Práca alebo dlhší pobyt v zahraničí nie sú v dnešnej dobe ničím výnimočným. Podľa Štatistického úradu SR pracovalo koncom roka 2024 mimo Slovenska 118 tisíc našincov. Títo ľudia, rovnako ako mnohí ďalší, ktorí sa rozhodnú pre sezónnu brigádu alebo dlhodobý pracovný pobyt za hranicami, čelia mnohým praktickým problémom. Jedným z najvýznamnejších je otázka zdanenia ich príjmov. Často totiž nie je jasné, v akej krajine by mal človek zdaňovať svoje príjmy. Kedy je to potrebné urobiť na Slovensku a kedy naopak za hranicami? Pochopenie rozdielu medzi štátnym občianstvom a daňovou rezidenciou je kľúčové pre správne vysporiadanie daňových povinností.
Rozlišovanie pojmov: Občianstvo verzus daňová rezidencia
Pri platení daní je treba v prvom rade pamätať na to, že štátne občianstvo a daňová rezidencia sú dva odlišné pojmy. Kým občianstvo hovorí o občianskej príslušnosti, daňová rezidencia sa týka ekonomickej aktivity a miesta, kde daňovník podlieha zdaneniu.
Občianstvo môžeme charakterizovať ako trvalý právny vzťah medzi fyzickou osobou a konkrétnym štátom. Z tohto vzťahu vyplývajú práva a povinnosti tak pre občana, ako aj pre štát. Slovensko umožňuje svojim občanom mať dvojité občianstvo, teda slovenské a zároveň občianstvo inej krajiny, napríklad české. Existujú však štáty, ktoré dvojité občianstvo zakazujú.
Daňová rezidencia je niečo celkom iné. Označuje krajinu, v ktorej je daňovník povinný platiť dane zo svojich celosvetových príjmov. Väčšinou ide o štát, v ktorom človek trávi najviac času alebo tam pracuje. Pravidlá pre získanie štatútu daňového rezidenta sa v jednotlivých krajinách líšia.
Kto je daňovým rezidentom Slovenskej republiky?
Rezidentom danej krajiny je podľa legislatívnych pravidiel fyzická osoba, ktorá má v štáte trvalý pobyt alebo stredisko záujmov, napríklad rodinu. Podľa slovenského zákona o dani z príjmov sa za rezidenta Slovenska považuje človek, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava.
- Trvalý pobyt: Trvalým pobytom sa rozumie pobyt občana Slovenskej republiky v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky, ako aj pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia na trvalý pobyt.
- Bydlisko: Fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a jej zámer je trvale sa zdržiavať v tomto bydlisku.
- Obvyklé zdržiavanie sa: Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Ak človek nemá trvalý pobyt ani bydlisko na území Slovenskej republiky a tiež sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku, považuje sa za nerezidenta.
Rozhodujúce kritériá pre určenie daňovej rezidencie v prípade konfliktu
Občianstvo a daňová rezidencia sú dva rozdielne aspekty. Aj slovenský občan tak môže byť rezidentom iného štátu, napríklad Českej republiky. V prípade človeka, ktorý žije v dvoch štátoch, je potrebné zistiť, v ktorom z nich má zdaňovať svoj príjem. Ak spĺňate podmienky rezidencie vo dvoch krajinách, nastáva tzv. konflikt dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rozrieši pomocou presne stanovených rozhraničovacích kritérií, ktoré sa uplatňujú v nasledovnom poradí:
- Stály byt (trvalé bývanie): Daňovník vlastní alebo drží zariadený a udržiavaný byt, ktorý má stály charakter. Môže to byť byt alebo rodinný dom v osobnom vlastníctve či v prenájme. Dôležité je, že toto bývanie je daňovníkovi prístupné nepretržite a v každom čase, nie len príležitostne.
- Stredisko životných záujmov: Toto kritérium označuje miesto, kde má človek silné ekonomické, rodinné a osobné väzby. Sem patria napríklad rodinné vzťahy, zamestnanie, podnikanie, majetkové pomery, politické či kultúrne aktivity.
- Miesto, kde sa daňovník obvykle zdržiava: Toto kritérium určuje hranica pobytu 183 dní za kalendárny rok. Ak sa daňovník zdržiava v oboch štátoch, posudzuje sa jeho obvyklý pobyt.
- Štátna príslušnosť (občianstvo): Ak sa predchádzajúce kritériá nevedia jednoznačne určiť, rozhoduje štátna príslušnosť.
- Vzájomná dohoda príslušných orgánov: V prípade, že má daňovník občianstvo v oboch krajinách, alebo naopak nemá občianstvo ani v jednej z nich, rezidencia sa určí dohodou príslušných orgánov zúčastnených štátov.
Daňová povinnosť rezidenta Slovenskej republiky
Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli zákonom stanovenú hranicu. Ak rezident SR poberal len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom špecifického tlačiva daňového priznania. Ak poberal aj iné druhy príjmov, použije sa iný typ tlačiva.
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov je stanovená do 31. marca nasledujúceho roka. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia, je umožnené predĺženie lehoty na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane. Toto oznámenie je možné podať iba na predpísanom tlačive.
Zdaňovanie príjmov zo zdrojov v zahraničí pre slovenských rezidentov
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia) riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu.
Príjmy zo zamestnania v zahraničí
Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).
Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR. Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá stálu prevádzkareň.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti a prenájmu v zahraničí
Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy. Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a príslušnou zmluvou. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a príslušnej zmluvy.
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa zákona oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy z prenájmu presiahnu túto sumu, do daňového priznania sa uvedie len príjem nad stanovenú sumu. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti.
Ak rezident SR predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol pred viac ako piatimi rokmi, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. Slovenský rezident napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle slovenského zákona ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený. V daňovom priznaní v SR daňovník uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.
Príjmy umelcov a športovcov zo zahraničia
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí. Zdaňovanie týchto príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci". Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.
Príklad: Slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR sa príjmy rezidenta SR ako na verejnosti vystupujúceho umelca z takýchto osobne vykonávaných činností v ČR môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia v tomto prípade je zápočet dane zaplatenej v zahraničí.
Zdaňovanie príjmov zo zahraničia
Ostatné príjmy zo zahraničia (výhry, úroky, dividendy)
Výhry a ceny: V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený. Od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia, ako aj iné prijaté výhry a ceny v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.
Úrokové príjmy: Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí, ich zdanenie je závislé od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR. V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja.
Dividendy: V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s daným štátom. Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu, že je daňovým rezidentom SR.
Nerezident Slovenskej republiky a jeho daňové povinnosti
Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) je fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiava (menej ako 183 dní v roku). Nerezident SR je povinný podať daňové priznanie v prípade, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR za zdaňovacie obdobie presiahli zákonom stanovenú hranicu.
Lehota na podanie daňového priznania pre nerezidenta je rovnaká ako pre rezidenta - do 31. marca nasledujúceho roka, s možnosťou predĺženia za rovnakých podmienok.
Zdanenie príjmov nerezidenta zo zdrojov na území SR
Zdaňovanie príjmov daňovníka, ktorý je daňovým rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR, sa riadi ustanoveniami tejto zmluvy a zároveň zákonom o dani z príjmov.
Príjem z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne: Stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv. Základ dane stálej prevádzkarne sa vyčísľuje v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov.
Príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej na území SR: Rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť týchto príjmov je vykonávanie činnosti na území SR. Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti nie je zdaniteľný v SR, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ, ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní. Ak nerezident SR vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, túto povinnosť platiť preddavky má on sám.
Príjmy zo služieb poskytovaných nerezidentom SR: Zdroj príjmov nerezidenta zo služieb je na území SR vtedy, ak tieto príjmy plynú nerezidentovi za služby poskytované na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Ak sú uvedené príjmy vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo bydliskom v zmluvnom štáte, takéto príjmy sú zdaniteľné len v prípade, ak je činnosť, z ktorej sú dosahované, vykonávaná v stálej prevádzkarni na území SR.
Príjem z činnosti umelca, športovca alebo artista vystupujúceho na území SR: Tieto príjmy podliehajú na území SR zdaneniu daňou vyberanou zrážkou. Zrážková daň sa v prípade daňovníkov zmluvných štátov vyberie v určitej výške. Túto daň nerezidentovi SR z odmeny zrazí platiteľ príjmu.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
Zámerom každého štátu je maximalizovať daňový výnos plynúci do jeho štátneho rozpočtu. Ak by však každý štát podroboval zdaneniu všetky osoby prítomné na jeho území a všetky príjmy dosiahnuté zo zdrojov na jeho území, v praxi by dochádzalo k situáciám, že jeden príjem by podliehal zdaneniu na území dvoch alebo viacerých štátov súčasne. Vzniku takýchto situácií zabraňuje práve uzatváranie medzinárodných zmlúv, predovšetkým zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (DZ).
Tieto zmluvy majú nadradené postavenie nad vnútroštátne predpisy. V Slovenskej republike takúto nadradenosť pre daňové účely zabezpečuje ustanovenie zákona o dani z príjmov. Medzinárodné zmluvy spadajúce pod článok Ústavy SR musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR uverejnením ich plného znenia.
V súlade s princípom určenia daňovej rezidencie len k jednému územiu bude pridelené právo na obmedzené alebo neobmedzené zdanenie príjmov štátu zdroja príjmov alebo štátu rezidencie osoby, a bude tak možné zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov. Význam určenia daňovej rezidencie nespočíva len v určení štátu, ktorý má nárok na neobmedzené zdanenie celosvetových príjmov osoby, ale preukázanie štátu rezidencie osoby je nevyhnutnou podmienkou aj pre uplatnenie príslušnej zmluvy o DZ a čerpanie výhod a úľav z nej vyplývajúcich.
Príklady z praxe
Príklad č. 1 - Slovák žijúci a pracujúci v Čechách: Roman je občanom SR, ktorý dlhodobo pracuje a žije v ČR v prenajatom byte s rodinou. Vlastní aj byt na Slovensku. Keďže má stály byt v oboch krajinách, rozhodujúce je stredisko životných záujmov. Rodinné vzťahy, zamestnanie a kultúrne aktivity má v ČR a zdržiava sa tam dlhšie ako 183 dní. Považuje sa preto za českého rezidenta a zdaňuje tu celosvetový príjem.
Príklad č. 2 - Slovák pracujúci časť roka v Čechách: Tomáš je Slovák žijúci v Žiline, ktorý tri mesiace pracoval v ČR ako sezónny robotník. Spĺňa podmienky rezidencie na Slovensku, preto musí zdaniť celosvetový príjem v SR. Príjem z Čiech zdaní v SR ako príjem zo zahraničia.
Príklad č. 3 - Slovenka pracujúca pre českého zamestnávateľa: Michaela žije trvale na Slovensku a pracuje na IČO pre českú spoločnosť. Je rezidentkou Slovenska, nakoľko tu má trvalé bydlisko a spĺňa podmienky rezidencie. Celosvetový príjem, vrátane príjmu z ČR, daní na Slovensku ako príjem zo živnosti.
Príklad č. 4 - Živnostník podnikajúci na Slovensku aj v Čechách: Miroslav, občan SR, podniká na Slovensku a zákazky občas vykonáva aj v ČR. Stály byt má na Slovensku a v ČR sa zdržiava krátkodobo. Keďže nemá v ČR stálu prevádzkareň ani sa tam nezdržiava dlhšie ako 183 dní, je rezidentom Slovenska a zdaňuje tu celosvetové príjmy, vrátane tých z ČR.
Príklad č. 5 - Občianstvo a rezidencia na Slovensku, stála prevádzkareň v Čechách: Peter, občan SR, podniká v ČR, kde mu vznikla stála prevádzkareň. Príjem z podnikania zdaňuje v ČR, kde sa prevádzkareň nachádza. Ako rezident SR má povinnosť podať daňové priznanie aj na Slovensku, kde uvedie príjem z ČR a uplatní metódu zápočtu dane zaplatenej v ČR.
Pochopenie pravidiel týkajúcich sa daňovej rezidencie a zdanenia príjmov, najmä v medzinárodnom kontexte, je nevyhnutné pre každého, kto pracuje alebo dlhodobo pobýva mimo svojej domovskej krajiny. Správne určenie daňovej rezidencie a aplikácia medzinárodných zmlúv zamedzujú dvojitému zdaneniu a zabezpečujú súlad s daňovými zákonmi.