Štrbské Pleso, najvyššie položené turisticko-klimatické a športové stredisko vo Vysokých Tatrách, je synonymom pre nádhernú prírodu, aktívny oddych a bohatú históriu. Nachádza sa na západnom konci Cesty slobody, v ústí malebnej Mlynickej doliny, a na brehu rovnomenného jazera, ktoré je druhou najväčšou vodnou plochou na slovenskej strane Vysokých Tatier. Zatiaľ čo názov jazera sa píše s malým "p", názov osady sa pyšní veľkými začiatočnými písmenami - Štrbské Pleso. Tento drobný rozdiel v písaní však neodráža žiadny rozdiel vo výslovnosti, no jasne ho cítime, keď hovoríme o pobyte na Štrbskom Plese, o zrkadliacich sa stromoch v Štrbskom plese, či o prechádzke cez Štrbské Pleso.
Pôvod názvu a historické korene
Názov plesa, a následne aj celej osady, je odvodený od názvu podtatranskej obce Štrba. Presný význam tohto spojenia nie je celkom známy, no najpravdepodobnejšie súvisí s polohou obce v štrbine medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Podobne sa v inojazyčných názvosloviach vytvorili pomenovania z lokálnych názvov obce: v poľštine Szczyrbskie Jezioro z názvu obce Szczyrba, v maďarčine Csorbai-tó (Csorbató, Csoba-fürdő) z Csorba a v nemeckých záznamoch Tschirmer See z Tschirm.
Historické korene Štrbského Plesa siahajú do druhej polovice 19. storočia. Za historické embryo osady možno považovať prízemnú zrubovú poľovnícku chatku, ktorú si v roku 1872 postavil na južnom brehu plesa vtedajší zemepán Jozef Szentiványi z Liptovského Jána. O rok neskôr sprístupnil chatku aj turistom a v roku 1875 povolil Uhorskému karpatskému spolku postaviť si v jej susedstve vlastnú turistickú chatku. Táto budova, známa zo starých sprievodcovských publikácií ako Jozefova chata (Josefshütte, Josefhütte, József-menház, József-lak, József-háza), bola na počesť Szentiványiho slávnostne otvorená 2. augusta 1875. Poskytovala 40 lôžok, kúpeľne, sprchy, kuchyňu a miestnosť pre chatára, čím položila základy kúpeľníctva na Štrbskom Plese, kde sa poskytovali kosodrevinové kúpele.
S rastúcim záujmom o pobyt sa Szentiványi rozhodol v roku 1877 rozšíriť výstavbu osady vo vlastnej réžii. Do konca 19. storočia postavil 15 budov so 72 hosťovskými izbami a 140 posteľami. Medzi najlepšie vybavené patrila Mária Terézia (Mária Therézialak), neskôr známa ako Detvan. Pod menami Gemer (Gömörak) sa spomínali neskoršie Jazierka, Szentiványi (Szentiványilak) znamenalo terajšie Solisko a Tivoli zase dnešnú Marínu. Po zániku Jozefovej chaty nieslo meno Jozefov dom (Józseflak) Szentiványiho osobné letovisko, dnešný Jánošík. Súkromné vily Júliusa Laszkáryho a Pavla Prónayho boli neskôr premenované na Popelku a Turček.
Prechod pod správu štátu a rozvoj turizmu
Významný zlom v histórii Štrbského Plesa nastal v roku 1901, keď sa osada so širším okolím stala majetkom uhorského štátu. Tým sa meno Szentiványi v miestnom názvosloví stalo minulosťou a definitívne sa ustálilo dnešné pomenovanie osady. V roku 1906 vyrástol na južnom brehu plesa komplex veľkých hotelov (Nagyszálló), ktorý dnes poznáme ako liečebné domy Hviezdoslav a Kriváň.
Vstup do 20. storočia priniesol ďalší rozvoj. V roku 1906 bol dokončený Grandhotel Štrbské Pleso. V roku 1924 boli budovy Hviezdoslav a Kriváň prepojené do jedného veľkého komplexu. V roku 1932 štát prevzal do vlastníctva súkromné letohrádky a Klub československých turistov pristavil k stanici zubačky turistickú reštauráciu a nocľaháreň.
Po druhej svetovej vojne a znárodnení v roku 1948 prevzal výhradnú správu nad kúpeľmi štát. Kúpeľný komplex však postupne chátral. Po roku 1989, s nástupom trhového hospodárstva, bola historická časť Štrbského Plesa sprivatizovaná a vznikli Kúpele Štrbské Pleso. Aj napriek snahám o rekonštrukciu sa však kúpele v dôsledku zlého stavu napokon zatvorili. V roku 2003 prešiel bývalý liečebný dom Hviezdoslav rozsiahlou prestavbou a stal sa z neho luxusný päťhviezdičkový hotel spoločnosti Kempinski.
Štrbské Pleso ako centrum zimných športov
Mohutnú výstavbu zaznamenala osada aj v súvislosti s nomináciou na dejisko Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Táto udalosť podnietila výstavbu nových objektov pre návštevníkov, turistov a športovcov. V ústí Mlynickej doliny vyrástol lyžiarsky športový areál, ktorý paradoxne nazvali Areálom snov, hoci si vyžadoval maximálnu bdelosť a sústredenie. V rámci príprav na MS vznikli aj lyžiarske stredisko s hotelom FIS, hotel Panoráma, ubytovne Jedľa, Smrek, Zrub, budova spojov, verejné služby, autoparkovisko, bola zrekonštruovaná Cesta slobody a postavené nové sídlisko pre obyvateľov v Tatranskej Štrbe. Na brehu plesa vyrástol hotel Patria a v roku 1976 bol dokončený nový liečebný komplex Helios, ktorý bol najvyššie položeným klimatickým liečebným domom na Slovensku. Po privatizácii ešte krátko slúžil ako Národné klimatické centrum pre liečbu respiračných ochorení, no po zmenách majiteľov v roku 2005 začal chátrať.
Štrbské Pleso je dodnes významným centrom turizmu a zimných športov. Ponúka rozmanité možnosti ubytovania, od dvojhviezdičkových turistických ubytovní až po luxusné hotely ako Patria, Borovica či Grandhotel Kempinski. Z hľadiska športu je známe predovšetkým vďaka lyžovaniu, bežeckému lyžovaniu a skokom na lyžiach. Už v roku 1900 sa na zmrznutej hladine plesa konali Majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní a v roku 1925 šampionát starého kontinentu v ľadovom hokeji.
Spomienkové stretnutie na MS 1970 - Štrbské Pleso
Prvé lyžiarske skoky sa uskutočnili na Novom Štrbskom Plese na kopci Klát v roku 1918, kde Karol Móry dal postaviť provizórny skokanský mostík. Neskôr v Mlynickej doline vyrástol väčší mostík, na ktorom sa v roku 1935 konali Preteky FIS, neskôr premenované na Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Tradične sa na Štrbskom Plese uskutočňovali súťaže o Tatranský pohár, deväť svetových pohárov v skokoch na lyžiach, jedenásť svetových pohárov v severskej kombinácii a mnohé ďalšie medzinárodné podujatia. V rokoch 1987 a 1999 sa tu konala Svetová zimná univerziáda.
Dnes sú na Štrbskom Plese k dispozícii dva skokanské mostíky (HS-134 a HS-100), ktoré po období nečinnosti opäť ožili a slúžia na tréningy aj medzinárodné preteky. Legendárny poľský skokan Adam Malysz tu tiež trénoval. Zaujímavosťou boli aj zoskoky bungee-jumpingu z veže mostíka HS-134.
Nové Štrbské Pleso a okolitá krajina
V blízkosti Štrbského Plesa sa nachádza aj rekreačná osada Nové Štrbské Pleso, ktorá vznikla na začiatku 20. storočia. Jej iniciátorom bol banskobystrický architekt Karol Móry, ktorý kúpil rozsiahle lesnaté pozemky a na mieste močariny vytvoril umelé jazierko, ktoré nazval Novým Štrbským plesom. V roku 1905 postavil na brehu jazierka menší hotel a rozhľadňu, čím vytvoril lacnejšie turistické zariadenie v blízkosti mondénneho Štrbského Plesa. Osada sa postupne rozrastala a oficiálne sa pre ňu ujal názov Nové Štrbské Pleso.
Okolie Štrbského plesa ponúka nespočetné možnosti pre turistiku a oddych v každom ročnom období. V zime láka zasneženými svahmi a bežeckými traťami, na jar sa prebúdza do života s rozkvitnutými lúkami, v lete ponúka výstupy na majestátne štíty a na jeseň sa odieva do zlatistých farieb. Pleso a jeho okolie slúžilo ako inšpirácia pre mnohých umelcov - už v roku 1825 ho namaľoval Ján Jakub Müller a prvým hudobným skladateľom, ktorý mu venoval svoje dielo, bol Adolf Egner.
Náučný chodník Štrbské pleso prevedie návštevníkov po okolí a umožní im spoznávať krásy tatranskej prírody. Z Štrbského Plesa sa dá vydať na rôznorodé túry - od nenáročných prechádzok k Jamskému či Popradskému plesu, až po náročné výstupy na Kriváň či Kôprovský štít. Pre menej zdatných sú k dispozícii aj cyklotrasy a asfaltové cesty vhodné aj pre rodiny s deťmi a kočíkmi.
Kultúrne a historické pamiatky v okolí
V okolí Štrbského Plesa sa nachádza aj zaniknutá stredoveká osada Šoldov, ktorá je dnes významným archeologickým náleziskom. Predpokladá sa, že tu stál kostolík a benediktínsky kláštor. V obci Štrba sa nachádza tradičná ľudová Štrbská drevenica z konca 19. storočia, ktorá dokumentuje pôvodný spôsob života obyvateľov. Zaujímavé je aj Múzeum ľudových tradícií vo Važci.
Štrbské Pleso, s jeho bohatou históriou, nádhernou prírodou a širokou ponukou aktivít, zostáva jednou z najvýznamnejších a najobľúbenejších destinácií na Slovensku, ktorá si získava srdcia návštevníkov z celého sveta. Je to miesto, kde sa prelína minulosť s prítomnosťou a kde každý nájde to svoje - či už hľadá adrenalín pri športe, pokoj pri prechádzkach prírodou, alebo históriu a kultúru.