Prešov, mesto s bohatou a vrstevnatou minulosťou, sa rozprestiera na brehoch rieky Torysa a jeho história siaha hlboko do praveku. Už v strednom paleolite, pred približne 80 000 až 40 000 rokmi, bolo toto územie obývané ľuďmi, čo potvrdzujú archeologické nálezy. Neskôr, v 13. storočí, sa oblasť Prešova stala cieľom nemeckého osídľovania, ktoré bolo obzvlášť intenzívne po tatárskom vpáde v roku 1241. Noví obyvatelia sem prišli najmä zo Spiša a využívali strategickú polohu križovatky vojensko-obchodných ciest spájajúcich regióny Abov a Spiš, ako aj Poľsko s Haličou.
Prvá písomná zmienka o Prešove pochádza z listiny uhorského kráľa Belu IV. z roku 1247. Mesto však začalo výraznejšie naberať na dôležitosti po udelení mestských privilégií kráľom Ondrejom III. v roku 1299, čím sa stalo kráľovským mestom. Od tohto momentu zaznamenalo nebývalú dynamiku v rozvoji, ktorú podporovali ďalší panovníci udeľovaním nových výsad posilňujúcich jeho hospodársky, politický a kultúrny rast.
Hospodársky rozkvet a mestské privilégiá
- a 15. storočie predstavuje pre Prešov obdobie mimoriadneho hospodárskeho rozkvetu. V meste sa začali zakladať početné cechy, ako napríklad kožušnícky, kováčsky, krajčírsky či obuvnícky, čo svedčí o rozvinutej remeselnej výrobe. V tom čase žilo v Prešove okolo dvetisíc obyvateľov, zväčša remeselníkov. Významným míľnikom bolo udelenie prvého mestského erbu kráľom Ladislavom Pohrobkom v roku 1455.
Nemalú zásluhu na prosperite mesta mala aj jeho strategická poloha. Prešov sa nachádzal na križovatkách významných západovýchodných a severojužných obchodných ciest, čo podporovalo obchod a výmenu tovarov. V 16. storočí si vďaka svojej význame a prosperite vyslúžil obdivné označenia ako "Malá Viedeň" alebo "Malé Lipsko".
Prešov ako pevnosť a centrum rôznych vierovyznaní
Od 14. storočia sa Prešov začal premenovať na mohutnú pevnosť budovaním hradieb. Králi udeľovali mestu výsady na ich stavbu s cieľom ochrániť ho pred vojenským ničením. Napriek tomu sa Prešov vojnovým konfliktom nevyhol. V období od 16. do 18. storočia ním prechádzali vojská protihabsburských povstalcov i habsburských panovníkov, a každá z týchto udalostí zanechala v meste svoje stopy.
Prešov sa vyznačoval aj otvorenosťou voči viacerým konfesiám. Pôvodne rímskokatolícke obyvateľstvo v 30. rokoch 16. storočia prešlo pod vplyvom kazateľov k evanjelickému vierovyznaniu. V závere 17. storočia, v období protireformácie, sa časť obyvateľstva opäť priklonila k rímskokatolíckej cirkvi. V 18. storočí sa v meste usadila gréckokatolícka cirkev, v 19. storočí pribudla izraelitská komunita a v 20. storočí aj pravoslávna cirkev. Táto náboženská diverzita formovala kultúrny a spoločenský život mesta. Donedávna sídlila v Prešove metropolita Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska, a dodnes sú tu významné centrá evanjelického a gréckokatolíckeho biskupstva, ako aj rímskokatolícky dekanát.
Vzdelanostné tradície a univerzitné centrum
Prešov sa výrazne zapísal do histórie aj vďaka svojej vzdelanosti. Tradície mestskej humanistickej školy úspešne nadviazalo evanjelické kolégium založené v roku 1667. Toto kolégium, ktoré priťahovalo študentov aj zo zahraničia, položilo základy pre neskoršie vysoké školstvo v meste.
Dnes je Prešov významným univerzitným centrom. Pôsobí tu Prešovská univerzita s ôsmimi fakultami, ktoré pokrývajú široké spektrum študijných odborov. Okrem nej sú v meste prítomné aj pracoviská Technickej univerzity v Košiciach, konkrétne Fakulta výrobných technológií a Ústav automatizačnej techniky a robotiky. Mesto kládlo a kladie dôraz aj na rozvoj stredného a základného školstva. V súčasnosti je v Prešove okrem základných škôl zastúpené stredné školstvo prostredníctvom 37 stredných škôl, čo zabezpečuje komplexnú vzdelanostnú infraštruktúru pre jeho obyvateľov a okolie.
tags: #vretenovity #podorys #mesta #presov