Ceny energií, najmä elektriny, plynu a tepla, sú dlhodobo témou, ktorá rezonuje v slovenskej spoločnosti. Pre obyvateľov Bratislavy a celého Slovenska predstavujú tieto náklady významnú časť rodinných rozpočtov. Vláda SR sa snaží situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem energetickej pomoci a regulácie cien, no trhové mechanizmy a geopolitické vplyvy spôsobujú neustále fluktuácie. Článok sa detailne zameriava na tvorbu ceny energie pre byty v Bratislave, analyzuje súčasné a budúce cenové politiky, regulačné opatrenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a uvádza do kontextu aj nové možnosti ako sú dynamické tarify.
Štátna Energetická Pomoc a Jej Formy
V reakcii na rastúce ceny energií pristúpila vláda k viacerým opatreniam. Jednou z foriem pomoci sú takzvané "energošeky", ktoré boli rozposielané počas apríla. Tieto šeky slúžia ako kompenzácia za teplo v domácnostiach s centrálnym vykurovaním dodávaným teplárňou. Výška pomoci sa líši v závislosti od individuálnej situácie a spôsobu vykurovania bytu, pričom niektorí obyvatelia mohli dostať viacero šekov naraz. Dôležité je poznamenať, že distribúcia šekov sa mohla uskutočniť aj po sviatkoch. V prípade, že si adresát šek nestihol včas uplatniť, alebo mu v tom zabránili životné okolnosti ako sťahovanie či zmena trvalého pobytu, jeho nárok na poskytnutú sumu ostáva zachovaný a pomoc sa prehodnocuje.
Okrem priamej finančnej pomoci vo forme šekov, štát v minulosti garantoval aj stabilnú regulovanú cenu silovej elektriny pre domácnosti. Prostredníctvom memoranda medzi Ministerstvom financií SR, Ministerstvom hospodárstva SR a Slovenskými elektrárňami, a.s., bola cena elektriny pre domácnosti do roku 2024 stanovená na úrovni 61,21 eur za megawatthodinu (MWh) bez DPH. Tento záväzok sa týkal dohodnutého objemu 6,15 terawatthodiny (TWh) ročne, pričom spotreba slovenských domácností je približne 5,6 TWh ročne. Prebytočný objem mal byť využitý na dodávky lacnejšej elektriny pre nemocnice, domovy sociálnych služieb a školy. V rámci dohody sa minister financií zaviazal navrhnúť stiahnutie návrhu o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením.
Marcel Klimek: Cena elektrickej energie na Slovensku
Budúcnosť Cien Elektriny: Novely a Predikcie
Vývoj cien elektriny pre domácnosti v nadchádzajúcich rokoch naznačuje potenciálny nárast, ak vláda nezabezpečí masívne dotácie aj pre túto komoditu. Rýchla novela cenovej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) priniesla zmeny, ktoré ovplyvnia cenu elektriny v roku 2026. Pôvodne bola cena komodity, silovej elektriny, stanovená na 61 eur/MWh a pre rok 2026 sa predpokladal nárast na 78,15 eur/MWh pomocou koeficientu kckt. Nová novela však zvyšuje cenu komodity na 72,70 eur/MWh a koeficient kckt na 1,429719. Výsledkom je nová referenčná cena elektriny pre domácnosti na rok 2026 vo výške 103,94 eur/MWh. Tento nový predpis má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Vláda sa snaží zmierniť dopady rastúcich cien elektriny aj prostredníctvom memoránd so Slovenskými elektrárňami. Pôvodná dohoda z roku 2023 garantovala zvýhodnené dodávky elektriny pre domácnosti aj v rokoch 2025, 2026 a 2027, pričom cena mala postupne rásť. V roku 2025 sa predpokladalo zvýšenie ceny na 66,70 eur/MWh. Vláda však koncom roka 2025 určila cenu 61 eur/MWh ako všeobecný hospodársky záujem (VHZ), čo bolo následne upravené vykonávacou zmluvou vo februári 2025. Dodatok k memorandu na rok 2026 predpokladal nárast ceny na 72,70 eur/MWh. Napriek tomu regulátor ide zvýšiť aj koeficient kckt, ktorým sa táto cena násobí, čím sa celková cena dostáva na úroveň približne 103,94 eur/MWh. Metodika výpočtu koeficientu kckt nie je v podkladoch ÚRSO jasne objasnená. Nová cena sa blíži k aktuálnym trhovým cenám elektriny. Otázkou zostávajú aj už vydané cenové rozhodnutia ÚRSO pre dodávateľov elektriny na rok 2026, ktoré vychádzali z predchádzajúceho znenia vyhlášky a koeficientu 1,281147.
ÚRSO a jeho Rola v Tvorbe Cien
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zohráva kľúčovú úlohu v regulácii cien energií na Slovensku. Podľa vyjadrení ÚRSO, úrad využil v maximálnej miere všetky regulačné nástroje na zmiernenie nárastu trhových cien energií, ktoré boli ovplyvnené aj "neracionálnou politikou EÚ". Napriek snahám o stabilizáciu cien, pre domácnosti s tarifou D1 (priemerný byt, spotreba do 1 100 kWh ročne) sa predpokladané ročné náklady na elektrinu od januára 2026 zvýšia o 47,21 €. Pre domácnosti s tarifou D2 (bytové domy, spotreba 2 272 kWh) sa náklady zvýšia o 104,76 €. Pri rodinných domoch s plne elektrifikovaným vykurovaním a ohrevom vody (spotreba 9 000 kWh) sa očakáva nárast o 67,53 € ročne.
V oblasti dodávky plynu na rok 2026 bolo vydaných 25 cenových rozhodnutí. ÚRSO nezmenil maximálne sadzby za odberné miesto a mesiac, čím zabezpečil stabilitu fixných nákladov oproti roku 2025. Napriek tomu, v porovnaní so štátom dotovanými cenami z minulého roka, koncové ceny pre domácnosti stúpnu približne o 33 % v dôsledku nepriaznivého vývoja cien plynu na trhoch.
Predpokladané platby domácností za teplo v roku 2026 ukazujú len mierny medziročný nárast, ktorý nie je spôsobený cenou plynu, ale skôr zníženou celkovou spotrebou tepla. Úrad spracoval 108 návrhov na zmenu cien, pričom v 93 prípadoch ide o lokality s dominantnou dodávkou tepla domácnostiam. Očakávaný pokles objednaného množstva tepla a zníženie nákladov na palivo sú vyvážené rastom fixných nákladov v dôsledku investičného rozvoja. Platby za teplo sú výrazne ovplyvnené počasím, pričom vykurovanie tvorí približne dve tretiny spotreby. ÚRSO stanovuje maximálne ceny tepla, pričom skutočné náklady môžu byť nižšie a dodávatelia ich musia zúčtovať po skončení roka.
V oblasti vodného hospodárstva zásobuje 14 veľkých vodárenských spoločností pitnou vodou takmer všetkých obyvateľov pripojených na verejný vodovod. Zvýšenie cien v roku 2025 u štyroch veľkých spoločností znamenalo pre priemernú domácnosť nárast nákladov o 68 eur ročne s DPH.
Dynamické Tarify: Nová Možnosť pre Spotrebiteľov
Slovenské domácnosti sú zvyknuté na stabilné, regulované ceny elektriny. ÚRSO však začal verejne komunikovať možnosť využívania takzvaných "dynamických taríf", ktoré by spotrebiteľom mohli priniesť väčší manévrovací priestor pre zníženie svojich faktúr za elektrinu, ale zároveň so sebou prinášajú aj nové riziká. Dynamické tarify fungujú na princípe variabilnej ceny silovej zložky elektriny v závislosti od jej vývoja na trhu v reálnom čase. Cena sa mení každú hodinu, pričom ceny na nasledujúci deň sú známe deň vopred. To umožňuje zákazníkom optimalizovať náklady presúvaním odberu do lacnejších hodín.
Mechanizmus tvorby ceny pri dynamickom ocenení vychádza z hodinových cien elektrickej energie na krátkodobom trhu s elektrinou, organizovanom spoločnosťou OKTE, a.s. Cena na spotovom trhu sa mení každú hodinu a odráža vývoj dopytu a ponuky, situáciu na trhu, vplyv počasia a stav výroby. Referenčnou cenou pre nákup na spotovom trhu je cena zverejňovaná OKTE, a.s. Bratislava. Cena dodávky elektriny v režime s prevzatím zodpovednosti za odchýlku sa stanoví osobitne pre každý mesiac podľa vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný aritmetický priemer cien na dennom krátkodobom trhu.
Je dôležité rozlišovať medzi dynamickou cenou (neregulovanou) a dynamickou tarifou (regulovanou). Dynamická cena by mala byť cena elektriny, ktorá sa mení v reálnom čase priamo na základe trhových cien a nepodlieha cenovej regulácii ÚRSO. Dynamická tarifa, nazývaná aj sadzba DD9, je špeciálny produkt, pri ktorom pravidlá a spôsob výpočtu cien silovej elektriny zohľadňujú situáciu na burze a menia sa v určitých časových blokoch počas dňa, pričom stále podliehajú regulácii.
Od 1. októbra 2025 sa spotové ceny na slovenskom trhu určujú v 15-minútových intervaloch, čo znamená 96 cenových blokov denne. ÚRSO pripravuje legislatívu pre dynamické tarify a spolupracuje so správcom spotu, OKTE. Prechod na dynamické tarify bude dobrovoľný a má byť atraktívnejší aj pre zraniteľnejších odberateľov. V minulom roku využilo túto možnosť približne 27 tisíc odberných miest, z toho len 2 541 domácností k 1. januáru 2025. Predpokladá sa väčší záujem po osvetovej kampani. Všetci dodávatelia budú musieť ponúkať dynamické tarify, hoci presný termín nie je známy. Cieľom dynamických cien je motivovať domácnosti k efektívnejšiemu využívaniu energie.
Niektorí dodávatelia, ako napríklad SPP, ponúkajú produkt s dynamickou cenou elektriny, ktorý však nepodlieha cenovej regulácii a v súčasnosti ho nevyužíva žiaden odberateľ. Alternatívny dodávateľ Magna Energia zastáva názor, že aj na terajšiu zákonnú povinnosť ponúkať dynamické ceny sa vzťahuje regulácia, pričom dodávateľ nesmie prekročiť priemernú regulovanú cenu. Podľa riaditeľa Magny, kombinácia dynamických cien podľa spotových štvrťhodín a zároveň obmedzenia priemernej ceny je nevykonateľným produktom, pretože dodávateľ nevie riskovať, že spot prevýši regulačný vzorec.
Sieťové poplatky za distribúciu a prenos elektriny sú pevne stanovené ÚRSO a ich výška sa v čase nemení. Ani v prípade, že cena elektriny na spote je záporná, celková úspora nebude stopercentná, pretože k výslednej sume sa pripočítajú sieťové poplatky a dane. Dynamické tarify môžu byť ekonomicky výhodné najmä v jarných, letných a jesenných mesiacoch, kedy sú ceny elektriny na spote nižšie, často aj záporné, v dôsledku nadbytku energie z fotovoltických elektrární. V zimnom období sa ceny energií na spote držia na vyšších úrovniach. ÚRSO zatiaľ nešpecifikoval, či bude možné v priebehu roka prechádzať medzi regulovanými a dynamickými cenami. Priemerné ceny elektriny na spote vo februári 2026 sa pohybovali okolo 110 eur/MWh, v januári takmer 143 eur/MWh, pričom počet intervalov s cenami pod regulovanými bol malý. To naznačuje, že aj pri presunutí väčšiny spotreby na tieto časy, nemusí dôjsť k úspore oproti štandardným tarifám.