Na konci roka 2024 mali byť postavené tisícky štátnych nájomných bytov, stále však nestojí ani jeden. Ľudia stále čakajú na prvé byty s výrazne nižším nájomným ako sú ceny na trhu, ktoré sľubovalo hnutie Sme rodina ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Tento projekt, prezentovaný ako kľúčové riešenie narastajúcej nedostupnosti bývania, sa potýka s vážnymi problémami a jeho napĺňanie je spochybňované kontrolnými orgánmi aj odbornou verejnosťou.
Sľuby a realita štátneho nájomného bývania
Hnutie Sme rodina, ktoré bolo súčasťou vládnej koalície v rokoch 2020 až 2023, si dalo za jeden zo svojich hlavných cieľov zabezpečiť dostupné bývanie prostredníctvom štátom podporovaného nájomného bývania. Boris Kollár, líder hnutia a vtedajší predseda Národnej rady, v máji 2021 predstavil víziu napĺňania tohto sľubu. Cieľom bolo postaviť do roku 2030 až 100-tisíc štátnych bytov, pričom nájomné malo byť o 30 až 50 percent lacnejšie v porovnaní s cenami na komerčnom trhu. Pre ilustráciu, ak by si dnes niekto prenajímal byt za 600 eur mesačne, v štátnom nájomnom byte by mohol platiť len 300 až 400 eur.
Napriek týmto ambiciózam sa však situácia vyvíja pomaly. Kontrolóri Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vyčítajú, že ani po rokoch neplní účel, pre ktorý bola zriadená. Webová stránka, kde sa mohli záujemcovia registrovať, stále nefunguje a samotné byty stále nestoja.
Nejasnosti vo financovaní a legislatívny proces
Jednou z hlavných príčin meškania a neúspechu projektu sú nejasnosti týkajúce sa zvoleného modelu financovania. Kontrolný úrad upozorňuje na to, že sľuby o dostupnejšom bývaní sa doposiaľ nenaplnili práve z tohto dôvodu. Predseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy okrem iného poukazuje aj na spôsob, akým bol v roku 2022 prijatý zákon o štátom podporovanom nájomnom bývaní. „Tento komplexný zákon nebol do parlamentu predložený z pozície vlády, ale išlo o neštandardný postup, lebo nová legislatíva išla cez poslanecký návrh,“ uviedol.
Hnutie Sme rodina však s touto výčitkou nesúhlasí. Generálny manažér a podpredseda hnutia Marián Labanič pre Pravdu uviedol: „Vyjadrujeme veľké počudovanie nad tým, že nám je vytknutá použitá forma legislatívneho procesu. Každý poslanec Národnej rady má v zmysle ústavy SR právo zákonodarnej iniciatívy a je to jeho plné právo.“
Európska komisia a štátna pomoc
Ďalším problémom, ktorý spomaľuje realizáciu projektu, je posudzovanie Európskou komisiou. Od apríla 2023 Európska komisia, najvyšší výkonný orgán Európskej únie, ktorý dohliada na to, aby nedochádzalo k zneužitiu dominantného postavenia na trhu a nezasiahlo sa tak do voľnej hospodárskej súťaže, posudzuje, či päťpercentná úľava na DPH pre súkromné firmy, ktoré majú výstavbu realizovať, nie je nedovolenou štátnou pomocou.
Súčasná vláda na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer) však v budovaní dostupnejšieho nájomného bývania chce pokračovať. Minister Ladislav Kamenický (Smer) pre STVR uviedol: „Dostupnosť bývania, vzhľadom na to, že sa zvýšili úrokové sadzby, sa zhoršuje. Preto treba, aby štát podporoval nájomné bývanie. Záujemcovia o takéto investovanie na Slovensku sú, podobne ako v Rakúsku. Ak Európska komisia povie, že je to nedovolená štátna pomoc, tak sa musí nájsť iný model, ktorým by sa to robilo.“
Finančné prostriedky a neefektívne vynakladanie
Kontrolný úrad vo svojej správe sumarizuje, že od roku 2021 až do roku 2024 bolo na prípravu modelu štátneho nájomného bývania a činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vynaložených vyše päť miliónov eur. „Na činnosť agentúry boli vynakladané finančné zdroje, rástol počet zamestnancov a významne do jej hospodárenia vstúpili od septembra minulého roka aj výdavky súvisiace s prenájmom,“ povedal šéf kontrolórov.
Agentúra obstarala počas svojej existencie právne poradenstvo za vyše 270-tisíc eur napriek tomu, že mohla využiť právne služby Úradu vlády. Okrem toho zástupcovia agentúry podpísali nájomnú zmluvu do roku 2032 za vyše jeden milión eur, pričom podmienky od jej prípadného odstúpenia sú v neprospech inštitúcie. Na výsledky kontroly reagovala aj samotná agentúra, ktorá uviedla, že bola oboznámená s výsledkom kontroly a berie na vedomie stav, v ktorom sa nachádzala počas bývalého vedenia.
Nárast cien nájmov a odchody mladých z domácností
Problém s dostupnosťou bývania sa prejavuje aj v rastúcich cenách nájmov. Priemerná cena nájomného sa v jednotlivých krajoch líši, najviac - od 600 do 700 eur za mesiac - dáte v Bratislave za dvojizbový byt. V ostatných krajoch je to okolo 600 eur. Trojizbové byty sú ešte drahšie.
Tento trend má vážne dôsledky pre mladých ľudí. Až 70 percent ľudí vo veku od 25 do 29 rokov stále žije s rodičmi a ich priemerný vek, keď z domácnosti rodičov odchádzajú, je 31 rokov. Situácia sa začala výraznejšie zhoršovať pred dvoma rokmi, teda v dobe, keď začali výrazne rásť úrokové sadzby.
How Did We Create the Housing Crisis?
Boris Kollár: Sľuby, nehnuteľnosti a súkromný život
V súvislosti s projektom štátnych nájomných bytov sa často spomína meno Borisa Kollára, lídra hnutia Sme rodina a bývalého predsedu Národnej rady. Kollár je známy nielen svojou politickou kariérou, ale aj rozsiahlym majetkom a početnou rodinou. Oficiálne je otcom 17 detí so 14 ženami.
Počas svojho pôsobenia vo verejných funkciách si Kollár zabezpečil luxusné bývanie nielen pre seba, ale aj pre svoje partnerky. Jednou z nich bola podnikateľka Laura Vizváryová, ktorej kúpil dom v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Tento dom, s dvojpodlažnou stavbou a zastavanou plochou 112 metrov štvorcových, sa podľa katastra stal jej majiteľkou v júli 2024. Ceny podobných víl v tejto lokalite sa pohybujú okolo 500-tisíc eur a na dome nie je viazaná žiadna hypotéka.
Vzťah Kollára a Vizváryovej, ktorý trval od roku 2019 a v ktorom sa im narodil syn Abner, sa však v poslednom období rozpadol. Hoci sa obaja snažia komunikovať v rodičovskej a pracovnej rovine, dôvody rozchodu zostávajú predmetom špekulácií. Laura Vizváryová zdôrazňuje, že rodina je pre ňu hodnota a prirodzené zázemie, zatiaľ čo Boris Kollár naznačil, že momentálne plánuje užívať si slobodu.
Okrem domu pre Lauru Vizváryovú vlastní Boris Kollár viacero lukratívnych nehnuteľností. V majetkovom priznaní za minulý rok uviedol vlastníctvo bytu, dvoch rodinných domov a záhrad v Starom Meste v Bratislave, ako aj rodinný dom s pozemkom v Hubiciach. Jeho majetok zahŕňa aj nehnuteľnosti v zahraničí, konkrétne dom v Thajsku, chatu v Rakúsku, dva byty v Španielsku a stavbu v Dubaji. Okrem nehnuteľností vlastní aj umelecké diela, zbierku hodiniek a šperkov, má vklady v bankách, pohľadávky, ochranné známky, cenné papiere a obchodné podiely v deviatich spoločnostiach.
Ďalšou bývalou partnerkou Borisa Kollára je Barbora Richterová, matka jeho syna Artura. Tá sa od minulého roka teší apartmánu v lyžiarskom rezorte na Donovaloch, v Residence hoteli. Zaujímavosťou je, že tento hotelový komplex má minulosť spojenú s Marianom Kočnerom a kauzami súvisiacimi s vratkami DPH. V minulosti bol apartmán v tomto hoteli spájaný aj s bratislavským županom Jurajom Drobom.
Budúcnosť nájomného bývania
Napriek komplikáciám a kritike sa súčasná vláda snaží nájsť riešenie pre dostupnosť bývania. Hľadajú sa nové modely financovania a spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa projekt štátom podporovaného nájomného bývania napokon zrealizoval. Kľúčové bude, či sa podarí prekonať legislatívne a inštitucionálne prekážky a či sa európske pravidlá štátnej pomoci nebudú naďalej stavať do cesty realizácii tohto ambiciózneho projektu. Zatiaľ však mladí ľudia a rodiny na Slovensku na dostupné bývanie stále čakajú.