Vysoké školy v procese obnovy: Súčasné trendy a výzvy pri rekonštrukcii historických budov

Vysoké školstvo na Slovensku prechádza v súčasnosti dynamickým obdobím zmien, ktoré sa netýkajú len vzdelávacích programov a výskumných aktivít, ale aj samotnej infraštruktúry. Univerzity a vysoké školy po celom Slovensku sa aktívne zapájajú do rozsiahlych projektov obnovy a modernizácie svojich budov, pričom osobitnú pozornosť venujú historickým objektom a národným kultúrnym pamiatkam. Tento proces je nielen nevyhnutnosťou vyplývajúcou zo starnutia a zhoršujúceho sa technického stavu mnohých budov, ale aj strategickým krokom k zvýšeniu kvality študijného prostredia, zlepšeniu energetickej efektívnosti a zachovaniu kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.

Rekonštrukcia historickej budovy univerzity

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach: Komplexná obnova národných kultúrnych pamiatok

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach je príkladom inštitúcie, ktorá sa systematicky venuje obnove a rekonštrukcii svojich objektov. Univerzita disponuje jedenástimi pamiatkovými objektmi, z ktorých desať sú budovy a jedenástym je zeleň v areáli. V uplynulých rokoch prešli obnovou pavilóny č. 4, 5, 6, 25 a 39. Aktuálne finišujú práce na rekonštrukcii spojených pavilónov. Hlavným zámerom týchto prác bolo zlepšenie stavebnotechnického stavu verejných historických a pamiatkovo-chránených budov, vrátane zlepšenia ich tepelno-technických vlastností. Pri obnove sa kládol dôraz na zachovanie historických prvkov prostredníctvom repasovania alebo výroby konštrukčných a tvarových kópií. Súčasťou obnovy jedného z pavilónov bolo aj vybudovanie dátového centra a nákup IKT zariadenia. Zdroje financovania týchto projektov pochádzali zo Štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ) a z Plánu obnovy a odolnosti. UVLF tiež vyhlásila súťaž na opravy pavilónov č. 10 a 11 s predpokladanou hodnotou 1,75 milióna eur. Rekonštrukcia pamiatkovo chránených objektov je zložité a náročné, no nevyhnutné. Okrem národných kultúrnych pamiatok prešli postupnou rekonštrukciou aj objekty, ktoré nie sú NKP, vrátane modernizácie ustajňovacích priestorov pre zvieratá. V súčasnosti sa realizujú tri projekty modernizácie a obnovy pavilónov.

UPJŠ a TUKE: Investície do vzdelávacieho prostredia a energetickej efektívnosti

Aj ďalšie východoslovenské univerzity, ako Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a Technická univerzita v Košiciach (TUKE), plánujú pokračovať vo zveľaďovaní svojich objektov. Príkladom je komplexná rekonštrukcia výučbových priestorov Prírodovedeckej fakulty UPJŠ na Jesennej 5 v Košiciach, kde sídli Ústav geografie a Ústav matematických vied. V hodnote do 200-tisíc eur sa uskutočnia rekonštrukčné práce na Právnickej fakulte UPJŠ. V areáli Filozofickej fakulty UPJŠ na Moyzesovej 9 sa začne s rekonštrukciou priestorov budúcej materskej škôlky. UPJŠ zrekonštruovala aj centrálnu budovu botanickej záhrady vrátane vybudovania návštevníckeho centra s kaviarňou. TUKE plánuje rozsiahly projekt komplexnej projektovej prípravy rekonštrukcie hlavnej budovy na Letnej ulici, ako aj realizáciu "zelenej strechy" a príslušných zelených zón.

Projekty na zníženie energetickej náročnosti prostredníctvom nenávratných finančných prostriedkov od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry sa realizujú v pavilónoch číslo 4 a 6. Podané boli projekty na obnovu pavilónov číslo 8 a 9 cez Plán obnovy Slovenskej republiky a plánujú sa podať projekty na obnovu pavilónov 1, 2, 3 a 13. Pozitívne je vnímaný aj začiatok realizácie ekologického projektu, ktorý zahŕňa revitalizáciu átrií a terasy, spolu s vypracovaním projektovej dokumentácie na komplexnú rekonštrukciu Vysokoškolského areálu.

Vizualizácia modernej univerzitnej budovy

Plán obnovy a odolnosti SR: Impulz pre modernizáciu vysokých škôl

Plán obnovy a odolnosti SR predstavuje kľúčový nástroj na podporu modernizácie a obnovy infraštruktúry verejných a štátnych vysokých škôl. Cieľom tohto plánu je predovšetkým obnova budov s dôrazom na zachovanie existujúcich konštrukcií, minimalizáciu vplyvu odpadov na životné prostredie a dosiahnutie vyššej energetickej efektívnosti budov. Dôležitým faktorom je aj cirkulárna ekonomika a recyklácia stavebných materiálov.

V rámci výzvy z Plánu obnovy a odolnosti SR bolo vyhlásených prvých päť podporených projektov. Do konca apríla sa do výzvy na komplexnú modernizáciu budov a internátov prihlásilo sedem vysokých škôl s trinásť projektmi v hodnote presahujúcej 29 miliónov eur. Štátny tajomník Róbert Zsembera vyzdvihol, že európske peniaze pomáhajú zvyšovať atraktívnosť vysokých škôl a riešiť roky zanedbávanú infraštruktúru.

Ekonomická univerzita v Bratislave získala prostriedky na komplexnú obnovu študentského domova na Starohájskej ulici, vrátane zateplenia, výmeny okien a strešnej krytiny, ako aj rekonštrukcie interiéru a modernizácie ubytovacích priestorov. Druhý projekt univerzity sa zameria na obnovu budovy, kde sídli materská škola.

Prešovská univerzita v Prešove dostane značnú sumu na obnovu budovy Vysokoškolského areálu. Žilinská univerzita v Žiline zmodernizuje a zrekonštruuje internát blok H s cieľom komplexnej rekonštrukcie, ktorá zahŕňa zateplenie, výmenu strešnej krytiny, inštaláciu solárnych panelov, vzduchotechniky a modernizáciu osvetlenia.

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dostane prostriedky na obnovu Pavilónu č. 13, ktorý sa od septembra 2024 stane sídlom materskej školy "Veterinka". Projekt zahŕňa rekonštrukciu strechy, výmenu okien a svietidiel.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR plánuje v máji vyhlásiť aktualizovanú výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR s cieľom zjednodušiť podmienky pre žiadateľov, najmä odstránením povinnosti mať ukončené verejné obstarávanie pri podávaní žiadosti.

BUDOVY PRE BUDÚCNOSŤ Ing. Richard Paksi.Obnova budov: príležitosti a výzvy v čase energetickej krízy

Univerzita Komenského v Bratislave: Rozsiahla obnova internátov a mestského areálu

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave sa v tomto akademickom roku venuje hĺbkovej rekonštrukcii oboch blokov svojho najväčšieho internátu, Internátu Ľudovíta Štúra (Štúrak), čo predstavuje najrozsiahlejšiu obnovu za posledných päťdesiat rokov. Univerzita bola vládou určená za prijímateľa takmer 7 miliónov eur z plánu obnovy na rekonštrukciu výškového bloku A (VBA). Okrem toho prebieha aj projekt rekonštrukcie výškového bloku B (VBB), na ktorý univerzita získala takmer 10 miliónov eur z plánu obnovy.

Rekonštrukcia VBA zahŕňa výmenu rozvodov, sociálnych jadier, sanít, ústredného kúrenia a radiátorov. V ďalšej etape sa realizuje obnova a zateplenie vonkajšej fasády, rekonštrukcia strechy, výmena okien a obnova balkónov. Pri prácach sa objavili aj nepredvídané okolnosti, napríklad potreba domurovania stavebných otvorov po výmene okien.

Rekonštrukcia VBB, ktorý je ešte rozsiahlejší ako VBA, bude zahŕňať rovnaké práce ako na VBA. Univerzita plánuje dofinancovať projekt aj z vlastných zdrojov. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa prác je v procese. Hlavné rekonštrukčné práce musia byť ukončené najneskôr v júni 2026, v súlade s limitmi Plánu obnovy.

Očakáva sa, že študenti budú môcť byť ubytovaní v zrekonštruovaných častiach Štúraku už od začiatku akademického roka 2026/27. Zrekonštruované priestory prinesú vyšší štandard bývania, vrátane nových kúpeľní, podláh a kuchyniek. Otázka zvýšenia poplatkov za ubytovanie je zatiaľ predčasná, pričom univerzita zdôrazňuje svoju filozofiu dostupného vzdelávania a bývania.

Problémom internátov je dlhodobé zanedbávanie údržby, ktoré súvisí s nepredvídateľným financovaním zo strany štátu a absenciou investičného plánovania. Univerzita sa tiež snaží revitalizovať celý areál Mlynskej doliny, vrátane pozemkov s unimobunkami. Plánuje sa vypracovanie štúdie pre využitie celého územia, ktorá definuje budúce funkcie a prevádzky, vrátane moderných riešení pre internáty, administratívu a archív. V pláne je aj dobudovanie športovísk a revitalizácia zelených plôch.

Paradoxne, jedným z najväčších úspechov v Mlynskej doline je to, čo už nie je viditeľné - odstránenie vizuálneho smogu, billboardov, odpadu a náletových drevín, čím sa priestor stal čistejším a príjemnejším. Tento trend je dôležité udržať, aby sa univerzita mohla sústrediť na ďalší rozvoj.

Vizualizácia interiéru zrekonštruovaného internátu

Obnova historických budov v Bratislave: Univerzita Komenského a Ekonomická univerzita

Univerzita Komenského v Bratislave sa venuje aj obnove historických budov na Vajanského nábreží. Päťpodlažný dom z roku 1905, pôvodne sídlo Priemyselného združenia, navrhol významný architekt Jozef Hubert. Objekt, hoci nie v katastrofálnom stave, vyžaduje rekonštrukciu kvôli poškodenej fasáde, grafitom a vlhkosti v suteréne. Cieľom rekonštrukcie je rozšírenie priestorových kapacít pre Právnickú fakultu UK, vrátane novej podzemnej auly a oddychovej zóny na nádvorí. Novodobé zásahy do kultúrnej pamiatky budú komunikované súčasným tvaroslovím a odlišnou farebnosťou. Finančné náklady rekonštrukcie dosahujú sumu viac ako 7,6 milióna eur.

Ekonomická univerzita v Bratislave plánuje komplexne obnoviť študentský domov na Starohájskej ulici a tiež budovu, v ktorej sa nachádza materská škola univerzity.

Výzvy a prístupy k obnove historických budov: Prípadové štúdie

Rekonštrukcia historických budov si vyžaduje citlivý prístup, ktorý zohľadňuje nielen technické aspekty, ale aj kultúrno-historickú hodnotu objektu. Cieľom je zlepšiť energetickú hospodárnosť a znížiť prevádzkové náklady, a zároveň zachovať autenticitu a predĺžiť životnosť budovy pre budúce generácie.

Európska smernica o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ) stanovuje požiadavky na znižovanie spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov. Energetická hospodárnosť je definovaná ako množstvo energie potrebnej na splnenie energetických potrieb budovy, vrátane vykurovania, teplej vody, chladenia, vetrania a osvetlenia. Koncept "takmer s nulovou potrebou energie" (TNB) vychádza z premeny budovy z čistého spotrebiteľa energie na aktívny prvok využívajúci obnoviteľné zdroje.

Diagram energetickej náročnosti budovy

Projekt na SvF STU v Bratislave sa zameriava na analýzu moderných možností sanačných opatrení bez invazívnych zásahov do konštrukcií historických budov, s cieľom znížiť ich energetickú hospodárnosť pri zohľadnení požiadaviek Pamiatkového úradu. Výstupom projektu budú tri vysokoškolské učebnice zamerané na sanácie historických budov a systémové poruchy panelových budov, ktoré poslúžia študentom a absolventom.

Príkladom úspešnej rekonštrukcie historickej budovy je aj modernizácia budovy univerzity v Toronte z roku 1859. Projekt zahŕňal zefektívnenie komunikačných trás a integráciu nových technológií pri zachovaní historickej hodnoty stavby. Výrazným zásahom bolo vybudovanie nového výťahu, ktorý je vizuálne odlíšený od pôvodnej konštrukcie. Dôležitou súčasťou projektu bolo obnovenie knižničných priestorov, čitární, učební a študentskej kaviarne, pričom sa kládol dôraz na zachovanie historických drevených stropov a detailov.

V Žiline sa Univerzita z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na obnovu rozhodla predať svoju najstaršiu budovu - secesnú budovu bývalého Štátneho reálneho gymnázia, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Na jej záchranu a obnovu by univerzita potrebovala približne 12 miliónov eur. Predmetom predaja je okrem stavby aj priľahlý pozemok a rozsiahla dokumentácia k obnove. Tento krok vyvolal kritiku Krajského pamiatkového úradu Žilina, ktorý vníma predaj ako stratu historickej identity univerzity.

Budúcnosť univerzitnej infraštruktúry: Udržateľnosť a inovácie

Obnova a modernizácia univerzitných budov nie je len o technických aspektoch, ale aj o vytváraní podnetného a moderného prostredia pre študentov a zamestnancov. Cieľom je, aby univerzitné mestečká boli miestom, kde študenti žijú, cítia sa súčasťou komunity a majú prístup k kvalitným službám. Tento trend je viditeľný aj v projekte "Zelené internáty", ktorý plánuje revitalizáciu okolia a budovanie vodozádržných opatrení, s cieľom vytvoriť udržateľné a príjemné prostredie.

Vysoké školy čelia výzvam v oblasti financovania, no zároveň sa snažia využívať dostupné zdroje, vrátane európskych fondov a plánu obnovy, na skvalitnenie svojej infraštruktúry. Dôležité je dlhodobé plánovanie a strategické investície do budov, ktoré sú základom pre kvalitné vzdelávanie a výskum. Architektúra a prístup k nej sú výrazným nositeľom hodnôt celej inštitúcie a rekonštrukcie historických budov vzbudzujú záujem odbornej aj laickej verejnosti, pričom ukazujú cestu k symbióze minulosti a budúcnosti.

tags: #vysoka #skola #rekonstrukcia #starych #budov