvu tvorenú polymérnou fóliou nie je možné tepelnoizolačné dosky na báze EPS lepiť. Tepelnoizolačné dosky sa musia od podkladu na báze mPVC oddeliť napríklad vrstvou geotextílie. Tepelnoizolačné dosky na báze tvrdenej polyizokyanurátovej peny sa používajú v strešnej skladbe s klasickým poradím vrstiev. Jednotlivé tepelnoizolačné dosky sa musia vzhľadom na ich malú objemovú hmotnosť vždy pracovne kotviť. Pracovné kotvenie nemožno vynechať. Ak podkladovú vrstvu tvoria asfaltované pásy s horákom aktivovateľnými pruhmi, tepelnoizolačné dosky možno ukladať hneď po aktivovaní pruhov horákom. V prípade podkladovej vrstvy tvorenej polymérnou fóliou sa v závislosti od plochy tepelnoizolačných dosiek navrhuje počet kotiev, ktorý sa líši v závislosti od dodávateľa. [3, 9] Kotvenie na krajoch, v rohoch a na ploche vychádza zo statického výpočtu. Tepelná izolácia na báze extrudovaného polystyrénu sa používa v skladbe strechy s opačným poradím vrstiev. Do úvahy prichádza stabilizácia pomocou voľného zaťaženia. Na povrchu sa vytvára vrstva štrkového zásypu, ukladajú sa dlaždice alebo v prípade vegetačnej strechy vrstva substrátu. Inú možnosť predstavuje použitie tepelnoizolačných dosiek, ktoré majú na povrchu 10 mm hrubú vrstvu modifikovanej malty a spájajú sa na pero a drážku. Pracovná stabilizácia (priťaženie, kotvenie) je vždy nutné v prípade tepelnej izolácie na báze EPS, PIR a XPS. Tepelnú izoláciu treba takmer vždy v skladbe strechy stabilizovať. Finálny návrh stabilizácie tepelnej izolácie v strešnej skladbe sa riadi pravidlom individuálneho posúdenia podľa špecifikácií projektu.

tags: #vzduchotechnika #vyustenie #sikma #strecha