Trvalý pobyt na východe a práca v Bratislave? Na Slovensku nič nezvyčajné. Obvykle sa mimo svojho trvalého pobytu zdržuje takmer každý desiaty Slovák. Analytici Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR sa pozreli na to, aké to má dôsledky pre mestá z hľadiska ich financií. "Analytici Inštitútu finančnej politiky na MF SR sa pozreli na fenomén tzv. cépečkárov (cezpoľní obyvatelia, ktorých trvalé bydlisko sa odlišuje od miesta obvyklého pobytu). Analyzovali tzv. obvyklý pobyt, ktorý hodnovernejšie odzrkadľuje centrum ekonomického života a toky obyvateľstva, ako trvalý pobyt. Najväčší rozdiel medzi identifikovaným obvyklým a trvalým pobytom je predovšetkým v krajských mestách, ktoré pôsobia ako spádové oblasti pre okolie," vysvetľuje analýzu na svojej stránke ministerstvo financií. Podľa výsledkov analýzy sa obvykle mimo svojho trvalého pobytu zdržuje takmer každý desiaty Slovák. Celkový počet osôb na Slovensku, ktoré majú odlišný trvalý a obvyklý pobyt, je 461 tisíc (9 %). Spomedzi krajov je hlavným magnetom Bratislavský kraj so silnou dominanciou hlavného mesta, kam smerujú ľudia zo všetkých krajov. A o koľko viac by teda podľa analytikov získala z výnosu dane z príjmov fyzických osôb Bratislava, ak by si v nej prehlásili svoje bydlisko všetci ľudia, ktorí tam v skutočnosti bývajú? A aké kroky pripravuje magistrát, aby motivoval tu žijúcich mimobratislavských obyvateľov k prihláseniu sa na trvalý pobyt?
Daňové dôsledky a výzvy pre Bratislavu
Zámerom každého štátu je maximalizovať daňový výnos plynúci do jeho štátneho rozpočtu z príjmov daňovníkov podliehajúcich v ňom zdaneniu. V Slovenskej republike je tento proces komplikovaný medzinárodnými zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré majú nadradené postavenie nad vnútroštátnymi predpismi. Pre daňové účely je táto nadradenosť zabezpečená priamo ustanovením § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tieto zmluvy, ako aj iné medzinárodné dohody spadajúce pod článok 7 ods. 4 Ústavy SR, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR.
Princípom medzinárodných zmlúv je pridelenie práva na obmedzené alebo neobmedzené zdanenie príjmov štátu zdroja príjmov alebo štátu rezidencie osoby, čím sa zamedzí dvojitému zdaneniu. Určenie daňovej rezidencie je preto kľúčové. Daňovým rezidentom štátu sa stáva osoba, ktorá na jeho území spĺňa určité kritériá, napríklad pobyt dlhší ako 183 dní, existencia sídla alebo miesta vedenia. Takýto daňovník má v danom štáte neobmedzenú daňovú povinnosť, čo znamená zdanenie celosvetových príjmov.
V Slovenskej republike sa rozsah daňových povinností osôb na území Slovenskej republiky určuje na základe dvojakého prístupu: neobmedzená daňová povinnosť pre daňovníkov s rezidenciou na Slovensku a obmedzená daňová povinnosť pre tých, ktorí tu síce dosahujú príjmy, ale nie sú rezidentmi. Zákon o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava.
Trvalým pobytom sa rozumie trvalý pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky, ako aj pobyt cudzinca na základe udeleného povolenia na trvalý pobyt. Pri posudzovaní daňovej rezidencie je však dôležitá zásada prednosti skutkového stavu pred formálnym právnym stavom. Toto znamená, že skutočné bývanie a centrum životných záujmov môžu mať prednosť pred formálnym trvalým pobytom.
Zjednodušenie prihlasovania a motivácia k trvalému pobytu
"Účinný spôsob, ako motivovať ľudí k prihlasovaniu trvalých pobytov v Bratislave je spustenie rezidenčnej parkovacej politiky, na ktorej už mesto intenzívne pracuje. Na rokovanie zastupiteľstva by sa mala dostať už do leta tohto roka. Dôležité však je zjednodušiť aj prihlasovanie trvalých pobytov, lebo mnohí, ktorí tu žijú v podnájme, si trvalý pobyt prakticky nemôžu prihlásiť, pokiaľ im majiteľ bytu nedá súhlas. Team Vallo spolu so stranami Spolu-občianska demokracia a Progresívne Slovensko ešte pred komunálnymi voľbami predložil do parlamentu návrh zákona, ktorý by to značne zjednodušil, lebo každému by umožnil presmerovanie svojich daní do mesta, v ktorom reálne žije aj bez prehlásenia trvalého pobytu. Vyplýva to z rozpočtu, ktoré vedenie hlavného mesta na čele s primátorom Matúšom Vallom hodnotí ako základ realizácie kvalitatívnej zmeny v tom, ako Bratislava strategicky plánuje a rozhoduje."
Táto iniciatíva má za cieľ riešiť nespravodlivú situáciu, kedy mestské časti obhospodarujú infraštruktúru (škôlky, cesty, MHD) aj pre ľudí, ktorí síce v Bratislave žijú, ale trvalý pobyt majú inde. V prepočte by to malo znamenať minimálne 15 miliónov eur ročne pre Bratislavu a jej mestské časti. Odhaduje sa, že 60 až 150-tisíc ľudí v Bratislave reálne býva, avšak trvalý pobyt má inde na Slovensku. Títo obyvatelia využívajú služby mesta, ale neprispievajú do jeho rozpočtu prostredníctvom podielových daní.
Bežné dôvody zamietnutia žiadosti o trvalý pobyt v Japonsku
Podielové dane sú hlavným príjmom miest a obcí, pričom vznikajú z daní z príjmov fyzických osôb. Z celkového balíka ide 70 % obciam a mestám. Rozdelenie týchto prostriedkov je komplexné a zohľadňuje rôzne kritériá, ako napríklad počet obyvateľov s trvalým pobytom, počet detí v predškolských a školských zariadeniach, či vekovú štruktúru obyvateľstva. Bratislava má v tomto systéme špecifické postavenie, keďže jej vyšší koeficient odzrkadľuje predpoklad, že mesto priťahuje viac dochádzajúcich z okolitých obcí, na ktorých však peniaze z podielových daní nedostáva.
Určovanie daňovej rezidencie v medzinárodnom kontexte
V prípade, ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta vo dvoch alebo viacerých štátoch, vzniká tzv. "konflikt dvojitej rezidencie". Zmluvy o ZDZ riešia túto situáciu pridelením práva na zdanenie jednému zo štátov. V prevažnej väčšine zmlúv o ZDZ sa v článku 4 definuje "rezident zmluvného štátu". Podľa tejto definície je rezidentom osoba, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov podlieha zdaneniu v danom štáte z dôvodu bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo iného podobného kritéria.
Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby sa postupuje podľa hierarchie kritérií:
Stály byt (stály domov): Ide o byt, ktorý má fyzická osoba k dispozícii nepretržite a má charakter stáleho bývania. Opakom je pobyt s krátkodobým alebo časovo obmedzeným charakterom.
- Príklad: Pani Danka má trvalý pobyt v Poľskej republike, kde aj býva. Na Slovensku sa zdržiava len kvôli štúdiu, a hoci tu je dlhšie ako 183 dní, jej pobyt má charakter dočasný. Preto sa považuje za daňového rezidenta Poľska. Ak by sa však na Slovensku zdržiavala z dôvodu vykonávania služieb, jej pobyt by mohol byť posúdený ako obvyklý, a teda by mohla byť považovaná za daňového rezidenta Slovenska.
Stredisko životných záujmov: Ak osoba nemá stály byt v jednom zo zmluvných štátov, alebo má stály byt v oboch, považuje sa za rezidenta toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy. Tieto vzťahy zahŕňajú rodinné, sociálne, ekonomické väzby, zamestnanie, politické a kultúrne aktivity, miesto podnikania, správu majetku a pod.
- Príklad: Nemecký daňovník, vyslaný na technickú pomoc na Slovensko, získal povolenie na trvalý pobyt. Avšak predložil potvrdenie o daňovej rezidencii v Nemecku a dôkazy o pretrvávajúcich väzbách (rodinný dom, politická strana, živnostenský list) na území Nemecka. V takom prípade správca dane požiada o preukázanie tvrdení a na základe komplexného posúdenia sa určí rezidencia.
Obvyklé zdržiavanie sa: Ak nie je možné určiť rezidenciu na základe predchádzajúcich kritérií, zohľadňuje sa štát, v ktorom sa osoba obvykle zdržiava.
Štátne občianstvo: Ak sa osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.
- Príklad: Zamestnanec slovenskej spoločnosti vyslaný na 2 roky do Českej republiky, kde s ním žije aj rodina, má síce stály byt v oboch krajinách, ale jeho užšie osobné a hospodárske vzťahy (majetok, členstvo vo futbalovom klube, zamestnanie) sú na Slovensku. Preto sa považuje za rezidenta Slovenskej republiky.
Zmena trvalého pobytu: Praktické kroky
Zmena trvalého pobytu vyžaduje splnenie niekoľkých administratívnych krokov:
- Ohlásenie na ohlasovni: Je potrebné ohlásiť zmenu pobytu na obecnom alebo mestskom úrade v mieste nového bývania. Dostanete prihlasovací lístok na trvalý pobyt, ktorý treba vyplniť a podpísať. Odhlásenie z predchádzajúceho miesta bydliska nie je potrebné.
- Nový občiansky preukaz: Do jedného mesiaca od zmeny pobytu je potrebné požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu s novou adresou.
- Zdravotná poisťovňa: Zmenu trvalého pobytu je potrebné nahlásiť zdravotnej poisťovni do ôsmich dní, ktorá vystaví nový preukaz poistenca.
- Ďalšie inštitúcie: Nezabudnite informovať správu katastra, svojho zamestnávateľa a v prípade živnostníkov aj príslušný živnostenský úrad do 15 dní.
- Banky a mobilní operátori: S novým občianskym preukazom je vhodné aktualizovať svoju adresu aj v bankách a u mobilných operátorov.
Zmena trvalého pobytu je dôležitá nielen z administratívneho, ale aj z finančného hľadiska, keďže priamo ovplyvňuje príjmy miest a obcí prostredníctvom podielových daní. Motivácia obyvateľov k prihláseniu sa na trvalý pobyt v mieste, kde reálne žijú a pracujú, je kľúčová pre spravodlivé financovanie infraštruktúry a služieb, ktoré tieto mestá a obce poskytujú.
tags: #trvaly #pobyt #podielove #dane #bratislave