V dnešnej dobe, keď sa hľadá originalita a zároveň udržateľnosť, sa objavujú nové trendy v bývaní. Jedným z nich je aj koncept "barndominium", ktorý prináša nečakané spojenie tradičného vidieckeho vzhľadu s moderným komfortom a funkčnosťou. Ide o stodolu pretvorenú na obytný priestor, ktorá ponúka jedinečnú alternatívu k tradičným rodinným domom. Tento inovatívny prístup nielenže vdychuje nový život starým hospodárskym budovám, ale zároveň sa snaží o citlivé začlenenie do okolitej krajiny a zachovanie historického odkazu.
Vznik a popularita fenoménu "Barndominium"
Termín "barndominium" je odvodený od slov "barn" (stodola) a "condominium" (bytová jednotka s vlastným pozemkom). Hoci myšlienka prerábania hospodárskych budov na bývanie nie je nová, koncept "barndominium" získal na popularite v posledných desaťročiach. Záujem o tento typ domu sa objavil v roku 2000 a nedávno dosiahol vrchol. Prispela k tomu aj televízna relácia "Fixer Upper" (Zvršok fixátora), ktorá sa venuje renovácii domov a ktorú prevádzkujú Chip a Joanna Gainesovci. Dopyt po tomto type ubytovania sa začal v Texase, potom sa to rozšírilo do okolia Amerického stredozápadu.
Výhody prerobených stodôl
Stodoly, sýpky, maštale a ďalšie hospodárske budovy boli po stáročia neoddeliteľnou súčasťou vidieckej krajiny. Slúžili predovšetkým na uskladnenie obilia, sena či náradia, zabezpečovali ochranu hospodárskych zvierat a tvorili funkčný základ každého poľnohospodárskeho hospodárstva. Dnes sa však mnohé z týchto objektov nachádzajú v rôznom stupni zanedbania. Čas, klimatické podmienky i zmena hospodárskej štruktúry spôsobili, že množstvo budov chátra, niektoré už stratili statickú stabilitu, iné sú zarastené vegetáciou či čiastočne zrútené.
Rekonštrukcia starých hospodárskych budov môže priniesť ich nové oživenie a funkčné začlenenie do súčasného života. Stavba spotrebuje podstatne menej energie v porovnaní s inými novostavbami. Výhodou je aj potenciálna úspora peňazí a času pri realizácii, najmä ak je pôvodná konštrukcia v dobrom stave. Prerobené stodoly ponúkajú jedinečnú príležitosť pre spojenie tradičného objektu s moderným životným štýlom.
Príklady realizácií na Slovensku
Slovensko má tiež svoje príklady úspešných premen na stodoly na moderné bývanie. V roku 2021 bola predstavená konverzia storočného humna na rodinný dom z dielne architektky Elišky Turanskej. Realizácia, ktorá sa dočkala ocenenia v rámci viacerých súťažných prehliadok, zaujala citlivým narábaním s pôvodnou stavebnou substanciou a dôrazom na zachovanie pôvodnej identity objektu.
Aktuálna realizácia v Liptovských Revúcach stavia na obdobných princípoch. Pôvodná stodola bola kompletne rozobraná, prenesená, znova zložená a upravená tak, aby svojmu majiteľovi vytvorila prostredie na oddych v prostredí, odkiaľ pochádza. Liptovské Revúce, jedna z najkrajších oblastí na Slovensku, dlhá dolina s niekoľkými sídlami, po vybudovaní prejazdu cez Donovaly je už slepá dolina, a tým pádom veľmi kľudná, uprostred hôr. Dedičstvo dvoch potomkov pôvodných obyvateľov rodinnej usadlosti sa rozdelilo na „predný“ dom a stodolu, ktorej sa ujal investor. Každý krok, ktorý na tomto mieste uskutočnil, mal jasný cieľ - zachovať spomienky a vytvoriť si podmienky na trávenie času s primeraným komfortom.
Pôvodná usadlosť mala pomerne malý dvor, ktorý uzatvárala práve stodola. Investorovi sa podarilo kúpiť pozemky za ňou. Rozhodol sa preto stodolu premiestniť a dopriať tak obom stavbám viac priestoru. Zároveň vznikla možnosť osadenia stodoly na nové základy.
Staronová stodola: Spojenie tradície a komfortu
Táto "staronová" stodola slúži investorovi na oddych v prostredí, ku ktorému ho viažu spomienky. Napriek maximálnej snahe o zachovanie pôvodného, investor nechcel vytvoriť skanzen, ale využiteľný praktický objekt poskytujúci základný komfort súčasného bývania. Vzhľadom na plánované užívanie najmä v jarnom, letnom a jesennom období sme si mohli dovoliť konštrukciu sčasti nezatepľovať a priznať zrubové murivo v niektorých miestach zvonku aj zvnútra. Vyplnenie medzier sa robilo klasickým spôsobom - vypchatím voľným konope a z exteriéru prekrytím drevenými lištami. Rámová konštrukcia, pôvodne zaklopená doskovým obkladom, sa „vyplnila“ presklením a doskový obklad bol osadený na nové kovanie, ktoré možno natáčať. Pôvodné vráta sú otváravé alebo posuvné a takisto za sebou ukrývajú presklené výplne. Podmienkou takéhoto riešenia obnovy bola predovšetkým spolupráca s kvalitnými remeselníkmi, ktorí ovládajú umenie ručného kresania dreva. Tých je na Slovensku málo, ale predsa je ich možné ešte nájsť.
Interiér dostal nevyhnutne niektoré nové prvky. Zrubová stena v strede dispozície dostala široký otvor, vystavaná bola akumulačná pec so sporákom, minikuchyňa a kúpeľňa. Vytvorili sme niekoľko úložných častí. Dispozične skomprimované riešenie „open space“ mikrodomu, v podkroví dopĺňa priestor na prespanie piatich osôb. Na prízemí môžu improvizovane nocovať 1-3 ďalší. Zaujímavé bolo využitie materiálov, ktoré sa tu ocitli ako nové. Je ňou ručne vyrábaná dlažba, produkovaná na storočnom lise v Hliníku nad Hronom, alebo použitie spišského travertínu všade, kde to bolo možné. Hoci je strecha odizolovaná, kvôli autenticite zážitku sme ako záklop z interiéru použili klasický šindeľ. Snažili sme sa vytvoriť autentický objekt z pôvodnej, pre Slovensko typickej zrubovej konštrukcie, bez gýčového napodobovania. Dúfame, že staronová stodola v takomto prevedení ponechá vo vidieckom prostredí stavbu v pôvodnom vzhľade a že využitie na oddych jej vdýchne nový život na dlhšie obdobie a vytvorí priestor na nové spomienky.
Pasívny dom "Stodola": Udržateľnosť a harmónia s prírodou
V kontexte moderného bývania sa čoraz viac presadzuje koncept pasívneho domu, ktorý je charakteristický extrémne nízkou spotrebou energie. Pasívny dom je dom s veľmi nízkou spotrebou energie, vďaka ktorej má dlhodobo nízke prevádzkové náklady a zároveň spĺňa kritériá vysokého komfortu bývania. Malebný výhľad na Nízke Tatry, veľkorysé presklenia, vôňa dreva a zelených pasienkov, to všetko sú atribúty dopĺňajúce atmosféru krásneho rodinného domu na južnom svahu obce Liptovská Kokava.
Zámerom pre tvorbu pasívneho domu „Stodola“ bolo zosúladenie požiadaviek klientky, atmosféra prostredia a v neposlednom rade ekonomizácia použitej konštrukcie a materiálov. Bolo výzvou splniť želanie klientky, aby dom spĺňal kritériá pasívneho štandardu a zároveň bol 100 % z prírodných materiálov. Tvorba domu sa začala obhliadkou lokality a pozemku s investorkou. Už prvé pocity naznačovali, ako bude dom orientovaný a kde budú jeho hlavné výhľady. Hlavná fasáda je orientovaná na juh do voľnej nezastavanej krajiny. Východným oknom v podkroví sa pozeráme priamo na tatranský vrch Kriváň.
Napriek požiadavke menšej úžitkovej plochy, vznikol veľkorysý priestorový koncept. Východným oknom presvetľuje slnko cez otvorený priestor galérie celý dom. Architektonický model bol prezentovaný investorke a tá sa veľmi rýchlo rozhodla. Tento dom je založený vo svahu na betónových pätkách. Týmto riešením sa minimalizujú výkopové práce a dom zároveň kopíruje terén. Na betónové pätky sú v pozdĺžnom smere uložené drevené roznášacie pozdĺžniky LLD. Následne je zmontovaná drevená podlaha z I-Steico nosníkov. Táto je zospodu zaklopená DHF doskou a z vrchnej strany OSB doskou.
Na obvodovú stenu zo slamených panelov príde zo strany exteriéru vzduchotesná fólia, ktorá je zároveň paropriepustná. Tá sa zaklopí drevovláknitou doskou a finálne sa upraví, či už certifikovaným omietkovým systémom, alebo dreveným prevetrávaným obkladom. Strecha domu je zmontovaná z drevených priehradových väzníkov, zvrchu zaklopená DHF doskou a zospodu dreveným záklopom. Celá skladba je opäť vyfúkaná fúkanou celulózou Climatizer Plus. Strešná krytina je od firmy Bramac, Tectura.
Kľúčovým stavebným detailom tohto domu sú unikátne slamené panely Ecococoon. Panel je prefabrikovaný a jeho štandardný rozmer je hrúbka 400 mm, šírka 1 200 mm a výška 3 000 mm. Vyrába sa na mieru s minimálnou šírkou 400 mm a výškou 400 - 3 000 mm pri štandardnej hrúbke 400 mm. Panely je možné vyrábať pod uhlom max. do 45°. Stavebný systém ponúka obvodové panely, nárožné panely, preklady a parapety. Tento sofistikovaný princíp výstavby zo slamy bol vyvinutý a je vyrábaný v Litve. Stavebný systém Ecococoon umožňuje stavať v pasívnom štandarde a zároveň ekologicky. Je to nosný systém, ktorý má zároveň integrovanú izolačnú funkciu.
V dome je takmer čisto drevený interiér. Vnútorné nosné a nenosné priečky tvorí drevená stojková konštrukcia zaklopená pohľadovým drevom z červeného smreka. Podkrovie je taktiež zaklopené tým istým materiálom. V celom interiéri sú drevené kefované podlahy ošetrené marseillským mydlom. Strop na prízemí je drevený, trámový. Interiéru dodávajú jeho osobitú atmosféru hlinené omietky vo svetlých odtieňoch zemitých farieb. Hlinenými omietkami do interiéru vnášame vôňu, štruktúru, zemitú farebnosť, príjemnú atmosféru. Fasádu domu tvorí prevetrávaný vertikálne kladený drevený obklad z červeného smreka. Drevo má prirodzenú schopnosť vytvoriť si ochrannú vrstvu voči poveternostným vplyvom, a preto je obklad neošetrený. Celková ročná merná potreba tepla domu na vykurovanie je 13 kWh/m2rok. V dome je malá repasovaná piecka s malým výkonom, ktorú si žiadala klientka. Pre veľmi nízku spotrebu primárnej energie slúži táto piecka aj ako ústredné vykurovanie. V dome je použité vetranie s rekuperáciou tepla.
Takúto prestavbu stodoly ste ešte nevideli
Druhá šanca pre zabudnutú stodolu: Príklady z Českej republiky a Portugalska
Renovácie starších hospodárskych budov ponúkajú jedinečnú príležitosť pre spojenie tradičného objektu s moderným životným štýlom. Štúdio Miramari Design z Českej republiky má vo svojom portfóliu viacero vydarených príkladov tohto druhu. Ich realizácia s názvom Malá Stodola predstavuje kompletnú rekonštrukciu stodoly a hájovne, ktoré susedia s priľahlým rodinným domom, pričom všetky tri budovy spojili do jedného harmonického celku. Podľa slov dizajnérok trvala rekonštrukcia stodoly viac ako rok. „Pretože nám klient dôveroval a nechal nám úplne voľnú ruku v návrhu a realizácii, tak sme si ju veľmi užili. Dôležité je, že všetko dopadlo dobre a klient je s výsledkom veľmi spokojný,” konštatujú. Stará stodola bola podľa ich návrhu prerobená tak, aby mohla slúžiť ako dom pre návštevy. Fasáda stodoly bola v rámci rekonštrukcie obložená smrekovcovým drevom, ktoré výborne zapadá do okolitého prírodného prostredia a zároveň harmonicky nadväzuje na pôvodnú kamennú stavbu, ktorá v lete slúži ako kuchyňa.
V podobných tónoch sa nesie aj interiér stodoly. Dispozične sa stavba delí na dve miestnosti. Väčšou z nich je denná miestnosť s kuchyňou, barovým ostrovom a pohodlným sedením, na ktorú nadväzuje tiež spálňa. Kuchynská linka bola navrhnutá v tmavosivej farbe, pričom nechýbajú ani čierne či kovové detaily. Subtílny barový ostrov slúži ako rozšírená pracovná plocha, úložný priestor aj ako miesto na sedenie. V obývacej zóne sa nachádza menšia pohovka a kreslo. Doplnkovým odpočinkovým komponentom je tiež sedenie v okne s výhľadom na priľahlý dvor. V tejto časti stodoly sa nachádza aj drobná piecka. Na dennú miestnosť priamo nadväzuje aj spálňa, ktorá sa ukrýva za rohom kuchynskej časti. Kraľuje jej manželská posteľ doplnená o drevené nočné stolíky, menší úložný priestor a decentné osvetlenie. Zo spálne sa následne vstupuje do samostatnej kúpeľne. Tá materiálovo kopíruje zvyšok bytu. Okrem priestrannej vane tu nájdeme tiež umývadlo, osadené na masívnej drevenej doske. Podľa dizajnérok je výsledkom projektu „priestor s jemnou surovosťou, ktorý zachováva autenticitu vidieckej stodoly, ale súčasne ponúka moderný komfort.” Zároveň ide o vydarený príklad toho, ako vdýchnuť starším hospodárskym budovám nový život.
V Portugalsku vytvorila architektka Inês Brandão zaujímavý projekt Casa Celeiro, vďaka ktorému premenila starú stodolu na príjemný obytný dom. Rekonštrukcia bývalej stodoly sa uskutočnila pred dvoma rokmi v portugalskom Monte Real a architektka ňou potvrdila nielen svoje tvorivé myslenie, ale aj veľký zmysel pre praktickosť. Ako materiál zvolila OSB dosky. Čierny hranol sa nachádza na prízemí objektu, pričom delí vstupný priestor od obývacej izby a zároveň ohraničuje kuchyňu s jedálenským kútom. „Vedela som, že z tohto materiálu môžem realizovať všetko potrebné, čo má blok mať - steny, dvere, kuchynskú linku, úložné skrine, dokonca aj schody a podlahu v hornej časti modelu,” vysvetľuje vo svojej správe k rekonštrukcii Inês Brandão. Farba „čiernej skrinky“ nebola tiež náhodou. „Bolo pre mňa dôležité vytvoriť kontrast medzi podlahou, bielymi stenami, strechou a týmto multifunkčným prvkom. A tiež bolo potrebné, aby mal štruktúru dreva. Okrem veľkého otvoreného priestoru, ktorého hlavným prvkom je multifunkčný modul, sa na prízemí domu nachádza rodičovská spálňa so šatníkom, priestranná kúpeľňa a dve samostatné izby vytvorené ako detské. Drevo ako hlavný materiál je hlavným aktérom celej realizácie.
Moderná stodola inšpiruje dizajnom i pôvodnými prvkami
Na blogu The Nordroom autori predstavili moderne zrekonštruovanú drevenú stodolu z roku 1888, ktorá kedysi slúžila ako pracovný priestor a sklad. Stodola je súčasťou obrannej línie Amsterdamu, ktorá je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. A aj keď je to historický dom, v interiéri prevláda moderný štýl a vzdušnosť priestoru. Architekt zachoval aj pôvodné prvky, ako napríklad tehly, ktoré sú na prízemí.
V obývacej izbe je obrovské okno, ktoré siaha od podlahy až po strop. Vznikol tak živý obraz s panoramatickým výhľadom a dostatkom prirodzeného svetla. Priestor je veľký a dýcha minimalizmom. Centrom záujmu je veľká pohovka a množstvo izbových rastlín. S obývačkou je prepojená aj otvorenú kuchyňu s raňajkovým barom a jedálenským stolom. Kuchynská linka je v čiernom prevedení s pracovnou doskou z čierneho mramoru. Dve hlavné spálne sú prístupné zo schodiska v obývacej izbe. Obe miestnosti majú vysoké drevené stropy. Priestor v tejto izbe rozdelili šatníkom a vytvorili tak šatňu.
Tieto príklady ukazujú, že prerobené stodoly môžu byť nielen funkčnými a komfortnými obydliami, ale aj architektonicky zaujímavými stavbami, ktoré si zachovávajú svoju jedinečnú identitu a zároveň reagujú na moderné potreby bývania.