Územný plán obce je kľúčovým dokumentom, ktorý formuje budúcnosť každej obce. Definuje priestorové usporiadanie, funkčné využitie územia a určuje pravidlá pre rozvoj. Vzhľadom na jeho význam je dôležité, aby sa do jeho tvorby mohli zapojiť všetci občania a zainteresované subjekty. Tento článok sa zameriava na to, kto má právo pripomienkovať územný plán obce, aké sú fázy jeho tvorby a aké nástroje existujú na preskúmanie jeho platnosti.
Fázy tvorby územného plánu a priestor na pripomienkovanie
Proces obstarávania a prípravy územného plánu obce je komplexný a prebieha v niekoľkých etapách. Každá z týchto fáz ponúka príležitosť na predkladanie pripomienok a podnetov.
1. Fáza - Prerokovanie zadania ÚPN
Prvým krokom pri tvorbe územného plánu je obstaranie a prerokovanie jeho zadania. V tejto fáze sa definujú základné požiadavky a ciele, ktoré má územný plán naplniť. Zadanie územného plánu (§ 20 zák. 50/1976 Zb.) je dokument, ktorý určuje smerovanie celého procesu.
Príslušný orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, prerokuje zadanie s dotknutými obcami, samosprávnymi krajmi a právnickými osobami. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce a zadanie pre územný plán zóny s krajským stavebným úradom. Spôsob prerokovania zadania pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska určí ministerstvo.
Oznámenie o prerokovaní zadania územného plánu musí byť verejnosti oznámené účinnou formou a spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý. Návrh zadania sa musí po dobu 30 dní vystaviť na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu zadania do 30 dní odo dňa oznámenia. Obce ako napríklad Vislanka alebo Pavlovce nad Uhom oznamujú verejnosti túto fázu procesu, aby umožnili občanom zapojiť sa do diskusie. V tejto fáze sa vyhodnotia pripomienky k návrhu zadania UPN. Hlavné mesto sa musí vysporiadať so všetkými pripomienkami a stanoviskami k návrhu zadania ÚPN. V tejto fáze Hl. mesto nevyrozumieva pripomienkovateľov o tom, ako sa vysporiadal s ich pripomienkami. Následne je návrh zadania UPN upravený v zmysle výsledkov prerokovania a zaslaný na Okresný úrad odbor výstavby a bytovej politiky. Ak vydá kladné stanovisko, zadanie UPN je predložené na rokovanie orgánov samosprávy Hl. mesta.
2. Fáza - Koncept UPN
Na základe schváleného zadania sa vypracuje koncept ÚPN, často vo viacerých variantoch. Koncept ÚPN (§ 21 zák. 50/1976 Zb.) predstavuje prvotné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.
Hlavné mesto (alebo iný obstarávateľ) prerokuje návrh konceptu ÚPN so všetkými dotknutými inštitúciami a verejnosťou. Zabezpečí sa jeho zverejnenie a prerokovanie so všeobecne zrozumiteľným výkladom. Ak nie je pripomienka akceptovaná, hlavné mesto znovu prerokuje pripomienky s tými, ktorí ich uplatnili. Jednotlivé pripomienky a vysporiadanie sa s nimi sú zahrnuté v súbornom stanovisku. Zo súborného stanoviska je zrejmé, ktorý variant konceptu ÚPN bude ďalej rozpracovaný. Obsahuje pokyny na spracovanie návrhu ÚPN. V rámci fázy konceptu ÚPN sa posudzuje vplyv územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie v zmysle zákona.
3. Fáza - Návrh UPN
Poslednou fázou pred schválením je vypracovanie návrhu ÚPN (§ 22 zák. 50/1976 Zb.). Tento návrh už detailnejšie špecifikuje všetky aspekty priestorového a funkčného usporiadania územia.
Aj v tejto fáze hlavné mesto prerokuje návrh ÚPN so všetkými dotknutými inštitúciami a verejnosťou, zabezpečí jeho zverejnenie a prerokovanie so všeobecne zrozumiteľným výkladom. Ak nie je pripomienka akceptovaná, hlavné mesto znovu prerokuje pripomienky s tými, ktorí ich uplatnili. Pripomienky podané akoukoľvek osobou a povinnou inštitúciou musia byť vyhodnotené. V prípade návrhu zmien na poľnohospodárskej a lesnej pôde je potrebné stanovisko Okresného úradu. Následne je návrh UPN upravený v zmysle výsledkov prerokovania a zaslaný na Okresný úrad odbor výstavby a bytovej politiky. Ak vydá kladné stanovisko, návrh UPN je predložený na rokovanie orgánov samosprávy hlavného mesta.
Kto môže pripomienkovať územný plán?
Základným pravidlom je, že pripomienkovať územný plán obce môže akákoľvek osoba. To znamená, že do procesu pripomienkovania sa môže zapojiť:
- Fyzické osoby: Občania žijúci v obci, vlastníci nehnuteľností, ale aj osoby, ktoré majú k obci iný vzťah (napr. zamestnanci, návštevníci). Príklady ako "Tatry potrebujú Vaše nápady" alebo "Pomôžte zmeniť Vše mesto. bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene?" naznačujú, že obce aktívne hľadajú názory obyvateľov na rôzne aspekty rozvoja.
- Právnické osoby: Firmy, organizácie, združenia, ktoré pôsobia v obci alebo majú v obci majetok.
- Dotknuté orgány verejnej správy: Štátne orgány, samosprávne kraje, okresné úrady, ktoré majú kompetencie v oblasti výstavby, životného prostredia, dopravy a podobne.
- Orgány územného plánovania: Obce, mestá a kraje.
- Odborne spôsobilé osoby: Architekti, urbanisti a iní odborníci.
Napríklad v obci Pavlovce nad Uhom sa v zmysle § 20, odst. 2 a 3 citovaného zákona realizuje I. etapa spracovania územného plánu obce. Obec Vislanka oznamuje verejnosti podľa § 20 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a v súlade s § 20 ods. 16 ods. 2) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, že sa uskutočňuje prerokovanie návrhu zadania ÚPN.
Územný plán ako všeobecne záväzné pravidlo a jeho preskúmanie
Územný plán obce má charakter všeobecne záväzného pravidla (VZN), podobne ako zákon. Po schválení obecným zastupiteľstvom má všeobecne záväzný charakter a je záväzný pre vlastníkov pozemkov a všetkých, ktorí sa pohybujú na území obce.
Definíciu územného plánu obce môžeme nájsť v zákone č. 50/1976 Zb. Obstarávateľom územného plánu obce je, ako to vyplýva aj zo samotného názvu, obec. Územný plán sa dá rozdeliť na dve časti: záväznú a smernú. V zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. a) až f) zákona č. 50/1976 Zb. sú záväznými časťami územného plánu najmä regulatívy priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia, podmienky priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, vymedzenie zastavaného územia obce, vymedzenie plôch s rozdielnym spôsobom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, vymedzenie verejných priestranstiev a verejných plôch a určenie podmienok priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, najmä v súvislosti s ochranou a tvorbou životného prostredia, ochranou prírody a krajiny, ochranou pamiatkového územia, ochranou a využívaním nerastného bohatstva, vodného hospodárstva, poľnohospodárskej a lesnej pôdy a podmienok priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia osôb a majetku. Všetko ostatné je smernou časťou.
Všeobecné súdy však nemôžu priamo meniť ani preskúmavať platnosť všeobecne záväzných pravidiel, vrátane územných plánov. Súdy aplikujú právo na zistený skutkový stav, ale nemôžu zasahovať do znenia zákonov či VZN. Územný plán obce nie je rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch jednotlivca, ale dokumentom s všeobecne záväzným charakterom. Preto nejde o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by bolo preskúmateľné súdom v klasickom správnom konaní.
Možnosti preskúmania územného plánu mimo súdnej cesty
Napriek tomu, že všeobecné súdy priamo neskúmajú platnosť územných plánov, existujú iné mechanizmy, ako možno napadnúť ich súlad so zákonom:
- Podnet prokurátorovi: Fyzické osoby môžu podať podnet prokurátorovi, ak sa domnievajú, že územný plán je v rozpore so zákonom. Prokurátor následne môže vo veci konať.
- Protest prokurátora: Prokurátor je oprávnený podať protest proti uzneseniu obecného zastupiteľstva, ktorým bol územný plán obce schválený, ak tento rozporuje zákon. Ak tomuto protestu nie je vyhovené, môže prokurátor podať žalobu na súd v zmysle ust. § 45 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
Preskúmanie na Ústavnom súde SR a Európskom súde pre ľudské práva
Mimo sústavy všeobecného súdnictva môže územný plán preskúmať aj:
- Ústavný súd SR: V konaní o súlade právnych predpisov.
- Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP): Prostredníctvom sťažnosti, avšak len za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpá všetky vnútroštátne prostriedky nápravy.
Zmeny a doplnky Územného plánu a nový zákon
Územný plán nie je nemenný dokument. Je možné ho meniť prostredníctvom zmien a doplnkov ÚPN. Tieto zmeny podliehajú rovnakému procesu obstarávania a schvaľovania ako samotný územný plán, vrátane možnosti pripomienkovania verejnosťou.
Nový Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, účinný od 1. apríla 2024, prináša významné zmeny v oblasti územného plánovania:
- Elektronizácia a Digitálny územný plán: Kľúčovým prvkom je elektronizácia procesov. Od 1. apríla 2024 bol spustený nový informačný systém - Portál územného plánovania, kde budú prebiehať všetky územnoplánovacie procesy. Papierové územné plány budú postupne nahrádzané digitálnymi územnými plánmi, teda územnoplánovacou dokumentáciou spracovanou elektronicky, v strojovo čitateľnom formáte vrátane priestorových údajov vo vektorovom formáte. Príslušné orgány územného plánovania budú povinné nahradiť papierový územný plán digitálnym najneskôr do 31.3.2032.
- Územný plán mikroregiónu: Nový zákon zavádza nový typ územnoplánovacej dokumentácie - územný plán mikroregiónu. Ten bude zohľadňovať osobitné potreby rozvoja špecifických regiónov Slovenska.
- Regulatívy: Pre záväzné časti územných plánov mikroregiónov, obcí a zón stanovuje nový zákon minimálnu a jednotnú škálu povinných a voliteľných priestorových a funkčných regulatívov.
Obce budú povinné obstarať a schváliť územný plán obce alebo mikroregiónu do 31.3.2032.
Územný plán a verejný záujem vs. súkromné vlastníctvo
Pri vypracovaní územného plánu sú rešpektované individuálne záujmy jednotlivých vlastníkov pozemkov, no dôležitý je predovšetkým verejný záujem. Územné plány posudzujú vývoj územia vo všeobecnom hľadisku. Schválený územný plán je pre vlastníka pozemku záväzný. Avšak ani obmedzenia vyplývajúce z územného plánu nie sú bez hraníc. Vlastnícke právo môže byť obmedzené len vo verejnom záujme a len v nevyhnutnom rozsahu.
Príkladom, ako môže územný plán ovplyvniť vlastníkov, je stanovenie, že v budúcnosti bude v časti obce zriadený park, alebo že pre konkrétne územie bude stanovený podiel zelene, ktorý musí byť zachovaný pri výstavbe.
Záver
Územný plán obce je dynamický dokument, do ktorého tvorby sa môže zapojiť široká verejnosť. Každý občan, právnická osoba či inštitúcia má právo predkladať pripomienky a podnety v jednotlivých fázach obstarávania, čím môže ovplyvniť budúci rozvoj svojej obce. Aj keď priame súdne preskúmanie územného plánu nie je možné, existujú alternatívne cesty na jeho kontrolu a napadnutie v prípade rozporu so zákonom. S príchodom nového zákona o územnom plánovaní sa očakáva zefektívnenie a digitalizácia celého procesu, čo by malo viesť k transparentnejšiemu a dostupnejšiemu územnému plánovaniu.