V dnešnom svete, kde sme neustále vystavení prívalu informácií a rôznych vplyvov, sa otázka autenticity stáva čoraz naliehavejšou. Je možné zostať nedotknutý vonkajšími tlakmi a zachovať si vlastnú identitu? Zostať sám sebou je nielen dôležité, ale často aj nevyhnutné pre plnohodnotný život. Nikto nechce byť ovládaný ako bábka alebo sa stať súčasťou bezduchého stáda.
Rodina ako prvý formujúci vplyv
Už od útleho detstva sú na nás ako na mladých ľudí primárne formujúco pôsobiacimi činiteľmi naši rodičia a príbuzní. Prostredníctvom výchovy, rodinných vzťahov, príkazov, zákazov, odporúčaní a varovaní sa nás snažia usmerniť a vychovať z nás "správnych" ľudí. Tieto vplyvy nepochybne pretvárajú našu osobnosť. V ideálnom prípade nás menia k lepšiemu, posilňujúc pozitívne vlastnosti a formujúc morálne hodnoty. Avšak, ako môžu na deti vplývať rozvrátené rodinné prostredia, neustále konflikty a zanedbaná výchova? Tieto negatívne skúsenosti môžu viesť k formovaniu narušených vzorcov správania a skreslenému vnímaniu seba samého aj sveta.
Priateľstvá a skupinové dynamiky
Po rodine prichádza na rad okruh priateľov, ktorý sa s nástupom do materskej školy stáva neoddeliteľnou súčasťou nášho života. S priateľmi zdieľame podstatnú časť voľného času, radosti, strasti, nápady a dobrodružstvá. V partách, ktoré sa prirodzene formujú, nie je výnimkou skúsenosť s cigaretami, alkoholom, či v dnešnej dobe bohužiaľ stále populárnejšou marihuanou. V takomto skupinovom prostredí jedinec často získava pocit anonymity a bezpečia, čo ho môže povzbudiť k činom, na ktoré by inak ani nepomyslel, alebo by ich dokonca odsúdil. Priatelia nás však môžu aj posúvať vpred, povzbudzovať a nakaziť nás zápalom pre dobrú vec.
Spoločnosť a médiá: Konzumná džungľa informácií
Ďalšími nezanedbateľnými faktormi, ktoré formujú súčasného človeka, sú spoločnosť a médiá. Spoločnosť, ktorej morálka je často pochybná, a médiá, ktoré sa nehanbia siahať po bulvárnych témach, vytvárajú komplexné prostredie. Z televízie popri náučných programoch prijímame aj agresivitu a násilie. Reklamné triky sa snažia zmiasť spotrebiteľov sloganmi a umelými úsmevmi. Internet, ako samostatná kapitola, predstavuje obrovské množstvo informácií aj dezinformácií, a umožňuje spojenie s rôznorodými ľuďmi z celého sveta. Toto všetko sú negatívne aj pozitívne vplyvy zhromaždené na jednom mieste.
Hľadanie identity v mori trendov
Keď sa pozrieme okolo seba, zistíme, že mnohí mladí ľudia sa snažia byť za každú cenu "svoji". Nie vždy však volia vhodné prostriedky, ako napríklad sebapoškodzovanie, alkohol či drogy. A často ich snaha o originalitu vedie k napodobňovaniu iných. Takto vznikajú rôzne teenagerské subkultúry. Na internetových blogoch môžeme nájsť prívržencov štýlu EMO s heslom: "Emo prišli na svet, aby odišli," pričom ich záľubou je smútok a sebapoškodzovanie. Existujú aj stúpenci rôznych hudobných štýlov alebo ľudia, ktorí sa združujú kvôli spoločným tvorivým záujmom.
Výzva zostať sám sebou
Je ťažké zostať sám sebou? Bezpochyby áno. Niektoré faktory, ako výchova či prostredie, nedokážeme ovplyvniť. Z iných však máme možnosť vybrať si to, čo je pre nás prospešné. Otázka, čo dnes naozaj znamená byť sám sebou, je subjektívna a hodná dlhých diskusií.
V súčasnosti nemáme režim, ktorý by nám okato diktoval, čo máme robiť, čo sa nám má páčiť a čo si máme myslieť. Na prvý pohľad si každý môže užívať slobodné bytie podľa vlastných predstáv. Na druhej strane však žijeme v spoločnosti, ktorá nám neustále niečo diktuje. Len na rozdiel od minulého režimu ju môžeme ignorovať bez vážnych následkov. Rizikom však je, že budeme žiť na jej okraji.
Spoločnosť strednej Európy má dynamickú konzistenciu. Niekedy nie je zlé ísť s prúdom. Záleží na človeku, pretože aj prúd musia smerovať silní jedinci. Väčšina ľudí sa však len vezie. "Dyskanti", ktorých poznáte na prvý pohľad podľa priliehavého, okázalého a neraz drahého oblečenia, s mizivým IQ a jediným cieľom - zohnať peniaze na ďalší víkend, aby sa mohli poriadne zblázniť, zatančiť si, pobiť sa a vrátiť sa domov. Toto je slabšia väčšina. Potom sú tu tí silnejší: trochu inteligentnejší, akčnejší a vo svojom obore všemocní. Sú to DJ-i, ktorí sa snažia zabaviť masy. Nie je to len o selekcii hudby, ale aj o pochopení nálady v sále, správnom mixovaní a moderovaní.
Existujú však aj iní ľudia - výnimoční, vytrvalí, ktorí sa stavajú proti prúdu. Nenechajú sa strhnúť, ale ani odplaviť bokom. Títo jedinci vytvárajú nové "korytá". Aby sa tak stalo, musia byť nezvykle inteligentní a vo svojom odbore zbavení. Takto vznikli napríklad súčasní vyznavači šermu - historického, scénického či dreveného. Pôvodne skupina outsiderov, ktorí čítali fantasy a sci-fi, sa dnes rozrástla do početných komunít, ktoré zakladajú občianske združenia, spisovateľské fandomy, hudobné kapely a šermierske skupiny. Sú to rôzni ľudia, ale všetci majú jedno spoločné - radi čítajú, počúvajú hudbu a zaujímajú sa o históriu.
Cesta k sebapoznaniu: Experimentovanie a prijatie
Byť sám sebou je predovšetkým o sebapoznaní. Aby človek vedel, kto je, musí zistiť, čo ho skutočne napĺňa a ako chce prežiť svoj život. To nezistí tak, že bude robiť veci len preto, že ich robia iní, alebo preto, že sa bojí, čo povedia ľudia. Musí byť svojím spôsobom rebelom a robiť veci tak, ako ich cíti, aj keď sa to nemusí páčiť všetkým. Skúšať rôzne činnosti, práce, spoznávať nových ľudí. Aj pár poriadnych životných lekcií môže pomôcť nasmerovať nás k tomu, čo je v živote naozaj dôležité. Byť raz v živote úplne zlomený nie je na škodu; práve vtedy sa z nás môžu rodiť tí, akými naozaj chceme byť.
Keď človek zistí, čo ho robí šťastným, nemal by sa toho pustiť. Ľudia na smrteľných posteliach najčastejšie ľutujú, že neurobili veci, ktoré si želali, lebo sa báli.
Dôsledky pretvárky a dôležitosť autenticity
Prečo je dôležité byť sám sebou?
Autentické vzťahy: Ak sa chceme v živote tešiť zo skutočne pevných a úprimných vzťahov, nemôžeme sa hrať na niekoho iného. Pritiahneme si len ľudí, ktorých ohúri naša maska, a naše vzťahy budú povrchné. Aj keď zbalíme atraktívneho partnera, ak sa nezamiluje do nás skutočných, vzťah nemá budúcnosť. Neustále pretvarovanie je vyčerpávajúce a môže viesť k psychickým či fyzickým ochoreniam. Existuje niekto, kto by za nás, skutočných, vraždil. Niekto, pre koho sme snom presne takí, akí sme.
Vlastné šťastie: Potláčanie skutočných emócií a povahy je nenormálne vyčerpávajúce a stresujúce. Môže to viesť k fyzickým problémom alebo k uvedomeniu si, že žijeme život, ktorý nenávidíme, a roky nám nikto nevráti. Názor spoločnosti nám nezaplatí účty, ani nás neurobí šťastnými.
Vzťah k sebe samému a vonkajšie vplyvy
Položme si otázku: Kto som? A aký vlastne som? Som plnohodnotný, rozumne uvažujúci človek, alebo len "hranolček so srdcom z kameňa"? Kladieme si tieto otázky každé ráno, no obraz v zrkadle je nemý. Často premýšľame, aké by to bolo, keby sme boli na svete sami. Zistíme však, že svet by bol prázdny, pretože práve vďaka ľuďom, blízkym, priateľom a rodičom poznáme sami seba. Lásku spoznáme, keď nás pohladí mama. Bolesť, keď utrpíme ranu. Krivdu, keď nám dievča zlomí srdce.
V živote potrebujeme niekoho, kto nás vedie. V detstve to boli rodičia. Teraz, na prahu dospelosti, sa musíme rozhodovať sami. Priatelia sú tí, na ktorých nikdy nezabudneme. Mať priateľov je to najkrajšie na svete a ozajstní priatelia nemajú tajomstvá.
Ideálom človeka nebol vždy bojovník, ale vzdelaný jedinec, schopný žiť v ústraní, zahľadený do krás prírody či umenia, hľadajúci múdrosť a harmóniu. Nechcieť nič a rozdať všetko, neveriť nikomu a veriť v seba samého, byť sám sebou a nebyť sám - to je cesta k rozdávaniu šťastia iným. Dôležité je mať otvorené oči a srdce a lásku odplácať láskou. Priateľstvo je ako jemná kvetina, o ktorú sa treba starať s trpezlivosťou.
Prekonávanie sebakritiky a vnútorných pochybností
Každý z nás sa porovnáva, vedome či nevedome. Porovnávanie môže byť motiváciou, ale aj zdrojom pochybností o sebe samom, palivom na depresie a pocit menejcennosti. Sociálny tlak na perfekcionizmus je obrovský. Sociálne siete nám ukazujú úžasné športové výkony, perfektné postavy, mohutné svaly. Vidíme len výsledok, nie námahu, kapitál (finančný, rodinný, lokálny, vzťahový), ktorý za tým stál.
Nemárnite čas dosahovaním cieľov druhých. Vy predsa najlepšie viete, kde začínate a kam chcete ísť. Sami najlepšie poznáte svoje schopnosti. Stačí byť každý deň len o štipku lepší ako včera. Vnútorné pochybnosti sa rozplynú, budete si slobodne vyberať svoj vlastný osud.
Porovnávanie sa s ostatnými môže slúžiť na kontrolu, ale nemalo by byť hlavným pohonom. Skôr ako štartér. Najprv sa pozrite na seba, na svoj začiatok, svoju cestu a svoj cieľ.
Kontrola nad vlastnou mysľou: Rozlišovanie medzi "moje" a "cudzie"
Za všetkým sa môže skrývať naša nenápadná a nevinná myseľ. Mať svoju myseľ pod kontrolou znamená rozlišovať, ktorá myšlienka je naša a ktorá je cudzia, podsunutá nám niekým iným. Najväčší vplyv na naše myslenie majú najbližší, autority, verejnosť, systém, prostredie, spoločnosť a médiá.
Vplyv rodičov, starých rodičov, učiteľov, trénerov sa v dospelosti môže prejaviť ako limitujúce presvedčenia: "Keď sa nebudeš učiť, nič z teba nebude!", "Si šikovný, ale lenivý!", "Keď budeš toľko jesť, nikto ťa nebude chcieť!" Tieto "dobre mienené rady" sa stávajú silnými presvedčeniami, na základe ktorých sa správame a rozhodujeme. Ak k nim pripočítame očakávania okolia a cudzie myšlienky, nie divte sa, že sme kýmkoľvek, len nie sami sebou.
Nižší vplyv na našu myseľ a život začína v detstve zo strany našich rodičov, ktorí sú prvými autoritami v našom mikrosvete. Okrem rodičov sú to ešte všetky dospelé autority, s ktorými deti prichádzajú do pravidelného kontaktu. Viete si predstaviť, ako dokážu limitovať a brzdiť človeka v dospelosti vyslovené myšlienky typu: “Keď sa nebudeš poctivo učiť, nič z teba nebude! Si možno šikovný, ale strašne lenivý! Keď budeš toľko jesť, nikomu sa nebudeš páčiť a nikdy sa nevydáš! Všetci muži sú nepodarení a ty dcéra moja si poriadne vyberaj! Všetky ženy sú rovnaké a chcú len jedno….! Keď nebudeš poriadne trénovať, budeš priemerná! Radšej buď ticho, ako by si mal povedať blbosť! Tieto “dobre mienené rady” sa v plnej paráde prejavia ako silné presvedčenia v dospelosti, na základe ktorých sa správame, reagujeme, konáme a rozhodujeme. Ak k týmto vzorcom a presvedčeniam z minulosti pripočítame ešte očakávania okolia /rodiny, práce, priateľov/ a cudzie myšlienky, ktoré nám vstupujú do hláv v súčasnosti, nečudujme sa, že sme kýmkoľvek, len nie sami sebou. Nič však nie je stratené, no práce je neúrekom.
Ak cudziu myšlienku prijmeme za svoju, prestávame mať nad ňou kontrolu. Kontrolovať môžeme len to, čo poznáme a dostatočne si uvedomujeme. Ako rozlíšiť medzi tým, čo je naše a čo cudzie? Možno tak, že si uvedomíme, čo nám robí dobre a čo nám prospieva. Čo v nás nevyvoláva strach, obavy, stres a čo nepociťujeme ako nátlak. K tomu však potrebujeme spoznať samých seba. Ak spoznáme samých seba, spoznáme aj to, čo nám robí dobre, čo nám prospieva, čo chceme a nechceme, a tiež to, čo je cudzie a čo naše.
Znovuobjavenie vlastnej jedinečnosti
"Nedostávame to, čo chceme. Dostávame to, o čo sa pričiníme." Hľadáte odpovede na otázky "Kto som?" Tieto inšpiratívne workshopy vám dajú zopár dobrých tipov ako porozumieť samým sebe, znovuobjaviť svoju jedinečnosť, ako napĺňať svoje vlastné predstavy, dôverovať vo vlastné schopnosti, nachádzať zdroje a znovuobjaviť skrytý potenciál. Buďte sami sebou so Životom s koučom, ale keď už v tom budete, snažte sa byť ku sebe čo najviac úprimní.
Život ide rýchlo. Nechcieť byť otrokom vlastných pochybností, ale slobodne kráčať vpred s nádejou. Je to každého voľba, ako žiť. A aj keď to bude ťažké, spojené s hnevom, je to pochopiteľné. Nezostaňte stáť, aj keď vám dajú pod nohy pascu. Vaše pocity neprečítajú, aj keď vás budú súdiť.
Prekonávanie osamelosti v dobe prepojenia
V dobe neustáleho kontaktu a spojenia sa mnohí z nás cítia osamelí. Žijeme v období, keď sme v neustálom kontakte so svetom cez sociálne siete, elektronickú poštu a mobilné telefóny, no pritom sa cítime viac odosadení ako kedykoľvek predtým. Prečo je tomu tak? Prečo sa mnohí z nás cítia osamelí aj v spoločnosti ľudí?
Osamelosť nemusí byť len fyzický stav, keď sme sami doma alebo mimo spoločnosti. Môže to byť aj pocit, ktorý zažívame v strede rušného davu, keď sa cítime nepočutí a nepoznaní. Pre mňa osobne je osamelosť stavom mysle, kedy sa cítim odtrhnutý od skutočnosti, nedostatočne počutý a nepochopený. Môže to byť dôsledok nedostatku hlbokých a autentických vzťahov, ktoré nám poskytujú pocit pravého spojenia s inými ľuďmi.
Ako sa teda vymaniť z tejto osamelosti? Možno odpoveď spočíva v hlbšom a autentickejšom prepojení s inými ľuďmi. Namiesto toho, aby sme sa snažili udržiavať ploché vzťahy cez sociálne siete a elektronickú komunikáciu, mali by sme sa snažiť investovať čas a energiu do skutočných stretnutí a rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú nám dôležití. Možno je to práve táto hĺbka a autenticita, ktorá nám môže pomôcť prekonať pocit osamelosti a nájsť pravé spojenie s ostatnými.
Nechcem byť sám medzi ľuďmi. Chcem prežívať skutočné vzťahy a prepojenia s ostatnými, ktoré ma napĺňajú a obohacujú.