Súdnictvo na Slovensku opäť raz čelí prípadu, ktorý vyvoláva vážne otázky o integrite a transparentnosti jeho predstaviteľov. Bratislavský krajský sudca Milan Chalupka bol právoplatne zbavený funkcie Najvyšším správnym súdom SR (NSS SR) pre závažné porušenia zákona týkajúce sa jeho majetkových pomerov a sudcovskej etiky. Tento prípad, hoci sa týka jedného jednotlivca, poukazuje na širšie problémy v systéme a na potrebu neustáleho preverovania a dodržiavania vysokých štandardov, ktoré sa od sudcov očakávajú.
Príbeh takmer 700-tisíc eur a nevysvetlených majetkov
Príbeh Milana Chalupku sa začal zviditeľňovať pred dvoma rokmi, keď sa jeho majetkové priznania dostali do pozornosti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Policajti si všimli, že sudca roky nevypĺňal detailne svoje majetkové priznanie, čo je základná povinnosť každého sudcu. Následné vysvetlenia, ktoré predkladal Súdnej rade a disciplinárnemu senátu, sa ukázali ako nedostatočné a plné rozporov.
Kuriózna verzia, ktorú sudca prezentoval, spočívala v tvrdení, že jeho štvorčlennú rodinu, žijúcu v dome s bazénom a financujúcu dovolenky, živia prevažne jeho rodičia zo svojho dôchodku. Táto výpoveď vyvolala pochybnosti o reálnom pôvode značných finančných prostriedkov, ktoré sa objavili na účtoch jeho maloletých detí. Celkovo malo ísť o sumu takmer 700-tisíc eur, ktorú sudca deklaroval ako vklady svojich synov.
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu: Nenávratné zbavenie funkcie
Päťčlenný senát Najvyššieho správneho súdu SR napokon neprijal vysvetlenie sudcu Chalupku a dňa 2. októbra ho odvolal z funkcie. Dôvodom bolo porušenie povinnosti deklarovať svoje majetkové pomery v súlade so zákonom. Senát zároveň uznal sudcu vinným z porušenia povinnosti dodržiavať zásady sudcovskej etiky a hodnoverným spôsobom preukázať pôvod svojho majetku.
Disciplinárny senát, ktorému predsedal sudca Michal Matulník a ktorého členmi boli sudkyňa Anita Filová, sudca Michal Dzurzdík a prísediaci Jitka Johana Hasíková a Vojtech Vladár, rozhodol jednomyseľne. Sudcovi sa podľa zistení posledných desať rokov darilo nemíňať takmer nič zo svojho zárobku, pričom v niektoré roky mal na účte dokonca aj prírastky. Náklady na rodinný život boli u Chalupkovcov minimálne, takmer na nule.
Advokát Milana Chalupku, Rastislav Palovič, sa snažil obhájiť svojho klienta tvrdením, že žije "netradičným spôsobom života" a zvolil "netradičný právny konštrukt", avšak jeho majetok nemusel byť nadobudnutý nečestne. Táto argumentácia však disciplinárny senát nepresvedčila.
Proces pred disciplinárnym senátom: Pochybnosti a rozporuplné výpovede
Proces pred disciplinárnym senátom odhalil viacero nezrovnalostí vo výpovediach sudcu Chalupku. Senát sa snažil porozumieť rodinným pomerom a vysvetleniam, ktoré sudca predkladal. Hodiny pokojne vypočúval sudcu a kládol mu mnoho otázok. „Urobil som niečo v dobrej viere a napriek tomu sa nachádzam pred disciplinárnym senátom,“ vyjadril sa už pred rokom sudca.
Problémom sa ukázala práve "vysvetliteľnosť" jeho tvrdení. Kontrolná skupina súdnej rady už predtým zistila z bankových výpisov, že rozdiel medzi príjmom sudcu a prírastkom na účtoch bol pozitívny, čo znamenalo, že Chalupka nič zo svojho zárobku neminul. Vypočutý sudca tvrdil, že jeho rodina žila z darov od jeho rodičov a manželkiných rodičov, s minimálnymi výdavkami na rodinný dom a dokonca s minimálnou spotrebou jedla.
Pred disciplinárnym senátom sa sudca snažil svoje výroky pred komisiou upraviť a spochybňoval zápisnicu z neverejného vypočutia. Zvukový záznam však bol jednoznačný. Podobne ho nachytal aj disciplinárny senát, keď mal Chalupka vysvetliť, ako hradil v rokoch 2017 až 2020 náklady za liečebný pobyt v Rajeckých Tepliciach. Vždy tam platil v hotovosti, pričom tvrdil, že peniaze vyberal v bankomate priamo pri zariadení.
Nezrovnalosti sa objavili aj pri vysvetľovaní dovoleniek. Najprv tvrdil, že na ne vôbec nechodil, a potom sa ukázalo, že mal riadne vypísané dovolenkové lístky. Senát si predvolal aj členov Chalupkovej rodiny - otca, mamu, brata, manželku aj jej mamu s bratom. Rodičia a brat odmietli vypovedať. Manželka ochorela a na súd neprišla.
Širšie kontexty: Kríza dôvery v justícii a personálne problémy
Prípad Milana Chalupku sa odohráva v čase, keď slovenské súdnictvo čelí bezprecedentnej personálnej kríze, najmä na Ústavnom súde SR. Situácia sa stáva kritickou, keďže parlament má dlhodobé problémy s voľbou nových ústavných sudcov. V poslednom kole voľby sa na post ústavného sudcu neprihlásil žiaden kandidát, čo signalizuje hlbšie problémy v politickom procese výberu.
Poslanci už viackrát neúspešne volili kandidátov na ústavných sudcov, pričom sa opakovane nepodarilo získať potrebný počet hlasov. Do hry vstupujú aj politické dohody a strategické kalkulácie vládnej moci, ktoré spomaľujú proces obsadzovania dôležitých postov.
Okrem toho, verejnosť sleduje aj kontroly na Najvyššom súde, ktoré nariadilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Tieto kontroly sa týkajú rozhodovacej činnosti niektorých sudcov, ale aj podozrení z účelového prideľovania spisov. Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta vníma tieto kontroly ako neprípustný zásah do nezávislosti súdnej moci. Spory o právomoci ministerstva a súdu poukazujú na napätie medzi exekutívou a justíciou.
Záväzok k transparentnosti a spravodlivosti
Prípad Milana Chalupku je mementom, ktoré zdôrazňuje, že sudcovia musia nielen spravodlivo rozhodovať, ale aj bezúhonne konať a transparentne deklarovať svoje majetkové pomery. Porušenie týchto základných princípov podkopáva dôveru verejnosti v súdnictvo, ktoré je pilierom právneho štátu.
Hoci rozhodnutie o zbavení funkcie nie je právoplatné a sudca sa môže odvolať, verdikt disciplinárneho senátu vysiela jasný signál. Súdnictvo si nemôže dovoliť tolerovať pochybenia, ktoré spochybňujú jeho integritu. Zabezpečenie nestrannosti, spravodlivosti a transparentnosti je kľúčové pre udržanie dôvery občanov v inštitúcie, ktoré majú chrániť ich práva a slobody. Prípad sudcu Chalupku by mal byť impulzom k hlbšej reflexii a k posilneniu mechanizmov, ktoré predchádzajú podobným situáciám v budúcnosti.