Vrabce posedávajúce v hlúčikoch na stromoch, múroch či v kríkoch sú neodmysliteľnou súčasťou našich dedín a miest. Sprevádza ich charakteristický spev. Všimli ste si, že tento idylický obraz je čoraz zriedkavejší? Na území Slovenska rozoznávame dva druhy. Kým vrabec domový (Passer domesticus) preferuje život v blízkosti človeka, vrabca poľného (Passer montanus) uvidíme najmä v otvorenej krajine. Rozlíšime ich pohľadom na líca, kde má vrabec poľný čierne fľaky. Zároveň má hnedé temeno hlavy, kým vrabec domový ho má sivé. Oba druhy merajú približne 10 až 15 centimetrov a ich hmotnosť dosahuje asi 30 gramov. Pomedzi kríky a iné prekážky dokážu veľmi obratne lietať rýchlosťou až 45 kilometrov za hodinu. Kým vrabec poľný je rozšírený takmer v celej Európe a Ázii, vrabec domový sa spolu s človekom rozšíril takmer do celého sveta. Vrabce sú pomerne spoločenské stvorenia a rady sa zdržujú v kolóniách. Tokanie samcov začína už v predjarnom období v marci. Hneď ako sú teploty mimo mrazivých hodnôt stabilnejšie, začnú si hniezdne páry budovať hniezdo. Pozostáva z úlomkov rastlín, peria, ale aj handričiek a iných podobných materiálov. Má bočný vchod a vnútornú dutinu. Voľne uložené na strome má tvar gule s priemerom aj 30 centimetrov. Na Slovensku hniezdia zväčša trikrát za rok. Samička kladie 4 až 7 belavých vajíčok. Po 14 dňoch sa liahnu vtáčatá, ktoré následne po 17 dňoch opúšťajú hniezdo. Vrabce najčastejšie vídame, ako ozobávajú rôzny odpad na zemi. Pravdou je, že v období mimo hniezdenia sa snažia požierať rôznu potravu. V čase hniezdenia sa potrava výrazne mení a obaja rodičia, tak ako aj vtáčatá sa živia takmer výlučne hmyzom. Ten požierajú chytaním na zemi. Práve pohľad na vrabce, ako obžierajú niečo na poliach, ľuďom vnukol myšlienku, že ničia úrodu. Okrem toho ich bolo v minulosti toľko, že nimi ľudia doslova pohŕdali. Napríklad v Číne v roku 1958 nariadili ich úplné vyhubenie. Dá sa povedať, že z globálneho hľadiska sú vrabce jedným z najúspešnejších vtáčích druhov vôbec. Bohužiaľ, v Európe, ktorá je ich domovinou, vrabec posledné roky stráda a jeho populácie výrazne klesajú. Dôvody znižovania ich počtov sú rôzne. Jeden z najvýznamnejších je úbytok zdrojov potravy. Biomasa hmyzu, ktorý je ich potravou v období hniezdenia, klesla za posledné dekády miestami o viac ako polovicu. Problémom je aj chemizácia prostredia, zatepľovanie ľudských príbytkov, ukončenie malých chovov hospodárskych zvierat a vyrezávanie bútľavých stromov. Strácajú tak nielen zdroje obživy, ale aj miesta na hniezdenie. Vrabcom vyhovujú vtáčie búdky, ktoré majú otvor s priemerom 4 cm a dvojitú prednú stenu. Pred úpravami stavieb, pri reze živých plotov a vôbec drevín, ako aj pri spracovávaní stohov sena a iných potenciálnych hniezdisk už niekoľko dní pred prácou sledujeme pohyb vtákov, aby sme zistili, či sa tam nenachádza hniezdo. Ak áno, je lepšie s prácou počkať, kým mláďatá neopustia hniezdo. Našťastie to netrvá príliš dlho. Ak majú vrabce kde hniezdiť, sú v záhrade veľmi užitočné. Povzbudiť ich k hniezdeniu môžeme aj rozvešaním vtáčích búdok. Na ich inštaláciu nie je nikdy neskoro. Vyhovujú im uzavreté búdky s otvorom, ktorý má priemer 4 centimetre. Búdku treba umiestniť na stanovište, kde sa k nemu nedostanú mačky. Vrabce sa v horúcom počasí rady spoločne kúpu. V miestach, kde je prirodzená vodná plocha príliš ďaleko, budujeme fontány či plytké jazierka s vodou. Zároveň do nich nezabudnime vložiť vytŕčajúce kamene. Najmä v zimnom období potešia vrabce kŕmidlá pre vtáky. Kým sýkorky si pochutnávajú najmä na slnečnici, vrabce radi požierajú pšenicu.
Vrabec domový: História vzťahu s človekom
Vrabec domový (Passer domesticus) bol v minulosti obyvateľom takmer každého dvora na vidieku. Dnes je už takmer raritou. V jednej krajine dokonca takmer úplne vyhynul. V roku 1958 čínsky vodca Mao Ce-tung podpísal historický dekrét o likvidácii všetkých potkanov, múch, komárov a vrabcov. Takmer za rok bolo vyhubených približne dvesto miliónov vrabcov a iných malých vtákov. Ale kto vlastne vyhral? Už v roku 1960 sa premnožili škodcovia poľnohospodárskych plodín. Za krátke obdobie hmyz zožral celú úrodu plodín a začal ničiť lesy. Nastalo obdobie hladomoru. Podľa odhadov zomrelo v Číne približne 30 miliónov ľudí. Tento extrémny príklad poukazuje na dôležitú ekologickú úlohu, ktorú vrabce zohrávajú, a to najmä v regulácii populácií hmyzu.
Biologické zvláštnosti a identifikačné znaky
Vrabce, podobne ako ďalšie druhy vtákov, patria medzi dutinové hniezdiče. Hniezdo si nestavajú na kríku alebo na strome ako napríklad drozd či stehlík, ale v rôznych dutinách, najčastejšie na domoch a budovách, ak sa bavíme o vrabcovi domovom. Pôvodne dutinové hniezdiče využívali dutiny po ďatľoch v stromoch. V mestskom prostredí sú ideálnym náhradným miestom paneláky či rôzne budovy, kde môžu zahniezdiť. Sú to rôzne medzišpárové otvory, ktoré využívajú najčastejšie vrabce, či vetracie otvory na strechách panelákov, ktoré zas využívajú dážďovníky.
Vrabec domový (Passer domesticus) je charakteristický svojou prispôsobivosťou. Obýva prevažne územia v blízkosti ľudských sídiel, od mestských ulíc až po najmenšie chaty v odľahlých oblastiach. Jeho hniezdo býva postavené v dutine alebo pukline budov, stromov, útesov, alebo hlboko medzi brečtanom. Hniezdo je postavené z trávy, korienkov a často aj kúskov špagátov, starého papiera a látky. Vnútorne je vystlané jemnou srsťou, vlnou a perím. V lete sa potrava vrabcov domových skladá z drobného hmyzu a pavúkov, výhonkov rastlín a pukov kvetov a ovocných stromov. Vytvárajú často veľké a hlučné kŕdle. Energicky čvirikajúce a štebotajúce sú na mnohých miestach už minulosťou. V mestách začal mať viac nepriateľov ako kedysi, najmä niektoré dravce a šelmy, ktoré sem v posledných desaťročiach čoraz viac prenikajú (napr. sokol myšiar, líška).
Vrabec poľný (Passer montanus) je menší a plachejší druh, s hnedou hlavou a charakteristickou čiernou škvrnou na líci, zatiaľ čo vrabec domový má sivé temeno hlavy a na líci nemá škvrny. Oba druhy merajú približne 10 až 15 centimetrov a ich hmotnosť dosahuje asi 30 gramov. Dokážu veľmi obratne lietať rýchlosťou až 45 kilometrov za hodinu.
Hniezdne stratégie a reprodukcia
Tokanie samcov vrabcov začína už v predjarnom období v marci. Hneď ako sú teploty mimo mrazivých hodnôt stabilnejšie, začnú si hniezdne páry budovať hniezdo. Stavba hniezda je kolektívna práca oboch rodičov. Materiálom sú rôzne rastlinné úlomky, perie, ale aj handričky a iné podobné materiály. Hniezdo má charakteristický bočný vchod a vnútornú dutinu. Ak je hniezdo voľne postavené na strome, môže mať tvar gule s priemerom až 30 centimetrov.
Na Slovensku vrabce hniezdia zvyčajne trikrát za rok. Samička kladie 4 až 7 belavých, jemne bodkovaných vajíčok. Inkubácia trvá približne 13 až 14 dní, pričom sa rodičia striedajú na sedení na vajíčkach. Po vyliahnutí sa o vtáčatá starajú obaja rodičia. Mláďatá opúšťajú hniezdo po približne 17 dňoch od vyliahnutia. Počas výchovy mláďat sa potrava vrabcov výrazne mení. Nielen rodičia, ale aj mláďatá sa živia takmer výlučne hmyzom, ktorý lovia na zemi. Táto stratégia im zabezpečuje dostatok proteínov potrebných pre rýchly rast.
Potravné návyky a ich vplyv na vnímanie človekom
V období mimo hniezdenia sa vrabce snažia požierať rôznu potravu. Najčastejšie ich vídame, ako ozobávajú rôzny odpad na zemi, čo je dôsledkom ich všežravej povahy a prispôsobivosti. V mestskom prostredí často vyhľadávajú zvyšky jedla v odpadkových košoch. Pre lepšie trávenie vrabce zobú aj piesok.
Práve pohľad na vrabce, ako obžierajú úrodu na poliach, ľuďom v minulosti vnukol myšlienku, že ničia plodiny. V kombinácii s ich vysokým počtom v minulosti, to viedlo k negatívnemu vnímaniu tohto druhu. Niektorí ľudia si dokonca mysleli, že vrabce sú darmožráči alebo zaháľači, pretože sa priživujú na úrode, ktorú dopestoval človek. Je dôležité si uvedomiť, že ich vplyv na úrodu je zvyčajne minimálny v porovnaní s ich prínosom v podobe ničenia škodlivého hmyzu.
PTÁCI 2🐦- krmiví a nekrmiví / stěhovaví, stálí, potulní / migrace a navigace /význam a ochrana ptáků
Ohrozenie a pokles populácií
Bohužiaľ, v Európe, ktorá je domovinou vrabca, tento vtáčí druh v posledných rokoch stráda a jeho populácie výrazne klesajú. Úbytok vrabcov na Slovensku začali ochranári aktívne upozorňovať už v roku 2015, kedy Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko vyhlásila za Vtáka roka 2015 vrabca domového a vrabca poľného. Ján Gúgh, ornitológ zo spomínanej spoločnosti, uviedol, že jedným z najzávažnejších faktorov je nedostatok potravy v krajine.
Dôvody znižovania ich počtov sú rôzne. Jedným z najvýznamnejších je úbytok zdrojov potravy. Biomasa hmyzu, ktorý je ich kľúčovou potravou v období hniezdenia, klesla za posledné dekády miestami o viac ako polovicu. Intenzívne poľnohospodárstvo a používanie chemických postrekov majú na svedomí drastický pokles hmyzej populácie. Ďalším faktorom je, že ľudia zanechávajú tradičný vidiecky spôsob života, ktorý zahŕňa aj chov hospodárskych zvierat, čím sa znižujú možnosti získavania potravy.
Problémom je aj chemizácia prostredia, zatepľovanie ľudských príbytkov, ukončenie malých chovov hospodárskych zvierat a vyrezávanie bútľavých stromov. Strácajú tak nielen zdroje obživy, ale aj miesta na hniezdenie. V dôsledku modernej stavebnej technológie, najmä pri zatepľovaní budov, prichádzajú mestské populácie vrabcov o svoje tradičné hniezdne možnosti. Pri zatepľovaní, ktoré sa často realizuje počas hniezdneho obdobia, sa môžu zadebniť inkubujúce samičky alebo mláďatá, čo vedie k zmareniu hniezdenia a negatívne sa prejavuje na početnosti populácie. Jozef Ridzoň z SOS/BirdLife Slovensko pripomenul, že okrem intenzifikácie poľnohospodárstva je hrozbou aj necitlivé využívanie drevnej biomasy.
Vrabec domový je zákonom chránený s odhadovanou spoločenskou hodnotou 300 €. Jeho ekosozologický status v roku 2014 bol označený ako "menej dotknutý" (LC* A2a), no európsky ochranársky status ho nezaradil do žiadnej špecifickej kategórie. Veľkosť populácie má mierny pokles od 20 - 50%, avšak územie, na ktorom sa vyskytuje, je stabilné.
Ako pomôcť vrabcom: Praktické kroky pre ochranu
Vrabcom vyhovujú vtáčie búdky, ktoré majú otvor s priemerom 4 cm a dvojitú prednú stenu. Na ich inštaláciu nie je nikdy neskoro. Búdku treba umiestniť na stanovište, kde sa k nej nedostanú mačky. Povzbudiť ich k hniezdeniu môžeme aj rozvešaním vtáčích búdok.
Pred úpravami stavieb, pri reze živých plotov a vôbec drevín, ako aj pri spracovávaní stohov sena a iných potenciálnych hniezdisk, je dôležité niekoľko dní pred prácou sledovať pohyb vtákov, aby sme zistili, či sa tam nenachádza hniezdo. Ak áno, je lepšie s prácou počkať, kým mláďatá neopustia hniezdo. Našťastie to netrvá príliš dlho.
V mestách a obciach, kde je prirodzená vodná plocha príliš ďaleko, môžeme budovať fontány či plytké jazierka s vodou. Vrabce sa v horúcom počasí rady spoločne kúpajú. Zároveň do nich nezabudnime vložiť vytŕčajúce kamene, aby sa vtáky mohli napiť či osviežiť.
Najmä v zimnom období potešia vrabce kŕmidlá pre vtáky. Kým sýkorky si pochutnávajú najmä na slnečnici, vrabce radi požierajú pšenicu. Je dôležité zabezpečiť dostatok vhodnej potravy, najmä v mesiacoch, kedy je prirodzených zdrojov nedostatok.
Čo robiť, ak nájdete vypadnuté mláďa?
Počas sezóny kŕmenia a vyvádzania mláďat sa môžeme stretnúť s malým vtáčaťom, ktoré sa zjavne dostalo na miesto, kam nepatrí. V prvom rade nie je dobrý nápad vziať ho domov a postarať sa oň. Menšie druhy vtákov sú veľmi krehké a náchylné na rôzne zranenia, výkyvy teploty a nesprávne nastavenie kŕmenia či nevhodnú potravu. Starostlivosť o mladé vtáča je navyše časovo náročná a nesprávnym prístupom môžeme spôsobiť viac škody ako úžitku. Všetky voľne žijúce vtáky sú u nás zákonom chránené.
Najprv si vtáča dobre poobzerajte: aké je veľké, či nie je zranené, aké je staré, či má otvorené oči, či je už operené, či vie lietať alebo len poskakuje po zemi. Mnohé vtáčie mláďatá totižto vyskakujú „predčasne“ ešte pred úplným dorastením krídlových letiek. Nevedia lietať, poskakujú alebo, v prípade sov, lezú po stromoch a volajú na svojich rodičov. Tí ich bez problémov nájdu a kŕmia ich. Takéto mláďatká, drozdy, žltochvosty, sovy a pod., nechávame tam, kde sme ich našli.
Ak ide o miesto, kde sa často pohybujú mačky, kuny alebo psy, môžeme im pomôcť premiestnením na vyvýšené, bezpečnejšie miesto. Vtáča môžete opatrne chytiť, rodičia ho kvôli vášmu pachu neopustia, len málo vtáčích skupín má lepší čuch, v prírode sa orientujú skôr pomocou zraku a sluchu. Aj keď ho premiestnite mimo dosah predátorov, stále to nie je záruka úspešného vyhniezdenia. Miera úmrtnosti je u vtákov v tomto veku veľmi vysoká. Manipulácia so zraneným vtáčaťom musí byť nanajvýš opatrná.
Ak vtáča nie je zranené a nejde ani o predčasného „skokana“, treba sa poriadne okolo seba poobzerať. Hľadajte vtáčie hniezdo - kôpku konárikov, machu a slamy, či najrozmanitejšieho materiálu. Niektoré hniezda sú však veľmi precízne ukryté, či už v dutinách, na stromoch, v domoch, v kroví, štrbinách, alebo aj na zemi. Prehľadajte každý centimeter všade okolo vás a nájdite vtáčie hniezdo, z ktorého vtáča vypadlo. Aby ste sa uistili, či je to jeho skutočný domov, nahliadnite do hniezda opatrne. Pri každom vtáčom hniezde zachovávajte pokoj a ticho. Ak nájdete hniezdo, ktoré patrí k danému druhu, neváhajte mláďa doložiť. Dávajte pritom obrovský pozor, aby z hniezda nevypadli aj ostatné operence. Po vložení do hniezda na chvíľu hniezdo prekryte šatkou alebo tričkom, nech sa vtáky ukľudnia.
Ak hniezdo nenájdete a ide evidentne o veľmi mladé vtáča, kontaktujte odborníkov. Niekedy je najlepšia pomoc doložiť takéto mláďa do iného hniezda rovnakého vtáčieho druhu, rodičia sa zvyknú takéhoto „najdúcha“ ujať. Ak ste si istý, že ste takéto „príbuzné“ hostiteľské hniezdo našli, mláďa doňho doložte a sledujte z diaľky, či ho rodičia kŕmia.
Ak sa vám to nepodarí alebo neviete, čo s ním, kontaktujte miestne príslušné odbory starostlivosti o životné prostredie okresných úradov alebo záchranné a rehabilitačné stanice. V prípade núdze môžete zavolať aj na linku 112. Ak vám nikto nedokáže pomôcť, potom nasleduje domáca starostlivosť, ktorá by mala byť len dočasná, kým sa vták nedostane do rúk odborníkovi.
Pri domácej starostlivosti je dôležité vytvoriť mláďaťu provizórne hniezdo v krabici, napríklad z gázy, slamy, sena, vlny, bavlny, ústrižkov látok. Zabezpečte mu suché a teplotne stabilné miesto, nie na priamom slnku ani vo veľkom chládku. Ak je mláďa ešte veľmi malé so zavretými očami, je nevyhnutné ho zahrievať, pretože sa rýchlo podchladí. Je možné použiť nahrievacie vankúšiky, lampičku na mierne zahrievanie, alebo ho dočasne umiestniť blízko zdroja tepla.
Prvým krokom je poskytnúť mláďaťu vodu, ktorú mu treba opatrne aplikovať pomocou striekačky alebo kvapkadla. Vtáky majú v zobáku dýchaciu trubicu, preto je potrebné vodu aplikovať buď za ňu, pred ňu, alebo len na okraj zobáka.
Mláďa musíme kŕmiť živočíšnou potravou, nie semienkami, cukrom ani ľudským jedlom. Potrava by mala byť prirodzená, ako sú larvy, dážďovky, muchy, v závislosti od druhu vtáka. Intenzita kŕmenia závisí od veku a druhu. V tejto fáze je najlepšie sa poradiť priamo s odborníkmi. Nesprávne zvolená potrava či veľkosť dávky môže vtáka zabiť.
Pri kŕmení je dôležité byť maximálne opatrný pri otváraní zobáka, mláďatá majú veľmi jemné čeľuste a kosti. Ak nemáte možnosť zohnať prirodzenú potravu, môžete použiť náhrady ako vaječné bielko, tvaroh, mäso z psej konzervy, gamarusy namočené vo vode, kúsky vareného kuracieho mäsa, múčne červy. Dôležité je preferovať ľahšie stráviteľnú potravu a striedať ju.
Najdôležitejšia zásada pri starostlivosti o vypadnuté mláďa je skrátiť ju len na nevyhnutný čas, aby sa neprichýlilo k človeku a mohlo byť vrátené späť do prírody. Šance na prežitie mláďaťa sú mimo hniezda a v ľudskej opatere veľmi malé.
tags: #vrabec #domovy #hniezdenie