Architektúra je neodmysliteľnou súčasťou ľudskej civilizácie, ktorá nás obklopuje na každom kroku a formuje naše vnímanie sveta. Od monumentálnych stavieb staroveku až po inovatívne konštrukcie súčasnosti, každý architektonický sloh nesie v sebe odtlačok doby, jej filozofie, technických možností a estetických hodnôt. Pochopenie týchto slohov nám umožňuje nielen lepšie vnímať krásu a funkčnosť budov, s ktorými sa stretávame, ale aj nahliadnuť do histórie a vývoja ľudskej spoločnosti.
Základné chápanie architektonického slohu
Architektonický sloh môžeme definovať ako súbor jednotiacich spoločných znakov, ktoré charakterizujú stavby vzniknuté v určitom období. Tieto znaky sa môžu prejavovať v tvare stĺpov, ich hlavíc, klenieb, profilácii ríms, ornamentoch, ale aj v kompozícii vnútorných či vonkajších priestorov a v použitých stavebných materiáloch. Sloh však nie je obmedzený len na architektúru; v širšom zmysle preniká celým životom spoločnosti danej doby - jej myslením, cítením, vierou, slovesným aj výtvarným prejavom, ba dokonca aj hudbou, čím dochádza k jednotnému chápaniu celkového diania.
Je dôležité si uvedomiť, že začiatok nového slohu nie je možné určiť presným dátumom. Ide o postupný proces prenikania nových myšlienok z istého centra do okolitých oblastí. Nové umelecké smery sa do jednotlivých krajín dostávajú v rôznych časoch, a preto trvanie jednotlivých období nemôžeme presne ohraničiť. Napríklad vznik renesancie sa kladie na koniec 13. storočia do Florencie, no na Slovensku sa jej myšlienky začali šíriť až v polovici 15. storočia. Okrem toho, s nástupom nových umeleckých smerov často prichádzalo aj prestavovanie starších stavieb podľa nového slohu, najmä zo strany bohatých vrstiev túžiacich po modernej prezentácii. Pri rekonštrukciách alebo dostavbách hradov a zámkov sa preto často objavujú prvky viacerých slohov, čo môže komplikovať určovanie ich pôvodu, ale zároveň prináša zaujímavé pohľady na ich vývoj a históriu. V minulosti vždy platilo pravidlo, že čím bola stavba väčšia, staršia a drahšia, tým menšia bola šanca, že bude zbúraná a jej materiály použité na inej stavbe alebo že na jej mieste bude postavené niečo nové. Tento prístup sa v súčasnosti mení s dôrazom na udržateľnosť a adaptáciu existujúcich budov.
Od antiky k stredoveku: Románsky sloh a Gotika
Románsky sloh: Pevnosť a jednoduchosť stredoveku
Románske umenie, siahajúce od začiatku 11. storočia do prvej polovice 13. storočia, nadväzuje na predrománske umenie a predstavuje umeleckú fázu vrcholného stredoveku. Pojem „románsky“ sa pôvodne vzťahoval na jazyky latinského pôvodu, ktoré dali vznik moderným jazykom v bývalých rímskych provinciách. Od 19. storočia sa všeobecne zaužíval na označenie umenia, ktoré sa rozvíjalo na Západe po rozpade Karolínskej ríše.
Charakteristické pre románske stavby je ich skromnosť a jednoduchosť, avšak s hrubými obvodovými múrmi, ktoré im často dodávajú monumentálny dojem. Ako stavebný materiál sa primárne používal kameň, ale aj tehla a drevo. Používal sa buď lomový kameň, alebo kameň opracovaný do kvádrov. Okná boli malé a úzke, keďže ešte neboli zasklené, a pre lepšie presvetlenie interiéru bolo ich ostenie skosené. Často sa združovali do podvojných, potrojných alebo viacosových okien s malými medziokennými stĺpikmi. Portály, teda orámovanie vstupných otvorov, mali najčastejšie polkruhové nadpražie.
Chrámy boli zaklenuté. Spočiatku sa menšie priestory zaklenuli plynulou valenou klenbou, ktorá sa neskôr zosilňovala pásmi a príporami. V bočných lodiach od 10. storočia nachádzame krížovú klenbu, ktorá vznikla prienikom dvoch valených klenieb. Románsky sloh obohacuje krížovú klenbu o rebrá, ktoré sa stávajú súčasťou klenby a piliera kostry muriva. Uhlopriečny prienik rebier bol zdôraznený profilovaným kameňom - zvorníkom. Krížová klenba člení loď na štvorce, ktoré určovali šírku a výšku stavby. Ako podporný prvok sa využívali stĺpy a piliere. Románsky stĺp má hlavicu, driek a pätku, pričom hlavice boli nábežníkové, krychlové, ornamentálne a dvojlaločné. Fasáda bola plasticky členená lizénami a vlysmi pod rímsou.
Medzi typické druhy románskych stavieb patria pozdĺžne kostoly - baziliky (jednoloďové aj viacloďové), centrálne stavby ako rotundy, baptistériá a karnery (dvojposchodové stavby s kaplnkou v hornom a kostnicou v spodnom poschodí), hrady a obytné budovy. Medzi najznámejšie románske stavby patria Pisská šikmá veža a Dóm v Pise v Taliansku, Mohučský dóm v Nemecku, kostoly v Poitiers a Conques vo Francúzsku, katedrály v Zamore a Santiago de Compostela v Španielsku, a na Slovensku kostoly v Drážovciach, Diakovciach, Nitre, Kostoľanoch pod Tríbečom, bazilika v Spišskej Kapitule, rotunda v Skalici či karner sv. Juraja v Nitre. Základy mnohých slovenských hradov, ako Bratislavský, Spišský, Trenčiansky a Nitriansky, pochádzajú z románskeho obdobia.
Gotika: Lomený oblúk a vertikálna ambícia
Gotika, trvajúca približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku) do konca 15. storočia (severná a stredná Európa), predstavuje ďalší významný míľnik v architektonickom vývoji. Prívlastok „gotické“ vynašli humanisti talianskej renesancie s pohŕdaním, označujúc ním kultúru považovanú za barbarskú. Pôvodne sa vzťahoval na architektúru, neskôr na celé umenie a kultúru tohto obdobia. Gotické umenie bolo dlho podceňované, až romantici 19. storočia ho rehabilitovali. Na Slovensku sa gotika delí na rannú (polovica 13. - začiatok 14. storočia), vrcholnú (začiatok 14. - 30. roky 15. storočia) a neskorú (do začiatku 16. storočia).
V gotickom období sa vo väčšej miere uplatňuje civilná architektúra. Ako stavebný materiál sa používa kameň a tehly. Kľúčovým prvkom gotiky je krížová klenba konštruovaná pomocou lomeného oblúka, ktorý umožňoval zaklenúť aj obdĺžnikový priestor, čím sa prekonal románsky viazaný systém. Poznáme rôzne typy gotických klenieb, ako hviezdicová, sieťová, vejárová a kružbová. V gotike hrá mimoriadne dôležitú úlohu podporný systém: oproti vnútornému pilieru sa nachádza vonkajší pilier, ktorý zachytáva bočný tlak klenby. Vďaka lomenému kríženiu a lomenému oblúku sa dosahovala nevídane ľahká konštrukcia. Múry, ktorých nosná funkcia sa znížila, boli prelomené veľkými oknami zdobenými vitrážami, poskytujúcimi dobré osvetlenie. Tento nový spôsob výstavby vytvoril školu založenú na troch podstatných bodoch: zväčšenie otvorov, zvýšenie budovy a hľadanie homogénneho priestoru.
Charakteristické pre gotickú architektúru sú okná s lomeným oblúkom, vertikálne členené štíhlymi kamennými prútmi, ktoré v záklenku ústia do ornamentálnej kružby. Sú vyplnené vitrážami - malými farebnými sklíčkami zasadenými do olovených pásov, vytvárajúcimi zaujímavý svetelný efekt. Typické sú aj rozety - veľké okrúhle okná. Vonkajšie podporné piliere boli často ukončené fiálami, ktoré sa postupne z funkčného prvku premenili na dekoračný. Skladali sa z chrliča, helmice, krabov a krížovej ružice.
Gotika priniesla rozkvet chrámovej architektúry, kde náboženské nadšenie viedlo k stavbe monumentálnych chrámov, ktoré dominovali mestám. Zdôrazňovala sa vertikálnosť. Významné boli aj kláštory a hrady, ktoré slúžili ako opevnené panské sídla. Medzi najvýznamnejšie gotické stavby v Európe patria Katedrála v Kolíne nad Rýnom, Katedrála v Canterbury a Salisbury v Anglicku. Na Slovensku vynikajú farské kostoly v Bardejove, Kremnici, Prešove, kostoly v Banskej Štiavnici a Levoči, Dóm sv. Martina v Bratislave, Dóm sv. Alžbety v Košiciach a jedinečné drevené zrubové kostolíky, ako napríklad v Hervartove z roku 1480. V Čechách sú ikonické Chrám sv. Víta v Prahe, Kostol sv. Barbory v Kutnej Hore a mnohé ďalšie hrady a radnice.
Najstarší architektonický sloh použitý v biskupskom kaštieli je väčšine návštevníkov skrytý a je voľným okom ťažko rozoznateľný. Je ním gotika a v nej je postavená pivnica kaštieľa pod jeho juhozápadným a severozápadným krídlom. Gotická architektúra vznikla niekedy v strede 12. storočia v oblasti vo Francúzsku, známej ako Ille de France. Bol to prvý sloh v Európe, ktorý nemá svoje základy v antickom svete Grécka a Ríma. Jeho názov bol pôvodne hanlivý a pochádzal z mena barbarského kmeňa Gótov, žijúcich na hraniciach dnešného Španielska a Francúzska.
Renesancia a Barok: Návrat k antike a dynamika umenia
Renesancia: Znovuzrodenie antiky a harmónia proporcií
Renesancia, čo znamená „znovuzrodenie“ alebo „návrat“, sa zrodila v Taliansku a trvala približne od roku 1300 do roku 1600. Bolo to obdobie nových ambícií, objavov a zmien, s kľúčovým vplyvom skúmania starovekého Grécka a Ríma. Renesančný humanizmus kládol dôraz na intelekt a skúsenosť pri odpovediach na otázky o medziľudských vzťahoch, čím sa snažil syntetizovať klasické a humanistické hodnoty s kresťanskými.
Talianska renesancia sa delí na tri hlavné úseky: rannú (quatrocento, 1420-1500, centrum Florencia), vrcholnú (cinquecento, 1500-1540, centrum Rím) a neskorú (1540-1580, centrum Rím). Architekti sa usilovali oživiť antickú kultúru, preto podrobne študovali antické monumentálne stavby a kládli väčší dôraz na matematické výpočty s cieľom dosiahnuť symetrický a zjednotený vzhľad.
Oproti gotickej vertikálnosti prevláda v renesančnej architektúre princíp horizontálny a statický. Preberajú sa mnohé prvky antiky, pričom stena opäť získava svoj tektonický význam. Ako protiklad ku gotickým lomeným oblúkom sa uplatňujú pravouhlé priestory - štvorec, obdĺžnik a kocka, ale aj guľa. K tradičným materiálom ako kameň, drevo a tehla pribúdajú nové - terakota, majolika a glazované tehly. Od 16. storočia sa v interiéroch používa štuková výzdoba, často zlátená. Používali sa valené, korýtkové, zrkadlové a kláštorné klenby, poskytujúce voľné plochy pre maľbu, pričom valená klenba bola často doplnená lunetami. Krížová klenba sa uplatňovala v arkádových ochodzoch. Dôležitým konštrukčným prvkom bola kupola, často na polygonálnom type.
Medzi najvýznamnejších architektov patrili Filippo Brunelleschi, Leon Battista Alberti, Donato Bramante, Palladio, Giacomo Vignola a Michelangelo. Renesančné domy sa vyznačujú bohatými štítmi, doplnenými atikami - stenami zakrývajúcimi sedlovú strechu. Fasády renesančných stavieb sú ploché a pôsobia pokojným, vyváženým dojmom, s dôrazom na ľudské merítko a horizontálne členenie poschodí. Súčasťou fasád sú aj arkiere, najmä rohové, štvorbokého alebo viacbokého pôdorysu, podporované kamennými konzolami.
Typické renesančné stavby zahŕňajú zámky (napr. Chambord vo Francúzsku), paláce (napr. Louvre), mestské radnice (napr. v Antverpách) a kostoly (chrám sv. Petra v Ríme s Michelangelovou kupolou). Na Slovensku sa renesancia prejavila najmä v mestských opevneniach (Banská Bystrica, Banská Štiavnica) a šľachtických zámkoch (Bytča, Betlanovce), ako aj v zvoniciach a radniciach.
Barok: Dramatickosť, pohyb a pompéznosť
Barok, umelecký a myšlienkový smer šíriaci sa z Talianska a Španielska, vznikol ako reakcia na nepokojné obdobie náboženských bojov, tridsaťročnej vojny a tureckých vpádov. Cieľom baroka bolo priniesť istotu a posilniť vieru prostredníctvom obnovenej disciplíny pod vedením pápeža. V porovnaní s intelektuálnou renesanciou bol barok prístupnejší širšiemu ľudu a kládol dôraz na dramatickosť, pohyb a pompéznosť.
V architektúre sa barok prejavuje dynamickými tvarmi, bohatou ornamentikou a kontrastom svetla a tieňa. Často využíva zakrivené línie, mohutné stĺpy, plastické priečelia a kupoly. Interiéry sú zdobené freskami, sochami a zlátením, čím sa dosahuje dojem luxusu a vznešenosti. Typické sú iluzívne efekty, ktoré rozširujú priestor a vytvárajú dojem nekonečna.
Česká baroková krajina, s jej kostolmi, zámkami a drobnými sakrálnymi stavbami, je považovaná za jeden z najcennejších kultúrnych príspevkov Čiech celému svetu, pričom mnohé z týchto pamiatok sú pod ochranou UNESCO. V českých krajinách sa barok rozvíjal počas tridsaťročnej vojny, kedy do kráľovstva prišlo množstvo nových rodov, ktoré na svojich panstvách zahájili rozsiahlu výstavbu. Pozoruhodné sú diela architektov ako Carlo Lurago (Klementinum), Jan Blažej Santini-Aichel (Kostol na Zelenej Hore) a František Maximilián Kaňka (zámok Kohinoor). Osobitnú pozornosť si zaslúži fenomén tzv. sala terrena, ako napríklad vo Valdštejnskej záhrade v Prahe.
Neskorý barok je neodmysliteľne spojený s panovaním Márie Terézie, po ktorej smrti bol nahradený klasicizmom a empírom. Zatiaľ čo barok oplýval emóciami, klasicizmus zdôrazňoval racionalitu a poriadok. Zlomovým bodom prechodu od baroka ku klasicizmu bola prestavba Pražského hradu pod vedením Nicola Pacassiho. K významným barokovým architektom patria aj Kilián Ignác Dienzenhofer a Antonín Haffenecker.
Príklady barokových stavieb zahŕňajú paláce, kostoly a zámky. V Bratislave sa prvky barokovej architektúry nachádzajú v mnohých palácoch, ako je Primaciálny palác, ako aj v kostoloch.
Architektúra 19. a 20. storočia: Od eklekticizmu k funkcionalizmu
Secesia: Ornamentika, príroda a vlnivé línie
Secesia, ktorá sa objavila na prelome 19. a 20. storočia, predstavuje reakciu na historizmus a eklekticizmus predchádzajúceho obdobia. Hýri farbami, nápadmi a návratom k prírode, človeku a folklóru. Charakteristická je pre ňu bohatá dekoratívnosť, uprednostňovanie vlnivých kriviek, najmä paraboly, a štylizovaný prírodný, rastlinný a živočíšny dekor. Vplyvy byzantského a islamského umenia sa prejavujú v drobných geometrických ornamentoch a mozaikách.
Najvýznamnejším predstaviteľom secesie bol Antonio Gaudí, ktorý v Barcelone postavil Sagrada Familia, Casa Milá a Guellov park. Rafinovane využíval svetelné efekty a živú farebnosť glazovaných kachličiek, keramiky, skla, porcelánu a kovov, kombinujúc ich s neopracovanými kameňmi, tehlami a kamennými blokmi. Jeho stavby koncipoval ako skulptúry. Secesná architektúra mala biologický ráz, odrážajúci dobový záujem o psychologické bádanie a biologizujúci výklad života.
V Budapešti sa preslávil Odon Lechner (Umeleckopriemyselné múzeum, Thonetov dom). V Bratislave vytvoril Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík) a gymnázium. Jeho diela sa vyznačujú bohatou dekoratívnosťou a použitím glazovanej keramiky. Lechner prešiel od historizmu k secesii, ovplyvnený viedenskou secesiou (Otto Wagner) a Gaudím.
V Bratislave patria k najznámejším secesným stavbám budova poisťovne a kaviarne na Hlavnom námestí, budova gymnázia na Grösslingovej ulici a spomínaný Modrý kostolík. Tieto stavby sú architektonické a dizajnérske skvosty, prepracované do posledného detailu.
Moderna a Funkcionalizmus: Od ornamentu k účelnosti
Moderna, ktorá sa začala naplno rozvíjať v bývalom Československu v 20. rokoch 20. storočia, kládla dôraz na funkčnosť, jednoduchosť a čisté línie. Hlboké korene modernej architektúry siahajú do dôb priemyselnej revolúcie koncom 18. storočia, kedy bol postavený prvý železný most. Veda a technika po prvýkrát vstupujú do architektúry a rodí sa nová krása. V 80. a 90. rokoch 19. storočia došlo k mohutnému rozvoju oceľových konštrukcií vo Francúzsku a v Amerike, kde bola oceľ kombinovaná s veľkými oknami. Eiffelova veža v Paríži (1889) je na svoju dobu najodvážnejším dielom, zhotoveným zo železných dielcov, s priesvitnou konštrukciou pôsobiacou vzdušne a ľahko.
V roku 1867 vynašiel francúzsky záhradník Moniér železobetón, ktorý sa stal revolučným materiálom v stavebníctve. V Amerike koncom 19. storočia sa začínajú stavať mrakodrapy.
Adolf Loos, rodák z Brna, predstavuje protisecesnú vlnu. Vo svojej eseji „Ornament a zločin“ (1903) vášnivo vystúpil proti secesnej ornamentike, považujúc ju za symbol estetickej inflácie. Hlásal krásu jednoduchosti. V roku 1910 navrhol vo Viedni obchodný dom na Michalskom námestí, ktorý dodnes nesie názov Looshaus. Boj s navyknutým vkusom mešťanov robil Loosovi radosť. V Paríži projektoval vilu Tristana Tzaru, v Prahe vilu Dr. Müllera, kde miestnosti rôznej veľkosti a výšky mali rozdielnu úroveň v rámci jedného priestoru, umožňujúc pohľad z jednej izby do druhej.
Frank Lloyd Wright, najvýznamnejší americký architekt, prispôsoboval svoje stavby účelu, funkciám a citlivému prírodnému prostrediu. Svoju architektúru nazval organickou. Staval tzv. prériové domy, dokonale harmonizujúce s prírodou. Prvýkrát použil železobetón na Dome s vodopádom, aby nad vodopádom skonštruoval veľké vysunuté časti s hladkými plochami.
Po prvej svetovej vojne v Sovietskom zväze vzniká konštruktivizmus, silne ovplyvňujúci modernú architektúru v celej Európe. Tatlin navrhol pamätník III. Internacionály v Moskve (1920), vysoký 400 m, v tvare špirály.
Bauhaus, výtvarno-pedagogický inštitút založený Walterom Gropiom v roku 1919, mal za cieľ syntézu výtvarného umenia, maliarstva, sochárstva, architektúry a dizajnu. Stroj prijali ako prostriedok dôstojný umelca. Gropius v Dessau postavil novú budovu Bauhausu - oceľová konštrukcia, veľa skla, ľahké stavebné materiály, jednoduché línie. Bauhaus požadoval najvyššiu estetickú úroveň masovej strojovej produkcie a snažil sa prekonať priepasť medzi umelcami a priemyslom.
Gropius je jedným zo zakladateľov smeru funkcionalizmus v 20. rokoch 20. storočia, podľa ktorého architektúra má vychádzať z funkcií ľudského a spoločenského života. V duchu Bauhausu sa stavala v Bratislave napr. Nová doba (Bedřich Weinwurm) a družstevné domy na námestí SNP (Belluš).
V Bratislave sa funkcionalizmus naplno rozvinul v 20. rokoch 20. storočia, pričom mnohé funkcionalistické budovy boli postavené aj v Starom Meste. Medzi najvýznamnejšie patria budova Mestskej sporiteľne, dom Luxor, bývalá Dunajská banka, Hotel Devín, budova SNG a Umelecká beseda, ktorá je prvou funkcionalistickou budovou v Bratislave. Ďalšie významné stavby z tohto obdobia zahŕňajú budovu Veľkého Baťu (prof. Karfík), pôvodnú budovu Tatra Banky (arch. Milan Michal Harminc), bývalý obchodný dom Brouk a Babka (Christian Ludwig), domy bánk na Gorkého a Grôsslingovej ulici, hotel Carlton, budovu Slovenského národného múzea a budovu Univerzity Komenského.
Le Corbusier, teoretik a architekt, formuloval v roku 1927 teoretickú a umeleckú podstatu funkcionalizmu a navrhol päť bodov novej architektúry: stĺpy, záhrady na streche, voľný pôdorys, horizontálny oblok a voľné priečelie. Tieto body uplatnil vo vilách, činžiaku v Marseille a vo futuristických predstavách žiarivého mesta.
Brutalizmus a postmoderna: Kontroverzia a návrat k rozmanitosti
Brutalizmus, ktorý sa rozkvetol najmä v 60. rokoch 20. storočia, je charakteristický megalomanskými budovami zo surových materiálov, ako je betón. Verejnosť často v brutalistických stavbách nevidí cenné pamiatky, ale prisudzuje sa im ideologická stigma, čo viedlo k demolícii mnohých z nich. Medzi najvýznamnejšie brutalistické budovy v Čechách patria OD Kotva a pražský Hotel InterContinental. Brutalizmus patrí k najkontroverznejším štýlom.
Po roku 1989 sa v českej architektúre objavil štýl hi-tech, ktorého predstaviteľkou je architektka Eva Jiřičná. V Prahe bol postavený Tancujúci dom, ktorý sa stal symbolom novej českej architektúry. Súčasne sa zvýšili počty absolventov architektúry a začali vznikať vlastné architektonické štúdiá.
V súčasnosti česká architektúra pokračuje v inovatívnom a hravejom trende, s ikonickými obytnými, vzdelávacími, úžitkovými aj sakrálnymi stavbami, modernými rozhľadňami, hotelmi a rezortmi. Praha sa pripravuje na výstavbu Vltavskej filharmónie. Napriek pokroku však tuzemskú modernú architektúru stále zväzujú nekonečné diskusie architektov s pamiatkarmi a krajinármi, ako aj nedostatok osvietených investorov.
Slovenská architektúra: Od ľudových tradícií k moderným formám
Dušan Jurkovič, najvýznamnejší slovenský architekt, sa narodil na Myjave a z domu si priniesol veľký záujem o ľudové umenie. Využíval prvky ľudovej architektúry, secesné dekoratívne prvky a vplyv anglického reformného hnutia sa prejavuje použitím hrazdených konštrukcií. Zaoberal sa problematikou bývania robotníkov a úpravami historických objektov. Jeho diela ako Mamenka, kúpeľný dom v Luhačoviciach, Spolkový dom v Skalici, Mohyla M. R. Štefánika na Bradle či Sanatórium prof. Kocha v Bratislave ukazujú citlivé začlenenie do prostredia, kombináciu rôznych prvkov a dôraz na detaily a farebné ladenie.
V duchu Bauhausu sa stavala v Bratislave napr. Nová doba - Bedrich Weinwurm, družstevné domy na námestí SNP - Belluš, kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach. Tieto stavby reprezentujú funkcionalistický prístup k architektúre, ktorý kládol dôraz na účelnosť a jednoduchosť.
Vplyv architektúry na človeka a spoločnosť
Architektúra nie je len súborom budov, ale aj zrkadlom spoločnosti a jej hodnôt. Obklopuje nás na každom kroku, pôsobí na našu psychiku a formuje naše životné prostredie. Od monumentálnych chrámov, ktoré mali vzbudzovať úctu a posvätnosť, cez pevnosti symbolizujúce moc a ochranu, až po moderné obytné domy a verejné priestranstvá, ktoré majú zlepšovať kvalitu života, architektúra neustále mení a ovplyvňuje spôsob, akým žijeme, pracujeme a vnímame svet okolo nás. Pochopenie architektonických slohov nám tak otvára dvere k hlbšiemu poznaniu histórie, kultúry a samotnej podstaty ľudskej civilizácie.