Reality TV: Fenomén, ktorému nerozumieme, ale milujeme ho

V časech, kdy se svět zastavil a my jsme byli nuceni zůstat doma, se objevila nová potřeba - efektivní boj proti globální civilizační hrozbě splynutím s gaučem v jedno. Prospěšný řadový voják dneška nemusí být vyzbrojený pro válku v terénu. Nejlepší obranou se stává polehávající pasivita a lenost. Objevením a podpořením našich horších já pro jednou neškodíme, ale zachraňujeme životy. A není to lehká práce! Zoufalá situace si ale žádá zoufalé činy, a tak - když po několika dnech dojde artová kinematografie, quality TV a veřejnoprávní zpravodajství taky omrzí - přichází ideální čas na pořady, které za normálních okolností sledujeme potají a s vlezlým pocitem viny. Jedním z takových potupných žánrů, jenž bývá veřejností opovrhován, ale přesto činí výrazný podíl televizních programů a dlouhodobě zajišťuje nemalou sledovanost, je nepochybně reality TV.

Tento článek se ponoří do hlubin fenoménu reality show, prozkoumá jeho původ, psychologické základy jeho oblíbenosti a jeho místo v současné mediální krajině. Odhalíme, proč nás tyto pořady, často vnímané jako "guilty pleasure", tak fascinují, a jakým způsobem formují naše vnímání společnosti a mezilidských vztahů.

Vznik a evolúcia reality televízie

Vznik formátu reality TV sa niekedy datuje už do roku 1948, kedy sa na amerických televíznych obrazovkách objavil pořad zložený zo záberov zo skrytých kamier Candid Camera. Znatelne sa v mainstreamu prejavila reality TV až na prelome tisícročí a v nultých rokoch, počas ktorých pravidelne prenikala do rebríčkov najsledovanejších televíznych titulov. Na pomedzí rokov 2007 a 2008 už táto kategória pojímala 77 percent divákov desiatich najobľúbenejších programov. Ustavujúce a stále úspešné franšízy typu Big Brother (v Česku bola uvedená iba jedna séria, ujala sa skôr ľahko obmenená variácia na rovnaký princíp VyVolení), Survivor (u nás známe ako Kto prežije?) alebo Idol (česká Superstar) rýchlo získali medzinárodnú popularitu a rozšírili sa do celého sveta. Roku 2000 sa v Spojených štátoch dokonca do hlasovania o víťazovi speváckej súťaže American Idol zapojilo viac ľudí, než koľko sa ich zúčastnilo prezidentských volieb.

V posledných rokoch úspešne preniká aj do katalógov poskytovateľov online obsahu ako Netflix alebo Hulu, kde konkuruje aj tým najúspešnejším fikčným hitom. Výhody formátu totiž pretrvávajú na všetkých platformách rovnaké - oproti naskriptovaným programom reality TV nevyžaduje tak veľké časové a finančné investície do prípravnej fázy, väčšina nových show len recykluje alebo variuje už overené scenáre, ktoré sa napriek svojej repetitívnosti opierajú o nevyčerpateľnú zásobu neprofesionálnych (a teda neplatených) hercov. Jimi stvárnené „postavy“ nepotrebujú prechádzať osobnostným vývojom alebo počas každej epizódy dokresľovať svoju detailnú povahokresbu, ktorú by zdĺhavo a náročne produkoval tím scenáristov. Nadto je prostredie vytvárané realitou oveľa ústretovejšie a príhodnejšie pre product placement, ktorý na rozdiel od fikčných drám nepôsobí tak rušivo a jednoduchšie sa začleňuje.

A hoci sa finálne náklady na jednotlivé projekty môžu prirodzene veľmi líšiť v závislosti od produkčnej náročnosti, rozpočty na jednu tridsaťminútovú epizódu reality show sa v priemere pohybujú medzi 100 a 500 tisíc dolárov, zatiaľ čo u seriálu rovnakej dĺžky čiastky začínajú na 1,5 milióna dolárov a nie výnimočne sa vyšplhajú na mnohonásobky. V porovnaní s ostatnými typmi produkcie tak reality TV skrátka predstavuje stávku na istotu s malým rizikom a veľkým ziskom.

Prečo nás reality TV fascinujú? Psychologické a sociologické základy

Jakkoli sa odsudzovanie a nálepkovanie reality show ako pokleslej zábavy a v najlepšom prípade „guilty pleasure“ môže javiť povrchne, podobné názory vyplývajú z prieskumov verejného mienky. Údaje z roku 2018 na vzorku 2200 amerických divákov napríklad odhalili, že 48 percent z nich má k reality žánru negatívny vzťah. Oproti najobľúbenejšiemu komediálnemu žánru, ku ktorému sa pozitívne vyjadrilo bezmála 90 percent opýtaných, k reality TV sa hrdě prihlásila iba polovica z tohto zlomku. Navyše bolo zaznamenávané, aké slová účastníci dotazníkového šetrenia používajú na opis týchto programov - tri najpoužívanejšie zneli nepravdivý, lacný a nezmyselný. Aj ďalšie štatistiky všeobecne upozorňujú na to, že sa reality programy netešia veľkej obľube, respektíve že väčšinová časť publika tento typ obsahu nepreferuje, alebo priamo zavrhuje.

Napriek tomu si formát konštantne drží vysoké čísla sledovanosti. Kde sa teda vzala stabilná divácka základňa? Prečo trávime čas niečím, čím opovrhujeme? Odpovede na tieto otázky poskytujú najmä teórie z psychológie alebo sociológie, niektoré argumentačné línie nadväzujú aj na koncepty z estetiky - podľa nich možno obľúbenosť žánru vysvetliť napríklad určitou citlivosťou voči campu (teda gýču, nevkusu a nízkej kultúre, ako ho postuluje Susan Sontag). Ďalším ponúkajúcim sa výkladom, čiastočne osvetľujúcim aj negatívne konotácie spájajúce sa s reality žánrom, je voyeurizmus. Nie vo zmysle čisto erotického vzrušenia, ale všeobecne potešenia z pozerania sa. Pôvodne bol tento psychoanalytický koncept aplikovaný filmovými teoretikmi sedemdesiatych rokov, ktorí „vizuálnu slasť“ vyhodnotili ako jeden z hlavných motívov našej fascinácie „pohyblivým obrazom“.

V súvislosti s reality TV sa však obvinenie z voyerizmu objavuje v diametrálne odlišnom význame - sledovanie je v tomto prípade chápané ako narušovanie súkromia, ako škodoradostné a trochu zvrátené uspokojenie z odhalenej intimity druhých, ktoré si perverzne užívame z pohodlia domovov. Podľa týchto názorov diváci reality show očakávajú predovšetkým senzáciechtivé a emocionálne vyhrotené scény, ktoré sa výrazne líšia od iných televíznych produktov a ktoré uspokojujú ich voyeristické inklinácie. Výskum túto domnienku čiastočne potvrdil, keď odhalil koreláciu medzi voyeristickými tendenciami a obľúbeným televíznym žánrom - ľudia s vyššími voyeristickými preferenciami boli najpravdepodobnejšími divákmi reality TV.

Zlomový bod: Odhalenie spoločenských vrstiev a ilúzia reality

Motiváciu v podobe určitej zlomyselnosti vidí aj Irena Reifová z Katedry mediálnych štúdií FSV UK, ktorá dokonca túto problematiku naväzuje na špecificky českú situáciu po páde komunizmu. „V zásade by sme mohli povedať, že česká reality TV opakuje rozkol medzi víťazmi a porazenými sociálnej transformácie. Neustále stavia na pranier a odsudzuje tých, ktorí neuspeli. Tých, ktorí ani po 30 rokoch od revolúcie nevyužili šance, ktoré nový spoločenský systém priniesol,“ uviedla Reifová.

Oblúbenosť iluzórnej reality však možno vykladať aj oveľa optimistickejšie. Jedným z najčastejších dôvodov ospravedlňujúcich našu fascináciu týmito programami je jednoducho pocit zadosťučinenia zo sledovania niekoho nám podobného. Niekoho, kto možno prežíva rovnaké problémy ako my, niekoho, kto nemusí spĺňať štandardy hviezdnosti, niekoho, kto do sveta televízie nenáleží rovnako ako my. Na rozdiel od väčšinovej televíznej zábavy totiž reality show ponúka pohľad na inak marginalizovaných príslušníkov nižšej sociálnej vrstvy, ktorých reprezentácia v médiách býva obmedzená na zjednodušujúce a opakujúce sa schémy. Je prirodzene možné namietať, že spôsob, akým reality TV túto časť spoločnosti zobrazuje, je v mnohých prípadoch nelichotivý až exploatačný. Napriek tomu môže mať určité pozitívne dopady aspoň tým, že nepopiera jej existenciu a zaraďuje ju do verejného diskurzu. Zo štatistík však nakoniec aj tak vychádza, že najpočetnejšie zastúpenie v reality žánri si uzurpuje vyššia trieda a elita.

Problematika sociálnej determinácie môže byť ničmenej rozvedená ešte ďalej - reality show totiž podľa niektorých odborníkov umožňuje takzvaný class cross-dressing (doslova prezliekanie z jednej spoločenskej triedy do druhej). Jedinec z najnižšej sociálnej vrstvy, ktorý by za normálnych okolností ťažko získal luxus miesta na výslní v televíznom prime time, sa stáva instantnou celebritou, zaujímavou osobnosťou s minimálnym pričinením, bez tréningu a talentu. Iba na základe podania prihlášky, prípadne úspešného castingu, tento aktér získava možnosť prekročiť hranice jednotlivých spoločenských úrovní a dočasne tým nadobúda nový status a moc, ktoré mu doposiaľ boli odopreté.

Pritom tento medzitriedny pohyb môže fungovať aj opačne. Množstvo reality franšíz produkuje tiež špeciálne série založené na tom, že stavia známe osobnosti do pozície obyčajných účastníkov, zbavuje ich štatútu výnimočnosti, vytrháva z prostredia extravagancie a zachytáva nepripravených. Seriály z ich domovov zas hviezdne tváre pripravujú o svetlá reflektorov a odhalujú ich každodennú rutinu naplnenú trápnymi momentmi a vyhrotenými konfrontáciami bez ohľadu na to, či ide o Kardashianovcov alebo manželský pár z južnej Moravy.

Klišé, stereotypy a hľadanie modernej lásky

Hoci čiastočné umožňovanie sociálnej prestupnosti na obrazovkách nepochybne patrí k pozitívam reality formátu, nesmieme opomenúť, že aj týmto ťaží z reprodukovania a upevňovania kultúrno-spoločenských klišé a stereotypov, ktoré využíva dôslednejšie než zvyšok televíznej produkcie. Konečný zámer totiž samozrejme nie je reprezentovať diverzitu spoločnosti, ale proste zaujať. Tým, že projekty fungujú v zabehnutých (bielych, patriarchálnych, heteronormatívnych, stredostavovských…) schémach, spotrebujú a zase vyprodukujú identických účastníkov spadajúcich do niekoľkých málo predurčených škatuľiek. Či už ide o obligátne trápne karikatúry homosexuálov, kult cholerického šéfkuchára alebo rasistické vyobrazenie žien afroamerického pôvodu, nezdá sa, že by reality TV od svojho zlatého veku (pred viac než dvadsiatimi rokmi) prešla rovnakým vývojom ako okolitá realita, ku ktorej sa „odkazuje“.

Dlhú dobu bol najpríhodnejším prostredím pre utvrdzovanie stereotypných predstáv o spoločenských rolách subžáner dating shows (zoznamovacích programov), ktoré blahosklonne rozprávali moderné rozprávky o princoch v podobe atraktívnych a slobodných milionárov a princeznách bez osobností, zato s ideálnymi mierami. The Bachelor, evergreen dating scény vysielaný a fungujúci v tomto schéme od roku 2002, ale napriek tomu s prehľadom vedie rebríček minuloročnej sledovanosti amerických TV staníc, predstihol aj hity America´s Got Talent alebo The Voice. Konkurencia sa tak často snažila a stále snaží ponúknuť divákom rovnaký overený koncept len obohatený o nové pravidlá, alebo naopak kriticky tento vzorec obrátiť a využiť vo vlastný prospech. Na rovnakom základe tak mohli vzniknúť ľahko bizarné „súťaže o partnera“ ako napríklad Joe Millionaire (v ktorej sa ženy uchádzali o stavebného robotníka v domnení, že je milionár), I Wanna Marry Harry (pri ktorej sa účastníčky snažili zaujať údajného následovníka britského trónu), Playing It Straight (kde si naopak jediná žena musí vybrať medzi 14 nápadníkmi, z ktorých však polovica je homosexuálnych), a súčasne o niečo chytrejšie príspevky schopné sebareflexie medzi ktoré patria napríklad Flirty Dancing, Naked Attraction alebo posledný hit Netflixu Love Is Blind.

Posledné tri spomenuté tituly naozaj dostávajú svojmu menu - Flirty Dancing páruje nezadaných na základe „tanca naslepo“, Naked Attraction dovoľuje záujemcom vyberať favorita z celkom odhalených častí tiel a tretí program zamedzuje aktérom vidieť svojich druhov skôr, než sa cez nepriehľadnú stenu zasnúbia. Hoci nie sú na prvý pohľad o nič menej senzáciechtivé a neprirodzené, pristupujú k fenoménu televíznej lásky moderne a uvedomelo - vyháňajú pôvodnú koncepciu dating programov do extrému natoľko prehnane, že už ich nemožno vnímať v medzách našich tradičných očakávaní a predsudkov. Flirty Dancing a Naked Attraction sa navyše vysielajú na britskej verejnoprávnej televízii a čiastočne aj vďaka tomu formujú úplne inkluzívne prostredie všetkých rodov, sexualít, etník, vekov a telesných konstitúcií.

Tieto programy tak nadväzujú na súčasné trendy a hovoria o randení a vzťahoch dneška viac, než by sa z ich synopsí mohlo zdať. Zatiaľ čo vyberanie druhej polovičky na základe online profilu sa stalo normálnou súčasťou moderného života, reality show túto rétoriku využíva a ponúka spôsoby zoznámenia, ktoré údajne potenciálne prepojenie odhalia a overia lepšie než každodenný zhon alebo internetový algoritmus. Reality TV už nie je len typom zábavy, ale alternatívou pre singles odhodlané obetovať pre lásku čokoľvek. Ako inak totiž v dnešnej dobe dokážete, že to myslíte naozaj vážne, než deklaráciou na kameru a verejným ztrapnením?

Reality TV v Česku a na Slovensku: Sledovanosť a úspešné formáty

Televízia Markíza má za sebou ďalší mimoriadne úspešný deň. V obchodne podstatnej cieľovej skupine 14-56 sa najsledovanejším programom dňa stal podvečerný rodinný seriál Sľub, ktorý dosiahol rating 7,3 % a trhový podiel 37,0 %. Na druhom mieste skončila siedma premiérová epizóda 11. série Dunaja, k vašim službám, s ratingom 7,1 % a podielom 27,5 %. Inkognito na Jojke zaznamenalo iba 16,1 % a kriminálka Docent na Jednotke ešte menej - 10,7 %. Markíza bodovala aj spravodajstvom. Televízne noviny dosiahli rating 6,0 % a podiel 26,0 %, Počasie rating 6,0 % a podiel 23,1 %, Športové noviny 5,2 % a 19,8 %.

Popri úspechoch tradičného vysielania žiari aj Love Island, ktorý potvrdzuje status najhorúcejšieho reality fenoménu v Česku a na Slovensku. Komunita na týchto platformách narástla na viac než 513-tisíc sledovateľov (+57 % medziročne). Interakcie fanúšikov sa takmer zdvojnásobili (+82 %). Úspech pokračuje aj v sledovanosti. V Česku sleduje aktuálnu sériu na Oneplay o 62 % viac platiacich používateľov než vlani. V lineárnom vysielaní rastie podiel najmä u žien 35-44 a mužov 25-34 rokov.

V piatok večer patril podľa očakávaní tohtoročnému vyhláseniu hudobných cien Český slavík. Obľúbená anketa samozrejme sledovanosti dominovala, na triumf Ewy Farne, Kabátov či Václava Noida Bártu sa pozeralo necelých 1,1 milióna divákov. Prestižné ocenenie sa drží na svojom a takmer zopakovalo sledovanosť z minulého a predminulého ročníka. Najväčšiu sledovanosť po roku 2020 mala anketa po svojom znovuzrodení v roku 2022, kedy prilákala 1,4 milióna divákov. Žiaden razantný odliv sa tu ale nekoná a jedná sa o jeden z prestížnych večerov, ktorý medzi ľuďmi stále rezonuje. Konkurencia tak tentoraz nemala šancu. Farma Vojtu Kotka i Všechnopárty sa pohybovali okolo hranice 400 tisíc verných, už budúci týždeň sa však dá očakávať návrat na klasické čísla.

Na Nově v stredu odštartovala druhá séria populárnej reality show Bachelor, v ktorej budú tentoraz hľadať svoju lásku rovno dvojičky. Prvá séria slávila na Oneplay obrovský úspech, televízna sledovanosť ale nebola príliš vysoká. Zdá sa, že podobný vzorec nás čaká aj tento rok. Len s tým rozdielom, že tentoraz bude televízna sledovanosť ešte oveľa nižšia. Zatiaľ čo prvý český Bachelor štartoval s 301 tisícmi divákov, odpich druhej sezóny je takmer polovičný. Nového Bachelora v bedni zaplo iba 169 tisíc ľudí, druhý štvrtkový diel potom pod túto hranicu ešte výrazne klesol. Áno, rovnako ako pri Love Islande či Survivore platí, že aj tu sú pre Novu najdôležitejšie výsledky na platforme Oneplay a televízie sú tu podružnou záležitosťou. Aj napriek tomu zostávajú takmer mizivé čísla za očakávaniami.

Vládca stredajších večerov tak aj pred blížiacim sa finále zostáva pohodová detektívka Zločin na dobrej ceste. Kto sa však na koniec úspešnej kriminálky teší, tak je rozhodne Prima so svojimi Kamarádmi, ktorí budú mať znovu šancu vrátiť sa do čela. Aktuálne si držia stabilnú sledovanosť okolo pol milióna divákov.

Stabilnejšie, aj keď o niečo veselšie čísla, doručuje Prime tiež úspešné Polabí. Seriál sa stále neohrozene drží nad hranicou 600 tisíc divákov a svoje stabilné publikum má isté. Inšpektorka Candice Renoirová od ČT síce stále číha neďaleko so sledovanosťou okolo 580 tisíc, napriek tomu sa primáckemu hitu nedokáže viac priblížiť. Konkurenčné Bratři a sestry potom priťahujú o takmer 200 tisíc divákov menej, svoje publikum okolo 450 tisíc fanúšikov majú však tiež pomerne zaháčkované.

Reality show Zrádci má za sebou dve úspešné sezóny a stala sa jedným z najsledovanejších televíznych programov posledných rokov. Vtiahne do deja. Súťaž stojí na psychologickej a manipulatívnej hre, v ktorej je cieľom prekabátiť a oklamať ostatných a neprísť pritom o ich dôveru. Už prvá séria zaznamenala fenomenálny úspech a ani druhá nebola výnimkou. Nie je preto prekvapením, že sa krátko po jej skončení začalo hovoriť o pokračovaní. A dnes už máme jasno. Ku schváleniu ďalšej série došlo hneď z niekoľkých dôvodov. Tým najdôležitejším faktorom je sledovanosť, ktorá je pri Zrádcov veľmi vysoká nielen pri televíznych obrazovkách, ale aj v online prostredí. Ide o jednu z mála reality show, ktorá si našla fanúšikov naprieč všetkými vekovými kategóriami. Zároveň sa jedná o formát, ktorý tu dlho chýbal. Je to reality show s prvkami detektívnej hry, v ktorej nechýba dráma ani napätie. Markus Krug, režisér predchádzajúcich dvoch sérií, potvrdil, že tím za kamerou bude rovnaký ako doteraz, pretože cieľom je udržať konzistentné vedenie, štýl aj atmosféru. Tretia séria si zachová svoje kvality, ale zároveň sa pravdepodobne môžeme tešiť aj na niekoľko noviniek. Očakávať môžeme tiež návrat sprievodného obsahu, ako sú podcasty, aftershow a ďalšie online materiály. Prima síce tretiu sériu oficiálne potvrdila, ale zatiaľ nezverejnila žiadne konkrétne dátum. Zatiaľ teda nie je jasné, kedy sa pokračovanie dočkáme. Novinkou je, že casting je už otvorený pre záujemcov z celej Českej republiky. Práve teraz je ideálny čas na odoslanie prihlášky. Na oficiálnych stránkach Primy stačí vyplniť prihlasovací formulár. V ňom je potrebné uviesť základné informácie, svoju motiváciu aj prípadné skúsenosti. V castingu sa totiž hľadajú tí, ktorí dokážu uniesť vypätú atmosféru tejto hry. Návrat tejto reality show na televízne obrazovky bude veľmi sledovanou udalosťou. Ak uvažujete o prihláške, práve teraz je ideálny čas ju podať.

tags: #vysoka #sledovanost #reality #show